Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohodu Medzinárodnej veľrybárskej komisie (IWC) o nulových kvótach („moratórium“) pre komerčný lov veľrýb, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1986,

–  so zreteľom na uznesenie č. 2014/5 prijaté Medzinárodnou veľrybárskou komisiou na jej 65. zasadnutí v septembri 2014,

–  so zreteľom na ciele v oblasti biodiverzity z Aichi dohodnuté v rámci Medzinárodného dohovoru o biologickej diverzite,

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch)

Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o akcii Spoločenstva, pokiaľ ide o lov veľrýb

Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 46.

–  so zreteľom na rozsudok Medzinárodného súdneho dvora z 31. marca 2014 vo veci lovu veľrýb v Antarktíde (Austrália/Japonsko: za účasti Nového Zélandu),

–  so zreteľom na demarš týkajúci sa obnovenia lovu veľrýb v Južnom oceáne Japonskom v rámci nového programu vedeckého výskumu veľrýb (program NEWREP-A), ktorý EÚ podpísala v decembri 2015,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v roku 1982 Medzinárodná veľrybárska komisia (IWC) zaviedla moratórium na všetok komerčný lov veľrýb, ktoré je stále v platnosti, s cieľom chrániť populácie veľrýb pred vyhynutím a umožniť ich obnovu; keďže Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré umožňujú len lov obmedzeného množstva veľrýb výlučne na vedecko-výskumné účely, známe ako „lov veľrýb na základe osobitného povolenia“;

B.  keďže napriek tomuto moratóriu viaceré krajiny naďalej praktizujú komerčný lov veľrýb; keďže od zavedenia moratória sa na základe osobitného povolenia na údajný vedecký výskum v skutočnosti zvýšil počet zabitých veľrýb; keďže takýto lov veľrýb na základe osobitného povolenia Japonsko vykonáva už desaťročia;

C.  keďže napriek tomuto medzinárodnému zákazu, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1986, Japonsko pokračovalo vo svojich veľrybárskych činnostiach, pričom do roku 2014 zabilo vyše 20 000 veľrýb

https://iwc.int/total-catches.

D.  keďže lov veľrýb spôsobuje jednotlivým zvieratám veľké utrpenie a ohrozuje stav ochrany celej populácie veľrýb;

E.  keďže všetky veľké druhy veľrýb sú uvedené v prílohe I k Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES);

F.  keďže vo svojom rozsudku z 31. marca 2014 Medzinárodný súdny dvor nariadil zastavenie každoročného japonského lovu veľrýb na základe jeho programu JARPA II pre „nedostatočnú vedeckú prospešnosť“ a z dôvodu, že vydané povolenia v rozpore s tvrdením Japonska neslúžili na vedecký výskum;

G.  keďže na základe povolenia na vedecké účely možno mäso z veľrýb predať alebo darovať, pričom vedecké zámery sa dajú dosiahnuť dokonale neškodnými alternatívami; keďže odber vzoriek DNA a diaľkové monitorovanie umožňujú vedcom študovať veľryby a získavať vzorky bez zabíjania týchto zvierat;

H.  keďže v októbri 2015 Japonsko odovzdalo OSN vyhlásenie, v ktorom uznalo jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora, avšak s výnimkou všetkých sporov vyplývajúcich, resp. týkajúcich sa alebo vzťahujúcich sa na výskum alebo ochranu, riadenie alebo využívanie živých morských zdrojov, čím de facto vylúčilo možnosť podať v budúcnosti na Medzinárodný súdny dvor sťažnosti namierené proti jeho programu lovu veľrýb na základe osobitného povolenia;

I.  keďže v novembri 2015 japonská agentúra pre rybolov oznámila IWC, že obnoví lov veľrýb počas sezóny 2015 – 2016 v rámci nového programu vedeckého výskumu veľrýb (program NEWREP-A);

J.  keďže Japonsko sa dlhé roky zapája do komerčného obchodu s veľrybím mäsom a výrobkami z veľrýb aj napriek tomu, že sú uvedené v prílohe I k dohovoru CITES;

K.  keďže expertná skupina vedcov IWC, ktorá preskúmala program NEWREP-A, dospela k záveru, že v návrhu sa nepreukázalo, že na splnenie uvedených vedeckých zámerov je nutné získavať vzorky zabíjaním týchto cicavcov;

L.  keďže prvoradým cieľom musí byť ochrana biodiverzity vrátane ochrany druhov; keďže smernica EÚ o biotopoch, v ktorej je vymedzená pozícia Spoločenstva k problematike veľrýb (a delfínov), neumožňuje obnovenie komerčného lovu žiadnej populácie veľrýb vo vodách EÚ;

M.  keďže EÚ a jej členské štáty kritizujú Japonsko za to, že obnovilo lov veľrýb a v dostatočnej miere nezohľadňuje usmernenia uvedené v stanovisku Medzinárodného súdneho dvora z roku 2014; keďže v decembri 2015 sa pripojili k demaršu Nového Zélandu voči vláde Japonska;

N.  keďže Japonsko je strategickým partnerom EÚ a dvojstranné partnerstvo je založené na spoločných hodnotách vrátane pevnej viery v účinný multilateralizmus a medzinárodný poriadok založený na pravidlách;

1.  vyzýva Japonsko, aby zastavilo svoje veľrybárske činnosti a dodržiavalo závery IWC;

2.  dôrazne podporuje zachovanie globálneho moratória na komerčný lov veľrýb a zákazu medzinárodného komerčného obchodovania s výrobkami z veľrýb; naliehavo žiada skončenie neodôvodneného „lovu veľrýb na vedecké účely“ a podporuje vyhlásenie rozsiahlych oceánskych a morských oblastí za chránené oblasti, v ktorých by sa na časovo neohraničené obdobie zakázal lov veľrýb;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že rozhodnutie obnoviť lov veľrýb v rámci nového programu NEWREP-A umožnilo zabitie 333 vráskavcov malých vrátane 200 gravidných samíc v Antarktickom oceáne v sezóne 2015 – 2016 a že Japonsko počas celého 12-ročného obdobia plánuje uloviť celkovo takmer 4 000 veľrýb;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že obnovením lovu veľrýb Japonsko jasne ignoruje rozsudok Medzinárodného súdneho dvora; domnieva sa, že lov je preto v rozpore s normami IWC a medzinárodným právom a ohrozuje ochranu biodiverzity a morských ekosystémov; zdôrazňuje, že skutočný vedecký výskum nevyžaduje rozsiahle a pravidelné zabíjanie veľrýb;

5.  víta skutočnosť, že EÚ sa pripojila k demaršu, čím Japonsku tlmočí svoje vážne obavy; vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Radu, aby naliehali na Japonsko, aby dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky v oblasti ochrany morských cicavcov;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Japonsko napriek diplomatického demaršu a rozsiahlym medzinárodným protestom doteraz neprehodnotilo svoje rozhodnutie; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie o vyriešenie tejto otázky prostredníctvom politického dialógu a IWC;

7.  vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych kanálov trvalo spolupracovali s Japonskom v otázke lovu veľrýb na údajné vedecké účely s cieľom zrušiť túto prax;

8.  súhlasí s uznesením IWC č. 2014/5, podľa ktorého by sa nemalo udeliť žiadne ďalšie povolenie na lov veľrýb bez predchádzajúceho medzinárodného preskúmania, a to aj Vedeckým výborom IWC; naliehavo vyzýva IWC, aby rozsudok Medzinárodného súdneho dvora zahrnula do svojich pracovných postupov a zodpovedajúco prispôsobila svoje pravidlá; zdôrazňuje potrebu urýchlene konať s cieľom posilniť IWC v tejto súvislosti a vyzýva členské štáty, aby sa na najbližšom zasadaní IWC v októbri usilovali o prijatie potrebných rozhodnutí;

9.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby pri príprave návrhu aktualizovanej spoločnej pozície EÚ k lovu veľrýb po 66. zasadnutí IWC v októbri 2016 zaujali prístup, ktorý bude založený na predbežnej opatrnosti aspoň v takej miere ako súčasná spoločná pozícia [rozhodnutie Rady, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má prijať v mene Európskej únie, pokiaľ ide o záležitosti v jej právomoci, na nadchádzajúcich troch zasadnutiach Medzinárodnej veľrybárskej komisie – 2011/0221(NLE)];

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Japonska.