Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 27. februára 2014 o situácii v Iraku

Prijaté texty, P8_TA(2014)0011.

–  so zreteľom na svoje odporúčania Rade z 18. apríla 2013 o zásade zodpovednosti za ochranu stanovenej OSN (R2P)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0180.

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. marca 2015 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu ISIL/Dá’iš, z 20. októbra 2014 o kríze ISIL/Dá’iš v Sýrii a Iraku, z 30. augusta 2014 o Iraku a Sýrii, zo 14. apríla 2014 a z 12. októbra 2015 o Sýrii a z 15. augusta 2014 o Iraku,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2003/335/SVV z 8. mája 2003 o vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov

Ú. v. EÚ L 118, 14.05.03, s. 12.

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva, usmernenia EÚ v súvislosti s násilím voči ženám a dievčatám a bojom proti všetkým formám ich diskriminácie, usmernenia politiky EÚ voči tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, usmernenia EÚ týkajúce sa detí a ozbrojených konfliktov, usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa, usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline a usmernenia EÚ týkajúce sa presadzovania a ochrany všetkých ľudských práv lesieb, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI),

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Iraku a Sýrii,

–  so zreteľom na rezolúciu 2091 (2016) o zahraničných bojovníkoch v Sýrii a Iraku, ktorú 27. januára 2016 prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej z 25. augusta 2014 o civilných obyvateľoch Iraku trpiacich strašným, rozsiahlym a systematickým prenasledovaním,

–  so zreteľom na nedávne rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Iraku a Sýrii, najmä na rezolúciu 2249 (2015), ktorá odsudzuje nedávne teroristické útoky organizácie ISIS, a rezolúciu 2254 (2015), ktorá schvaľuje plán mierového procesu v Sýrii a stanovuje harmonogram rokovaní,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-22/1 z 3. septembra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a pridruženými skupinami,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

–  so zreteľom na dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z 9. decembra 1948,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, najmä na jeho články 5 až 8,

–  so zreteľom na analytický rámec Úradu osobitného poradcu OSN pre predchádzanie genocíde,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre predchádzanie genocíde a osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu z 12. augusta 2014 o situácii v Iraku,

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva z 27. marca 2015 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a pridruženými skupinami, najmä na jej odsek 16 s názvom Násilie páchané organizáciou ISIS – útoky proti náboženským a etnickým skupinám,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre predchádzanie genocíde a osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu z 13. októbra 2015 o eskalácii a podnecovaní násilia v Sýrii z náboženských dôvodov,

–  so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku, ktorá bola predložená 13. augusta 2015 na zasadnutí Rady pre ľudské práva, najmä na jej odseky 165 až 173,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN 2249 (2015) sa uvádza, že násilná extrémistická ideológia tzv. ISIS/Dá’iš, jeho teroristické činy, jeho pokračujúce hrubé systematické a rozsiahle útoky namierené proti civilistom, jeho porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva vrátane porušení z náboženských alebo etnických dôvodov a jeho ničenie kultúrneho dedičstva a pašovanie kultúrnych statkov predstavujú globálnu a bezprecedentnú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť;

B.  keďže terčom tzv. ISIS/Dá’iš sú náboženské a etnické menšiny, napríklad kresťanské (chaldejské/aramejské/asýrske, melkitské a arménske), jezídske, turkménske, šabakské, kakajské, sabejské-mandejské, kurdské a šiítske komunity, ako aj mnoho Arabov a sunitských moslimov; keďže mnohí boli zabití, zmasakrovaní, zbití, vydieraní, unesení a mučení; keďže sú zotročovaní (najmä ženy a dievčatá, ktoré boli tiež predmetom iných foriem sexuálneho násilia) a nútení konvertovať a sú obeťami manželstiev vynútených násilím a obchodovania s ľuďmi; keďže sa násilne verbujú aj deti; keďže sú úmyselne ničené mešity, pamätníky, svätyne, kostoly a iné miesta konania náboženských obradov, hrobky a cintoríny;

C.  keďže genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny nesmú zostať nepotrestané bez ohľadu na miesto a čas ich spáchania a keďže treba zabezpečiť ich účinné stíhanie prijatím opatrení na vnútroštátnej úrovni, posilnením medzinárodnej spolupráce, ako aj prostredníctvom Medzinárodného trestného súdu a medzinárodného trestného súdnictva;

D.  keďže genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny znepokojujú všetky členské štáty EÚ, ktoré sú odhodlané spolupracovať s cieľom predchádzať týmto zločinom a ukončiť beztrestnosť ich páchateľov v súlade so spoločnou pozíciou Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003;

E.  keďže rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 2249 (2015) oprávňuje členské štáty, ktoré na to majú kapacitu, aby v súlade s medzinárodným právom, najmä s Chartou OSN, medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, právom týkajúcim sa utečencov a humanitárnym právom prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zintenzívniť a koordinovať svoje úsilie o predchádzanie teroristickým činom a skoncovanie s nimi na území pod kontrolou ISIS/Dá’iš , v Sýrii a Iraku;

F.  keďže medzinárodná právna definícia genocídy v súlade s článkom II dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948 obsahuje toto znenie: „ktorýkoľvek z týchto činov spáchaných so zámerom úplne alebo čiastočne zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú: a) zabíjanie príslušníkov tejto skupiny, b) spôsobenie ťažkej fyzickej alebo duševnej ujmy príslušníkom tejto skupiny, c) zámerné vytvorenie životných podmienok, ktoré majú viesť k úplnému alebo čiastočnému fyzickému zničeniu tejto skupiny, d) zavádzanie opatrení zameraných na zabránenie pôrodom v skupine a e) nútené premiestňovanie detí z jednej skupiny do druhej“; keďže článok III tohto dohovoru považuje za trestne postihnuteľnú nielen genocídu, ale aj sprisahanie s cieľom spáchať genocídu, priame a verejné podnecovanie k spáchaniu genocídy a spolupáchateľstvo pri genocíde;

G.  keďže sa odhaduje, že od roku 2014 bolo zabitých 5 000 jezídov, pričom mnohí ďalší boli mučení alebo donútení konvertovať na islam; keďže prinajmenšom 2 000 jezídskych žien bolo zotročených, násilím donútených k manželstvu a stalo sa obeťou obchodovania s ľuďmi; keďže boli znásilnené už šesťročné dievčatá a jezídske deti boli násilne verbované za bojovníkov tzv. ISIS/Dá’iš; keďže existujú jasné dôkazy o masových hroboch jezídskeho obyvateľstva uneseného tzv. ISIS/Dá’iš;

H.  keďže v noci 6. augusta 2014 viac než 150 000 kresťanov utieklo pred postupom tzv. ISIS/Dá’iš cez Mosul, Qaraqosh a ďalšie dediny Ninivskej planiny, keď boli pripravení o celý svoj majetok, a keďže do dnešného dňa sú naďalej vysídlení a žijú v neistých podmienkach v severnom Iraku; keďže tzv. ISIS/Dá’iš zajal tých, ktorí nemohli utiecť z Mosulu a Ninivskej planiny, a keďže nemoslimské žien a deti boli zotročené, pričom niektoré boli predané a iné brutálne zavraždené, o čom páchatelia natočili filmový záznam;

I.  keďže vo februári 2015 tzv. ISIS/Dá’iš po zabratí niekoľkých poľnohospodárskych obcí na južnom brehu rieky Chábur v severovýchodnej provincii al-Hasaka uniesol viac než 220 asýrskych kresťanov a keďže dodnes bolo prepustených len niekoľko z nich, zatiaľ čo osud ostatných zostáva neznámy;

J.  keďže v niekoľkých správach orgánov OSN vrátane osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre prevenciu genocídy, osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva sa uvádza, že činy páchané tzv. ISIS/Dá’iš môžu predstavovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;

K.  keďže nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia zaznamenala a oznámila, že osoby patriace k etnickým a náboženským menšinám, ktoré sa stavajú proti tzv. ISIS/Dá’iš a iným teroristickým skupinám, milíciám a neštátnym ozbrojeným skupinám v oblastiach de facto pod ich kontrolou, sú naďalej prenasledované;

L.  keďže podľa zásad zodpovednosti za ochranu je medzinárodné spoločenstvo v prípade, že štát (alebo neštátny subjekt) preukázateľne zlyhá pri ochrane svojho obyvateľstva alebo je sám páchateľom takýchto zločinov, zodpovedné za prijatie spoločného postupu na ochranu obyvateľstva v súlade s Chartou OSN;

M.  keďže podľa medzinárodného práva má každý jedinec právo žiť podľa svojho svedomia a slobodne vyznávať a meniť náboženské a iné presvedčenie; keďže politickí a náboženskí vodcovia majú povinnosť na všetkých úrovniach bojovať proti extrémizmu a podporovať vzájomné rešpektovanie medzi jednotlivcami a náboženskými skupinami;

1.  pripomína, že dôrazne odsudzuje tzv. ISIS/Dá’iš a jeho mimoriadne závažné porušovanie ľudských práv, ktoré predstavuje zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC), a že by sa mali podniknúť kroky, aby Bezpečnostná rada OSN uznala tieto zločiny za genocídu; je mimoriadne znepokojený cielenými útokmi tejto teroristickej skupiny na kresťanov (Chaldejcov/Aramejcov/Asýrčanov, Melkitov, Arménov), jezídov, Turkménov, šiítov, Šabakov, Sabejov, Kakajov a sunitov, ktorí nesúhlasia s jej výkladom islamu, čo je súčasť jej úsilia o vyhladenie všetkých náboženských a etnických menšín na územiach pod jej kontrolou;

2.  vyjadruje názor, že prenasledovanie, zverstvá a medzinárodné trestné činy predstavujú vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti; zdôrazňuje, že tzv. ISIS/Dá’iš pácha genocídu na kresťanoch, jezídoch a ďalších náboženských a etnických menšinách, ktoré nesúhlasia s jej výkladom islamu, a to si vyžaduje prijatie právnych opatrení podľa dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948; zdôrazňuje skutočnosť, že tí, ktorí sa úmyselne z etnických alebo náboženských dôvodov spolčia, plánujú, podnecujú, páchajú alebo sa pokúsia páchať, sú spolupáchateľmi alebo podporujú zverstvá, by mali byť postavení pred súd a stíhaní za porušovanie medzinárodného práva, najmä za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;

3.  naliehavo vyzýva všetky zmluvné strany dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia, ktorý bol podpísaný 9. decembra 1948 v Paríži, a ďalších príslušných medzinárodných dohôd, a to najmä členské štáty EÚ, aby zabránili vojnovým zločinom, zločinom proti ľudskosti a genocíde na svojom území; nalieha na Sýriu a Irak, aby uznali právomoc Medzinárodného trestného súdu;

4.  naliehavo žiada členov Bezpečnostnej rady OSN, aby podporili postup, v rámci ktorého by sa táto rada obrátila na Medzinárodný trestný súd s cieľom prešetriť porušenia, ktoré tzv. ISIS/Dá’iš spáchal v Iraku a Sýrii na kresťanoch, jezídoch a náboženských a etnických menšinách;

5.  naliehavo vyzýva všetky zmluvné strany dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948 a iných medzinárodných dohôd zameraných na prevenciu a trestanie vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy, a najmä príslušné orgány krajín a ich štátnych príslušníkov, ktorí akýmkoľvek spôsobom podporujú tieto trestné činy, spolupracujú na nich, financujú ich alebo sa na nich podieľajú, aby v plnej miere plnili svoje právne záväzky podľa dohovoru a spomínaných medzinárodných dohôd;

6.  naliehavo vyzýva príslušné orgány krajín, ktoré akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo tieto vojnové zločiny činy, zločiny proti ľudskosti a genocídu podporujú, spolupracujú na nich, financujú ich alebo sa na nich podieľajú, aby v plnej miere plnili svoje právne záväzky v rámci medzinárodného práva a zastavili toto neprijateľné správanie, ktoré spôsobuje obrovské škody irackej a sýrskej spoločnosti a vážne destabilizuje susedné krajiny a medzinárodný mier a bezpečnosť;

7.  pripomína, že rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 2253 uložila členským štátom OSN zákonnú povinnosť zakázať akýkoľvek druh pomoci tzv. ISIS/Dá’iš a iným teroristickým organizáciám, najmä dodávky zbraní a finančnú pomoc vrátane nelegálneho obchodu s ropou, a nalieha na ne, aby sa tento druh pomoci stal trestným činom podľa ich vnútroštátneho práva; pripomína, že ak niektoré členské štáty nebudú konať zodpovedajúcim spôsobom, bude to znamenať porušenie medzinárodného práva a ostatným členským štátom tak vznikne zákonná povinnosť vykonať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, t. j. postaviť zodpovedných jednotlivcov a subjekty pred súd;

8.  čo najdôraznejšie odsudzuje skutočnosť, že tzv. ISIS/Dá’iš ničí nábožensky a kultúrne významné miesta a artefakty, čo predstavuje útok proti kultúrnemu dedičstvu všetkých obyvateľov Sýrie a Iraku a ľudstva ako celku; vyzýva všetky štáty, aby zintenzívnili trestné vyšetrovanie a justičnú spoluprácu s cieľom identifikovať všetky skupiny zodpovedné za nezákonné obchodovanie s kultúrnymi statkami a za poškodzovanie alebo ničenie kultúrneho dedičstva, ktoré patrí celému ľudstvu, v Sýrii, Iraku a širšom regióne Blízkeho východu a severnej Afriky;

9.  naliehavo vyzýva všetky krajiny medzinárodného spoločenstva vrátane členských štátov EÚ, aby sa aktívne podieľali na boji proti radikalizácii a zlepšili svoje právne a súdne systémy s cieľom zabrániť svojim štátnym príslušníkom a občanom v cestovaní so zámerom pripojiť sa k tzv. ISIS/Dá’iš a zúčastňovať sa na porušovaní ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a aby zabezpečili, že ak tak urobia, budú čo najskôr trestne stíhaní, a to aj za podnecovanie a podporu páchania týchto zločinov online;

10.  žiada EÚ, aby vytvorila post osobitného zástupcu pre slobodu náboženského vyznania a viery;

11.  uznáva a podporuje neodňateľné právo všetkých etnických a náboženských menšín a ďalších skupín, ktoré žijú v Iraku a Sýrii, na to, aby naďalej žili vo svojich historických a tradičných domovských oblastiach v dôstojnosti, rovnosti a bezpečí a slobodne v plnom rozsahu vyznávali svoje náboženstvo bez toho, aby boli vystavení akémukoľvek nátlaku, násiliu alebo diskriminácii, a požaduje, aby všetci toto právo dodržiavali; domnieva sa, že v záujme zamedzenia utrpeniu a hromadnému odchodu kresťanov, jezídov a iných komunít regiónu je nevyhnutné, aby všetci regionálni politickí a náboženskí vodcovia jasne a jednoznačne vyjadrili podporu ich ďalšiemu zotrvaniu, ako aj zabezpečeniu plných a rovnakých práv ako občanov ich rodných krajín;

12.  žiada medzinárodné spoločenstvo a jeho členské štáty vrátane EÚ a jej členských štátov, aby pre všetkých, ktorí boli nútení opustiť svoju vlasť alebo boli násilne vysídlení, zabezpečili potrebné bezpečnostné podmienky a perspektívy, ktoré im umožnia čo najskôr uplatniť právo na návrat do vlasti, zachovať si domovy, pôdu, majetok a osobné veci, ako aj kostoly a náboženské a kultúrne pamiatky a viesť dôstojný život s vyhliadkami na budúcnosť;

13.  uznáva, že pretrvávajúce prenasledovanie náboženských a etnických skupín na Blízkom východe je faktorom, ktorý prispieva k masovej migrácii a vnútornému presídleniu;

14.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo poskytlo v súlade s medzinárodným právom ochranu a pomoc vrátane vojenskej ochrany a pomoci všetkým tým, ktorí sú terčom tzv. ISIS/Dá’iš a iných teroristických organizácií na Blízkom východe, ako sú etnické a náboženské menšiny, a aby sa tieto skupiny podieľali na budúcich politických trvalých riešeniach; vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby dodržiavali všeobecné ľudské práva a uľahčili poskytovanie humanitárnej pomoci a podpory všetkými možnými spôsobmi; požaduje vytvorenie humanitárnych koridorov; domnieva sa, že súčasťou reakcie na obrovskú výzvu, ktorú predstavuje poskytnutie dočasnej ochrany miliónom utečencov, ktorí sú obeťami konfliktu v Sýrii a Iraku, by mohli byť bezpečné útočiská chránené jednotkami s mandátom OSN;

15.  opakuje, že plne a aktívne podporuje medzinárodné diplomatické úsilie a prácu osobitného vyslanca OSN Staffana de Misturu s cieľom začať v nadchádzajúcich dňoch v Ženeve mierové rokovania medzi všetkými sýrskymi stranami za účasti všetkých príslušných celosvetových a regionálnych aktérov, ako aj jeho návrhy na miestne prímerie; žiada EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinuli tlak na všetkých darcov, aby dodržali svoje sľuby a aby sa v plnej miere zaviazali poskytovať finančnú podporu hostiteľským krajinám, najmä pred konferenciou darcov pre Sýriu v Londýne 4. februára 2016;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Sýrie, vláde a parlamentu Iraku, regionálnej vláde Kurdistanu, inštitúciám Organizácie islamskej spolupráce (OIC), Rade pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (Rade pre spoluprácu v Perzskom zálive, GCC), generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov, Valnému zhromaždeniu OSN, Bezpečnostnej rade OSN a Rade OSN pre ľudské práva.