Dokument na schôdzu
18.11.2009 B7‑0147/2009
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B7‑0222/2009
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku
o euro-stredozemskom hospodárskom a obchodnom partnerstve vzhľadom na ôsmu konferenciu ministrov obchodu štátov Euromed-u, ktorá sa uskutoční 9. decembra 2009 v Bruseli
Metin Kazak, Niccolò Rinaldi, Marielle De Sarnez, Robert Rochefort, Ramon Tremosa I Balcells, Ivo Vajgl
v mene skupiny ALDE
Uznesenie Európskeho parlamentu o euro-stredozemskom hospodárskom a obchodnom partnerstve vzhľadom na ôsmu konferenciu ministrov obchodu štátov Euromed-u, ktorá sa uskutoční 9. decembra 2009 v Bruseli
Európsky parlament,
– so zreteľom na Barcelonské vyhlásenie z 28. novembra 1995, ktorým sa ustanovilo partnerstvo medzi Európskou úniou a krajinami južného a východného Stredozemia,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 11. marca 2003 s názvom Rozšírená Európa – susedstvo: nový rámec vzťahov s našimi východnými a južnými susedmi ( KOM(2003)0104 ), na jej strategický dokument Európska susedská politika z 12. mája 2004 ( KOM(2004)0373 ), na jej oznámenie Rade z 9. decembra 2004 o návrhoch akčných plánov Komisie v rámci európskej politiky susedstva ( KOM(2004)0795 ), na akčné plány pre Izrael, Jordánsko, Maroko, Palestínsky správny orgán, Tunisko a Libanon a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva[1],
– so zreteľom na euro-stredozemské dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Tuniskom[2], Izraelom[3], Marokom[4], Jordánskom[5], Egyptom[6], Libanonom[7] a Alžírskom[8] na druhej strane a na Euro-stredozemskú dočasnú dohodu o pridružení o obchode a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (v prospech Palestínskeho správneho orgánu)[9]; so zreteľom na rozhodnutie č. 1/95 Asociačnej rady ES – Turecko z 22. decembra 1995 o realizácii záverečnej etapy colnej únie (96/142/ES)[10],
– so zreteľom na dohodu o voľnom obchode, známu ako Agadirská dohoda, podpísanú 25. februára 2004 Jordánskom, Egyptom, Tuniskom a Marokom,
– so zreteľom na samit hláv euro-stredozemských štátov a vlád, ktorý sa konal 13. júla 2008 v Paríži a ktorým sa vytvorila Únia pre Stredozemie,
– so zreteľom na šiestu konferenciu ministrov obchodu štátov Euromed-u, ktorá sa konala 21. októbra 2007 v Lisabone,
– so zreteľom na siedmu konferenciu ministrov obchodu štátov Euromed-u, ktorá sa konala 2. júla 2008 v Marseille,
– so zreteľom na stretnutie vysokých úradníkov pre oblasť euro-stredozemského obchodu, ktoré sa konalo 11. novembra 2009 v Bruseli,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o stredozemskej politike EÚ, najmä na uznesenie z 15. marca 2007 o vybudovaní euro-stredozemskej zóny voľného obchodu a na uznesenie z 19. februára 2009 o barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie,
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže na barcelonskej konferencii konanej v roku 1995 sa zrodil veľmi ambiciózny projekt, a to vytvorenie nových a užších politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych väzieb medzi severným a južným pobrežím Stredozemného mora; keďže barcelonský proces sa musí urýchlene posilniť dohodou o voľnom obchode; keďže barcelonský proces treba urýchlene podporiť vytvorením zóny voľného obchodu,
B. keďže vytvorenie Únie pre Stredozemie, ktorá by mala oživiť proces euro-stredozemskej integrácie prostredníctvom konkrétnych a viditeľných projektov, nie je ešte stále v plnej miere ukončené; keďže na obdobie medzi januárom a júlom 2009 sa pre vojnu v pásme Gazy nenaplánovali žiadne stretnutia Euromed-u,
C. keďže stretnutie ministrov zahraničných vecí, ktoré sa malo konať 24. a 25. novembra v Istanbule, muselo byť odložené v dôsledku bojkotu zo strany arabských štátov, ktoré protestovali proti izraelskému postoju k mierovému procesu na Blízkom východe,
D. keďže krajiny južného a východného Stredozemia musia v záujme dosiahnutia plodnejšej vzájomnej spolupráce odstrániť politické a hospodárske prekážky, ktoré v súčasnosti bránia integračnému procesu v celej oblasti,
E. keďže euro-stredozemské obchodné vzťahy sa neustále posilňujú a zdá sa, že EÚ je „prirodzeným obchodným partnerom“ oblasti, pričom sa vyznačuje 46,6-percentným podielom na celkovom vývoze Stredozemia,
F. keďže celkový obchod stredozemskej oblasti s EÚ dosiahol v roku 2008 úroveň 246,7 miliardy EUR, čo predstavuje asi 8 % celkového zahraničného obchodu EÚ, s prebytkom v prospech EÚ na úrovni 15,3 miliardy EUR,
G. keďže EÚ je hlavným zahraničným investorom v oblasti (s výnimkou Izraela) a keďže v roku 2006 zaznamenala rekordné investície vo výške 15,3 miliardy EUR predtým, ako v roku 2007 došlo k ich poklesu,
H. keďže obchod v oblasti služieb postupne stúpa, pričom narastá prebytok v prospech stredozemských krajín (hlavne z cestovného ruchu), ktorý v roku 2006 dosiahol rekordnú hodnotu 11,6 miliardy EUR,
I. keďže úroveň obchodu a investícií EÚ v krajinách južného Stredozemia zaostáva napriek týmto údajom naďalej za očakávaniami a obchod s tovarom a službami nebol vzhľadom na potenciál euro-stredozemskej oblasti diverzifikovaný v dostatočnej miere, pričom partneri EÚ z oblasti južného Stredozemia priťahujú len veľmi málo investícií; keďže priame zahraničné investície sú v tejto oblasti v porovnaní s inými regiónmi sveta naďalej veľmi nízke; a keďže medzi jednotlivými krajinami existujú veľké rozdiely, čo sa týka ich schopnosti pritiahnuť priame zahraničné investície,
J. keďže hospodárska regionálna integrácia Juh – Juh sa napriek niektorým významným iniciatívam, ako je Agadirská dohoda, ani zďaleka nedosiahla a keďže obchodné toky Juh – Juh sú preto nedostatočne rozvinuté, pričom predstavujú asi 6 % z celkového obchodu týchto krajín,
K. keďže výrobcovia textilu, odevov a obuvi prichádzajú v dôsledku globalizovaného trhu a výraznej konkurencieschopnosti Ázie o značné podiely na trhu,
L. keďže Európska únia podpísala dohody o voľnom obchode so všetkými svojimi južnými stredozemskými partnermi s výnimkou Sýrie a Líbye; keďže rokovania so Sýriou o dohode o pridružení boli uzavreté, ale podpis dohody bol zo strany Sýrie odložený; a keďže Komisia otvorila rokovania s Líbyou,
M. keďže dvojstranný prístup, ktorý je súčasťou takéhoto procesu a dôsledkom špecifických kultúrnych, hospodárskych a politických rozdielov medzi dotknutými krajinami, by sa mal riadiť a podporovať prostredníctvom globálnejšej vízie a plánu vzťahov medzi rôznymi partnermi, a teda mal by byť spojený s regionálnym prístupom,
N. keďže dôsledky hospodárskej a finančnej krízy ešte viac sťažili politické, hospodárske a sociálne problémy, ktorým už partnerské krajiny EÚ čelia, najmä problém nezamestnanosti,
1. opätovne zdôrazňuje, že vytvorenie rozsiahlej zóny voľného obchodu v rámci Euromed-u, ktorá v značnej miere prispeje k mieru, prosperite a bezpečnosti v celom regióne, má strategický význam, a preto podporuje tieto opatrenia a úsilie zamerané na odstránenie bariér a prekážok; zdôrazňuje, že predpokladom úspechu euro-stredozemského partnerstva a najmä zóny voľného obchodu je trvalé a spoločné úsilie všetkých strán;
2. domnieva sa, že významné a neočakávané politické udalosti, akou je blízkovýchodný konflikt, mali počas uplynulého desaťročia výrazný nepriaznivý vplyv na dosiahnutie pokroku a rozvoj euro-stredozemského partnerstva a zóny voľného obchodu, čo je takisto príčinou jej oneskorenej realizácie; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že z tých istých politických dôvodov bolo posledné stretnutie ministrov zahraničných vecí štátov Euromed-u zrušené a Únia pre Stredozemie sa ďalej nevyvíja;
3. poznamenáva, že ministri obchodu euro-stredozemských krajín prediskutujú príslušné opatrenia na vyriešenie súčasných nedostatkov obchodných a hospodárskych vzťahov Euromed-u, nový euro-stredozemský plán obchodu a nový mechanizmus na podporu obchodu a investícií v regióne; domnieva sa, že v záujme pokroku smerom k dosiahnutiu komplexnej dohody o voľnom obchode by sa súčasné dohody o pridružení mali rozšíriť nad rámec obchodu s tovarom, aby zahŕňali poľnohospodárstvo, služby, investície a regulačné otázky, práva duševného vlastníctva a boj proti falšovaniu, hospodársku súťaž a verejné obstarávanie a nástroje na ochranu obchodu;
4. dôrazne nabáda partnerské krajiny EÚ v južnom Stredozemí, aby rozvíjali obchod Juh – Juh a vychádzali pritom z Agadirskej hospodárskej dohody podpísanej Egyptom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom, a vyzýva ďalšie krajiny v regióne, aby sa k tejto dohode pripojili v záujme ďalšieho rozvoja integračných iniciatív, na ktorých sa zúčastňujú partneri EÚ v južnom Stredozemí, a aby využívali synergické účinky vyplývajúce z rozšírenia euro-stredozemských dohôd o pridružení medzi stredozemskými krajinami a EÚ; zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ musia vyhovieť žiadostiam o technickú pomoc s cieľom podporiť takúto hospodársku integráciu v smere Juh – Juh;
5. domnieva sa, že systém kumulácie pôvodu by sa mal posilniť, keďže predstavuje užitočný colný nástroj na oživenie obchodu v oblasti, pričom by sa mali aktualizovať a zjednodušiť pravidlá pôvodu, aby sa zohľadnili záujmy partnerov v rámci Euromed-u; preto požaduje, aby sa v roku 2010 uzavrela regionálna dohoda o systéme celoeuro-stredozemskej kumulácie pôvodu;
6. upozorňuje na potrebu posilniť partnerstvo medzi Severom a Juhom s cieľom udržať konkurencieschopnosť textilnej a odevnej výroby a obchodu v euro-stredozemskej oblasti a podporiť aktivity krajín južného a východného Stredozemia s vyššou pridanou hodnotou, ktoré sú založené na tvorivosti a inovácii, a nielen na outsourcingu obchodných činností;
7. zdôrazňuje, že treba posilniť bezpečnosť investícií v stredozemskej oblasti prostredníctvom systému koordinácie stratégií zameraných na MSP, ktorý by sa vzťahoval na viaceré oblasti: záruky, financovanie, informovanosť a budovanie sietí MSP;
8. upozorňuje na potrebu vytvoriť Euro-stredozemskú investičnú a rozvojovú banku, ktorá by zabezpečovala darcov z oboch brehov Stredozemného mora a dokázala by pritiahnuť priame zahraničné investície, ktoré euro-stredozemský región potrebuje;
9. domnieva sa, že nový návrh na vytvorenie mechanizmu na uľahčenie investovania v euro-stredozemskej oblasti je dôležitým krokom k centralizácii a šíreniu informácií prostredníctvom jednotnej siete, ktorá by mala hospodárskym subjektom umožniť vytvoriť si komplexnú predstavu o obchodných a investičných podmienkach v regióne; zdôrazňuje, že tento nástroj by mal dopĺňať existujúce siete;
10. víta vytvorenie fondu Inframed (podľa vzoru Caisse des dépôts vo Francúzsku, Cassa depositi e prestiti v Taliansku, EFG Hermes v Egypte a Caisse de dépôt et de gestion v Maroku), ktorý bol v rámci Únie pre Stredozemie ohlásený ako dlhodobý investičný fond na financovanie projektov v oblasti infraštruktúry;
11. domnieva sa, že hoci na to zatiaľ nie sú vytvorené podmienky, zóna voľného obchodu by sa mala doplniť postupným a podmienečným zavádzaním voľného pohybu pracovníkov, pričom sa zohľadní situácia na európskom pracovnom trhu a súčasné úvahy medzinárodného spoločenstva o prepojeniach medzi migráciou a rozvojom; zdôrazňuje, že je dôležité a potrebné znížiť náklady na prevody prostriedkov zasielaných migrujúcimi pracovníkmi, aby sa maximalizovalo ich využitie v miestnom hospodárstve; domnieva sa, že by sa malo uľahčiť udeľovanie víz subjektom zapojeným do euro-stredozemského partnerstva, študentom, zamestnancom univerzít a sociálno-hospodárskym aktérom;
12. zastáva názor, že barcelonský proces: Únia pre Stredozemie by mal posilniť súčasné formy spolupráce v rámci Euromed-u s cieľom ponúknuť všetkým partnerským krajinám možnosť zapájať sa do regionálnych programov a príslušných politík EÚ na základe priorít a cieľov stanovených vzájomnou dohodou; pripomína, že je dôležité rozšíriť rozsah pôsobnosti programov Spoločenstva, aby naďalej zahrňovali účasť partnerských krajín, najmä v oblasti vzdelávania, výskumu a odborného vzdelávania (študentské výmeny atď.);
13. zdôrazňuje možnosti Únie pre Stredozemie pozitívnym spôsobom ovplyvňovať barcelonský proces; upozorňuje, že vymedzenie významných projektov v rámci, ktorý bol vytvorený v júli 2008 v Paríži, v strategických odvetviach, ako je budovanie novej infraštruktúry, spolupráca medzi MSP, komunikácia a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, prispeje k rozvoju a uľahčeniu obchodu a investovania v euro-stredozemskej oblasti; ďalej poukazuje na to, že bude nevyhnutné nájsť mierové riešenie pre situáciu na Blízkom východe, ale že konflikty v regióne by nemali byť prekážkou pri plnení prijatých záväzkov; požaduje, aby sa zorganizovali schôdze naplánované v rámci Únie pre Stredozemie a aby sa zriadil stály sekretariát v Barcelone;
14. ďalej zdôrazňuje, že dvojstranný prístup by sa nemal využívať na úkor viacstranného regionálneho prístupu; domnieva sa, že i keď sa podporuje užšia spolupráca s najvyspelejšími partnermi a náležite sa zohľadňuje ich osobitná politická, kultúrna a sociálna situácia, Komisia musí dodržiavať zásadu medziregionálnych rokovaní;
15. nabáda na využívanie slnečnej a veternej energie v stredozemskej oblasti; víta nedávny pokrok dosiahnutý prostredníctvom priemyselnej iniciatívy DESERTEC zameranej na rozvoj rozsiahleho potenciálu slnečnej energie na Blízkom východe a v severnej Afrike; zdôrazňuje, že opatrenia EÚ v súvislosti s projektom DESERTEC musia byť koherentné a musia aktívne prispievať k rozvoju krajín severnej Afriky a Blízkeho východu;
16. žiada Komisiu, aby ho naďalej v plnej miere informovala o pokroku v súvislosti s dohodou o pridružení so Sýriou, ktorej podpísanie Sýria nedávno odložila; domnieva sa, že existujú určité obavy, pokiaľ ide o opätovné zapojenie Líbye do rokovaní o dohode o pridružení a v širšom zmysle aj do barcelonského procesu/Únie pre Stredozemie; žiada Komisiu, aby ho priebežne v plnej miere informovala a zapájala a aby s ním konzultovala v každej fáze rokovaní;
17. domnieva sa, že plán, ktorý navrhla Komisia, je životaschopným nástrojom na oživenie barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie, a preto vyzýva ministrov obchodu štátov Euromed-u, aby ho schválili na svojej schôdzke 9. decembra 2009; vyzýva vysokých úradníkov pre oblasť euro-stredozemského obchodu, aby sledovali vykonávanie plánu v nadchádzajúcich rokoch a navrhli akékoľvek potrebné zmeny, a žiada, aby bol o takýchto opatreniach priebežne informovaný;
18. zdôrazňuje úlohu Euro-stredozemského parlamentného zhromaždenia (EMPA) v rámci partnerstva ako demokratického subjektu, ktorý okolo troch pilierov barcelonského procesu spája poslancov parlamentov z oboch brehov Stredozemného mora; požaduje užšiu spoluprácu medzi EMPA, Komisiou a Radou v hospodárskej oblasti;
19. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, hlavám štátov a vlád a parlamentom členských štátov a krajín južného a východného Stredozemia, ako aj Euro-stredozemskému parlamentnému zhromaždeniu;