Dokument na schôdzu
B8‑0342/2017 } RC1
17.5.2017
SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
predložený v súlade s článkom 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku
ktorý nahrádza návrhy skupín:
S&D ( B8‑0331/2017 )
ECR ( B8‑0333/2017 )
ALDE ( B8‑0338/2017 )
Verts/ALE ( B8‑0341/2017 )
PPE ( B8‑0342/2017 )
o stratégii EÚ pre Sýriu
( 2017/2654(RSP) )
Cristian Dan Preda, Arnaud Danjean, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Elmar Brok, Sandra Kalniete, David McAllister, Michael Gahler, Eduard Kukan, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Tokia Saïfi
v mene skupiny PPE
Victor Boştinaru, Elena Valenciano, Knut Fleckenstein, Neena Gill
v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Raffaele Fitto, Jana Žitňanská, Ruža Tomašić, Geoffrey Van Orden, Branislav Škripek
v mene skupiny ECR
Marietje Schaake, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Dita Charanzová, Marielle de Sarnez, Martina Dlabajová, María Teresa Giménez Barbat, Marian Harkin, Ivan Jakovčić, Petr Ježek, Ilhan Kyuchyuk, Louis Michel, Javier Nart, Urmas Paet, Jozo Radoš, Jasenko Selimovic, Hannu Takkula, Pavel Telička, Ramon Tremosa i Balcells, Ivo Vajgl, Hilde Vautmans, Cecilia Wikström
v mene skupiny ALDE
Barbara Lochbihler
v mene skupiny Verts/ALE
Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ pre Sýriu
( 2017/2654(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii,
– so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade zo 14. marca 2017 s názvom Prvky stratégie EÚ pre Sýriu[1] a závery Rady o Sýrii z 3. apríla 2017, ktoré spolu predstavujú novú stratégiu EÚ pre Sýriu,
– so zreteľom na vyhlásenia spolupredsedov ku konferencii o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu z 5. apríla 2017,
– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 30. decembra 2016 k ohláseniu ukončenia násilností v Sýrii a z 23. marca 2017 o Sýrii a na vyhlásenia PK/VP v mene EÚ z 9. decembra 2016 o situácii v Aleppe,
– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky PK/VP zo 6. apríla 2017 o údajnom chemickom útoku v Idlibe v Sýrii a zo 7. apríla 2017 k útoku USA v Sýrii,
– so zreteľom na rozhodnutia Rady týkajúce sa reštriktívnych opatrení EÚ voči osobám zodpovedným za násilné represie v Sýrii vrátane rozhodnutí zo 14. novembra 2016 a z 20. marca 2017,
– so zreteľom na správy nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýriu, zriadenej Radou Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC), a na rezolúcie UNHRC o Sýrskej arabskej republike,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) o IS/Dá’iš a Fronte an-Nusra a na príslušné rezolúcie BR OSN o konflikte v Sýrskej arabskej republike, najmä na rezolúcie 2218 (2013), 2139 (2014), 2165 (2014), 2191 (2014), 2199 (2015), 2254 (2015), 2258 (2015), 2268 (2016), 2328 (2016), 2332 (2016) a 2336 (2016),
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) z 31. októbra 2000 o ženách a mieri a bezpečnosti,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/71/L.48 z 19. decembra 2016, ktorou sa zriaďuje medzinárodný, nestranný a nezávislý mechanizmus na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011,
– so zreteľom na Ženevské komuniké z roku 2012,
– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov a na všetky dohovory OSN, ktorých zmluvnou stranou je aj Sýria,
– so zreteľom na Rímsky štatút a zakladajúce listiny Medzinárodného súdneho dvora,
– so zreteľom na ad hoc tribunály vrátane Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu (ICTR) a Osobitného tribunálu pre Libanon (STL),
– so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže vojna v Sýrii vyústila do jednej z najhorších humanitárnych kríz na svete od druhej svetovej vojny a pre občanov Sýrie má naďalej ničivé a tragické následky; keďže od začiatku konfliktu v Sýrii v roku 2011 sa množstvo civilistov vrátane detí stalo cieľom útokov a naďalej trpia v tejto brutálnej občianskej vojne, v ktorej už zahynulo viac než 400 000 ľudí; keďže vyše 13,5 milióna ľudí v Sýrii, teda takmer tri štvrtiny zvyšnej populácie, naliehavo potrebuje núdzovú pomoc, ako je lekárska a potravinová pomoc, voda a prístrešie; keďže 6,3 milióna ľudí je vysídlených v rámci krajiny, 4,7 milióna žije v ťažko prístupných a obliehaných oblastiach a 5 miliónov žije ako utečenci v susedných krajinách a širšom regióne; keďže kríza v Sýrii má čoraz väčší destabilizačný vplyv na širší región;
B. keďže od vypuknutia vojny v roku 2011 zmobilizovali od januára 2017 spoločne EÚ a jej členské štáty viac ako 9,4 miliardy EUR v reakcii na sýrsku krízu, a to jednak priamo v Sýrii, ako aj v regióne, čím sa EÚ stala najväčším prispievateľom; keďže EÚ výrazne podporuje aj susedné krajiny prijímajúce utečencov;
C. keďže násilie spáchané počas sýrskeho konfliktu zahŕňa cielené a bezhlavé útoky na civilistov, nezákonné zabíjanie, mučenie a zlé zaobchádzanie, násilné zmiznutia, hromadné a svojvoľné zatýkanie, kolektívne tresty, útoky na zdravotnícky personál a odopieranie potravín a vody; keďže Asadov režim je údajne zodpovedný za popravy obesením, mučenie a masové mimosúdne vraždy vo väzenských zariadeniach; keďže sýrska vláda zámerne odrezala civilné obyvateľstvo od základných potravín a služieb vrátane potravín a dodávok vody, ako aj lekárskej pomoci; keďže útoky a obliehanie obývaných oblastí ako vojnová taktika na vyhladovanie obyvateľstva je jednoznačným porušením medzinárodného humanitárneho práva; keďže tieto trestné činy zatiaľ ostávajú bez trestu;
D. keďže ISIS/Dá’iš a ďalšie džihádistické skupiny sa dopustili neľudských zverstiev vrátane používania brutálnych popráv a nevýslovných sexuálnych násilností, únosov, mučenia, nútenej konverzie a otroctva žien a dievčat; keďže na teroristické útoky sú verbované a používané deti; keďže existujú vážne obavy o situáciu obyvateľov v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti pod kontrolou Dá’iš, a o ich možné využívanie ako ľudské štíty počas oslobodzovacej kampane; keďže tieto zločiny môžu predstavovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;
E. keďže prímerie, ktoré začalo platiť 30. decembra 2016, sa nedodržiava a objavili sa správy o viacerých jeho porušeniach v celej Sýrii a vážnych incidentoch, akým bol napríklad chemický útok v meste Chán Šajchún, ktorý pravdepodobne uskutočnil režim, a bombový útok na autobusy prepravujúce evakuantov z obliehaných miest Fú‘a a Kafrája na územia pod vládnou kontrolou; keďže desiatky ľudí vrátane detí bolo zabitých a mnoho ďalších osôb bolo zranených;
F. keďže na základe niekoľkých vyšetrovaní sa zistilo, že Asadove sily použili na ublíženie civilnému obyvateľstvu a jeho zabíjanie chemické látky, čo je porušením dohody z roku 2013 o ich zneškodnení; keďže k nedávnemu prípadu použitia zbraní hromadného ničenia proti civilnému obyvateľstvu došlo 4. apríla 2017 v meste Chán Šajchún v provincii Idlib, kde bolo zabitých najmenej 70 civilistov, mnoho z nich boli deti, a stovky ďalších bolo zranených; keďže 12. apríla 2017 Rusko vetovalo rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, v ktorej sa odsudzovalo oznámené použitie zakázaných chemických zbraní v Sýrii a sýrska vláda sa vyzývala, aby spolupracovala pri vyšetrovaní tohto incidentu; keďže USA informovali EÚ o tom, že na základe záveru, že sýrsky režim použil chemické zbrane, zaútočili na vojenskú leteckú základňu al-Šajrát v guvernoráte Hums v Sýrii, s úmyslom predísť a zabrániť šíreniu a používaniu chemických zbraní;
G. keďže EÚ v súlade so svojou politikou boja proti šíreniu a používaniu chemických zbraní v marci 2017 doplnila štyroch vysokopostavených sýrskych vojenských úradníkov za ich úlohu pri použití chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie;
H. keďže predseda Komisie Jean-Claude Juncker vo svojej správe o stave Únie zo septembra 2016 spomenul potrebu stratégie EÚ pre Sýriu; keďže v októbri Parlament vyzval podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Federicu Mogheriniovú, aby zabezpečila, že nová stratégia pre Sýriu bude zameraná na uľahčenie politickej dohody v Sýrii vrátane nástrojov monitorovania a presadzovania práva s cieľom posilniť súlad so záväzkami prijatými v rámci medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie (ISSG);
I. keďže cieľom stratégie EÚ pre Sýriu je načrtnúť, ako by mohla EÚ zohrávať výraznejšiu a účinnejšiu úlohu v prispievaní k trvalému politickému riešeniu situácie v Sýrii v existujúcom rámci OSN a podporovať obnovu v nadväznosti na uzatvorenie dohody potom, ako sa podarí spustiť proces dôveryhodnej zmeny; keďže v tejto stratégii sa opisuje šesť hlavných oblastí záujmu, a to: ukončenie vojny prostredníctvom skutočnej politickej zmeny, podpora zmysluplnej a inkluzívnej zmeny, riešenie humanitárnych potrieb najzraniteľnejších Sýrčanov, podpora demokracie a ľudských práv, presadzovanie zodpovednosti za vojnové zločiny, a podpora odolnosti sýrskeho obyvateľstva a sýrskej spoločnosti;
J. keďže 5. apríla 2017 EÚ spolupredsedala konferencii o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu, na ktorej sa zišli zástupcovia vyše 70 krajín, ako aj zástupcovia medzinárodných organizácií a medzinárodnej a sýrskej občianskej spoločnosti; keďže v rámci bruselskej konferencie sa dosiala dohoda na celostnom prístupe k riešeniu sýrskej krízy a dodatočnej finančnej pomoci s cieľom reagovať na humanitárnu situáciu, pričom táto pomoc bude v období 2018 – 2020 predstavovať 3,47 miliardy EUR vrátane 1,3 miliardy EUR od EÚ, ktorá je najväčším prispievateľom v tejto kríze; keďže aj niektoré medzinárodné finančné inštitúcie a darcovia oznámili poskytnutie približne 27,9 miliardy EUR vo forme úverov; keďže náklady na obnovu Sýrie sa odhadujú približne na 200 miliárd USD;
K. keďže EÚ uznáva úsilie Turecka, Libanonu a Jordánska, susedných krajín Sýrie, ktoré prijali najväčší počet sýrskych utečencov, a podporuje tieto snahy;
L. keďže 4. mája 2017 dosiahli Rusko, Irán a Turecko v Astane (Kazachstan) dohodu o vytvorení štyroch zón deeskalácie; keďže tieto tri signatárske krajiny sú garantmi šesťmesačného obnoviteľného prímeria, a to aj prostredníctvom ozbrojených pozorovateľov na mieste; keďže v tejto dohode sa vyzýva na ukončenie všetkých preletov Asadovho režimu nad týmito oblasťami a na neobmedzený prístup humanitárnej pomoci do oblastí kontrolovaných povstalcami; keďže tento týždeň v Ženeve začína nové kolo rokovaní pod vedením OSN a ďalšie kolo pod vedením Ruska je naplánované na polovicu júla v Kazachstane;
M. keďže EÚ opakovane vyhlásila, že sýrsky konflikt nie je možné vyriešiť vojensky a že neprijateľné utrpenie sýrskeho ľudu môže ukončiť len inkluzívna zmena pod sýrskym vedením; keďže úsilie o zmierenie by sa malo začať čo najskôr a malo by mať podporu zo strany EÚ s cieľom zaistiť dlhodobú stabilitu, hoci je jasné, že obnova môže začať až po dosiahnutí politickej dohody; keďže zistenie pravdy, podpora vyvodenia zodpovednosti v prechodnom období, ako aj amnestie majú v tejto súvislosti zásadný význam;
1. víta stratégiu EÚ pre Sýriu vrátane strategických cieľov EÚ pre Sýriu a ciele EÚ pre Sýriu, ako aj výsledok bruselskej konferencie, na ktorej sa dosiahla dohoda na viacročných záväzkoch; naliehavo vyzýva všetky zúčastnené strany a medzinárodných darcov, aby plne dodržiavali svoje záväzky a pokračovali v podpore v budúcnosti;
2. opätovne a čo najdôraznejšie odsudzuje ohavné činy a rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktorého sa dopúšťajú všetky strany zapojené do konfliktu, a najmä ozbrojené sily Asadovho režimu s podporou jeho spojencov Ruska a Iránu, ako aj štátne a neštátne subjekty, najmä organizácia ISIS/Dá’iš a Džabhat Fath aš-Šám; zdôrazňuje svoje stanovisko, že tí, ktorí sa dopúšťajú porušovania medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, sa musia za svoje činy zodpovedať; nabáda všetky štáty, aby v boji proti beztrestnosti uplatňovali zásadu univerzálnej jurisdikcie a víta kroky, ktoré v tomto smere urobili niektoré členské štáty EÚ, vrátane najnovšieho rozhodnutia španielskeho národného súdu prejednať žalobu proti deviatim sýrskym spravodajským úradníkom za mučenie a iné porušenia ľudských práv; opakuje svoju požiadavku voči EÚ a jej členským štátom, aby v úzkej koordinácii s podobne zmýšľajúcimi krajinami preskúmali možnosť zriadenia súdu pre vojnové zločiny spáchané v Sýrii, kým sa vec úspešne nepostúpi Medzinárodnému trestnému súdu; zdôrazňuje, že postavené pred súd by mali byť aj osoby, ktoré páchajú trestné činy voči náboženským a etnickým menšinám a iným skupinám; je naďalej presvedčený, že účinné riešenie konfliktu ani trvalý mier v Sýrii nemožno dosiahnuť bez vyvodenia zodpovednosti za spáchané zločiny;
3. dôrazne odsudzuje hrozný chemický letecký útok, ktorý 4. apríla 2017 zasiahol mesto Chán Šajchún v provincii Idlib a spôsobil smrť minimálne 70 civilistov vrátane detí a humanitárnych pracovníkov, pričom mnohé obete mali príznaky otravy plynom; poznamenáva, že podľa predbežného posúdenia vypracovaného vyšetrovacou misiou Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) sú tvrdenia o údajnom použití chemických zbraní dôveryhodné; zdôrazňuje povinnosť Sýrie dodržiavať odporúčania vyšetrovacej misie OPCW a spoločný vyšetrovací mechanizmus OPCW – OSN tým, že poskytne okamžitý a neobmedzený prístup do každej lokality a uzná právo na kontrolu každej z nich; zdôrazňuje, že osoby zodpovedné za takéto útoky sa budú za svoje činy zodpovedať pred súdom; vyjadruje poľutovanie nad opakovaným využívaním práva veta Ruskom v Bezpečnostnej rade OSN vrátane prípadu rezolúcie BR OSN, v ktorej sa odsudzuje najnovší chemický útok, a požaduje medzinárodné vyšetrovanie;
4. víta zriadenie medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento mechanizmus stále nemá k dispozícii dostatok finančných prostriedkov; vyzýva členské štáty, aby splnili svoje záväzky v tejto oblasti;
5. ostáva aj naďalej verný myšlienke jednotnej, zvrchovanej, územne celistvej a nezávislej Sýrie a podporuje výrazný „celosýrsky“ prístup a demokratickú budúcnosť sýrskeho ľudu; trvá na tom, že politický proces pod vedením Sýrie, ktorý povedie k slobodným a spravodlivým voľbám, s podporou a pod dohľadom Organizácie spojených národov a vychádzajúci z novej ústavy, je jediným spôsobom na dosiahnutie mieru v tejto krajine; opakovane pripomína všetkým stranám, že celonárodné prímerie a mierové inkluzívne a vzájomne prijateľné riešenie krízy v Sýrii možno dosiahnuť pod záštitou OSN a, ako sa uvádza v Ženevskom komuniké z roku 2012 a rezolúcii BR OSN č. 2254 (2015), s podporou osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Sýriu Staffana de Misturu a kľúčových medzinárodných a regionálnych aktérov;
6. berie na vedomie nedávne Memorandum o vytvorení zón deeskalácie v Sýrii a podporuje úmysel posilniť prímerie, zastaviť lety letectva režimu nad zónami deeskalácie a vytvoriť podmienky pre prístup humanitárnej a lekárskej pomoci, návrat vysídlených civilistov do svojich domovov a obnovu poškodenej infraštruktúry; zdôrazňuje však obavy opozície, že dohoda by mohla viesť k vytvoreniu zón vplyvu a rozdeleniu Sýrie; vyzýva všetky strany, aby vykonávali dohody z Astany, a troch garantov, aby zabezpečili dodržiavanie prímeria; zdôrazňuje dôležitosť odstránenia všetkých nejasností, pokiaľ ide o skupiny, ktoré nie sú viazané prímerím, a vyzýva všetky strany vrátane Turecka, aby zabezpečili, že memorandum neuľahčí útoky proti silám napojeným na umiernenú opozíciu alebo tým, ktorí bojujú na strane medzinárodnej koalície proti ISIL/Dá’iš; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť medzinárodné monitorovanie uplatňovania memoranda a podporuje výraznú angažovanosť OSN;
7. nalieha na Ruskú federáciu a Iránsku islamskú republiku, aby využili svoj vplyv na sýrsky režim a prinútili ho prijať a aktívne usilovať o rozumný kompromis, ktorým sa ukončí občianska vojna a vydláždi cesta k inkluzívnej a skutočnej zmene; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej podporovali umiernenú opozíciu, identifikovali a izolovali radikalizované prvky a podporovali zmierenie; nabáda členov Najvyššieho rokovacieho výboru (HNC), aby sa naďalej angažovali v ženevských rozhovoroch pod záštitou OSN;
8. je pevne presvedčený, že EÚ sa musí angažovať aktívnejšie a mobilizovať významný finančný príspevok na obdobie po skončení konfliktu, aby mohla zohrávať významnú úlohu v rokovacom úsilí v súčasnom dohodnutom rámci OSN a zabezpečiť politickú zmenu, vypracovať osobitnú politiku, ktorej cieľom bude zblížiť strany sporu, a zintenzívniť úsilie oblastiach, v ktorých Únia môže poskytnúť pridanú hodnotu; podporuje pokračujúce úsilie PK/VP o oslovenie hlavných aktérov v regióne s cieľom zabezpečiť politickú zmenu, zmierenie a obnovu po skončení konfliktu; nalieha na PK/VP, aby začala s vypracovaním konkrétneho plánu na účasť EÚ na obnove Sýrie a zamerala sa na inkluzívne, spoločné úsilie, do ktorého budú zapojené hlavné medzinárodné organizácie a finančné inštitúcie, ako aj regionálni a miestni aktéri; zdôrazňuje však význam vlastnej zodpovednosti samotných Sýrčanov za proces obnovy po ukončení konfliktu;
9. zdôrazňuje mimoriadne dôležitú činnosť miestnych a medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti a MVO, pokiaľ ide o zaznamenávanie dôkazov o vojnových zločinoch, zločinoch proti ľudskosti a inom násilí vrátane ničenia kultúrneho dedičstva; žiada EÚ a jej členské štáty, aby týmto subjektom poskytli ďalšiu a úplnú pomoc; žiada EÚ a jej členské štáty, aby dostatočne financovali organizácie, ktoré pracujú na vyšetrovaní z otvorených zdrojov a digitálnom zhromažďovaní dôkazov o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, s cieľom zaistiť zodpovednosť a postaviť páchateľov pred súd;
10. víta dôraz, ktorý sa v stratégii EÚ pre Sýriu kladie na podporu odolnosti sýrskeho obyvateľstva a sýrskej spoločnosti; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zdvojnásobili svoje úsilie o budovanie sýrskych ľudských kapacít a občianskej spoločnosti spolu so subjektmi a prostredníctvom subjektov, ktorí presadzujú ľudské práva, rovnosť (vrátane rodovej rovnosti a práv menšín), demokraciu a posilňovanie postavenia, ak je to možné v Sýrii, ako aj pre sýrskych utečencov žijúcich v exile v regióne alebo v Európe; zdôrazňuje, že takéto budovanie kapacít by malo podporovať Sýrčanov pri procese transformácie (v oblastiach, ako je regulácia médií, decentralizácia, správa obcí a vypracovanie ústavy), s náležitým zohľadnením potrieb a úlohy žien;
11. vyjadruje spokojnosť s tým, že úloha občianskej spoločnosti vrátane ženských organizácií bola uznaná ako zásadná súčasť trvalého riešenia; pripomína, že EÚ musí podporovať a uľahčovať primeranú účasť alebo konzultácie občianskej spoločnosti a žien v mierovom procese v súlade s komplexným prístupom EÚ k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti; trvá na tom, že ľudské práva žien je nutné zohľadniť v novej ústave Sýrie;
12. domnieva sa, pri súčasnom potvrdení svojej podpory úsiliu globálnej koalície na boj proti Dá’iš, že v stratégii EÚ sa mali preskúmať aj aspekty týkajúce sa boja proti ISIS/Dá’iš a ďalším skupinám na zozname OSN teroristických organizácií so zameraním na základné politické a sociálno-ekonomické príčiny, ktoré napomohli šíreniu terorizmu, a mali sa identifikovať konkrétne opatrenia na ich riešenie; okrem toho sa domnieva, že sa mali vypracovať spôsoby, ktoré by prispeli k zachovaniu multietnického, multináboženského a multikonfesionálneho charakteru sýrskej spoločnosti;
13. zdôrazňuje význam ochrany etnických a náboženských menšín v Sýrii a je pevne presvedčený, že každý politický proces by mal byť inkluzívny a zameraný na obnovu Sýrie ako multikonfesionálneho a tolerantného štátu;
14. pripomína, že rýchle zavedenie opatrení na budovanie dôvery (CBM) vrátane neobmedzeného prístupu humanitárnych pracovníkov v rámci celej Sýrie, poskytovanie základných verejných služieb (elektriny, vody, zdravotnej starostlivosti), ukončenie obliehania všetkých miest a prepustenie väzňov a rukojemníkov má zásadný význam; víta dohodu medzi sýrskou vládou a skupinami rebelov na evakuácii štyroch obliehaných miest; naliehavo vyzýva všetky strany, aby podporili a uľahčili prijatie komplexnej dohody o CBM;
15. s poľutovaním konštatuje, že z hľadiska sociálneho a hospodárskeho rozvoja posunul ničivý občiansky konflikt krajinu desaťročia späť, pripravil milióny ľudí o prácu a uvrhol ich do chudoby, čo so sebou prinieslo výrazné zhoršenie služieb v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, rozsiahle vysídlenie Sýrčanov a únik mozgov; zdôrazňuje preto význam zvýšenia nehumanitárnej pomoci zameranej na posilnenie odolnosti obyvateľov Sýrie a opätovného naštartovania hospodárstva; vyzýva okrem toho členské štáty, aby preukázali silenejší záväzok k spoločnej zodpovednosti, ktorý by sýrskym utečencom umožňoval nájsť ochranu hneď za hranicami susedného regiónu, a to aj prostredníctvom presídlenia a systémov prijímania osôb z humanitárnych dôvodov; domnieva sa však, že hneď po skončení konfliktu by sa mali vytvoriť stimuly pre návrat kvalifikovaných sýrskych utečencov, ktorí by prispievali k úsiliu o obnovu;
16. víta nové priority partnerstva, ktoré EÚ uzavrela s Jordánskom a Libanonom, ako aj zmiernenie pravidiel EÚ o pôvode pri vývoze z Jordánska; vyjadruje poľutovanie nad tým, že veľký počet utečencov v Jordánsku, Libanone a Turecku stále žije v neistých sociálnych a ekonomických podmienkach a často si nedokážu nájsť (legálne) zamestnanie; vyzýva PK/VP, aby naliehala na orgány v Jordánsku a Libanone, aby pracovali na odstránení zvyšných (neoficiálnych) prekážok, podporili širšie príležitosti na samostatnú zárobkovú činnosť a splnili záväzky týkajúce sa vytvárania pracovných miest pre ženy a mladých ľudí;
17. plne podporuje cieľ zabezpečiť uskutočnenie iniciatívy „žiadna stratená generácia detí“ v Sýrii a regióne a požaduje ďalšie úsilie o dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečiť všetkým deťom utečencov a zraniteľným deťom v hostiteľských komunitách kvalitné vzdelávanie rovnako pre dievčatá a chlapcov; zdôrazňuje potrebu uznať často neformálne vzdelávanie v utečeneckých táboroch a podporovať psychologickú rehabilitáciu týchto traumatizovaných detí;
18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, Organizácii Spojených národov, členom medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie a všetkým stranám zapojeným do konfliktu, a zabezpečil preklad tohto textu do arabčiny.