Dokument na schôdzu

 

29.4.2015                                                                                                      B8‑0418/2015 }

                                                                                                                      B8‑0419/2015 }

                                                                                                                      B8‑0420/2015 }

                                                                                                                      B8‑0423/2015 }

                                                                                                                      B8‑0424/2015 } RC1

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA

predložený v súlade s článkom 135 ods. 5 a článkom 123 ods. 4 rokovacieho poriadku

ktorý nahrádza návrhy skupín:

GUE/NGL ( B8‑0418/2015 )

EFDD ( B8‑0419/2015 )

Verts/ALE ( B8‑0420/2015 )

ALDE ( B8‑0423/2015 )

S&D ( B8‑0424/2015 )

o uväznení aktivistov bojujúcich za ľudské a pracovné práva v Alžírsku

( 2015/2665(RSP) )

Ana Gomes, Victor Boștinaru, Josef Weidenholzer, Richard Howitt, Nicola Caputo, Alessia Maria Mosca, Enrico Gasbarra, Demetris Papadakis, Liisa Jaakonsaari, Norbert Neuser, Andi Cristea, Miroslav Poche, Krystyna Łybacka, Neena Gill, Viorica Dăncilă, Victor Negrescu, Biljana Borzan, Michela Giuffrida, Jutta Steinruck, Julie Ward, Sorin Moisă, Tibor Szanyi, Nicola Danti, Vilija Blinkevičiūtė, Goffredo Maria Bettini, Siôn Simon, Hugues Bayet, Zigmantas Balčytis, Marc Tarabella, Claudia Tapardel, Doru-Claudian Frunzulică, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Eric Andrieu, Kashetu Kyenge, Maria Grapini, Luigi Morgano, Brando Benifei

v mene skupiny S&D

Alexander Graf Lambsdorff, Fredrick Federley, Hilde Vautmans, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Izaskun Bilbao Barandica, Pavel Telička, Beatriz Becerra Basterrechea, Marietje Schaake, Louis Michel, Urmas Paet, José Inácio Faria, Marielle de Sarnez, Nathalie Griesbeck, Frédérique Ries, Antanas Guoga, Johannes Cornelis van Baalen, Petras Auštrevičius, Gérard Deprez, Ivan Jakovčić, Petr Ježek, Ramon Tremosa i Balcells, Juan Carlos Girauta Vidal, Jozo Radoš

v mene skupiny ALDE

Marie-Christine Vergiat, Sofia Sakorafa, Stelios Kouloglou

v mene skupiny GUE/NGL

Barbara Lochbihler, Davor Škrlec, Ernest Urtasun, Alyn Smith, Heidi Hautala, Judith Sargentini

v mene skupiny Verts/ALE

Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao, Rolandas Paksas, Valentinas Mazuronis

v mene skupiny EFDD

Uznesenie Európskeho parlamentu o uväznení aktivistov bojujúcich za ľudské a pracovné práva v Alžírsku

( 2015/2665(RSP) )

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Alžírsku, najmä na uznesenie z 9. júna 2005 o slobode tlače v Alžírsku[1] a z 10. októbra 2002 o uzavretí dohody o pridružení s Alžírskom[2],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015[3] o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti a na uznesenie z 23. októbra 2013[4] o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva – pozícia Európskeho parlamentu k správam z roku 2012,

–       so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 20. apríla 2015 preskúmaní európskej susedskej politiky,

–       so zreteľom na vyhlásenie Európskej únie z 13. mája 2014 v nadväznosti na ôsme zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Alžírsko,

–       so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 15. mája 2012 na tému Uplatňovanie novej európskej susedskej politiky (JOIN(2012)0014),

–       so zreteľom na správu, ktorú Komisia predložila v marci 2014, o európskej susedskej politike (ESP) v roku 2013 v súvislosti s Alžírskom,

–       so zreteľom na vyhlásenie Európskej rady o južnom susedstve z júna 2011,

–       so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej, ktoré uskutočnila počas svojej návštevy v Alžírsku v septembri 2012,

–       so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Alžírskom, ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2005,

–       so zreteľom na článok 2 uvedenej dohody o pridružení, v ktorom sa uvádza, že dodržiavanie demokratických zásad a základných ľudských práv musí byť inšpiráciou pre vnútornú a medzinárodnú politiku zúčastnených strán a predstavuje základný prvok tejto dohody,

–       so zreteľom na alžírsku ústavu prijatú na základe referenda 28. novembra 1996 a najmä na jej články 34 – 36, článok 39, 41 a 43,

–       so zreteľom na záverečnú správu z 5. augusta 2012 zverejnenú volebnou pozorovateľskou misiou EÚ pri parlamentných voľbách v Alžírsku,

–       so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–       so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorých je Alžírsko zmluvnou stranou,

–       so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať z roku 1948 a dohovor MOP č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať z roku 1949,

–       so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–       so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.     keďže v Alžírsku nedávno došlo k protestom proti nezamestnanosti; keďže alžírske orgány uznávajú, že požiadavky demonštrujúcich sú oprávnené; keďže napriek tomu v posledných štyroch rokoch a s novou intenzitou od roku 2015 sú obhajcovia ľudských práv vrátane aktivistov za pracovné práva, a to najmä v južných regiónoch Alžírska, ohrozovaní, vystavovaní verbálnym útokom, zlému zaobchádzaniu a súdnemu prenasledovaniu v dôsledku narastajúcich hospodárskych, sociálnych a ekologických protestov;

B.     keďže Muhammad Raq, aktivista za pracovné práva z Národného výboru pre ochranu práv nezamestnaných (Comité National pour la Défense des Droits des Chômeurs, CNDDC) v meste Laghouat, bol 22. januára 2015 zatknutý a odsúdený na 18 mesiacov odňatia slobody a na pokutu vo výške 20 000 alžírskych dinárov za „napadnutie člena bezpečnostných síl pri výkone služby”, a keďže 15. apríla 2015 odvolací súd tento rozsudok potvrdil;

C.     keďže 28. januára 2015 bolo v meste Laghouat zatknutých 8 aktivistov za pracovné práva, ktorí sú členmi CNDDC – Chanša Belkásim, Brahímí Belalmá, Mazúzí ben Alál, Azúzí Búbakr, Kuríní Belkásim, Belkuidar Fawzí, Bensarcha Táhar, Džaballáh Abd al-Kádir – a ktorí sa zhromaždili pred mestským súdom a požadovali prepustenie Muhammada Raqa; keďže následne bolo týchto osem aktivistov v marci odsúdených na jeden rok odňatia slobody so šesťmesačným odkladom výkonu trestu a na pokutu vo výške 5 000 alžírskych dinárov za „nepovolené/nelegálne zhromažďovanie” a „vyvíjanie nátlaku na rozhodnutia súdov”;

D.     keďže v Laghouate bol počas vypočúvania uvedených aktivistov CNDDC, ktoré sa konalo 11. marca 2015, nasadený nezvyčajne vysoký počet príslušníkov policajných jednotiek, čo verejnosti a svedkom obhajoby bránilo v prístupe do súdnej siene, a že polícia pred súdnou sieňou zatkla, a následne prepustila najmenej 50 pokojných demonštrujúcich, ktorí vyjadrovali svoju solidaritu s deviatimi väzňami;

E.     keďže napriek tomu, že vo februári 2011 bol v reakcii na vlnu hromadných protestov za demokraciu zrušený výnimočný stav, právne aj skutočné obmedzenia týkajúce sa pokojných zhromaždení naďalej existujú, a to najmä vyhláška z 18. júna 2011, ktorá aj naďalej zakazuje verejné demonštrácie v meste Alžír, a zákon 91-19 z 2. decembra 1991 o verejných zhromaždeniach a demonštráciách, ktorý akúkoľvek verejnú akciu podmieňuje udelením predchádzajúceho súhlasu; keďže ministerstvo vnútra povoľuje verejné zhromaždenia len zriedkavo;

F.     keďže každý, kto sa zúčastní na nepovolených demonštráciách, môže byť v súlade s článkami 99 a 100 alžírskeho trestného zákonníka stíhaný a riskuje trest odňatia slobody v dĺžke od dvoch mesiacov do piatich rokov; keďže v januári 2014, čo je dátum uzávierky na podávanie prihlášok na registráciu nových združení, boli všetky neprijaté združenia (vrátane Amnesty International) vyhlásené za nelegálne; keďže v celej krajine dochádza k pokojným protestom, hoci sú často nútene rozohnané políciou, niekedy s použitím násilia, a že účastníci pokojných protestov môžu byť zatknutí ešte pred demonštráciou, aby sa zabránilo jej uskutočneniu;

G.     keďže v roku 2014 zaviedla alžírska vláda prodemokratické ústavné zmeny a sľúbila ďalšie reformy na ochranu ľudských práv a základných slobôd; keďže vykonávanie týchto reforiem bolo doteraz neuspokojivé;

H.     keďže v marci 2015 boli zatknutí a obvinení z prípravy zhromaždenia ďalší štyria aktivisti za pracovné práva: Rašíd Awín, Júsuf Sultání, Abd al-Hamíd Brahímí a Farhát Mísá, členovia CNDDC v meste El Oued; keďže dvaja z nich boli zbavení obvinenia, ale Rašíd Awín bol odsúdený a Júsuf Sultání je stíhaný na slobode;

I.      keďže v januári 2012 nadobudol platnosť nový zákon o združeniach (12-06), ktorý stanovuje obmedzenia pre mimovládne organizácie a skupiny občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o ich vytváranie, fungovanie, registráciu a prístupu k zahraničnému financovaniu; keďže zároveň kriminalizuje členov neregistrovaných, pozastavených a zrušených združení, ktorí môžu byť potrestaní šesťmesačným odňatím slobody a vysokou pokutou, čo bráni slobode združovania;

J.      keďže napriek tomu, že zákon 90-14 z 2. júna 1990 o podmienkach na výkon odborárskych práv umožňuje pracovníkom zakladať odbory bez povolenia na základe písomného oznámenia orgánom, orgány vo viacerých prípadoch odmietli vydať potvrdenie o prijatí, bez ktorého odbory nemôžu pracovníkov právne zastupovať;

K.     keďže na Alžírsko, ktoré je prešetrované v súvislosti s uplatňovaním dohovoru MOP č. 87 v júni 2014, sa vo viacerých svojich správach zamerali odborníci MOP z dôvodu porušovania práv pracovníkov na štrajk a na zakladanie odborov podľa vlastného výberu;

L.     keďže rokovania o akčnom pláne medzi EÚ a Alžírskom v rámci európskej susedskej politiky sa začali v roku 2012; keďže hoci Komisia uznáva záujem oboch strán na posilnení dialógu a spolupráce v oblasti bezpečnosti a regionálnych otázok, v marci 2014 vyjadrila znepokojenie nad nedostatkom nezávislosti súdnictva a zhoršením situácie, pokiaľ ide o slobodu združovania, zhromažďovania a prejavu v Alžírsku;

M.    keďže Alžírsko je od januára 2014 členom Rady OSN pre ľudské práva;

1.      odsudzuje zatknutie a zadržiavanie týchto pokojných aktivistov: Rašíd Awín, Muhammad Raq, Chanša Belkásim, Brahímí Belalmá, Mazúzí ben Alál, Azúzí Búbakr, Kuríní Belkásim, Belkuidar Fawzí, Bensarcha Táhar, Džaballáh Abd al-Kádir, Júsuf Sultání, Abd al-Hamíd Brahímí a Farhát Mísá, ktorí sú zadržiavaní napriek tomu, že ich činnosti sú plne prípustné podľa alžírskych právnych predpisov a v súlade s medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktoré Alžírsko ratifikovalo; žiada ich prepustenie, ako aj stiahnutie všetkých obvinení proti nim;

2.      pripomína, že Alžírsko je viazané článkom 2 dohody o pridružení, ktorý stanovuje, že základným prvkom dohody je dodržiavanie demokratických zásad a základných ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Africkej charty ľudských práv a práv národov, a že Alžírsko je preto povinné dodržiavať všeobecné ľudské práva vrátane slobody zhromažďovania a združovania;

3.      naliehavo žiada alžírske orgány, aby ukončili všetky formy prenasledovania a zastrašovania aktivistov za pracovné práva a obhajcov ľudských práv, a to aj na súdnej úrovni, v súlade s ustanoveniami Deklarácie OSN o obhajcoch ľudských práv;

4.      vyzýva alžírske orgány, aby zaručili právo na spravodlivé súdne konanie a zabezpečili minimálnu záruku práva na obhajobu pre všetky zadržiavané osoby vrátane obhajcov ľudských práv a aktivistov za pracovné práva, v súlade s článkom 14 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorý Alžírsko ratifikovalo;

5.      vyzýva alžírske orgány, aby si plnili svoje povinnosti v súvislosti s ochranou práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania a aby prijali vhodné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany aktivistov občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv a ich slobody vykonávať svoje legitímne a mierové činnosti;

6.      pripomína odporúčanie osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu alžírskej vláde, aby zrušila dekrét z 18. júna 2001, ktorým sa zakazujú pokojné protesty a všetky formy verejných demonštrácií v Alžíri a aby vytvorila systém jednoduchého oznamovania namiesto predchádzajúceho povoľovania verejných demonštrácií;

7.      vyzýva alžírske orgány, aby zrušili zákon 12-06 o združeniach a aby sa zapojili do skutočného dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom vypracovať nový zákon, ktorý je v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a alžírskou ústavou;

8.      víta skutočnosť, že od roku 2012 získalo licencie 12 odborových organizácií; pripomína, že administratívne úkony nesmú byť navrhnuté tak, aby znemožňovali právnu subjektivitu nezávislým odborom, ktoré sa snažia pôsobiť mimo existujúcich odborových organizácií; vyzýva alžírske orgány, aby novým odborovým organizáciám umožnili zákonnú registráciu a aby plnili dohovory MOP, ktoré Alžírsko ratifikovalo, najmä dohovor č. 87 o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa a dohovor č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať;

9.      oceňuje, že Alžírsko už ratifikovalo väčšinu medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv; nabáda na intenzívnejšiu angažovanosť a zlepšenie spolupráce alžírskych orgánov s Organizáciou Spojených národov, najmä s Medzinárodnou organizáciou práce a Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva; vyzýva alžírske orgány, aby spolupracovali v rámci osobitných postupov OSN vrátane pozývania osobitných spravodajcov na oficiálne návštevy, a aby zohľadnili ich odporúčania; okrem toho vyzýva Alžírsko, aby aktívne spolupracovalo s mechanizmami Africkej únie pre ľudské práva, najmä s osobitným spravodajcom pre obhajcov ľudských práv;

10.    vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa vo vzťahu k Alžírsku viedla jasná a principiálna politika EÚ, ktorá bude v súlade so strategickým rámcom EÚ pre ľudské práva a demokraciu riešiť otázku pokračujúcich závažných porušení ľudských práva demokracie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa medzi EÚ a Alžírskom nevedie obsažný a formalizovaný dialóg na tému ľudských práv; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby zabezpečili, že dialóg s Alžírskom v oblasti politiky, bezpečnosti a ľudských práv bude zahŕňať všetky tri uvedené rozmery, a vyzýva preto Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby stanovila jasné referenčné hodnoty a ukazovatele na monitorovanie cieľov EÚ a posúdenie pokroku v oblastiach ľudských práv, beztrestnosti, slobody združovania, zhromažďovania a prejavu, ako aj v oblastiach právneho štátu a situácie obhajcov ľudských práv v Alžírsku;

11.    naliehavo žiada alžírske orgány, PK/VP a ESVČ, aby do budúceho akčného plánu EÚ – Alžírsko zahrnuli dôraznú kapitolu o ľudských právach, ktorá vyjadrí pevnú politickú vôľu spoločne rozvíjať legislatívnu aj praktickú podporu a ochranu ľudských práv v súlade s alžírskou ústavou a medzinárodnými zmluvami v oblasti ľudských práv a africkými regionálnymi nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktorých je Alžírsko zmluvnou stranou; zastáva názor, že do akčného plánu EÚ – Alžírsko by mali byť zahrnuté osobitné ciele v oblasti ľudských práv spolu s harmonogramom pre reformy, ktoré by Alžírsko malo vykonať za zmysluplnej účasti nezávislej občianskej spoločnosti; žiada o ukazovatele na objektívne a pravidelné hodnotenie situácie v oblasti ľudských práv v Alžírsku;

12.    vyzýva ESVČ a členské štáty, aby prostredníctvom prítomnosti predstaviteľov delegácie EÚ a veľvyslanectiev členských štátov v Alžíri pozorne sledovali všetky procesy a súdne konania proti obhajcom ľudských práv a aktivistom za pracovné práva a podávali o tom správy Európskemu parlamentu;

13.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, delegácii EÚ v Alžíri, vláde Alžírska, generálnemu tajomníkovi OSN a Rade OSN pre ľudské práva.

 

[1] Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 567.
[2] Ú. v. EÚ C 279 E, 20.11.2003, s. 115.
[3] Prijaté texty, P8_TA(2015)0076
[4] Prijaté texty, P7_TA(2013)0446