Dokument na schôdzu
23.11.2009 B7‑0168/2009
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
o samite FAO a potravinovej bezpečnosti
James Nicholson
v mene skupiny ECR
Uznesenie Európskeho parlamentu o samite FAO a potravinovej bezpečnosti
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 33 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o zvyšovaní cien krmív a potravín[1] a na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o zvyšovaní cien potravín v EÚ a v rozvojových krajinách[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2007 o pozdvihnutí afrického poľnohospodárstva – návrh rozvoja poľnohospodárstva a potravinovej istoty v Afrike[3],
– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách ( KOM(2008)0450 ),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Riešenie problematiky rastúcich cien potravín – Usmernenia pre opatrenia EÚ“ ( KOM(2008)0321 ),
– so zreteľom na správu o spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti (správa McGuinness) ( 2008/2153(INI) ),
– so zreteľom na závery celosvetového potravinového samitu z roku 1996,
– so zreteľom na dokument „Perspektívy poľnohospodárstva na roky 2008 – 2017“, ktorý vydali Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),
– so zreteľom na odporúčania Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (International Assessment of Agricultural Knowledge, Science and Technology for Development – IAASTD),
– so zreteľom na výsledky preskúmania stavu reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky,
– so zreteľom na prebiehajúce kolo rokovaní WTO o rozvojových otázkach z Dauhy,
– so zreteľom na Parížske vyhlásenie o účinnosti pomoci,
– so zreteľom na vyhlásenie svetového samitu o potravinovej bezpečnosti, ktorý sa konal od 16. do 18. novembra 2009 v Ríme,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže sa očakáva, že v roku 2050 počet obyvateľov sveta prekročí 9 miliárd a celosvetový dopyt po potravinách sa do tohto obdobia zdvojnásobí; keďže FAO očakáva, že celosvetová poľnohospodárska výroba sa do uvedeného obdobia bude musieť zvýšiť o 70 %; keďže sa to bude musieť dosiahnuť s použitím menšieho množstva vody a pesticídov a na poľnohospodárskej pôde, ktorej bude v dôsledku zmeny klímy k dispozícii menej,
B. keďže Európska únia je vedúcim svetovým darcom rozvojovej a humanitárnej pomoci, ale od 80. rokov 20. storočia neustále klesá podiel pomoci určenej poľnohospodárstvu v medzinárodnom meradle, a najmä podiel pomoci od Európskej únie,
C. keďže súčasná kríza má najväčší vplyv na domácnosti s nízkymi príjmami tak v Európskej únii, ako aj v rozvojovom svete, kde výdavky na potraviny predstavujú 60 až 80 % celkového príjmu domácností, v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý dosahuje menej ako 20 %,
D. keďže Európska únia naďalej zostáva významným producentom potravín, pričom zabezpečuje 17 % svetovej produkcie pšenice, 25 % svetovej produkcie mlieka, 13 % svetovej produkcie hydiny, 20 % svetovej produkcie bravčového mäsa a 30 % svetovej produkcie hovädzieho mäsa; keďže je však aj významným dovozcom poľnohospodárskych produktov, lebo v zásobovaní mnohými poľnohospodárskymi komoditami zďaleka nie je sebestačná,
E. keďže vysoké náklady na krmivo pre zvieratá zvyšujú výrobné náklady, čím sa zvyšuje riziko, že produkcia v živočíšnej výrobe klesne, pričom dopyt sa zvyšuje a predpokladá sa, že sa bude ďalej zvyšovať, a to najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach,
F. keďže dramatické výkyvy cien komodít sa môžu stať výraznejšou a pravidelnou udalosťou na svetovom trhu; keďže vyššie ceny potravín sa nemusia automaticky premietať do vyšších príjmov poľnohospodárskych podnikov predovšetkým kvôli rýchlosti, akou sa zvyšujú vstupné náklady týchto podnikov, ale tiež kvôli čoraz väčšiemu rozdielu, ktorý sa vytvára medzi výrobnými nákladmi a cenou pre spotrebiteľa,
G. keďže svetové zásoby potravín klesli na kriticky nízku úroveň, a to zo zásob na jeden rok, ako to bolo po druhej svetovej vojne, len na 57-dňovú zásobu v roku 2007 a iba na 40-dňovú zásobu v roku 2008,
H. keďže tieto a ďalšie faktory mali okamžité a vážne dôsledky pre značný počet ľudí; keďže kríza cien potravín v celosvetovom rozsahu spôsobila chudobu a hlad miliónov ďalších ľudí; keďže tento vývoj vyvolal na celom svete nepokoje a protesty, ktoré ešte viac destabilizovali krajiny a regióny,
I. keďže podľa súčasných odhadov organizácií bojujúcich proti svetovému hladu je každý piaty človek v rozvojových krajinách podvyživený a trpí chronickým hladom a každý deň na svete zomrie viac ako 30 000 detí kvôli hladu a chudobe,
J. keďže zdravie je predpokladom rozvoja a hospodárskej prosperity, pretože zlý zdravotný stav predstavuje pre rodiny a spoločnosť veľké sociálne a hospodárske bremeno, a keďže prístup k zdravotne vyhovujúcej pitnej vode, hygiene a bezpečným potravinám je nevyhnutný v záujme podpory zdravia na celom svete,
K. keďže poľnohospodárstvo poskytuje zamestnanie a živobytie vyše 70 % pracovnej sily v rozvojových krajinách a vyše 80 % v mnohých afrických krajinách, v dôsledku čoho sú na účinné riešenie problému chudoby a hladu mimoriadne dôležité politiky v oblasti rozvoja vidieka,
L. keďže okrem príspevkov členských štátov Európska únia tradične financuje približne 10 % celosvetovej rozvojovej spolupráce, čo potvrdzuje aj súčasný príspevok poskytnutý prostredníctvom nástrojov ES (približne 1,8 miliárd EUR: 1 miliarda EUR prostredníctvom nového nástroja rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách a zvyšok prostredníctvom nástrojov rozvojovej a humanitárnej pomoci, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii),
M. keďže podľa FAO by stačilo investovať 30 miliárd EUR ročne na to, aby sa zaistila potravinová bezpečnosť obyvateľstva sveta, ktorého počet v roku 2050 dosiahne 9 miliárd,
N. keďže súčasné medzinárodné a regionálne dohody nepostačujú na normalizáciu zásobovania trhu a obchodu, najmä z dôvodu, že v odvetví poľnohospodárstva pretrvávajú značné prekážky medzinárodného obchodu, čo dokazujú aj ochranné opatrenia prijaté mnohými krajinami ako reakcia na nedávny nárast cien potravín; keďže tento nedávny nárast cien potravín by mal byť varovaním pre vlády na celom svete, že poľnohospodársku výrobu nemožno považovať za samozrejmosť a že neprimerané prekážky obchodu v značnej miere prispievajú k neúčinnosti celosvetového zásobovania poľnohospodárskymi výrobkami,
1. konštatuje, že potravinová bezpečnosť a sebestačnosť nie sú jedno a to isté, a že zatiaľ čo je potrebné povzbudzovať úsilie o zvyšovanie celosvetovej produkcie, najvyššou prioritou musí zostať účinné zásobovanie spotrebiteľov poľnohospodárskymi výrobkami na celom svete;
2. berie na vedomie, že poľnohospodárstvo je spolu s oblasťami obchodu, migrácie a rybného hospodárstva príkladom oblastí politiky EÚ, ktoré majú priamy dosah na rozvojové krajiny, a preto sa musíme neustále usilovať, aby tieto politiky v čo najväčšej miere podporovali rozvoj, a zabezpečili tak ich súlad s rozvojovou spoluprácou;
3. zdôrazňuje, že stovky miliónov chudobných ľudí žijú v oblastiach ohrozovaných prírodnými katastrofami a že treba zohľadniť aj vplyv týchto katastrof na poľnohospodársku výrobu; konštatuje, že globálne otepľovanie môže zvýšiť frekvenciu výskytu a intenzitu takýchto katastrof, čo by mohlo viesť k väčším problémom v súvislosti so zdravotníctvom, s potravinárskou výrobou a nedostatkom vody, ako aj k rozsiahlej migrácii a bezpečnostným hrozbám; zdôrazňuje, že riadenie rizika katastrof by malo byť neoddeliteľnou súčasťou plánovania rozvoja, a nie iba humanitárnou otázkou;
4. zdôrazňuje, že zaistenie potravinovej bezpečnosti a zabezpečenie dobrého zdravotného stavu, pitnej vody a hygieny sú hlavnými prioritami v rámci tvorby rozvojových politík, keďže všetky tieto faktory sú predpokladmi rozvoja a hospodárskej prosperity;
5. konštatuje, že účinky pretrvávajúceho nedostatočného investovania do poľnohospodárstva a rozvoja vidieka nedávno ešte zhoršila okrem iných faktorov aj potravinová, finančná a hospodárska kríza; zdôrazňuje, že napriek uskutočneným krokom sa zatiaľ vo všeobecnosti nepodarilo splniť rozvojové ciele tisícročia a záväzky prijaté na celosvetových potravinových samitoch; konštatuje, že je potrebné spoločne prijať opatrenia na zvrátenie tohto trendu;
6. berie na vedomie, že globálna potravinová bezpečnosť je pre Európsku úniu nanajvýš naliehavou otázkou, a požaduje prijatie bezodkladných a zosúladených opatrení na zaistenie potravinovej bezpečnosti pre občanov EÚ i na celosvetovej úrovni; domnieva sa, že je dôležité uznať hodnotu všetkých poľnohospodárskych a potravinových kultúr na svete; zdôrazňuje, že potraviny by mali byť pre spotrebiteľov dostupné za primerané ceny;
7. vyzýva všetky zúčastnené strany, aby spolupracovali s cieľom zabezpečiť úspešné ukončenie kola rokovaní WTO z Dauhy, a domnieva sa, že pre úspešný rozvoj odvetví poľnohospodárstva v rozvojovom svete je mimoriadne dôležité uzavrieť dohodu na nadnárodnej úrovni;
8. zdôrazňuje úlohu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) ako prostriedku na zaistenie výroby potravín v Európskej únii; je presvedčený o tom, že SPP poskytuje občanom EÚ bezpečné dodávky potravín a okrem toho zabezpečuje ochranu a rozvíjanie vidieckeho prostredia a noriem produkcie potravín EÚ, ktoré sú najprísnejšie na svete;
9. zdôrazňuje, že od roku 2007 ceny poľnohospodárskych komodít podliehali dramatickým výkyvom a že od polovice roku 2007 do polovice roku 2008 sa ceny prudko zvýšili, po čom nasledovalo výrazné zvýšenie spotrebiteľských cien; berie na vedomie, že po tomto prudkom náraste cien základných komodít rýchlo nasledoval ich náhly pokles;
10. so znepokojením berie na vedomie zvyšujúce sa náklady na poľnohospodárske vstupy (stúpajúce ceny hnojív, osív a paliva), ktoré sa prejavili zvýšením nákladov, ktoré sa nekompenzovali všetkým poľnohospodárom rovnakým spôsobom (najmä v oblasti živočíšnej výroby) a ktoré podstatne oslabili akýkoľvek možný nárast príjmu poľnohospodárov zo zvýšených cien komodít a potravín, a tým aj stimuly na zvyšovanie produkcie; je znepokojený tým, že dramatický nárast cien vstupov by mohol viesť k nižšiemu využívaniu a potenciálne obmedzenej produkcii, čím sa iba zhorší potravinová kríza v Európe a vo svete;
11. znovu zdôrazňuje, že poľnohospodárske podniky v EÚ zabezpečujú 17 % svetovej produkcie pšenice, 25 % svetovej produkcie mlieka a 30 % svetovej produkcie hovädzieho mäsa; zdôrazňuje, že zachovanie životaschopných poľnohospodárskych podnikov v EÚ bude mať zásadný význam pre celosvetové zásobovanie potravinami v nasledujúcich rokoch, najmä s ohľadom na pravdepodobné účinky zmeny klímy, v dôsledku čoho sa EÚ stane jednou z najvýznamnejších poľnohospodárskych oblastí sveta;
12. upozorňuje na dlhodobejšie štrukturálne príčiny nedávneho nárastu cien poľnohospodárskych komodít vrátane neustále stúpajúceho svetového dopytu a pretrvávajúceho znižovania investícií do poľnohospodárskej výroby; poznamenáva, že spomedzi týchto faktorov mal predovšetkým rast cien energie, a najmä ropy zásadný vplyv na svetovú poľnohospodársku výrobu (vzhľadom na zvýšenie nákladov na produkciu poľnohospodárskych podnikov a distribúciu potravín) a na vznik potravinových kríz v chudobnejších krajinách (vzhľadom na náklady na prepravu potravín vo vnútri týchto krajín);
13. berie na vedomie, že na zabezpečenie obživy obyvateľov sveta, ktorých počet podľa očakávaní prekročí 9 miliárd v roku 2050, sa poľnohospodárska výroba bude musieť do uvedeného obdobia zvýšiť o 70 %; pričom sa bude využívať menej pôdy, vody a pesticídov;
14. zdôrazňuje, že SPP by sa mala ďalej prispôsobiť tak, aby zohľadňovala obavy v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou v Európe a vo svete a aby sa zabezpečilo, že poľnohospodári budú môcť lepšie profitovať zo zvýšeného dopytu na celosvetovej úrovni;
15. zdôrazňuje, že je dôležité spolupracovať na medzinárodnej úrovni a že je potrebné vyhnúť sa jednostranným opatreniam, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom a Chartou Organizácie Spojených národov a ktoré ohrozujú potravinovú bezpečnosť;
16. uznáva názor FAO, že krajiny úplne závislé od dovozu potravín sú najviac postihnuté zvyšujúcimi sa cenami potravín a že mnohé z týchto krajín patria medzi najmenej rozvinuté krajiny na svete; opätovne potvrdzuje skutočnosť, že chudoba a závislosť od dovozu potravín sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty;
17. je znepokojený súčasnou svetovou finančnou krízou; vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu vplyvu finančnej krízy na odvetvie poľnohospodárstva a zvážila návrhy na zabezpečenie stability tohto odvetvia, a to aj pokiaľ ide o poskytovanie pôžičiek a záruky za úvery;
18. zastáva názor, že SPP je dôležitou súčasťou politiky EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti, a to tak v súčasnosti, ako aj po roku 2013; domnieva sa, že na dosiahnutie dlhodobej potravinovej bezpečnosti sú potrebné funkčné ekosystémy, úrodné pôdy, stabilné zdroje vody a rôznorodé vidiecke hospodárstvo;
19. znovu zdôrazňuje, že potravinová bezpečnosť patrí do vnútroštátnych právomocí a že všetky plány na riešenie úloh v oblasti potravinovej bezpečnosti musia formulovať, vypracúvať, schvaľovať a riadiť jednotlivé štáty, pričom tieto plány sa musia zakladať na konzultáciách so všetkými hlavnými zainteresovanými stranami; zdôrazňuje, že potravinová bezpečnosť je významnou prioritou a mala by sa zohľadniť vo vnútroštátnych programoch a rozpočtoch;
20. podporuje výskum v oblasti potravín a poľnohospodárstva vrátane výskumu zameraného na možnosti prispôsobenia sa zmene klímy a jej zmiernenia a presadzuje prístup k výsledkom a technológiám výskumu na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni; podporuje vnútroštátne výskumné systémy, najmä v Afrike, zamerané na výmenu informácií a najlepších postupov; požaduje prístup k poznatkom; požaduje zlepšenie kvality vnútroštátnych poľnohospodárskych štatistík, systémov včasného varovania a systémov predpovedania upozorňujúcich na hroziaci nedostatok a zraniteľnosť v súvislosti s potravinami, aby mohli poskytovať solídny základ pre politiku a stratégie v oblasti poľnohospodárstva;
21. opätovne potvrdzuje svoj záväzok investovať do technológií a inovácií v poľnohospodárstve a poľnohospodárskej výrobe;
22. zdôrazňuje význam výskumu financovaného z verejných prostriedkov, ktorý pomáha plniť ciele potravinovej bezpečnosti; žiada investície nielen do výskumu nových samostatných technológií, ale aj komplexných poľnohospodárskych systémov, ktoré budú slúžiť na dosiahnutie dlhodobého cieľa potravinovej bezpečnosti; vyzdvihuje pritom priekopnícku úlohu, ktorú by v tejto oblasti mohla zohrávať napríklad technologická platforma EÚ pre výskum ekologického poľnohospodárstva;
23. domnieva sa, že jednou z vážnych prekážok zvýšenia poľnohospodárskej produkcie v rozvojových krajinách je nedostatočný prístup drobných poľnohospodárov k pôžičkám a mikroúverom na investovanie do lepších mechanizmov na osev, hnojenie a zavlažovanie; ďalej zdôrazňuje otázku záruk za pôžičky, ktoré vo väčšine prípadov nie sú dostupné; vyzýva Európsku investičnú banku, aby preskúmala spôsoby, ako poskytnúť prostredníctvom programov pre miestnych výrobcov potravín v rozvojových krajinách záruky za pôžičky s cieľom podporiť prístup k úverom a mikroúverom;
24. uvedomuje si, že počet mladých poľnohospodárov neustále klesá; požaduje väčšiu podporu, ktorá by motivovala mladých ľudí na prácu v poľnohospodárstve, a naliehavo žiada, aby im bola poskytnutá finančná pomoc;
25. je presvedčený o tom, že v záujme zvyšovania trvalo udržateľnej poľnohospodárskej produktivity je potrebný ďalší poľnohospodársky výskum, a vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili možnosti, ktoré v tejto súvislosti ponúka siedmy rámcový program pre výskum a technologický rozvoj;
26. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.