Dokument na schôdzu
16.7.2014 B8‑0066/2014 }
B8‑0070/2014 } RC1
SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
predložený v súlade s článkom 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza návrhy skupín:
Verts/ALE ( B8‑0066/2014 )
S&D ( B8‑0067/2014 )
GUE/NGL ( B8‑0068/2014 )
PPE ( B8‑0069/2014 )
ALDE ( B8‑0070/2014 )
o trestnom čine agresie
( 2014/2724 (RSP) ).
Andrzej Grzyb, Cristian Dan Preda, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Monica Luisa Macovei, Eduard Kukan, László Tőkés
v mene poslaneckého klubu PPE
Pier Antonio Panzeri, Elena Valenciano Martínez-Orozco, Josef Weidenholzer, Ana Gomes, David Martin, Richard Howitt
v mene skupiny S&D
Marietje Schaake, Marielle de Sarnez, Louis Michel, Jean-Marie Cavada, Izaskun Bilbao Barandica, Alexander Graf Lambsdorff, Fernando Maura Barandiarán, Charles Goerens, Ramon Tremosa i Balcells, Annemie Neyts-Uyttebroeck
v mene skupiny ALDE
Helmut Scholz, Marie-Christine Vergiat
v mene skupiny GUE/NGL
Barbara Lochbihler, Judith Sargentini
v mene skupiny Verts/ALE
Uznesenie Európskeho parlamentu o trestnom čine agresie
( 2014/2724(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,
– so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, najmä na článok 5, podľa ktorého je trestný čin agresie jedným z hlavných trestných činov v rámci jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu,
– so zreteľom na zmeny Rímskeho štatútu, ktoré boli prijaté na hodnotiacej konferencii v Kampale (Uganda) v roku 2010, a najmä na rezolúciu RC/Res. 6, ktorá sa týka trestného činu agresie,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady EÚ 2011/168/SZBP a na odkaz na zmeny z Kampaly,
– so zreteľom na revidovaný akčný plán prijatý 12. júla 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2011/168/SZBP,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2010 o konferencii o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Kampale v Ugande[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí,[2]
– so zreteľom na svoje uznesenie o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv,
– so zreteľom na 9. správu Medzinárodného trestného súdu pre Organizáciu Spojených národov 2012/13,
– so zreteľom na výsledky 25. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v apríli 2014,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Latinskoamerického parlamentu z 19. a 20. októbra 2013 o podpore Medzinárodného trestného súdu a ratifikácii zmien z Kampaly (AO/2013/07XXIX);
– so zreteľom na rezolúciu zhromaždenia zmluvných štátov Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu z 27. novembra 2013 o posilnení Medzinárodného trestného súdu a zhromaždenia zmluvných štátov, ktorá zahŕňa výzvu pre budúce zmluvné štáty, aby ratifikovali štatút v znení zmien, výzvu pre všetky zmluvné štáty, aby zvážili ratifikáciu zmien a uznanie nedávnych ratifikácií zmien viacerými zmluvnými štátmi (ICC-ASP/12/Res. 8),
– so zreteľom na príručku s názvom Ratifikácia a vykonávanie zmien z Kampaly týkajúcich sa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorú vypracovala stála misia Lichtenštajnského kniežatstva pri OSN, Svetový inštitút pre prevenciu agresie (Global Institute for the Prevention of Aggression) a Lichtenštajnský inštitút pre sebaurčenie na Princetonskej univerzite (Liechtenstein Institute on Self-Determination at Princeton University),
– so zreteľom na Svetový deň medzinárodnej spravodlivosti, ktorý pripadá na 17. júla a ktorým sa oslavuje pokrok dosiahnutý smerom k väčšiemu zodpovedaniu sa za zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a genocídu,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže členské štáty EÚ boli od vzniku Medzinárodného trestného súdu jeho vytrvalými stúpencami, poskytujú mu finančnú, politickú, diplomatickú a logistickú podporu a súčasne podporujú univerzálnosť Rímskeho štatútu a bránia jeho integritu s cieľom posilňovať nezávislosť tohto súdu;
B. keďže Parlament 17. novembra 2011[3] uvítal prijatie zmien Rímskeho štatútu z Kampaly vrátane zmien týkajúcich sa trestného činu agresie a vyzval všetky členské štáty, aby ich ratifikovali a začlenili do svojich vnútroštátnych právnych predpisov;
C. keďže Parlament 18. apríla 2012 následne prijal uznesenie 2012/0126[4] a vyzval Radu a Komisiu, aby využili svoju medzinárodnú autoritu v záujme zabezpečenia a posilnenia univerzálnosti Rímskeho štatútu pri medzinárodne dohodnutom definovaní aktov agresie, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom;
D. keďže zmeny Rímskeho štatútu z Kampaly týkajúce sa trestného činu agresie ratifikovalo najmenej 30 zmluvných štátov a rozhodnutie, ktoré sa má prijať po 1. januári 2017 dvojtretinovou väčšinou zmluvných štátov, umožní vytvorenie trvalého systému medzinárodnej trestnej zodpovednosti tým, že sa agresia bude považovať za trestný čin;
E. keďže 122 štátov je zmluvnými stranami Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu;
F. keďže doteraz 14 zmluvných štátov ratifikovalo zmeny z Kampaly o trestnom čine agresie vrátane ôsmich členských štátov EÚ, a to Belgicka, Chorvátska, Cypru, Estónska, Nemecka, Luxemburska, Slovenska a Slovinska; keďže najmenej 35 zmluvných štátov v súčasnosti aktívne pracuje na ratifikácii zmien týkajúcich sa trestného činu agresie a ďalšie sa zaviazali ich ratifikovať;
G. keďže 8. mája 2012 bolo Lichtenštajnsko prvou krajinou, ktorá ratifikovala zmeny týkajúce sa trestného činu agresie spolu so zmenami článku 8 (vojnové zločiny), ktoré boli prijaté v roku 2010 na hodnotiacej konferencii Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorá sa konala v Kampale (Uganda);
H. keďže štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, môžu ratifikovať Rímsky štatút vrátane zmien z Kampaly, a tým prispieť k aktivácii jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu v oblasti trestného činu agresie;
I. keďže zmeny z Kampaly sú v plnom súlade s Chartou Organizácie Spojených národov v tom zmysle, že podľa nich sa za trestný čin považujú iba najzávažnejšie formy nezákonného použitia sily, konkrétne tie formy, ktoré svojim charakterom, závažnosťou a rozsahom zjavne porušujú Chartu OSN;
J. keďže jurisdikcia Medzinárodného trestného súdu v oblasti trestného činu agresie prispeje k fungovaniu právneho štátu na medzinárodnej úrovni a k medzinárodnému mieru a bezpečnosti tým, že bude odrádzať od nezákonného použitia sily a teda proaktívne prispievať k predchádzaniu takýmto trestným činom a k upevneniu trvalého mieru;
K. keďže ratifikácia zmien z Kampaly štátmi aj aktivácia jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu v oblasti trestného činu agresie prispejú k ukončeniu beztrestnosti páchateľov takéhoto trestného činu;
L. keďže ratifikácia zmien z Kampaly a aktivácia jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu v oblasti trestného činu agresie prispejú k ochrane ľudských práv tým, že za trestný čin sa nimi vyhlasuje čin agresie, ktorý často spúšťa kauzálnu reťaz hrubého porušovania ľudských práv a vážneho porušovania medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;
M. keďže kriminalizáciou činov agresie sa takisto ochráni právo na život bojovníkov, ktorí sú nezákonne vyslaní do vojny, ako aj bojovníkov napadnutého štátu, čím sa odstráni nedostatok Rímskeho štatútu a medzinárodného humanitárneho práva, ktoré sa v súčasnosti zameriavajú výlučne na ochranu civilistov a ďalších kategórií „chránených osôb“;
N. keďže aktivácia jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu v oblasti trestného činu agresie prispeje k univerzálnosti Rímskeho štatútu, pretože niektoré štáty môžu mať záujem o ratifikáciu celého Rímskeho štatútu vrátane zmien z Kampaly, čo bude slúžiť aj ich vnútroštátnemu politickému cieľu – brániť nezákonnému použitiu sily proti nim;
1. opätovne vyjadruje plnú podporu činnosti Medzinárodného trestného súdu pri pomoci ukončiť beztrestnosť páchateľov najvážnejších zločinov, ktoré znepokojujú medzinárodné spoločenstvo;
2. vyzýva Európsku úniu, aby prijala spoločnú pozíciu k trestnému činu agresie a k zmenám z Kampaly;
3. zdôrazňuje dôležitosť zásady všeobecnej platnosti Rímskeho štatútu a naliehavo vyzýva Úniu, aby stála v popredí pri presadzovaní nadobudnutia účinnosti zmien z Kampaly týkajúcich sa trestného činu agresie a podporila súčasné snahy o dosiahnutie tohto cieľa; ďalej aby podporila členské štáty pri ratifikácii zmeny a aby po dosiahnutí žiadaného počtu 30 ratifikácií následne pozitívne podporila rozhodnutie zhromaždenia štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, aktivovať jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu v oblasti trestného činu agresie;
4. zdôrazňuje potrebu aktívne podporovať Medzinárodný trestný súd, ratifikáciu Rímskeho štatútu so zmenami a ratifikáciu oboch zmien z Kampaly vo všetkých vonkajších činnostiach Únie vrátane prostredníctvom osobitného zástupcu Európskej únie pre ľudské práva (OZEÚ) a delegácií EÚ na mieste, ako aj vrátane technickej pomoci štátom, ktoré sa snažia o ratifikáciu a/alebo implementáciu; v tejto súvislosti vyzýva Úniu a členské štáty, aby obnovili záväzky voči Medzinárodnému trestnému súdu a jeho podporu vrátane v oblasti financií;
5. vyzýva EÚ, aby sa zaviazala, že bude bojovať proti genocíde, zločinom proti ľudskosti, vojnovým zločinom a trestnému činu agresie, a žiada, aby sa boj proti beztrestnosti v prípade závažného porušenia ľudských práv stal pre EÚ a jej členské štáty prioritou v oblasti vonkajšej činnosti; vyzýva PK/VP, aby zintenzívnila snahy pri podpore implementácie noriem medzinárodného humanitárneho práva vo všeobecnosti a ich dodržiavaní, a to aj v prípade neštátnych ozbrojených skupín;
6. vyzýva členské štáty EÚ, aby urýchlene zosúladili vnútroštátne právne predpisy s definíciami zmien z Kampaly a s ďalšími záväzkami vyplývajúcimi z Rímskeho štatútu, aby tak členské štáty EÚ mohli uskutočňovať vnútroštátne vyšetrovanie a stíhanie trestných činov a spolupracovať so súdom;
7. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov EÚ, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva a predsedovi Medzinárodného trestného súdu.