Dokument na schôdzu
22.10.2014 B8‑0164/2014 }
B8‑0172/2014 } RC1
SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
predložený v súlade s článkom 135 ods. 5 a článkom 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza návrhy skupín:
ECR ( B8‑0164/2014 )
PPE ( B8‑0165/2014 )
Verts/ALE ( B8‑0168/2014 )
S&D ( B8‑0170/2014 )
ALDE ( B8‑0172/2014 )
o zatvorení mimovládnej organizácie Memorial (víťaza Sacharovovej ceny za rok 2009) v Rusku
( 2014/2903(RSP) )
Cristian Dan Preda, Jaromír Štětina, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Giovanni La Via, Tunne Kelam, Luděk Niedermayer, Gabrielius Landsbergis, Agnieszka Kozłowska‑Rajewicz, Andrzej Grzyb, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Monica Luisa Macovei, Dubravka Šuica, Seán Kelly, Michaela Šojdrová, Petri Sarvamaa, Eduard Kukan, Lara Comi, László Tőkés, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Jeroen Lenaers, Andrej Plenković, Jiří Pospíšil, David McAllister, Lorenzo Cesa, Pavel Svoboda, Franck Proust, Ivana Maletić, Arnaud Danjean, Jerzy Buzek
v mene poslaneckého klubu PPE
Josef Weidenholzer, Knut Fleckenstein, Richard Howitt, Ana Gomes, Liisa Jaakonsaari, Nicola Caputo, Krystyna Łybacka, Tonino Picula, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Goffredo Maria Bettini, Andi Cristea, Vilija Blinkevičiūtė, Marc Tarabella, Hugues Bayet, Afzal Khan, Doru‑Claudian Frunzulică
v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Mark Demesmaeker, Ryszard Antoni Legutko, Anna Elżbieta Fotyga, Tomasz Piotr Poręba, Ryszard Czarnecki, Beata Gosiewska, Karol Karski, Zbigniew Kuźmiuk, Roberts Zīle, Jussi Halla-aho, Branislav Škripek, Marek Józef Gróbarczyk
v mene skupiny ECR
Johannes Cornelis van Baalen, Dita Charanzová, Louis Michel, Juan Carlos Girauta Vidal, Ramon Tremosa i Balcells, Marietje Schaake, Martina Dlabajová, Gérard Deprez, Pavel Telička, Jozo Radoš, Ivan Jakovčić, Izaskun Bilbao Barandica, Petr Ježek, Antanas Guoga, Javier Nart
v mene skupiny ALDE
Tamás Meszerics, Heidi Hautala, Barbara Lochbihler, Peter Eriksson, Helga Trüpel, Bart Staes, Reinhard Bütikofer, Ernest Urtasun, Indrek Tarand, Ulrike Lunacek
v mene skupiny Verts/ALE
Marie-Christine Vergiat, Helmut Scholz, Merja Kyllönen, Ignazio Corrao, Fabio Massimo Castaldo
Uznesenie Európskeho parlamentu o zatvorení mimovládnej organizácie Memorial (víťaza Sacharovovej ceny za rok 2009) v Rusku
( 2014/2903(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce odporúčania a uznesenia o Rusku, najmä na odporúčania Rady z 23. októbra 2012[1] a z 2. apríla 2014[2] o zavedení spoločných vízových obmedzení pre ruských činiteľov zapojených do prípadu Sergeja Magnitského, a na uznesenia z 13. júna 2013 o právnom štáte v Rusku[3] a z 13. marca 2014 o Rusku: odsúdenie protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja[4],
– so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny za slobodu myslenia v roku 2009 ruskej mimovládnej organizácii Memorial, ktorá sa zasadzuje okrem iného za práva politických väzňov v Rusku,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 26. marca 2013 o situácii mimovládnych organizácii v Ruskej federácii,
– so zreteľom na ruskú ústavu, najmä na jej článok 118, v ktorom sa uvádza, že spravodlivosť v Ruskej federácii je vykonávaná výlučne súdmi, a článok 120, v ktorom sa stanovuje, že sudcovia sú nezávislí a sú podriadení len ruskej ústave a federálnemu právu,‑{}‑
– so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, ktoré sa uskutočnili 28. novembra 2013,
– so zreteľom na vyhlásenie ombudsmana Ruskej federácie pre ľudské práva Vladimira Lukina zo 4. marca 2014 o verejných demonštráciách v Moskve a krokoch, ktoré prijali orgány presadzovania práva,
– so zreteľom na platnú dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na druhej strane, ako aj na pozastavené rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom,
– so zreteľom na partnerstvo pre modernizáciu, ktoré vzniklo v roku 2010 v Rostove na Done, a na záväzok vedúcich predstaviteľov Ruska presadzovať právny štát ako nevyhnutný základ pre modernizáciu Ruska,
– so zreteľom na Deklaráciu Organizácie spojených národov o ochrancoch ľudských práv, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 9. decembra 1998,
– so zreteľom na článok 135 rokovacieho poriadku,
A. keďže Ruská federácia je ako plnoprávny člen Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a OSN povinná obhajovať zásady demokracie a právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv; keďže v dôsledku viacerých vážnych porušení zásad právneho štátu a prijatia reštriktívnych zákonov v uplynulých mesiacoch narastajú obavy, čo sa týka dodržiavania medzinárodných a vnútroštátnych záväzkov zo strany Ruska; keďže EÚ opakovane ponúkla Rusku dodatočnú pomoc a odborné skúsenosti pri modernizácii krajiny a dodržiavaní ústavného a právneho poriadku v súlade s normami Rady Európy;
B. keďže situácia v oblasti ľudských práv v Rusku sa v posledných rokoch zhoršila a ruské orgány prijali súbor právnych predpisov, ktoré zahŕňajú nejednoznačné ustanovenia a využívajú sa na ďalšie obmedzovanie aktérov opozície a občianskej spoločnosti a ohrozovanie slobody prejavu a zhromažďovania;
C. keďže ruský zákon o „zahraničných agentoch”, prijatý v júli 2012, ukladá mimovládnym organizáciám, ktoré poberajú zahraničné financovanie a zapájajú sa do „politickej činnosti”, aby požiadali o zápis do osobitného štátneho zoznamu zahraničných agentov, čo znamená, že následne podliehajú dodatočnej podrobnej kontrole zo strany vlády, a vyžaduje tiež od nich, aby všetky publikácie, tlačové správy a reportáže obsahovali údaj o tom, že ich pripravil zahraničný agent; keďže tento zákon bol v máji 2014 zmenený tak, aby umožňoval samotnému ministerstvu vnútra zaregistrovať takéto mimovládne organizácie ako „zahraničných agentov”;
D. keďže vykonávanie takéhoto zákona je spojené s tvrdými opatreniami, ako sú policajne záťahy, zabavenie majetku, správne pokuty a iné opatrenia zamerané na zabránenie a odradenie organizácii občianskej spoločnosti od vykonávania práce; keďže 13 popredných skupín za ľudské práva podalo spoločnú sťažnosť na Európskom súde pre ľudské práva, v ktorej napádajú zákon o „zahraničných agentoch”; keďže v súčasnosti sa preskúmava jeho uplatňovanie;
E. keďže mnohé ruské a medzinárodné organizácie za ľudské práva uvádzajú, že neprimerané opatrenia a agresívne zásahy bezpečnostných síl viedli k prepuknutiu násilia, po ktorom nasledovalo svojvoľné zatýkanie protestantov; keďže vodcovia opozičných strán a hnutí sú terčom zastrašovania zo strany ruských orgánov, pričom niektorí sú na základe rôznych obvinení zadržiavaní;
F. keďže viaceré súdne procesy a konania, ktoré prebehli v predchádzajúcich rokoch, spochybňujú nezávislosť a nestrannosť súdnych inštitúcií Ruskej federácie; keďže na tieto súdne procesy sa treba pozerať v širšom kontexte rastúceho útlaku, prenasledovania a porušovania ľudských práv v Rusku vrátane politicky motivovaného zatýkania, väznenia a súdnych procesov, z ktorých pripomenieme len najznámejšie prípady Sergeja Magnitského, Michaila Chodorkovského a Alexeja Navalného;
G. keďže ruské orgány rozširujú programy masového sledovania; keďže tieto programy spolu so zákonmi na obmedzenie slobody mimovládnych organizácii poskytujú ruským orgánom veľmi silný nástroj na monitorovanie a potláčanie opozičných hlasov;
H. keďže Memorial je ruská historická a občianskoprávna spoločnosť fungujúca už od roku 1987 na takých hodnotách, ako sú zachovanie demokracie, práva a základných ľudských práv v praktickej politike a verejnom živote, ktorá vznikla z iniciatívy skupiny disidentov za sovietskej éry a pod záštitou držiteľa Nobelovej ceny Andreja Sacharova;
I. keďže ruské ministerstvo vnútra sa snaží Memorial zničiť, pretože zastrešuje vyše 50 nezávislých regionálnych agentúr v celom štáte pod jednu organizáciu bez ústredia; keďže podľa federálneho práva možno organizáciu kvalifikovať ako „celoštátnu” vtedy, ak je zastúpená vo viac než polovici ruských regiónov prostredníctvom formálne zaregistrovaných „regionálnych” organizácií; keďže Memorial je registrovaný na ministerstve spravodlivosti od roku 1992;
J. keďže Memorial prostredníctvom hlasu svojich vodcov vyjadruje rázny odpor a kritiku voči agresii Ruska na Ukrajine a vyzýva prezidenta Putina, aby ju ukončil;
K. keďže Európsky parlament udelil Memorialu v roku 2009 Sacharovovu cenu;
L. keďže 23. mája 2014 súd v Moskve nariadil registráciu Strediska pre ľudské práva Memorial ako zahraničného agenta z dôvodu „politickej činnosti” v oblasti ľudských práv; keďže táto mimovládna organizácia sa následne odmietla zaregistrovať pod týmto nespravodlivým označením a rozhodla sa rozpustiť svoju štruktúru a pokračovať v činnosti bez toho, aby bola zaregistrovaná v Ruskej federácii;
M. keďže 13. októbra 2014 podalo ruské ministerstvo spravodlivosti žalobu s cieľom zlikvidovať Ruskú spoločnosť Memorial, údajne z dôvodu, že jej dcérske združenia neboli náležite zaregistrované;
N. keďže potom, čo Najvyšší súd Ruska 13. novembra 2014 vynesie rozsudok v žalobe, bude Memorial musieť byť rozpustený;
O. keďže Memorial má už dávno problémy s ruskými správnymi orgánmi, okrem iného tým, že ho ministerstvo spravodlivosti v júli 2014 označilo za „zahraničnho agenta”, že bol donútený zatvoriť svoju kanceláriu v Čečensku po vražde aktivistky za ľudské práva Natálie Estemirovovej, ktorá vyšetrovala prípady únosov a vrážd, a že bol prvou organizáciou, ktorej bol doručený príkaz na likvidáciu svojho centra proti diskriminácii ADC v Petrohrade (podporujúceho práva Rómov v Rusku, pracovných migrantov zo strednej Ázie a z Kaukazu a práva etnických Tatárov na Kryme) kvôli tomu, že sa nezaregistrovalo ako „zahraničný agent”;
P. keďže nezávislým spoločnostiam internetového spravodajstva boli na základe nových zmien zákona o informáciách, informačných technológiách a ochrane informácií, ktoré boli prijaté vo februári 2014, zablokované stránky; keďže k nim patria Grani.ru, Kasparov.ru, EJ.ru a blog opozičného aktivistu Alexeja Navalneho na internetovej stránke moskovského rádia Echo a Livejournal.com; keďže opozičnej káblovej televíznej stanici Dážď, nezávislej firme, bol v niektorých oblastiach odobraný priestor;
1. dôrazne odsudzuje žiadosť ruského ministerstva spravodlivosti na Najvyšší súd, aby bola nezávislá organizácia pre ľudské práva Memorial zatvorená, a tiež vypočutie naplánované na 13. novembra 2014, a žiada ministerstvo spravodlivosti, aby svoju žiadosť stiahlo ešte pred plánovaným vypočutím; zdôrazňuje, že Memorial zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji demokratických hodnôt a podpore ľudských práv v Rusku;
2. vyzýva ruské orgány, aby skoncovali so všetkými skutkami zastrašovania, a to aj na úrovni súdnictva, namierené proti Spoločnosti Memorial, Stredisku pre ľudské práva Memorial, ich členom a všetkým obhajcom ľudských práv v Ruskej federácii, a aby zaručili, že títo všetci budú môcť vykonávať svoju zákonnú činnosť za každých okolností bez akéhokoľvek zasahovania;
3. zdôrazňuje, že Michail Fedotov, predseda prezidentskej rady pre občiansku spoločnosť a ľudské práva v Rusku sa jasne vyjadril, že neexistujú právne dôvody na zatvorenie Memorialu a že vypočutie Najvyššieho súdu by sa malo odročiť až na obdobie po plánovanej konferencii Memorialu 19. novembra 2014, na ktorej by malo dôjsť k zmenám v jeho organizačnej štruktúre tak, aby bola v súlade s ruskými zákonmi;
4. nazdáva sa, že zákon o „zahraničných agentoch” je v rozpore so záväzkami Ruska voči Rade Európy a OBSE; domnieva sa tiež, že definícia „politickej činnosti”, ktorú vykonávajú mimovládne organizácie prijímajúce zahraničné financovanie, je natoľko široká, že umožňuje kontrolu štátu nad prakticky akoukoľvek organizovanou činnosťou súvisiacou s verejným životom; žiada preto Rusko, aby odvolalo zákony obsahujúce ustanovenia, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými a ústavnými záväzkami Ruska v oblasti ľudských práv;
5. vyjadruje skutočne hlboké obavy týkajúce sa následných zmien zákona o „zahraničných agentoch” (z mája 2014), ktoré ministerstvu spravodlivosti teraz umožňujú zaregistrovať akúkoľvek skupinu svojvoľne a bez jej súhlasu ako „zahraničného agenta”;
6. zdôrazňuje, že v nadväznosti na revíziu tohto zákona ministerstvo spravodlivosti promptne zaregistrovalo prvých 15 skupín a že niekoľko mimovládnych organizácií bojuje – bezúspešne – na súdoch proti úsiliu orgánov donútiť ich k registrácii;
7. zdôrazňuje, že tieto mimovládne organizácie (Stredisko pre ľudské práva Memorial, Nadácia Verejný rozsudok, AGORA a JURIX) sú známe predovšetkým tým, že poskytujú právnu pomoc obetiam politickej manipulácie spravodlivosti, prenasledovaným aktivistom občianskej spoločnosti a pokojným protestantom, aktivistom z radov LGBT a obetiam policajného násilia, a zohrávajú zásadnú úlohu v rozvoji demokratických hodnôt a podpore ľudských práv v Rusku;
8. vyzýva ruské orgány, aby zabezpečili za každých okolností dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi pre ľudské práva, ktoré Ruská federácia ratifikovala, ako aj dodržiavanie práva všetkých občanov na výkon svojich základných slobôd a všeobecných ľudských práv; vyzýva ruské orgány, aby dodržiavali ustanovenia vyhlásenia Výboru ministrov Rady Európy o činnosti Rady Európy na zlepšenie ochrany obhajcov ľudských práv a podporu ich činností;
9. yyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že Rusko nedodržiava svoje medzinárodné právne záväzky ako člen Rady Európy a OBSE ani základné ľudské práva a zásady právneho štátu zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (ICCPR);
10. je hlboko znepokojený zhoršujúcou sa situáciou najdôležitejšej časti občianskej spoločnosti v Rusku, a najmä situáciou tých organizácií, ktoré pracujú v oblasti ľudských práv a demokratických slobôd a vyjadruje kritiku voči štátnej politike; dôrazne vyzýva Rusko, aby zvrátilo súčasný trend a zaručilo, že títo občania a tieto organizácie budú môcť vykonávať svoju zákonnú činnosť bez prekážok a že budú môcť podporovať zapojenie rozhodujúcej časti občianskej spoločnosti;
11. zdôrazňuje, že sloboda zhromažďovania v Ruskej federácii je udelená podľa článku 31 ruskej ústavy a podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorého je Rusko signatárom, a preto sú ruské orgány povinné ho dodržiavať; yyzýva Ruskú federáciu, aby dodržiavala zásady právneho štátu, slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania;
12. vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zabezpečili, že prípady všetkých osôb stíhaných z politických dôvodov sa prerokujú na stretnutiach Ruskej federácie s jej partnermi a že zástupcovia Ruska budú na týchto stretnutiach formálne požiadaní o odpoveď v každom jednotlivom prípade;
13. vyzýva predsedov Rady a Komisie, ako aj PK/VP, aby aj naďalej pozorne sledovali takéto prípady a aby tieto otázky predkladali v rôznych formátoch a na rôznych stretnutiach s Ruskom a informovali Parlament o rokovaniach s ruskými orgánmi;
14. žiada VP/PK a ESVČ, aby zabezpečili, že EÚ sa bude pri každej príležitosti snažiť o pokračovanie vzťahov s organizáciami ruskej občianskej spoločnosti a ich podporu, vrátane vzťahov s organizáciami na podporu hodnôt demokracie, ľudských práv a právneho štátu;
15. žiada Komisiu a ESVČ, aby so zreteľom na prebiehajúcu fázu plánovania finančných nástrojov EÚ zvýšili finančnú pomoc pre ruskú občiansku spoločnosť a zahrnuli fórum občianskej spoločnosti EÚ – Rusko do nástroja partnerstva a zaručili im tak udržateľnú a dôveryhodnú dlhodobú podporu;
16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.