Dokument na schôdzu
25.1.2011 B7‑0078/2011
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
o situácii v Tunisku
Hélène Flautre, Franziska Brantner, Nicole Kiil-Nielsen, Barbara Lochbihler, Cahterine Grèze, Frieda Brepoels, Daniel Cohn-Bendit
v mene skupiny Verts/ALE
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Tunisku
Európsky parlament,
– so zreteľom na skutočnosť, že euro-stredozemská dohoda o pridružení medzi Európskou úniou a Tuniskom nadobudla platnosť 1. marca 1998,
– so zreteľom na oznámenie Komisie o európskej susedskej politike z 12. mája 2004 a akčný plán EÚ – Tunisko, ktorý nadobudol platnosť 4. júla 2005,
– so zreteľom na svoju správu o doložke o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie, prijatú 16. februára 2006,
– so zreteľom na usmernenia Rady týkajúce sa ochrancov ľudských práv prijaté v júni 2004 a realizované v decembri 2008,
– so zreteľom na správu pracovnej skupiny Rady OSN pre ľudské práva o pravidelnom preskúmaní situácie v Tunisku z 10. apríla 2008,
– so zreteľom na závery GAERC o posilnení dvojstranných vzťahov medzi EÚ a európskymi partnermi z 8. a 9. decembra 2008,
– so zreteľom na vyhlásenie Európskej únie v nadväznosti na 8. zasadanie Asociačnej rady EÚ – Tunisko z 11. mája 2010,
– so zreteľom na monitorovaciu správu o Tunisku z 12. mája 2010,
– so zreteľom na svoju správu o politike Európskej únie v prospech ochrancov ľudských práv, prijatú 14. mája 2010,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v oblasti dodržiavania ľudských práv v Tunisku, a najmä na svoje uznesenia z 29. septembra 2005, 15. decembra 2005 a 15. júna 2005,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenia vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej a komisára pre rozšírenie a susedskú politiku Stefana Füleho z 10. a 17. januára 2011,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže zúfalý čin Mohameda Bouaziziho, ktorý sa 17. decembra 2010 zapálil v Sidi Bouzid viedol k ľudovému povstaniu volajúcemu po významnej politickej zmene v Tunisku,
B. keďže mierové protestné hnutie sa rozšírilo do celého Tuniska a bolo násilne potlačené silovými zložkami, čo malo za následok viac ako stovku obetí, pričom sa zdôrazňuje najmä použitie strelných zbraní proti demonštrantom, hromadné popravy, svojvoľné zatýkanie, mučenie zadržaných a násilné zmiznutia niektorých osôb,
C. keďže prezident bin Alí 14. januára 2011 z krajiny odišiel a bol definitívne nahradený podľa článku 57 tuniskej ústavy a pripomínajúc v tejto súvislosti kľúčovú úlohu armády tak pri ochrane demonštrantov, ako aj pri podpore zmien,
D. keďže milície bývalého prezidenta bina Alího naďalej obyvateľstvu naháňajú hrôzu a páchajú rôzne násilné činy, pričom teda naďalej predstavujú nebezpečenstvo pre všetkých obyvateľov,
E. keďže vzťahy medzi Európskou úniou a Tuniskom sa od 17. júla 1995 riadia dohodou o pridružení, ktorej súčasťou je aj tzv. doložka o ľudských právach a od 4. júla 2005 akčným plánom, ktorý v rámci európskej susedskej politiky vychádza z obojstranného rešpektovania spoločných hodnôt, okrem iných demokracie, zásad právneho štátu, riadnej správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv v súlade s článkami 8 a 21 ZEÚ,
F. keďže neschopnosť Európskej únie vytvoriť skutočne koherentnú a efektívnu vonkajšiu politiku voči svojim partnerom; pripomínajúc najmä slabosť mechanizmov spolupráce medzi EÚ a Tuniskom a opätovne zdôrazňujúc požiadavku Európskeho parlamentu, aby k doložkám o ľudských právach, ktoré sú súčasťou dohôd o pridružení, existoval aj mechanizmus umožňujúci ich efektívne vykonávanie,
G. keďže v prebiehajúcej revízii susedskej politiky musí rozhodne a systematicky obsahovať hodnoty a zásady stanovené v článku 21 ZEÚ, umožniť väčšiu mieru ostražitosti, pokiaľ ide o tieto hodnoty, stanovať jednoznačné a presné hodnotiace mechanizmy, ktoré budú nápomocné pri skutočných reformách v oblasti presadzovania ľudských práv a demokracie, v oblasti trvalo udržateľného hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja a zaviesť doložku o podmienenosti, pokiaľ ide o nadobudnutie posilneného štatútu,
1. vyjadruje solidaritu s obyvateľmi Tuniska, ktorí vedení oprávnenou túžbou po demokracii, priviedli svoju krajinu k historickému politickému obratu, a tak ukončili 23 rokov diktatúry; v tejto súvislosti víta ich odvahu a odhodlanie prejavené počas štyroch týždňov mierových manifestácií a zdôrazňuje významnú úlohu žien; vyjadruje sústrasť rodinám obetí;
2. víta a vo veľkej miere podporuje proces demokratickej premeny v Tunisku a želá si vytvorenie prechodnej vlády, ktorá bude otvorená rôznym zložkám občianskej spoločnosti a bude mať dôveru obyvateľov; považuje za sporné, že na čele významných ministerstiev, najmä ministerstva vnútra, sú stále osobnosti významné pre režim bývalého prezidenta bina Alího;
3. víta prvé prijaté rozhodnutia týkajúce sa prepustenia politických väzňov a väzňov svedomia, zrušenie ministerstva informácií, zaručenie slobody prejavu, uznanie všetkých opozičných strán, ako aj možnosť registrácie mimovládnych organizácií;
4. víta vytvorenie troch národných výborov zameraných na udalosti, ku ktorým došlo po 17. decembri 2010, boj proti korupcii a reformu inštitúcií a zákonov; domnieva sa, že ich činnosť je v plnej miere začlenená do procesu reformy a demokratizácie krajiny a vyjadruje želanie, aby sa ich odporúčania zohľadňovali v rámci budúcich legislatívnych a inštitucionálnych reforiem;
5. považuje za kľúčové, aby výbory mohli byť zostavené z nezávislých osobností z občianskej spoločnosti, mali skutočné vyšetrovacie právomoci, mohli počítať so spoluprácou so všetkými štátnymi orgánmi a mali k dispozícii dostatok finančných prostriedkov a ľudských zdrojov potrebných na ich účinné fungovanie; považuje za potrebné, aby tieto výbory mohli využívať odborné znalosti a podporu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva a príslušných mechanizmov OSN;
6. zdôrazňuje význam vytvorenia potrebných podmienok na organizáciu slobodných a transparentných parlamentných a prezidentských volieb za účasti medzinárodných pozorovateľov, a to v rozumnom časovom období, aby sa umožnilo vybudovanie skutočného demokratického priestoru v súlade s medzinárodnými normami;
7. zdôrazňuje, že je potrebné podporiť vznik nezávislého súdnictva a začať uplatňovať prechodné súdnictvo;
8. vyzýva Radu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu, aby v plnej miere podporili prebiehajúci demokratizačný proces prostredníctvom poskytnutia politickej a finančnej pomoci občianskej spoločnosti a reformám nevyhnutným na demokratizáciu krajiny, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu, presvedčenia, tlače, združovania, zhromažďovania a nezávislosť súdnictva;
9. žiada, aby sa akčný plán preorientoval na program podporujúci demokratickú premenu, najmä prostredníctvom toho, že v súčasných finančných nástrojoch budú posilnené programy zamerané na občiansku spoločnosť a prípadne aj prostredníctvom humanitárnej pomoci; v tejto súvislosti žiada o zvýšenie objemu finančných prostriedkov Spoločenstva určených Tunisku; zdôrazňuje význam podpory poskytnutej organizáciám činným v oblasti presadzovania práv žien a žiada o usporiadanie konferencie o ženách a demokratizačnej zmene pod záštitou Catherine Ashtonovej;
10. žiada Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu, aby prijali všetky opatrenia potrebné na plnú podporu vytvorenia a činnosti troch národných výborov;
11. podporuje spoločný návrh vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej a komisára pre rozšírenie a susedskú politiku Stefana Füleho na poskytnutie okamžitej pomoci pri organizácii volieb, ktorá by sa však neobmedzovala len na túto fázu, ale aby zohľadňovala potrebu podporovať celý demokratizačný proces; naliehavo vyzýva EÚ, aby v tomto ohľade zohrávala aktívnu úlohu;
12. trvá na tom, aby všetky rokovania otvorené s predchádzajúcim režimom boli pozastavené do doby, keď sa uskutočnia slobodné a demokratické voľby;
13. žiada Európsku úniu, aby prijala cielené sankcie proti osobám, ktoré vo svoj prospech spreneverili tuniský majetok, najmä tak, že im zakáže udeliť víza a vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby zabezpečili zmrazenie majetku rodiny bina Alího a ich príbuzných a navrátenie protiprávne nadobudnutého majetku do Tuniska;
14. žiada predstaviteľov EÚ a členských štátov, aby zabezpečili začlenenie všetkých prvkov predstavujúcich demokratizačný proces do svojho diplomatického dialógu; v tejto súvislosti žiada, aby zástupcovia EÚ a členských štátov vyslaní do Tuniska boli schopní zohľadniť novú politickú situáciu a získať podporu a dôveru subjektov podieľajúcich sa na zmenách; vyzýva preto EÚ, aby vymenovala osobitného vyslanca pre Tunisko;
15. naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby si z tuniského príkladu zobrala ponaučenie a preskúmala svoju politiku podpory demokracie a ľudských práv s cieľom zveriť občianskej spoločnosti kľúčovú úlohu v rámci tejto politiky, pričom naplánuje vytvorenie mechanizmu na vykonávanie doložky o ľudských právach; trvá na tom, aby revidovaná susedská politika v budúcnosti zaradila medzi priority účinné plnenie cieľov stanovených v článku 21 zmluvy a aby táto politika bola hodnotená na základe kritérií zameraných na nezávislosť súdnictva, dodržiavanie základných slobôd, pluralizmus, slobodu tlače a boj proti korupcii;
16. žiada zriadenie medziinštitucionálnej pracovnej skupiny so zapojením Európskeho parlamentu s cieľom prehodnotiť priority, ktoré treba podporovať počas najbližších mesiacov, a preorientovať na základe potrieb finančné prostriedky rôznych nástrojov vonkajšej finančnej pomoci, ktoré sa doteraz využívali v Tunisku;
17. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, prechodnej tuniskej vláde, ako aj všetkým aktérom zmeny a vysokej komisárke OSN pre ľudské práva.