EURÓPSKY PARLAMENT

Dokument na schôdzu

16.4.2008   B6‑0147/2008

NÁVRH UZNESENIA

ktorý na základe vyhlásení Rady a Komisie

v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku

predkladajú José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, João de Deus Pinheiro, Peter Šťastný, Fernando Fernández Martín, Francisco José Millán Mon a José Ribeiro e Castro

v mene skupiny PPE-DE

o 5. samite EÚ – LAK v Lime

B6‑0147/2008

Uznesenie Európskeho parlamentu o 5. samite EÚ – LAK v Lime

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenia, ktoré boli prijaté v tento deň v súvislosti so štyrmi samitmi hláv štátov a predsedov vlád krajín Latinskej Ameriky, Karibiku (LAK) a Európskej únie, ktoré sa konali v Riu de Janeiro (28. a 29. júna 1999), Madride (17. a 18. mája 2002), Guadalajare (28. a 29. mája 2004) a vo Viedni (12. a 13. mája 2006),

–  so zreteľom na spoločnú správu z 13. schôdze ministrov skupiny z Ria a Európskej únie, ktorá sa konala 20. apríla 2007 v Santo Domingu (Dominikánska republika);

–  so zreteľom na spoločnú správu zo schôdze ministrov o dialógu zo San José medzi trojkou Európskej únie a ministrami krajín Strednej Ameriky, ktorá sa konala 19. apríla 2007 v Santo Domingu (Dominikánska republika),

–  so zreteľom na záverečný akt 17. medziparlamentnej konferencie Európskej únie a krajín Latinskej Ameriky, ktorá sa konala 14., 15. a 16. júna 2005 v Lime,

–  so zreteľom na uznesenie z 15. novembra 2001 o globálnom združení a spoločnej stratégii pre vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou[1] a na uznesenie z 27. apríla 2006 o rozšírenej spolupráci medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou,

–  so zreteľom na uznesenia Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia z 20. decembra 2007,

–  so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže je viacej ako kedykoľvek v minulosti potrebné pokračovať v prehlbovaní strategického partnerstva medzi oboma regiónmi proklamovaného počas štyroch predchádzajúcich samitov,

B.  keďže je ešte treba urobiť veľký kus práce tak v politickej a bezpečnostnej oblasti, ako aj v oblastiach týkajúcich sa obchodných, sociálnych a rozpočtových aspektov partnerstva, aj keď sa na tomto poli dosiahol veľký pokrok,

C.  keďže strategické partnerstvo musí umožniť väčšie zblíženie spoločností, zvýšiť úroveň sociálneho rozvoja a rozhodným spôsobom prispieť k radikálnemu zníženiu chudoby a sociálnej nerovnosti v Latinskej Amerike, k čomu musí smerovať trvalo udržateľný hospodárky rast zaznamenaný v tomto regióne v posledných rokoch, ako aj obchod, všetky formy pomoci a odovzdávania skúseností v oblasti sociálnej súdržnosti, ktoré môže poskytnúť Európska únia,

1.  opakovane pripomína svoj záväzok podporovať prácu rôznych orgánov v oblasti sociálnej integrácie v Európe a v Latinskej Amerike a urobiť všetko čo je v jeho moci nato, aby samit v Lime predstavoval skutočný pokrok v oblasti strategického partnerstva; vyslovuje poďakovanie spolupredsedníctvu samitu, ktoré zabezpečuje Peru a Slovinsko, slovinskému predsedníctvu Únie, Európskej komisii a Rade Únie za výrazné úsilie v tejto oblasti;

Zásady a priority strategického partnerstva oboch regiónov

2.  opätovne potvrdzuje svoju podporu dvojstrannému regionálnemu prístupu a uprednostňovaniu strategického partnerstva oboch regiónov ako najlepšieho prostriedku a ochrany hodnôt a záujmov partnerov na oboch brehoch Atlantického oceánu;

3.  následne pripomína, že je potrebné naďalej uplatňovať vyhlásenie z Madridského samitu v roku 2002 o spoločných hodnotách a stanoviskách oboch regiónov a opakovane potvrdzuje spoločný záväzok podporovať mnohostrannosť, regionálnu integráciu a sociálnu súdržnosť, ktorá bola opätovne potvrdená na samitoch v Guadalajare v roku 2004 a vo Viedni v roku 2006;

4.  navrhuje celkovú strategickú víziu partnerstva, ktoré sa nebude obmedzovať len na ojedinelé návrhy alebo akcie, a ktorého konečným cieľom je vytvorenie euro-latinskoamerickej priestoru globálneho medziregionálneho partnerstva do roku 2012, a ktoré bude zahŕňať zavedenie skutočného strategického partnerstva v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej oblasti a zavedenie spoločného výskumu v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

5.  odporúča, aby partnerstvo v politickej a bezpečnostnej oblasti vychádzalo z pravidelného, sektorového a účinného politického dialógu a z euro-latinskoamerickej charty pre mier a bezpečnosť, ktorá by v súlade s chartou OSN umožnila spoločne vypracovať politické a strategické návrhy, ako aj návrhy v oblasti bezpečnosti;

6.  zdôrazňuje, že nato, aby obidve strany ťažili z obchodných a hospodárskych vzťahov medzi partnermi, je potrebné, aby:

  –  prispievali k rôznorodosti a modernizácii latinskoamerických vnútroštátnych výrobných prostriedkov, ktoré sú ešte stále veľmi závislé od malej skupiny vývozných produktov, pričom mnohé z nich sú len prvotné výrobky alebo polotovary, prostredníctvom takých technologických alternatív, ktoré budú účinné, ako je tvorba pracovných miest a rast príjmov domácností;

  –  postúpili zo striktne obchodnej úrovne na hospodársku úroveň a zohľadnili asymetrie hospodárstiev oboch regiónov a kládli nevyhnutný dôraz na sociálnu oblasť a oblasť životného prostredia vrátane plánov na prenos ekologicky čistých technológií a na zaškoľovanie v tejto oblasti, a to nielen prostredníctvom zmiešaných investícií medzi oboma regiónmi, ale aj zriadením systémov spoločnej produkcie;

  –  trvali na dôležitosti zachovania zásady právnej istoty a potreby vytvoriť trh, ktorý je vhodný a priaznivý pre investície;

  –  zohľadňovali rozdielne úrovne relatívneho rozvoja, čo znamená, že EÚ by mala uplatňovať osobitný diferencovaný prístup, najmä ku krajinám s nižšou úrovňou hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

  –  stimulovali latinskoamerickú integráciu;

7.  súhlasí s programom samitu v Lime a víta skutočnosť, že kladie dôraz na dva dôležité aspekty: otázky týkajúce sa chudoby, nerovnosti a integrácie na jednej strane; trvalo udržateľný rozvoj a témy súvisiace so životným prostredím, zmenami klímy a energiou na druhej strane;

8.  pripomína, že rýchly rozvoj Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia (EuroLat) po predchádzajúcom samite vo Viedni predpokladá, vzhľadom na jeho úlohu parlamentného orgánu strategického partnerstva, posilnenie demokratickej legitímnosti partnerstva a jeho inštitucionálny rámec, ktorý zahŕňa funkcie, ako sú diskusia, kontrola a monitorovanie otázok týkajúcich sa strategického partnerstva, ktoré vyplýva z právomoci zhromaždenia;

9.  odporúča samitu v Lime, aby znovu potvrdil oddanosť EÚ a LAK zásadám a hodnotám pluralistickej a zastupiteľskej demokracie, slobode prejavu a tlače, dodržiavaniu ľudských práv a odsúdeniu všetkých foriem diktatúry a autoritatívnosti;

Spoločné akcie s cieľom dosiahnuť účinnú mnohostrannosť

10.  zdôrazňuje výhody, ktoré spoločná oddanosť mnohostrannosti môže priniesť euro-latinskoamerickým partnerom, ktorí sami o sebe predstavujú viac ako miliardu osôb, tretinu členských štátov OSN a viacej ako štvrtinu svetového obchodu;

11.  navrhuje, aby strategické partnerstvo vychádzalo z realistických cieľov a spoločných programov inšpirovaných spoločnou voľbou mnohostrannosti (Kjótsky protokol, Medzinárodný trestný súd, boj proti trestu smrti a proti terorizmu, základná úloha systému Organizácie Spojených národov atď.);

12.  odporúča podniknúť spoločné kroky vo všetkých oblastiach a na fórach, kde sa jednoznačne prelínajú spoločné zásady, hodnoty a záujmy vrátane spoločného mieru a systému bezpečnostnej politiky, ktoré sú usporiadané v rámci Organizácie Spojených národov, ochrany ľudských práv, politík na ochranu životného prostredia, rozvoja, účasti občianskej spoločnosti na procese celosvetového demokratického riadenia a medzinárodnej reformy finančného systému a jeho medzinárodných inštitúcií (Svetová banka, Medzinárodný menový fond);

13.  zdôrazňuje, že mnohostranný prístup je najvhodnejším spôsobom, ako čeliť spoločným hrozbám a výzvam, ktoré postihujú euro-latinskoamerických partnerov, ako sú napríklad boj proti terorizmu, obchodovaniu s drogami, organizovanému zločinu, korupcii a praniu špinavých peňazí, obchodovaniu s ľuďmi vrátane nezákonného prisťahovalectva, boj proti zmenám klímy alebo otázky spojené s energetickou bezpečnosťou;

14.  opakovane zdôrazňuje svoje presvedčenie o tom, že boj proti terorizmu je potrebné viesť tak, aby sa zaručilo prísne dodržiavanie ľudských práv, občianskych slobôd a právneho štátu; žiada bezpodmienečné a okamžité prepustenie všetkých osôb zadržiavaných v Kolumbii a predovšetkým chorých osôb; domnieva sa, že zajatci sa musia prepustiť na slobodu na základe jednostranného rozhodnutia Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) alebo akejkoľvek inej organizácie zodpovednej za ich únos, alebo v prípade, ak tak neurobia, v kontexte dohody o naliehavej humanitárnej výmene;

15.  podporuje opätovne potvrdené rezolúcie Organizácie Spojených národov a uznesení samitu EÚ a LAK, ako aj uznesení tohto Parlamentu, v ktorých sa odmietajú všetky opravné opatrenia, ako napríklad opatrenia obsiahnuté v ustanoveniach exteritoriálneho práva, ktoré sú v dôsledku svojho unilaterálneho a exteritoriálneho charakteru v rozpore s medzinárodným právom, narúšajú obchod medzi euro-latinskoamerickými partnermi a ohrozujú ich spoločné záväzky na podporu mnohostrannosti;

Rozhodujúci impulz pre regionálnu integráciu a pre dohody o partnerstve

16.  domnieva sa, že uzavretie a účinné uplatňovanie úplných, ambicióznych a vyvážených dohôd o partnerstve medzi EÚ a štátmi Latinskej Ameriky, ktoré by prispievali k dodržiavaniu ľudských, ekonomických a sociálnych práv obyvateľov, ako aj k spoločnému trvalo udržateľnému rozvoju a znižovaniu sociálnych nerovností, a to ako doplnková forma k mnohostrannosti WTO, predstavujú strategický cieľ v medzinárodnom kontexte, ktorý je stále prepojenejší a vyznačuje sa hospodárskym rastom, vznikom nových hospodárskych mocností a narastajúcimi svetovými hrozbami;

17.  za týmto účelom navrhuje, aby sa v hospodárskej a obchodnej oblasti vytvorili euro-latinskoamerické zóny globálneho medziregionálneho partnerstva založené na modeli, ktorý je zlučiteľný s WTO a regionalizmom, a ktorý by sa realizoval v dvoch etapách:

  a)  v prvej fáze by sa čo najskôr mali ukončiť rokovania o dohode o medziregionálnom partnerstve medzi EÚ a krajinami združenia Mercosur, EÚ a Andským spoločenstvom a EÚ a Strednou Amerikou a mali by sa prehĺbiť už existujúce dohody medzi EÚ a Mexikom a EÚ a Čile;

  b)  v druhej fáze, ktorá by sa mala realizovať do roku 2012, sa činnosti zamerajú na dosiahnutie dohody o globálnom medziregionálnom partnerstve, ktorá poskytne právnu a inštitucionálnu podporu a zemepisné pokrytie rôznych aspektov strategického partnerstva, a ktorá zohľadní voľný pohyb osôb a obchod medzi oboma regiónmi prostredníctvom prehĺbenia dohôd o integrácii v Latinskej Amerike a procesu partnerstva Únie so všetkými krajinami a regionálnymi skupinami;

18.  navrhuje, aby samit v Lime žiadal vypracovať štúdiu o realizovateľnosti dohody o globálnom medziregionálnom partnerstve s cieľom vytvoriť navrhovanú zónu globálneho partnerstva;

K programu samitu v Lime v súvislosti s odstraňovaním chudoby, nerovností a vylúčenia

19.  žiada, aby sa na samite v Lime zahrnulo do tohto programu prijatie určitého radu jasných, konkrétnych a overiteľných záväzkov vo všetkých týchto oblastiach, ktoré môže dať nový impulz strategickému partnerstvu a podstatným spôsobom zlepšiť životnú úroveň občanov na oboch brehoch Atlantického oceánu; odporúča, aby sa venovala osobitná pozornosť znižovaniu sociálnych nerovností a začleneniu skupín, ktoré sú v súčasnosti vytláčané na okraj spoločnosti a sú im odopierané niektoré príležitosti, najmä pokiaľ ide o pôvodné obyvateľstvo;

20.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby oba regióny zahrnuli do všetkých svojich spoločných činností a programov cieľ dosiahnuť trvalú sociálnu súdržnosť; potvrdzuje, že euro-latinskoamerickí partneri pracujú na spoločnom solidárnom projekte, v rámci ktorého trhové hospodárstvo a sociálna súdržnosť nie sú v protiklade, ale sa vzájomne dopĺňajú;

21.  odporúča, aby program samitu v Lime obsahoval vo svojej časti venovanej odstraňovaniu chudoby, nerovností a vylúčenia, tieto konkrétne opatrenia:

  –  zavedenie spoločných krokov na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia do roku 2015;

  –  využitie nástroja na financovanie rozvojovej spolupráce Únie, ktorá sa prispôsobí skutočným miestnym potrebám, tak aby vo veľkej miere zahrňovala rýchlo sa rozvíjajúce krajiny alebo krajiny s priemernými príjmami, pre ktoré má osobitný význam spolupráca v technickej oblasti, v oblasti vysokoškolského vzdelávania, inovácie a hospodárstva;

  –  postupné využívanie zdrojov z finančného nástroja Únie na podporu demokracie a ľudských práv, na pomoc a programy určené na zlepšovanie verejnej správy, demokratického charakteru inštitúcií a situácie v oblasti ľudských práv v Latinskej Amerike;

  –  zavedenie programov Únie v oblasti odbornej prípravy, vzdelávania, vedeckej a technickej spolupráce, kultúry, zdravotnej starostlivosti a migrácie do latinskoamerických krajín;

  –  podpora programov na inštitucionálne a daňové reformy;

  –  vytvorenie fondu solidarity oboch regiónov;

  –  navýšenie poskytovaných rozpočtových zdrojov, tak aby boli postačujúce pre uvedené rozsiahle ciele;

22.  žiada partnerov, aby prijali spoľahlivé a účinné politiky v oblasti demokratického spravovania, sociálnych vecí, verejných financií a daňovníctva s cieľom zvýšiť sociálnu súdržnosť a znížiť chudobu, nerovnosti a vytláčanie jedincov na okraj spoločnosti;

23.  domnieva sa, že vzdelávanie a investovanie do ľudských zdrojov je základom sociálnej súdržnosti, hospodárskeho a sociálneho rozvoja a sociálnej mobility; opätovne potvrdzuje svoju bezvýhradnú podporu vytvoreniu spoločného priestoru pre vysokoškolské vzdelávanie medzi EÚ a LAK; zdôrazňuje, že tak v Latinskej Amerike, ako aj v Európe, musí štát zaručiť prístup ku vzdelaniu, ako aj k ostatnému verejnému majetku (zdraviu, vode, bezpečnosti);

24.  považuje za nevyhnutné poskytnúť nový impulz politike rozvojovej spolupráce Únie v prospech Latinskej Ameriky, ku ktorej sa musí pristupovať cielene, pričom ústrednú pozíciu bude mať aj naďalej boj proti chudobe a sociálnym nerovnostiam, a ktorá zohľadňuje rôznu hospodársku a sociálnu situáciu, ako aj úroveň rozvoja latinskoamerických krajín;

25.  z rovnakého dôvodu sa domnieva, že je nevyhnutné zmeniť prístup zameraný len na rozvojovú spoluprácu s Latinskou Amerikou a uprednostniť spoluprácu v oblasti technológie, vysokoškolského vzdelávania a inovácie, vo využívaní zdrojov vyčlenených pre túto oblasť zo siedmeho rámcového programu;

Zavedenie nových foriem spolupráce v oblasti migrácie

26.  navrhuje, aby sa počas samitu nadviazal systematický dialóg medzi oboma regiónmi o migrácii, ktorá zaručuje ochranu ľudských práv migrujúcich pracujúcich, bez ohľadu na ich situáciu, a ktorá posilňuje a prehlbuje spoluprácu v rámci voľného pohybu osôb s latinskoamerickými krajinami, z ktorých pochádzajú alebo cez ktoré prechádzajú, a to na zásade všeobecného a recipročného kritéria rovnakým spôsobom, aký už existuje v afrických krajinách, v oblasti Stredozemného mora a v susedných krajinách na východe a juhovýchode Európskej únie;

27.  žiada, aby sa v tomto dialógu uprednostňovali otázky týkajúce sa nelegálneho prisťahovalectva a možností legálneho prisťahovalectva, najmä s krajinami pôvodu nelegálnych prisťahovalcov alebo krajinami, cez ktoré nelegálny prisťahovalci prechádzajú;

28.  navrhuje, aby sa do roku 2012 preskúmali všeobecné ustanovenia a predpisy zamerané na uľahčenie voľného obehu tovaru, služieb a kapitálu, ale tiež voľného pohybu osôb, čím by sa postupne vytvorilo čo najširšie všeobecne prospešné partnerstvo a sa zaviedol všeobecný postup v oblasti migrácie stanovený v rámci OSN;

29.  opätovne potvrdzuje, že je potrebné znížiť nadmerné prevodové náklady, ktoré v súčasnosti zaťažujú prevody migrantov a podporiť návrat tých, ktorí si to želajú, vďaka programom, ktoré chránia všetky ich práva a ich ľudskú dôstojnosť;

30.  žiada Komisiu, aby predložila oznámenie, ktorého cieľom je, aby sa na krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku rozšírili priority, nástroje a opatrenia, ktoré stanovuje globálny prístup k otázke migrácií, o ktorom rozhodla Európska rada v decembri 2005 a ktorý doplnila v decembri 2006;

K programu rokovania v Lime týkajúcom sa trvalo udržateľného rozvoja a osobitne životného prostredia, zmeny klímy a energie

31.  odporúča, aby sa v spoločnom politickom programe Európskej únie a krajín Latinskej Ameriky uprednostnila spolupráca zameraná na riešenie zmeny klímy, ako aj na politiky, ktorých cieľom je predchádzať globálnemu otepľovaniu; pripomína, že najchudobnejší obyvatelia, a najmä pôvodní obyvatelia, sú prvými obeťami zmeny klímy a narušeného životného prostredia;

32.  v tomto smere pripomína značnú dôležitosť spojenectva medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou vzhľadom na význam, ktorý má pre obe strany podpora trvalo udržateľného rozvoja a rovnováhy životného prostredia, a preto odporúča, aby sa na medzinárodnej úrovni vzájomne podporili príslušné iniciatívy v oblasti životného prostredia;

 

33.  vyzýva latinskoamerických partnerov, aby v prípade odlišných názorov na podrobnosti opatrení zameraných na boj proti zmene klímy (napríklad v súvislosti s leteckou dopravou) zaujali konštruktívny prístup a úplne neblokovali začaté iniciatívy;

34.  odporúča európskym a latinskoamerickým partnerom, aby spoločne rokovali o pristúpení tých veľkých producentov plynu ku Kjótskemu protokolu, ktorí ho zatiaľ stále nepodpísali, aby posilnili a zosúladili postoje počas rokovaní o medzinárodných nástrojoch v oblasti globálneho otepľovania a aby v značnej miere podporovali zavedenie obchodovania s emisiami medzi dvoma regiónmi;

35.  považuje za nevyhnutné spojiť hospodársky rozvoj s trvalo udržateľným rozvojom; v tomto rámci podporuje najviac znevýhodnené krajiny v ich dvojnásobnom úsilí o zníženie znečisťujúcich emisií a zvýšenie pokroku a sociálneho blahobytu;

36.  podporuje vytvorenie spoločných mechanizmov a spolupráce s medzinárodnými organizáciami Latinskej a Ameriky a Karibiku, napríklad s Organizáciou zmluvy o amazonskej spolupráci, s cieľom rozhodnúť o ochrane, trvalo udržateľnom rozvoji a financovaní veľkých prírodných rezervácií planéty, ktoré sa nachádzajú v Latinskej Amerike, ako je povodie Amazonky;

37.  žiada Komisiu, aby podporovala zavedenie environmentálnych politík v krajinách Latinskej Ameriky; domnieva sa, že v tejto otázke je vhodné posilniť spoluprácu a zvýšiť úroveň osvedčených postupov, čo by sa malo odraziť aj v pôžičkách poskytnutých EÚ, ako aj v politike rozvojovej pomoci;

38.  vyzýva, aby sa na základe dohody z Bali na samite v Lime vypracovali spoločné iniciatívy v takých oblastiach ako zmeny klímy, dezertifikácia, energia, najmä pokiaľ ide o obnoviteľné energie a biopalivá, vodu, biodiverzitu, lesné hospodárstvo a hospodárenie s chemickými látkami;

K posilneniu inštitucionálnych mechanizmov podpory a predvídania

39.  takisto odporúča

a)  založiť euro-latinskoamerickú nadáciu verejno-súkromného charakteru na podporu dialógu medzi partnermi podľa vzoru tých, ktoré už existujú pre iné geografické oblasti, najmä v Ázii a v oblasti Stredozemného mora; žiada Komisiu, aby vypracovala konkrétny návrh v tejto oblasti;

b)  vytvoriť dvojregionálne centrum pre predchádzanie konfliktom, ktorého úlohou by bolo vopred vypátrať príčiny prípadných násilných a ozbrojených konfliktov a predchádzať vypuknutiu konfliktov alebo ich prípadnému vyostreniu;

c)  podľa svojho predchádzajúceho návrhu vytvoriť stredisko pre monitorovanie migrácie, ktorého úlohou by bolo neustále a podrobné monitorovanie všetkých otázok spojených s migračnými tokmi v euro-latinskoamerickom regióne;

40.  považuje za nevyhnutné posilniť parlamentný charakter strategického partnerstva a zodpovedajúcim spôsobom začleniť nedávno vytvorený parlament združenia Mercosur do euro-latinskoamerického zhromaždenia;

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedníctvu 5. samitu Európskej únie a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku, Rade Európskej únie a Európskej komisii, ako aj parlamentom členských štátov Európskej únie a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku, Latinskoamerickému parlamentu, Stredoamerickému parlamentu, Andskému parlamentu a Parlamentu združenia Mercosur.

[1] Ú. v. EÚ C 140 E, 13.6.2002, s. 569.