Dokument na schôdzu
B8‑0146/2018 } RC1
13.3.2018
SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
predložený v súlade s článkom 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza návrhy uznesenia skupín:
S&D ( B8‑0139/2018 )
Verts/ALE ( B8‑0142/2018 )
ECR ( B8‑0143/2018 )
ALDE ( B8‑0144/2018 )
PPE ( B8‑0146/2018 )
o situácii v Sýrii
( 2018/2626(RSP) )
Cristian Dan Preda, Tunne Kelam, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, David McAllister, Sandra Kalniete, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Julia Pitera, Laima Liucija Andrikienė
v mene skupiny PPE
Victor Boştinaru, Elena Valenciano
v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Ruža Tomašić, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anna Elżbieta Fotyga, Peter van Dalen
v mene skupiny ECR
Marietje Schaake, Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Gérard Deprez, Marian Harkin, Ivan Jakovčić, Ilhan Kyuchyuk, Louis Michel, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jozo Radoš, Frédérique Ries, Jasenko Selimovic, Pavel Telička, Ivo Vajgl, Hilde Vautmans, Cecilia Wikström
v mene skupiny ALDE
Barbara Lochbihler, Helga Trüpel, Jordi Solé
v mene skupiny Verts/ALE
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Sýrii
( 2018/2626(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, najmä uznesenie z 18. mája 2017 o stratégii EÚ pre Sýriu[1],
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948 a ďalšie zmluvy a nástroje OSN v oblasti ľudských práv vrátane Dohovoru OSN o právach dieťaťa,
– so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,
– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej, najmä na vyhlásenie z 9. júla 2017 o prímerí v Sýrii, z 25. novembra 2017 o konferencii sýrskej opozície v Rijáde a z 23. februára 2018 o masakri vo východnej Ghúte, a na jej poznámky po príchode na zasadnutie Rady pre zahraničné veci 26. februára 2018,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenia PK/VP Federicy Mogheriniovej a komisára Christosa Stylianidesa z 3. októbra 2017 o nedávnych útokoch v Sýrii, z 20. februára 2018 o humanitárnej situácii vo východnej Ghúte a v Idlibe a zo 6. marca 2018 o situácii vo východnej Ghúte a aj inde v Sýrii,
– so zreteľom na vyhlásenie PK/VP Federicy Mogheriniovej o situácii v oblasti ľudských práv v Turecku a o situácii v sýrskom Afrine, ktoré predniesla na plenárnej schôdzi konanej 6. februára 2018,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/273/SZBP z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii[2] a na závery Rady z 26. februára 2018 o zaradení dvoch nových ministrov na zoznam sankcií,
– so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade zo 14. marca 2017 s názvom Prvky stratégie EÚ pre Sýriu (JOIN(2017)0011) a závery Rady o Sýrii z 3. apríla 2017, ktoré spolu predstavujú novú stratégiu EÚ pre Sýriu,
– so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov z 5. apríla 2017 na konferencii na podporu budúcnosti Sýrie a regiónu a na predchádzajúce konferencie o situácii v Sýrii, ktoré sa konali v Londýne, Kuvajte, Berlíne a Helsinkách,
– so zreteľom na vyhlásenia vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra’ada al-Husajna o situácii v Sýrii pred Radou pre ľudské práva v Ženeve, najmä na vyhlásenia z 26. februára 2018 a 2. marca 2018, ako aj jeho ústne aktualizované informácie o činnosti jeho úradu a najnovšom vývoji v oblasti ľudských práv zo 7. marca 2018,
– so zreteľom na vyhlásenia hovorcu generálneho tajomníka OSN z 20. a 24. februára 2018 o východnej Ghúte v Sýrskej arabskej republike,
– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov a na všetky dohovory OSN, ktorých zmluvnou stranou je aj Sýria, so zreteľom na Rímsky štatút a zakladajúce listiny Medzinárodného súdneho dvora,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Sýrii, najmä na rezolúciu č. 2254 (2015) z 18. decembra 2015, rezolúciu č. 2393 (2017) z 19. decembra 2017 o povolení na poskytovanie pomoci naprieč hranicami a frontovými líniami v Sýrii a rezolúciu č. 2401 (2018) z 24. februára 2018 o 30-dňovom prímerí v Sýrii s cieľom umožniť poskytovanie humanitárnej pomoci,
– so zreteľom na správy nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku zriadenej Radou OSN pre ľudské práva (UNHRC) a na rezolúcie UNHRC o Sýrskej arabskej republike, najmä rezolúciu z 5. marca 2018 o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv vo východnej Ghúte,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A-71/248 z 21. decembra 2016, ktorou sa zriaďuje medzinárodný, nestranný a nezávislý mechanizmus na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011,
– so zreteľom na Rímsky štatút a zakladajúce listiny Medzinárodného súdneho dvora, ako aj na ad hoc tribunály vrátane Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu a Špeciálneho súdu pre Libanon,
– so zreteľom na Memorandum o vytvorení zón deeskalácie v Sýrskej arabskej republike, ktoré 6. mája 2017 podpísali Irán, Rusko a Turecko,
– so zreteľom na správu Populačného fondu OSN z roku 2017 s názvom Hlasy zo Sýrie 2018 – zistenia vyplývajúce z prehľadu humanitárnych potrieb (Voices from Syria 2018 – Assessment Findings of the Humanitarian Needs Overview),
– so zreteľom na vyhlásenie centra pre Blízky východ (Carnegie Middle East Center) z 5. marca 2018 o údajnej schôdzke riaditeľa Sýrskeho úradu národnej bezpečnosti Aliho Mamlouka, ktorý sa nachádza na sankčnom zozname EÚ, s talianskym ministrom vnútra a riaditeľom agentúry pre informácie a vonkajšiu bezpečnosť v Ríme, ktorá je v príkrom rozpore s rozhodnutím Rady 2011/273/SZBP z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže sedemročný sýrsky občiansky konflikt pokračuje napriek niekoľkým medzinárodným pokusom o dosiahnutie prímeria a vytvorenie základu pre riešenie prostredníctvom rokovaní; keďže humanitárna situácia v krajine je aj naďalej zúfalá; keďže 13 miliónov ľudí vrátane šiestich miliónov detí je vedených ako odkázaní na nejakú formu humanitárnej pomoci; keďže 6,1 milióna ľudí je vnútorne vysídlených, 3 milióny civilistov žijú v obliehaných oblastiach a viac ako 5 miliónov predstavujú registrovaní sýrski utečenci žijúci v susedných regiónoch; keďže počas konfliktu prišlo o život najmenej 400 000 Sýrčanov;
B. keďže oblasti a mestá ako Idlib, východná Ghúta, Jarmúk, Fú´a a Kafrijá sú už dlho sužované blokádami s vážnymi následkami pre civilné obyvateľstvo a neexistuje žiadna možnosť poskytnúť im humanitárnu pomoc udržateľným spôsobom v dôsledku vojenskej ofenzívy a bombardovania zo strany sýrskeho režimu proti vlastnému ľudu a s podporou Ruska a Iránu; keďže východnú Ghútu obliehajú sýrsky režim a jeho spojenci už päť rokov, pričom civilné obyvateľstvo vrátane detí, škôl a zdravotníckych zariadení je vystavené leteckému bombardovaniu, ostreľovaniu a používaniu chemických zbraní, v dôsledku čoho prišli v tejto oblasti o život stovky ľudí; keďže z ostreľovania civilných oblastí v Damasku boli obvinené teroristické skupiny vo východnej Ghúte;
C. keďže situácia vo východnej Ghúte je taká vážna, že generálny tajomník OSN António Guterres ju opísal ako „peklo na zemi“; keďže obyvatelia východnej Ghúty boli odrezaní od akejkoľvek formy pomoci blokádou trvajúcou od 14. februára 2018 a keďže iba jediný konvoj sa dostal k 7 200 ľuďom zo 400 000, ktorí žijú v tejto oblasti; keďže konvoju OSN s pomocou sa nakoniec 5. marca podarilo vstúpiť na Dúmy, pričom doručil pomoc pre 27 500 osôb, ktoré potrebujú potraviny a zdravotnícke potreby; keďže sýrsky režim z konvoja odstránil kriticky dôležité lekárske položky;
D. keďže 24. februára 2018 Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu č. 2401, v ktorej požaduje, aby všetky strany konfliktu okamžite zastavili nepriateľské operácie aspoň na 30 po sebe nasledujúcich dní, čo by umožnilo bezpečné, plynulé a nepretržité poskytovanie humanitárnej pomoci a lekársku evakuáciu kriticky chorých a zranených osôb v súlade s platným medzinárodným právom; keďže rezolúciu BR OSN č. 2401 sýrsky režim, Rusko a Irán neuplatňujú, a to aj napriek opakovaným výzvam medzinárodného spoločenstva; keďže armáda používa „oslobodenie“ regiónu ako zámienku na ďalšie útoky na civilné obyvateľstvo; keďže Rusko v posledných rokoch vetovalo 11 rezolúcií BR OSN vrátane tej, ktorou sa mal v novembri 2017 obnoviť spoločný vyšetrovací mechanizmus OPCW-OSN, a zohráva aktívnu úlohu pri obmedzovaní obsahu rezolúcií;
E. keďže tieto útoky a využívanie obliehania obývaných oblastí a núteného vysídľovania, aj s cieľom spôsobiť demografické zmeny, ako vojnovej taktiky na vyhladovanie obyvateľstva, sú jednoznačnými porušeniami medzinárodného humanitárneho práva; keďže marenie evakuácie a poskytovania humanitárnej pomoci a lekárskej starostlivosti predstavuje zjavné porušenie medzinárodného humanitárneho práva a viacerých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN;
F. keďže turecká operácia Olivová ratolesť v provincii Afrin kontrolovanej Kurdmi dala konfliktu v Sýrii nový rozmer, čo vyvoláva ďalšie obavy súvisiace s humanitárnou situáciou a obavy z negatívnych dôsledkov na citlivú vnútornú rovnováhu v Sýrii a/alebo úsilie o nájdenie diplomatického riešenia; zdôrazňuje, že veľký počet civilných obetí už bol zaznamenaný a že ďalšie stovky životov civilistov sú v ohrození; keďže PK/VP v mene EÚ jasne vyjadrila tieto obavy a vyzvala tureckú vládu, aby zastavila ofenzívu a zdôraznila potrebu zamerania sa na porážku teroristických organizácií na zozname OSN;
G. keďže násilie spáchané počas sýrskeho konfliktu režimom prezidenta Assada a jeho spojencami, ako aj teroristickými skupinami, zahŕňa cielené a plošné útoky na civilistov vrátane útokov chemickými zbraňami, nezákonné zabíjanie, mučenie a zlé zaobchádzanie, násilné zmiznutia, hromadné a svojvoľné zatýkanie, kolektívne tresty, útoky na zdravotnícky personál a odopieranie potravín, vody a zdravotnej pomoci; keďže tieto zločiny zatiaľ ostávajú bez trestu;
H. keďže ISIS/Dá’iš a ďalšie džihádistické hnutia sa dopustili zverstiev a vážnych porušení medzinárodného práva vrátane brutálnych popráv a sexuálnych násilností, únosov, mučenia, nútenej konverzie a otroctva žien a dievčat; keďže na teroristické aktivity sa verbujú a využívajú deti; keďže existujú vážne obavy z využívania civilistov ako ľudské štíty v extrémistami kontrolovaných oblastiach; keďže tieto zločiny predstavujú vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;
I. keďže v súčasnej situácii je demokratická opozícia oslabená a civilné obyvateľstvo sa ocitlo v pasci medzi džihádistickými teroristami a islamistickými fundamentalistami na jednej strane a prívržencami Assadovho režimu na strane druhej;
J. keďže Rada vzhľadom na vážnosť situácie v Sýrii 26. februára 2018 zaradila na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ zamerané proti sýrskemu režimu, ministra sýrskej vlády pre priemysel a ministra pre informácie;
K. keďže je povinnosťou medzinárodného spoločenstva a jednotlivých štátov vyvodiť zodpovednosť voči osobám zodpovedným za porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva spáchané počas konfliktu v Sýrii, a to aj prostredníctvom uplatňovania zásady univerzálnej súdnej právomoci, ako aj vnútroštátnych právnych predpisov; keďže na to môžu využiť platné vnútroštátne a medzinárodné prostriedky nápravy vrátane vnútroštátnych súdov a medzinárodných tribunálov alebo ad hoc medzinárodné trestné tribunály, ktoré sa ešte len zriadia; keďže za určitých podmienok možno okrem vyvodenia takejto osobnej trestnej zodpovednosti súdne stíhať aj štáty za porušenia povinností vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohovorov v jurisdikcii Medzinárodného súdneho dvora vrátane Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948;
L. keďže EÚ je aj naďalej odhodlaná uspieť pri rokovaniach vedených pod záštitou osobitného vyslanca OSN pre Sýriu známych ako ženevský proces; keďže EÚ naďalej podporuje tento proces, aj prostredníctvom organizovania druhej bruselskej konferencie na podporu budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu, ktorá sa má konať 24. a 25. apríla 2018;
M. keďže rokovania v Ženeve po 9. kole, ktoré sa uskutočnilo 25. a 26. januára 2018 vo Viedni, dosiaľ neviedli k pokroku, pokiaľ ide o mierové riešenie krízy v Sýrii; keďže 4. mája 2017 dospeli Rusko, Irán a Turecko v Kazachstane k dohode o vytvorení štyroch zón deeskalácie, ktoré garanti nerešpektovali ani nezabezpečili; keďže sýrsky kongres národného dialógu, ktorý sa konal 30. januára 2018 v Soči, ohlásil zriadenie ústavného výboru, ktorý však neprijali všetky strany;
N. keďže situácia v Sýrii a neexistencia komplexnej, skutočnej a inkluzívnej politickej transformácie naďalej brzdia úplné vykonávanie stratégie EÚ pre Sýriu, a najmä významnú pomoc, ktorú Únia môže poskytnúť na obnovu krajiny;
O. keďže od vypuknutia vojny EÚ a jej členské štáty zmobilizovali viac ako 10,4 miliardy EUR na pomoc pri riešení humanitárnych potrieb v dôsledku sýrskej krízy, a to interne aj externe v susednom regióne, čím sa EÚ stala najväčším darcom; keďže EÚ výrazne podporuje a chváli aj susedné krajiny prijímajúce utečencov;
1. opätovne a čo najdôraznejšie odsudzuje všetky zverstvá a rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ku ktorému dochádza počas konfliktu, a najmä skutky, ktorých sa dopúšťajú ozbrojené sily Asadovho režimu, a to aj s podporou jeho spojencov Ruska a Iránu, ako aj teroristické organizácie na zozname OSN; odsudzuje skutočnosť, že počas siedmich rokov konfliktu bolo v Sýrii v dôsledku bombardovania, ostreľovania a nasadenia ďalších vojenských prostriedkov zabitých najmenej 400 000 ľudí a ďalšie tisícky ľudí boli zranené a že milióny ľudí boli vysídlené, pričom následkom zdĺhavého obliehania husto osídlených oblastí je civilistom odopretý prístup k jedlu, vode, hygiene a zdravotnej starostlivosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim násilím v mnohých častiach krajiny, ako je to v prípade východnej Ghúty, Afrinu a Idlibu;
2. vyjadruje hlboké poľutovanie nad opakovanými neúspešnými regionálnymi a medzinárodnými pokusmi o skončenie vojny a naliehavo vyzýva na obnovenú a intenzívnu globálnu spoluprácu v záujme dosiahnutia mierového a udržateľného riešenia konfliktu; zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo neposkytuje dostatočnú podporu demokratickej opozícii; opätovne potvrdzuje prioritu ženevského procesu pod vedením OSN a podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN pre Sýriu Staffana de Misturu o skutočný a inkluzívny politický prechod v súlade s rezolúciou BR OSN č. 2254, o ktorom rokovali všetky sýrske strany a ktorý má podporu kľúčových medzinárodných a regionálnych aktérov; zdôrazňuje dôležitosť dosiahnutia politického riešenia konfliktu; naďalej odhodlane podporuje jednotu, zvrchovanosť, územnú celistvosť a nezávislosť Sýrie;
3. čo najdôraznejšie odsudzuje násilie vo východnej Ghúte, ktoré pokračuje napriek jednomyseľnému prijatiu rezolúcie BR OSN č. 2401, a naliehavo vyzýva všetky strany, a najmä Asadov režim, Rusko a Irán, aby v plnej miere a urýchlene začali uplatňovať a dodržiavať túto rezolúciu a zabezpečili okamžité, bezpečné, plynulé a nepretržité poskytovanie humanitárnej pomoci, evakuáciu kriticky chorých a zranených a zmiernili utrpenie sýrskeho ľudu; v plnej miere podporuje požiadavku, aby všetky strany konfliktu bezodkladne počas aspoň 30 po sebe nasledujúcich dní zastavili násilnosti; opätovne vyzýva všetky strany, najmä sýrske orgány, aby si plnili svoju povinnosť chrániť obyvateľov Sýrie a aby okamžite zastavili všetky útoky na civilné obyvateľstvo v Sýrii; vyzýva garantov prímeria v zónach deeskalácie, aby naplnili svoju zodpovednosť a zastavili násilie a zločiny a umožnili a zabezpečili neobmedzený prístup do týchto zón; berie na vedomie rozhodnutie troch krajín astanského procesu usporiadať nový samit v apríli, na ktorom sa má rokovať o Sýrii a prípadných krokoch v tomto regióne; zdôrazňuje, že tieto kroky by žiadnym spôsobom nemali byť v rozpore s rozhovormi pod záštitou OSN/ženevským procesom, ani ich oslabovať;
4. pripomína režimom v Sýrii, Rusku a Iráne, že sú podľa medzinárodného práva zodpovedné za strašné zločiny, ktoré naďalej páchajú v Sýrii, a že páchatelia týchto zločinov, či už ide o štáty alebo jednotlivcov, budú braní na zodpovednosť;
5. vyjadruje veľké poľutovanie nad opakovaným vetom Ruska v Bezpečnostnej rade OSN a skutočnosťou, že sa nedosiahla žiadna dohoda o obnovení mandátu spoločného vyšetrovacieho mechanizmu OPCW-OSN pred uplynutím jeho platnosti 17. novembra 2017; považuje tento postoj stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN s osobitnou zodpovednosťou za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti za hanebný; zdôrazňuje, že v očiach sveta je blokovanie medzinárodného vyšetrovania v podstate znakom viny;
6. je naďalej vážne znepokojený eskaláciou napätia v Afrine, ako aj možnou konfrontáciou medzi tureckými ozbrojenými silami a Asadovými alebo ruskými silami a rastúcim napätím vo vzťahoch so Spojenými štátmi; vyzýva tureckú vládu, aby stiahla svoje jednotky a zohrávala konštruktívnu úlohu v sýrskom konflikte, čo je zároveň tureckým národným záujmom; opakuje pozícia PK/VP, že otvorenie nových frontov v Sýrii nie je v záujme bezpečnosti Turecka a varuje pred ďalším zhoršovaním humanitárnej krízy v krajine; požaduje úplné dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva vrátane ochrany civilného obyvateľstva a vyzýva na prímerie na celom území Sýrie vrátane Afrinu;
7. potvrdzuje svoju podporu úsiliu globálnej koalície bojovať proti Dá’iš; zdôrazňuje, že koalícia a sýrske partnerské ozbrojené sily dosiahli významný pokrok v kampani zameranej na porážku Dá’iš v Sýrii; pripomína, že akékoľvek opatrenia prijaté na boj proti Dá’iš a ďalším skupinám, ktoré ako teroristické označila BR OSN, musia byť dôsledne v súlade s medzinárodným právom; vyzýva členské štáty a ich spojencov, aby zabezpečili úplnú transparentnosť, zodpovednosť a dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;
8. opäť naliehavo požaduje bezpečný, včasný a neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci na celom území Sýrie a víta rezolúciu BR OSN 2393, ktorou sa obnovuje povolenie pre prístup humanitárnej pomoci cez hranice a frontové línie v Sýrii na ďalších 12 mesiacov (do 10. januára 2019); nabáda OSN a jej realizačných partnerov, aby naďalej podnikali kroky na zintenzívnenie dodávok humanitárnej pomoci do ťažko dostupných a obkľúčených oblastí, a to aj čo najúčinnejším využitím hraničných priechodov podľa rezolúcie BR OSN č. 2165; podporuje požiadavku urýchlenia humanitárneho odmínovania ako naliehavej potreby v celej Sýrii a pripomína všetkým stranám konfliktu, že nemocnice a zdravotnícky personál sú výslovne chránené na základe medzinárodného humanitárneho práva; odsudzuje rôzne prípady sexuálneho zneužívania a neprimeraného správania, ktorých výskyt sa odhalil v rámci činností organizácií medzinárodnej pomoci, vrátane sexuálneho vykorisťovania sýrskych utečencov zo strany tých, ktorí poskytovali pomoc v mene OSN a známych medzinárodných organizácií; dôrazne vyhlasuje, že by nemala existovať žiadna tolerancia pre takéto skutky; naliehavo vyzýva na dôkladné vyšetrenie takýchto prípadov a zdôrazňuje, že všetky zodpovedné osoby musia byť potrestané;
9. zdôrazňuje, že by nemala existovať žiadna tolerancia ani beztrestnosť za ohavné zločiny spáchané v Sýrii vrátane trestných činov spáchaných voči náboženským a etnickým menšinám a iným skupinám a menšinám; opakuje svoju požiadavku na nezávislé, nestranné, dôkladné a dôveryhodné vyšetrovanie a trestné stíhanie zodpovedných osôb a podporuje prácu medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu (IIIM) pre medzinárodné zločiny spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2012; s uspokojením berie na vedomie rozhodnutie EÚ poskytnúť 1,5 milióna EUR na finančnú podporu mechanizmu prostredníctvom svojho nástroja na podporu stability a mieru (IcSP); zdôrazňuje však, že podpora bude potrebná aj po uplynutí 18-mesačného trvania programu; zdôrazňuje význam toho, aby členské štáty plnili svoje záväzky a očakáva, že problém financovania IIIM sa predostrie a vyrieši na druhej bruselskej konferencii na podporu budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu; požaduje okrem toho podporu organizácií občianskej spoločnosti a MVO, ktoré zhromažďujú a pomáhajú uchovávať dôkazy o porušovaní ľudských práv a humanitárneho práva;
10. je naďalej presvedčený, že bez vyvodenia zodpovednosti za spáchané zločiny nie je v Sýrii možné dosiahnuť účinné riešenie konfliktu ani trvalý mier a požaduje prijatie stratégie EÚ pre zodpovednosť za zverstvá spáchané v Sýrii; pripomína svoju podporu zásade univerzálnej jurisdikcie v boji proti beztrestnosti a víta kroky, ktoré v tomto smere urobili niektoré členské štáty EÚ; víta zároveň iniciatívy členských štátov, aby sa vážne porušenia medzinárodného práva považovali za trestné činy v zmysle ich vnútroštátneho práva; opakuje svoju požiadavku voči EÚ a jej členským štátom, aby v úzkej spolupráci s podobne zmýšľajúcimi krajinami preskúmali možnosť zriadenia súdu pre vojnové zločiny spáchané v Sýrii, kým sa vec úspešne nepostúpi Medzinárodnému trestnému súdu; berie na vedomie dôležitú prácu Európskej siete kontaktných miest vo vzťahu k osobám zodpovedným za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a vyzýva PK/VP a Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť a spotrebiteľov, aby sieť podporili a zahrnuli ju v budúcnosti do úsilia o vyvodenie zodpovednosti v Sýrii;
11. vyzýva všetky strany na dodržiavanie práva etnických a náboženských menšín v Sýrii vrátane kresťanov a všetkých, ktorí boli vysídlení, aby tieto menšiny naďalej mohli dôstojne, rovnoprávne a bezpečne žiť vo svojej historickej a tradičnej domovine alebo sa tam vrátiť a aby mohli v plnej miere a slobodne vyznávať svoje náboženstvo a vieru bez toho, aby boli vystavení akémukoľvek nátlaku, násiliu alebo diskriminácii; podporuje medzináboženský dialóg s cieľom presadzovať vzájomné porozumenie a bojovať proti fundamentalizmu;
12. zostáva znepokojený, že dodnes nie je známe miesto pobytu obhajkyne ľudských práv a laureátky Sacharovovej ceny Razány Zajtúnaovej, ktorú v decembri 2013 v meste Dúma údajne uniesla ozbrojená skupina Jaysh al-Islam; požaduje zriadenie pracovnej skupiny EÚ, ktorá by koordinovala a posilnila úsilie o jej vypátranie, a zabezpečila jej prepustenie;
13. vyzýva PK/VP, aby vyvinula všetko úsilie na obnovenie mierových rokovaní sprostredkovaných OSN a požadovala aktívnejšiu úlohu pri týchto rokovaniach a využila na to finančnú kapacitu EÚ a ochotu vyčleniť značné zdroje na obnovu Sýrie; naliehavo vyzýva PK/VP, aby v rámci svojho úsilia o zabezpečenie budúcnosti sýrskeho ľudu výraznejšie zapojila a aktívne podporila sýrsku občiansku spoločnosť a tých, ktorí chcú demokratickú, pluralitnú a inkluzívnu Sýriu, a aby začala druhou bruselskou konferenciou, ktorá sa bude konať 24. a 25. apríla 2018; nabáda PK/VP, aby spolupracovala so sýrskym ľudom s cieľom vypracovať stratégie lokalizovanej obnovy rôznych častí a regiónov Sýrie; zdôrazňuje, že EÚ by mala pri spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi zvážiť všetky dostupné možnosti vrátane leteckého zhadzovania pomoci a vytvorenia bezletových zón v zmysle rezolúcie BR OSN;
14. víta druhú bruselskú konferenciu, ktorej organizátorom je EÚ, zameranú na vyjadrenie úplnej politickej a hospodárskej podpory medzinárodného spoločenstva pre ženevský proces pre Sýrčanov v núdzi a pre krajiny, ktoré prijali sýrskych utečencov, a jej prenesenie do praxe; uznáva úctyhodnú solidaritu, ktorú preukázali Jordánsko, Libanon a Turecko voči utečencom, a požaduje zvýšenie finančnej podpory EÚ a členských štátov zameranej na riešenie naliehavých potrieb utečencov a ich hostiteľských komunít; varuje pred začiatkom akéhokoľvek úsilia o obnovu pred dosiahnutím politickej dohody zahŕňajúcej všetky zmluvné strany pod záštitou OSN; vyzýva PK/VP, aby do tejto konferencie vo väčšej miere zapojila organizácie občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti požaduje zvýšenú podporu pre mierové a demokratické sýrske organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv, aj prostredníctvom fondu Madad, nástroja na podporu stability a mieru a európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby si splnilo svoje nesplnené záväzky v oblasti humanitárnej pomoci v Sýrii a susedných krajinách;
15. zdôrazňuje, že úsilie, ktoré vyvíja EÚ pri poskytovaní humanitárnej pomoci a plánovaní budúcnosti Sýrie, je chvályhodné; pripomína, že EÚ sa zaviazala, v súlade so svojou stratégiou, neposkytovať pomoc na obnovu Sýrie bezpodmienečne, ale až vtedy, keď bude nezvratne prebiehať komplexná, skutočná a inkluzívna politická transformácia, ktorú vyrokujú sýrske strany konfliktu na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2254 a Ženevského komuniké; zdôrazňuje, že Asadov režim, Putinovo Rusko a Irán nesú hlavnú zodpovednosť za hospodárske následky svojich vojenských zásahov; konštatuje, že akékoľvek záväzky na obnovu založené na prístupe zdola nahor a úspešné posilnenie postavenia miestnych aktérov, čím sa vylúčia známe teroristické skupiny, musia viesť k dosiahnutiu mieru a vyvodeniu zodpovednosti;
16. dôrazne odsudzuje používanie detí v boji alebo pri teroristických útokoch; zdôrazňuje zásadný význam ochrany detí a ich prístupu k vzdelávaniu, a to aj pre detských utečencov v susedných krajinách, ako aj podpory psychologickej rehabilitácie týchto traumatizovaných detí;
17. vyjadruje znepokojenie nad údajným návratom 66 000 utečencov do Sýrie v roku 2017 a zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere rešpektovať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia; zdôrazňuje, že Sýria nie je bezpečná pre návrat utečencov a že EÚ nesmie takéto návraty podporovať; opakovane vyzýva členské štáty, aby dodržali svoje vlastné záväzky vrátane tých, ktoré boli stanovené v newyorskom vyhlásení, a aby zabezpečili rozdelenie zodpovednosti a sýrskym utečencom umožnili utiecť z vojnových zón a nájsť ochranu za hranicami susedného regiónu, a to aj prostredníctvom systémov presídľovania a prijímania osôb z humanitárnych dôvodov;
18. víta okrem toho zaradenie dvoch sýrskych ministrov, ktorí boli vymenovaní v januári 2018 a nesú zodpovednosť za represívne opatrenia voči sýrskemu ľudu, na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ voči sýrskemu režimu 26. februára 2018; naliehavo žiada všetky členské štáty, aby zabezpečili úplný súlad s rozhodnutím Rady 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, najmä zmrazenie aktív osôb v ňom uvedených, a zákaz prijímania osôb, ktoré majú prospech zo sýrskeho režimu alebo ho podporujú; odsudzuje nedávne správy o porušovaní tohto rozhodnutia a pripomína členským štátom ich povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva zatknúť a zadržať osoby podozrivé z páchania masových zverstiev na svojom území; vyzýva na uvalenie cielených sankcií na predstaviteľov Ruska a Iránu v nadväznosti na ich cielené a úmyselné opatrenia voči civilnému obyvateľstvu vo východnej Ghúte, ako aj v ostatných častiach Sýrie;
19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii Spojených národov, členom medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie a všetkým stranám zapojeným do konfliktu, a tiež zabezpečil preklad tohto textu do arabčiny.