Dokument na schôdzu
11.3.2015 B8‑0239/2015 }
B8‑0252/2015 } RC1
SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
predložený v súlade s článkom 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku
ktorý nahrádza návrhy skupín:
Verts/ALE ( B8‑0239/2015 )
ALDE ( B8‑0247/2015 )
ECR ( B8‑0249/2015 )
S&D ( B8‑0250/2015 )
PPE ( B8‑0252/2015 )
o vražde ruského opozičného lídra Borisa Nemcova a stave demokracie v Rusku
( 2015/2592(RSP) )
Cristian Dan Preda, Elmar Brok, Sandra Kalniete, Gabrielius Landsbergis, David McAllister, Tunne Kelam, Eduard Kukan, Gunnar Hökmark, Jerzy Buzek, Michael Gahler, Andrej Plenković, Jaromír Štětina, Andrey Kovatchev, Luděk Niedermayer, Michaela Šojdrová, Ivan Štefanec, Jiří Pospíšil, Pavel Svoboda, Davor Ivo Stier, József Nagy, Ivana Maletić, Claude Rolin, Pascal Arimont, Anna Maria Corazza Bildt
v mene skupiny PPE
Richard Howitt, Marju Lauristin, Liisa Jaakonsaari, Kati Piri, Csaba Molnár, Boris Zala, Vilija Blinkevičiūtė, Marlene Mizzi, Nicola Caputo, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Enrico Gasbarra, Jo Leinen, Viorica Dăncilă, Victor Negrescu, Tonino Picula, Marc Tarabella, Jeppe Kofod, Doru-Claudian Frunzulică, Neena Gill, Zigmantas Balčytis, Ana Gomes, Costas Mavrides, Afzal Khan
v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Ryszard Antoni Legutko, Ryszard Czarnecki, Anna Elżbieta Fotyga, Tomasz Piotr Poręba, Roberts Zīle, Karol Karski, Beata Gosiewska, Zbigniew Kuźmiuk, Janusz Wojciechowski, Stanisław Ożóg, Kazimierz Michał Ujazdowski, Andrzej Duda, Marek Jurek, Mark Demesmaeker, Peter van Dalen,
v mene skupiny ECR
Guy Verhofstadt, Johannes Cornelis van Baalen, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Dita Charanzová, Gérard Deprez, Marielle de Sarnez, Martina Dlabajová, Fredrick Federley, Juan Carlos Girauta Vidal, Antanas Guoga, Ivan Jakovčić, Petr Ježek, Ilhan Kyuchyuk, Alexander Graf Lambsdorff, Louis Michel, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jozo Radoš, Frédérique Ries, Marietje Schaake, Pavel Telička, Ramon Tremosa i Balcells, Viktor Uspaskich, José Inácio Faria
v mene skupiny ALDE
Tamás Meszerics, Rebecca Harms, Heidi Hautala, Indrek Tarand, Bronis Ropė, Davor Škrlec, Peter Eriksson, Ulrike Lunacek
v mene skupiny Verts/ALE
Valentinas Mazuronis
Uznesenie Európskeho parlamentu o vražde ruského opozičného lídra Borisa Nemcova a stave demokracie v Rusku
( 2015/2592(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o Rusku, najmä na svoje uznesenia z 23. októbra 2012 o zavedení spoločných vízových obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnitského[1], z 13. júna 2013 o právnom štáte v Rusku[2], z 13. marca 2013 o Rusku: odsúdenie protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja[3], z 23. októbra 2014 o zatvorení mimovládnej organizácie Memorial (víťaza Sacharovovej ceny za rok 2009) v Rusku[4] a z 15. januára 2015 o Rusku, najmä o prípade Alexeja Navaľného[5],
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej z 28. februára 2015 o vražde Borisa Nemcova,
– so zreteľom na vyhlásenie PK/VP zo 4. marca 2015 o pokračujúcom väznení Nade Savčenkovej,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky PK/VP z 3. marca o odmietnutí povoliť poslankyni EP Sandre Kalnietovej vstup na územie Ruskej federácie,
– so zreteľom na vyhlásenie ombudsmana Ruskej federácie pre ľudské práva Vladimíra Lukina zo 4. marca 2014 o verejných demonštráciách v Moskve a krokoch, ktoré prijali orgány presadzovania práva,
– so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, ktoré sa konali 28. novembra 2013,
– so zreteľom na platnú Dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na druhej strane, a na pozastavené rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Boris Nemcov, bývalý podpredseda vlády Ruskej federácie, bývalý guvernér provincie Nižný Novgorod, popredný reformátor ruskej postsovietskej spoločnosti a ekonomiky a jeden z vedúcich predstaviteľov liberálnej a demokratickej opozície Ruska, bol zavraždený v blízkosti Kremľa dva dni pred demonštráciou, ktorá bola naplánovaná na 1. marca 2015 s cieľom protestovať proti účinkom hospodárskej krízy a konfliktu na Ukrajine, a ktorú on sám organizoval;
B. keďže v týždňoch pred svojím zavraždením Boris Nemcov vyšetroval účasť Ruska na konflikte v Donbase a mal v úmysle uverejniť správu o tejto otázke; keďže v súvislosti so smrťou Borisa Nemcova boli zadržaní piati muži, ale nie je jasné, či niektorá zo zadržaných osôb vypálila smrteľné výstrely; keďže ruské orgány neumožnili niektorým poslancom Európskeho parlamentu a niektorým národným delegáciám vstup do Ruskej federácie, a tým im zabránili v účasti na pohrebe Borisa Nemcova;
C. keďže Boris Nemcov bol silným zástancom modernej, prosperujúcej a demokratickej Ruskej federácie otvorenej svetu;
D. keďže Ruská federácia sa ako plnoprávny člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a signatár Všeobecnej deklarácie ľudských práv zaviazala dodržiavať zásady demokracie a právneho štátu, základné slobody a ľudské práva;
E. keďže situácia v oblasti ľudských práv v Rusku sa v posledných rokoch zhoršila a ruské orgány prijali súbor právnych predpisov zahŕňajúcich nejednoznačné ustanovenia, ktoré sa využívajú na ďalšie obmedzovanie aktérov opozície a občianskej spoločnosti a bránenie v slobode prejavu a zhromažďovania; keďže ministerstvo spravodlivosti využilo nedávno zavedené právomoci na to, aby označilo 42 skupín za „zahraničných agentov”, vrátane organizácií pre ľudské práva, ktoré sa v tejto krajine považujú za najodbornejšie a ktoré požívajú najväčšiu autoritu, a využila byrokratické zámienky na pokusy zrušiť niekoľko ďalších skupín; keďže v januári 2015 Duma podnikla prvý krok k schváleniu nového zákona zakazujúceho činnosť „neželaných” zahraničných organizácií;
F. keďže Parlament pri viacerých príležitostiach vyjadril svoje znepokojenie nad stavom demokracie v Rusku a systematickým porušovaním zásad právneho štátu a nerešpektovaním základných práv; keďže v Rusku sa nedbá na zásady právneho štátu, normy spravodlivého súdneho procesu, riadny proces ani na nezávislosť súdnictva; keďže posledné prezidentské voľby a voľby do Štátnej Dumy nespĺňali normy OBSE;
G. keďže viaceré súdne procesy a konania za uplynulých niekoľko rokov, okrem iného prípady Magnitského, Chodorkovského a Politkovskej, vniesli pochybnosti do nezávislosti a nestrannosti súdnych inštitúcií v Ruskej federácii; keďže uvedené medializované prípady patria k tým najznámejším mimo Ruska a sú prejavom systematickej neschopnosti ruského štátu zabezpečiť právny štát a zaručiť spravodlivosť svojim občanom;
H. keďže narastá potreba zaviesť jednotnú, prísnu, súdržnú a komplexnú politiku EÚ voči Rusku, podporovanú všetkými členskými štátmi, ktorá bude ponúkať pomoc a podporu spolu s prísnou a spravodlivou kritikou na základe univerzálnych hodnôt, s ktorých dodržiavaním súhlasili EÚ aj Rusko;
I. keďže EÚ opakovane ponúkla prostredníctvom partnerstva pre modernizáciu Rusku dodatočnú pomoc a skúsenosti, aby mohlo posilniť právny štát, plniť svoje medzinárodné záväzky a v plnej miere rozvinúť hospodársky potenciál;
J. keďže 19. februára 2015 bol ruský opozičný líder Alexej Navaľný odsúdený na 15 dní odňatia slobody za rozdávanie letákov propagujúcich nadchádzajúcu demonštráciu; keďže 30. decembra 2014 mu súd uložil 3,5-ročný podmienečný trest a jeho bratovi Olegovi Navaľnému 3,5-ročný trest odňatia slobody;
K. keďže 4. marca 2015 moskovský súd zamietol ďalšie odvolanie Nade Savčenkovej proti jej nezákonnému zadržiavaniu zo strany Ruskej federácie, podanej s odkazom na jej imunitu ako poslankyne Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE); keďže 4. marca uplynulo už 82 dní, čo Naďa Savčenková drží protestnú hladovku, a keďže po takom dlhom čase existuje riziko trvalého poškodenia zdravia alebo smrti;
L. keďže od únosu estónskeho policajta Estona Kohvera ruskými bezpečnostnými silami na území Estónska v rozpore s medzinárodným právom uplynulo už šesť mesiacov; keďže je naďalej nezákonne zadržiavaný vo väznici Lefortovo v Moskve; keďže nedostáva primeranú právnu pomoc, bolo mu odňaté právo na spravodlivý proces a nariadené neodôvodnené psychiatrické vyšetrenie, ktorého podrobnosti nie sú známe;
M. keďže Európska nadácia na podporu demokracie sa zameriava na otázku plurality ruských médií a bola vyzvaná, aby spolu so svojimi partnermi vypracovala nové mediálne iniciatívy;
N. keďže trosky a čierne skrinky poľského vládneho lietadla TU-154, ktoré havarovalo neďaleko Smolenska v apríli 2010, pričom zahynul poľský prezident a poprední členovia politických, vojenských a kultúrnych kruhov, sú stále v rukách Ruska; keďže ruské orgány ich napriek mnohým výzvam odmietajú vrátiť Poľsku;
1. dôrazne odsudzuje zabitie Borisa Nemcova v najvýznamnejšom politickom atentáte v nedávnej ruskej histórii, v ktorom bol zastrelený v blízkosti Kremľa, v oblasti vybavenej videokamerami, policajnými a bezpečnostnými službami;
2. vzdáva hold Borisovi Nemcovi, poprednému vodcovi opozície, zakladateľovi a vedúcemu predstaviteľovi politického hnutia Solidarita a hlavnému kritikovi prezidenta Vladimíra Putina a vojny na Ukrajine, ktorý zasvätil svoj život demokratickejšiemu, prosperujúcejšiemu a otvorenejšiemu partnerstvu Ruska s jeho susedmi a partnermi; vyjadruje úprimnú sústrasť rodine a priateľom Borisa Nemcova, členom opozície a ruskému ľudu; odsudzuje rozhodnutie ruského vedenia zabrániť niektorým diplomatom EÚ a národným delegáciám zúčastniť sa na jeho pohrebe, a tým aj pokusu EÚ vzdať hold odvážnym ruským občanom zasadzujúcim sa o univerzálne hodnoty;
3. zdôrazňuje, že jeho zabitie je súčasťou rastúceho počtu nevyriešených, politicky motivovaných vrážd a podozrivých úmrtí, ktoré boli spáchané v Rusku od roku 1998 a ku ktorým patria prípady investigatívnej novinárky Anny Politkovskej, Alexandra Litvinenka, ktorý bol údajne zavraždený v Spojenom kráľovstve, právnika Stanislava Markelova, novinárky Anastázie Baburovej, obhajkyne ľudských práv Natálie Estemirovej, právnika Sergeja Magnitského, a teraz politika Borisa Nemcova;
4. berie na vedomie zatknutie piatich podozrivých osôb čečenského pôvodu, o ktorom informovali ruské orgány;
5. žiada nezávislé medzinárodné vyšetrenie vraždy; zastáva názor, že nástroje dostupné v rámci OBSE, Rady Európy a Organizácie Spojených národov by pomohli zabezpečiť nestranné a spravodlivé vyšetrovanie;
6. žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby pri príprave svojej budúcej politiky voči Rusku zohľadnili skutočnosť, že politická situácia, ktorú vyvolali ruské orgány, pripravila úrodnú pôdu pre takéto vraždy, násilie a nátlak; je hlboko znepokojený atmosférou nenávisti voči opozičným aktivistom, obhajcom ľudských práv, menšín a susediacich národov, ktorá v Rusku v posledných rokoch narastá, pričom ju roznecuje štátna propaganda a oficiálne médiá ako súčasť politickej kultúry dištancujúcej sa od demokratických zásad;
7. vyzýva orgány Ruskej federácie, aby skoncovali s nehanebnou propagandistickou a informačnou vojnou voči svojim susedom, západnému svetu a svojim vlastným občanom, prostredníctvom ktorej sa Rusko transformuje v štát vyznačujúci sa útlakom, terorom a strachom, v ktorom je nacionalistická eufória založená na anexii Krymu a stupňovaní vojny na Ukrajine, v ktorom sú porušované práva krymských Tatárov a kde Kremeľ v rozpore s medzinárodným právom rozvíja a podnecuje nenávisť a boje; odsudzuje novú vojnovú propagandu proti demokratickým a základným hodnotám, ktoré sú prezentované ruskej spoločnosti ako cudzie; pripomína, že Európska únia a Ruská federácia sa v početných medzinárodných vyhláseniach a zmluvách zaviazali chrániť univerzálne demokratické hodnoty a základné práva; zdôrazňuje, že je dôležité, aby existovali opozičné politické sily, pomocou ktorých by bolo možné zaručiť trvalú diskusiu a výmenu názorov a myšlienok na politiku a legislatívne procesy v Rusku;
8. vyzýva ruské orgány, aby zastavili akýkoľvek nátlak, represívne opatrenia a politické aj súdne zastrašovanie opozičných lídrov, predstaviteľov občianskej spoločnosti a nezávislých médií a aby im umožnili slobodne konať v súlade s hlavnými zásadami ruskej ústavy;
9. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že Rusko nedodržiava svoje medzinárodné právne záväzky člena Organizácie Spojených národov, Rady Európy a OBSE a nerešpektuje základné ľudské práva a zásady právneho štátu; zastáva názor, že Ruská federácia by mala plniť záväzky, ku ktorým sa prihlásila; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nedávne udalosti ukazujú, že Rusko sa vydalo smerom, ktorý je v rozpore s fungujúcou demokraciou, ktorej súčasťou je rešpektovanie opozície, právneho štátu a nezávislosti súdnictva;
10. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že ruské orgány neboli schopné reagovať na kritiku z Ruskej federácie a z medzinárodnej scény týkajúcu sa zákona o zahraničných agentoch, a tieto zákony, ktoré ešte viac obmedzujú možnosti nekomerčných organizácií konať a sú vzhľadom na svoju povahu diskriminačné, bez zmien prijali; dôrazne vyzýva Rusko, aby preskúmalo príslušné právne predpisy s cieľom splniť svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a demokratických slobôd;
11. víta rozhodnutie najvyššieho súdu z 28. januára 2015 zamietnuť sťažnosť ministerstva spravodlivosti, v ktorej žiada zatvoriť Ruskú spoločnosť Memorial a obviňuje ju z porušovania pravidiel, pokiaľ ide o jej organizačnú štruktúru, a žiada, aby boli ostatné mimovládne organizácie zapísané na zozname „zahraničných agentov z tohto zoznamu odstránené;
12. vyzýva ruské orgány, aby okamžite prepustili všetkých uznávaných politických väzňov;
13. vyzýva ruské orgány, aby čo najskôr prepustili Naďu Savčenkovú a uznali jej imunitu ako poslankyne ukrajinskej Verchovnej rady a PACE, ktorá bola unesená na ukrajinskom území a je nezákonne zadržiavaná vo väzení v Rusku; zdôrazňuje skutočnosť, že Rusko nesie zodpovednosť za jej podlomené zdravie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad jej zdravotným stavom a naliehavo vyzýva ruské súdne orgány, aby uplatňovali humanitárne právo;
14. odsudzuje zavlečenie estónskeho policajta Estona Kohvera z územia Estónska do Ruska; žiada jeho okamžité prepustenie a bezpečný návrat do Estónska;
15. verí, že Rusko zostane významným svetovým hráčom a že je v strategickom záujme EÚ aj Ruska, aby sa prostredníctvom diplomacie a mediácie urýchlene uvoľnili a obnovili vzťahy za predpokladu, že bude pritom náležite dodržané medzinárodné právo a záväzky OBSE;
16. vyjadruje podporu demokratickým silám v Rusku, ktoré sú oddané otvorenej spoločnosti a reformnému programu;
17. naliehavo vyzýva Radu, aby vypracovala jednotnú politiku voči Rusku, ktorá by zaviazala 28 členských štátov EÚ a inštitúcie EÚ k silnému spoločnému odkazu, pokiaľ ide o úlohu ľudských práv vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom a potrebu ukončiť zasahovanie proti slobode prejavu, zhromažďovania a združovania v Rusku; zastáva názor, že stratégia EÚ by sa mala zamerať na to, aby primäla Rusko k plnému rešpektovaniu zásad OBSE a motivovala jeho popredných predstaviteľov vyviesť krajinu z politickej a hospodárskej izolácie, do ktorej sa sama uviedla;
18. naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, podporovanú ESVČ, a Komisiu, aby vypracovali silnejší program na podporu ruskej občianskej spoločnosti v Rusku a na obsadenom Kryme a aby hľadali a vytvárali nové príležitosti na nadviazanie kontaktu s ňou s cieľom podporovať hodnoty demokracie, ľudských práv a právneho štátu; žiada EÚ, pokiaľ ide o prebiehajúcu fázu programovania finančných nástrojov EÚ, aby zvýšila svoju finančnú pomoc ruskej občianskej spoločnosti prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a financovanie organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgány a aby zahrnuli fórum občianskej spoločnosti EÚ–Rusko do nástroja partnerstva na zabezpečenie udržateľnej a dôveryhodnej dlhodobej podpory;
19. potvrdzuje svoje obavy, vyjadrené už v predchádzajúcich uzneseniach, z neschopnosti ruských orgánov spolupracovať na nezávislom a medzinárodnom vyšetrovaní zostrelenia lietadla s číslom letu MH17;
20. vyzýva ruské orgány, aby Poľsku bezodkladne vrátili vrak poľského vládneho lietadla TU-154 a všetky jeho čierne skrinky; zdôrazňuje skutočnosť, že miera závislosti ruského súdnictva od štátnych orgánov bráni akémukoľvek nestrannému a poctivému vyšetrovaniu; žiada nezávislé a medzinárodné vyšetrovanie príčin zrútenia poľského vládneho lietadla Tu-154;
21. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.