Dokument na schôdzu
9.2.2011 B7‑0097/2011
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
o EÚ 2020
Malcolm Harbour
v mene skupiny ECR
Uznesenie Európskeho parlamentu o EÚ 2020
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu,
– so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie o stratégii EÚ 2020 – hlavné iniciatívy,
– so zreteľom na odporúčaných desať prioritných opatrení Komisie,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu,
– so zreteľom na závery predsedníctva zo stretnutia Európskej rady 17. a 18. júna 2010,
– so zreteľom na neformálne zasadnutie Európskej rady z 11. februára 2010,
– so zreteľom na verejné konzultácie o EÚ 2020, ktoré uskutočnila Komisia, a na ich výsledky (SEK(2010)116),
– so zreteľom na hodnotenie lisabonskej stratégie, ktoré uskutočnila Komisia (SEK(2010)114),
– so zreteľom na dokument Európskej rady s názvom Sedem krokov k realizácii európskej stratégie pre rast a zamestnanosť,
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z júna 2010 o hlavných iniciatívach stratégie EÚ 2020,
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2010 o EÚ 2020,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu,
– so zreteľom na zákon o jednotnom trhu, ktorý bol uverejnený 16. decembra 2010,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
Všeobecné poznámky
1. konštatuje, že hlavným cieľom stratégie EÚ 2020 je posunúť Európu cestou hospodárskej obnovy smerom k udržateľnej a konkurencieschopnej budúcnosti;
2. zdôrazňuje potrebu zamerať sa na hospodárske komparatívne výhody Európskej únie tak, aby sa zabezpečila úspešnosť stratégie EÚ 2020 a dosiahla pridaná hodnota EÚ;
3. zdôrazňuje potrebu zjednotiť všetky analýzy Komisie po uverejnení počiatočných konzultácií vrátane ročného prieskumu rastu, hlavných cieľov, usmernení pre politiky zamestnanosti a desiatich prioritných opatrení s cieľom zabezpečiť súvislý, cielený a úspešný prístup a vyhnúť sa rovnakému osudu, aký postihol Lisabonskú stratégiu;
4. víta zákon o jednotnom trhu ako kľúčovú politickú iniciatívu, o ktorú sa opierajú ciele a hlavné iniciatívy EÚ 2020;
Riadenie stratégie EÚ 2020 a hlavné ciele
5. víta uverejnenie ročného prieskumu rastu vrátane dôrazu na potrebu urýchlenia mobilizácie trhov práce zo strany členských štátov a návratu nezamestnaných späť do pracovného života; podporuje výzvy členským štátom, aby naďalej vykonávali štrukturálne reformy zamerané na rozšírenie výskumu a inovácií, využívali potenciál a internacionalizáciu MSP a povzbudzovali technologický pokrok;
6. zdôrazňuje dôležitú úlohu obnovenia jednotného trhu pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ 2020 týkajúcich sa rastu a konkurencieschopnosti; domnieva sa, že komplexné usmerňovanie z najvyššej politickej úrovne má pre obnovu jednotného trhu zásadný význam; požaduje, aby sa na jarnej Európskej rade prerokoval aj stav obnovy jednotného trhu na základe monitorovacieho procesu, prostredníctvom ktorého sa zhodnotí plnenie priebežných cieľov;
7. vyzýva členské štáty, aby prijali jednotný trh tým, že si stanovia ciele a vypracujú agendu v súlade s prioritami jednotného trhu;
8. víta záväzok Komisie prijatý v rámci ročného prieskumu rastu týkajúci sa čelného postavenia jednotného trhu v rebríčku dôležitosti; odporúča, aby predseda Komisie prevzal väčšiu zodpovednosť v oblastiach, v ktorých má Európska únia právomoc, alebo spoločnú právomoc pomáhať členským štátom koordinovať opatrenia a politickú vôľu v záujme plnohodnotnej implementácie a presadzovania politík a opatrení jednotného trhu a súladu s existujúcimi pravidlami;
9. poukazuje na obmedzený počet prioritných opatrení, ktoré si zvolí Európsky parlament vo svojich troch iniciatívnych správach o zákone o jednotnom trhu, ktorý by mali spoluzákonodarcovia prijať do 31. decembra 2012, t. j. k 20. výročiu jednotného trhu; predstavovalo by to prvý krok k stratégii EÚ 2020 a zaručilo jasnú a ambicióznu víziu založenú na politickom vedení a stotožnení, odhodlaní a koordinácii;
10. domnieva sa, že rozvoj rozumných a koordinovaných investícií do reálnej ekonomiky vrátane investícií do výskumu a rozvoja, obnoviteľných zdrojov energie, nadnárodných dopravných sietí a digitálneho jednotného trhu musí zohrávať kľúčovú úlohu pri navrátení Európy na udržateľnú a konkurencieschopnú cestu dlhodobého rastu;
11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby znížili byrokraciu a administratívne zaťaženie MSP a plne implementovali zákon o malých podnikoch;
12. upriamuje pozornosť na úlohu, ktorú môže inteligentná regulácia zohrávať pri skvalitňovaní regulačného rámca, v ktorom podniky fungujú; verí, že návrhy, ktoré sú v ňom zahrnuté, môžu pomôcť vytvoriť silné podnikateľské prostredie napomáhajúce rast a inovácie, no upozorňuje, že všetci partneri v legislatívnom procese musia prevziať zodpovednosť za tvorbu účinnejších a menej byrokratických nariadení;
13. požaduje, aby spoluzákonodarcovia urýchlene prijali patent EÚ s cieľom zvýšiť úroveň inovácií a konkurencieschopnosť Európskej únie a ročne ušetriť 250 miliónov EUR;
14. víta začatie širokospektrálneho prehodnotenia verejného obstarávania, ktoré poukazuje na potrebu reformy; vyzýva členské štáty, aby sa touto otázkou prednostne zaoberali, predovšetkým otvorením prístupu pre MSP;
15. žiada, aby sa poskytli rozpočtové prostriedky na verejné obstarávanie inovatívnych produktov a služieb, čím by sa vytvorilo minimálne 10 miliárd EUR ročne pre inovácie zamerané na skvalitňovanie verejných služieb;
16. víta úsilie Európskej únie vyriešiť otázky, ktoré narušili Pakt stability a rastu a ktoré viedli k súčasnej nepriaznivej fiškálnej situácii vo viacerých členských štátoch; zdôrazňuje, že všetky členské štáty sú povinné dodržiavať rozpočtovú disciplínu a že plne zodpovedný a transparentný rámec EÚ môže prispieť k zdravším verejným financiám a lepšej schopnosti čeliť budúcim krízam;
17. uznáva, že silná a konkurencieschopná eurozóna je v záujme všetkých členských štátov EÚ; napriek tomu však zdôrazňuje, že pri všetkých reformách sa musia plne zohľadňovať potreby tak eurozóny, ako aj členských štátov, ktoré ešte v eurozóne nie sú, alebo ktoré vôbec neplánujú do nej vstúpiť;
18. odporúča, aby EÚ zjednodušila kapitálové financovanie MSP a povzbudzovala ho buď prostredníctvom rizikového kapitálu alebo upísaním akcií a nespoliehaním sa iba na zadlženie;
19. dôrazne žiada, aby sa propagovali finančné centrá EÚ a zostali v záujme dosiahnutia cieľov do roku 2020 celosvetovo konkurencieschopné;
20. členské štáty by mali byť podnecované k tomu, aby vo svojich národných programoch reforiem kládli mimoriadny dôraz na riešenie problému nezamestnanosti a predchádzanie dlhodobému vylúčeniu z trhu práce; tieto záväzky by sa mali kombinovať s opatreniami na zabezpečenie intenzívnejšej tvorby pracovných príležitostí, kvalitnejších pracovných miest a kvalitnej zamestnanosti v strednodobom a dlhodobom horizonte;
21. v záujme pôsobenia proti negatívnym účinkom demografickej zmeny stratégia Európa 2020 výslovne podporuje začlenenie starších pracovníkov na trh práce; členské štáty by mali byť nabádané k dosiahnutiu tohto prednostného cieľa tým, že sa budú zasadzovať o predlžovanie pracovnej kariéry, vytvárať pružnejšie trhy práce, podporovať netypické pracovné zmluvy a povzbudzovať starších ľudí, aby zostali dlhšie aktívni v pracovnom procese; okrem toho podpora systémov celoživotného vzdelávania, preventívnej zdravotnej starostlivosti v kombinácii so skúsenosťami a znalosťami starších pracovníkov prispeje pozitívne k obnove a budúcemu rastu EÚ;
22. je dôležité, aby sa udržateľnosť systémov dôchodkového zabezpečenia neposudzovala čisto podľa fiškálnych aspektov; percento súkromných úspor, miera zamestnanosti a predpokladaný demografický vývoj zohrávajú pri zabezpečovaní udržateľnosti systémov sociálnej ochrany taktiež významnú úlohu;
23. požaduje účinnejšie a transparentnejšie riadenie Európskeho sociálneho fondu (ESF), ktorý je základným nástrojom na dosahovanie cieľov v oblasti zamestnanosti stanovených v stratégii EÚ 2020 a prijatých členskými štátmi; trvá na tom, aby ESF zostal aj naďalej súčasťou nariadenia o všeobecných ustanoveniach týkajúcich sa fondov kohéznej politiky;
24. zdôrazňuje požiadavku, aby boli národné parlamenty, regionálne a miestne orgány a občianska spoločnosť viac zapájaní do tohto procesu a aby sa s nimi uskutočňovali pravidelné porady;
25. vyzdvihuje nutnosť, aby Európska komisia a Rada dodržiavali pri stanovovaní politických usmernení zásadu subsidiarity;
Hlavné iniciatívy
Zručnosti a pracovné miesta
26. poukazuje na význam implementácie priorít do zákona o jednotnom trhu, ktorý bude stimulovať tvorbu pracovných miest; podporuje najmä plnenie európskeho kvalifikačného rámca a plánovanej legislatívnej iniciatívy zameranej na reformu odborných kvalifikácií, ktorej cieľom je zabezpečiť vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií; požaduje zhodnotenie realizovateľnosti odborného preukazu EÚ so zaručením ochrany údajov a vytvorenie európskeho pasu zručností, ktoré by podstatne zvýšili mobilitu pracovníkov;
27. vyzdvihuje potrebu znížiť záťaže kladené na MSP a nadmerné zdôrazňovanie práv pracovníkov v súčasnej ekonomickej atmosfére, ktorá odrádza podniky prijímať viac zamestnancov, čím sa znižuje potenciál rastu;
28. je potrebné rozvíjať schopnosti a zručnosti na modernizáciu tradičných priemyselných odvetví vrátane rybolovu a rodinných fariem, ktoré prispievajú k tvorbe príjmov v malých spoločenstvách podporou rodinných MSP, čo je plne v súlade s prioritami stratégie EÚ 2020, čo sa týka zamestnanosti a inkluzívneho rastu;
29. podporuje opatrenia na plnú implementáciu smernice o službách a smerníc balíka o tovare, ktoré sú zamerané na intenzívnejšiu tvorbu pracovných miest;
Digitálna agenda
30. víta návrh Komisie na rozhodnutie o zriadení prvého programu politiky rádiového frekvenčného spektra; upozorňuje, že Komisia musí v tejto zložitej, no mimoriadne dôležitej politike harmonizácie frekvenčného spektra postupovať premyslene, a nie unáhlene;
31. vyzdvihuje potrebu urýchlene dokončiť jednotný digitálny trh, ktorý je v súčasnosti ešte nesúrodý, najmä čo sa týka poplatkov za autorské práva; zdôrazňuje, že dokončenie jednotného digitálneho trhu predstavuje naliehavú prioritu, ktorá rýchlo uľahčí zintenzívnenie cezhraničného obchodu a tvorbu pracovných miest;
32. zdôrazňuje význam odvetvia IKT pre európske hospodárstvo a jeho kľúčovú úlohu pri investíciách do výskumu a rozvoja, ako aj potrebu jeho ďalšieho skvalitňovania, ak má byť EÚ schopná konkurovať USA;
33. zdôrazňuje, že vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie je nevyhnutným predpokladom jednotného digitálneho trhu; vyzýva členské štáty, aby sa prednostne zaoberali otvorením hospodárskej súťaže v oblasti sietí a povzbudzovali vstup nových účastníkov za podmienok nových rámcových pravidiel v oblasti telekomunikácií;
Inovácia v Únii
34. víta nedávno uverejnené porady o verejnom obstarávaní; poukazuje na obrovský nevyužitý potenciál verejného obstarávania pri simulácii inovatívnych produktov a služieb, a tiež význam financovania inovatívnych podnikov;
35. podčiarkuje dôležitú úlohu normalizácie pri podpore inovačných a energeticky účinných riešení; netrpezlivo očakáva legislatívnu reformu normalizačného rámca, ktorú pripravuje Komisia;
36. zdôrazňuje zásadnú úlohu európskych univerzít; podporuje nezávislý systém hodnotenia inovatívnych univerzít; poukazuje na význam odbúravania byrokracie a prekážok mobility výskumných pracovníkov vrátane zaručenia dôchodkových práv, čo by mohlo pomôcť prilákať do Európskej únie nápady a inovatívne riešenia a technológie z iných inovatívnych hospodárstiev;
37. poukazuje na význam medicínskeho výskumu, ktorý v kombinácii s inovatívnymi aplikáciami posilní rast a prosperitu v starnúcej spoločnosti; podporuje úzku spoluprácu medzi katedrami pre výskum na univerzitách a odvetvím medicíny v záujme tvorby produktov a služieb, ktoré budú občania EÚ v budúcich desaťročiach nutne potrebovať;
38. podporuje európske partnerstvá v oblasti inovácie s cieľom mobilizovať zúčastnené strany na európskej, národnej a regionálnej úrovni, verejné a súkromné osoby, aby sa v kontexte stanovených európskych cieľov stali celosvetovým lídrom; vyzýva na vytváranie ďalších partnerstiev v oblastiach ako energetika, inteligentné mestá a mobilita, účinné využívanie vody, neenergetické suroviny a trvalo udržateľné a produktívne poľnohospodárstvo;
39. s napätím očakáva prijatie európskeho patentu a návrhov na európsky znalostný trh pre patenty a udeľovanie licencií v záujme ďalšieho zvýšenia inovácií;
40. zdôrazňuje kľúčovú úlohu FP7 a potrebu znižovania byrokracie v tejto oblasti;
41. podporuje návrhy na prípravu prehľadu výsledkov inovácií v Únii a predkladá zoznam charakteristík úspešných inovačných systémov, ktoré majú zásadný význam pre napredovanie inovácií v Európskej únii; požaduje, aby sa uskutočňovali výročné konferencie o inovácií, na ktorých by sa meral pokrok dosiahnutý v tejto oblasti;
Mládež v pohybe
42. podporuje vytvorenie preukazu mládež v pohybe s cieľom zvýšiť mobilitu mladých ľudí v Európskej únii; vyjadruje pevnú podporu mládežníckym programom vrátane programov Erasmus a Leonardo, ktoré nabádajú mladých ľudí k väčšej mobilite prostredníctvom štúdia a práce v ostatných členských štátoch EÚ v záujme zvýšenia ich perspektívy zamestnania a zvýšenia kvalifikácie, a tým k podpore hospodárskeho rastu v Európskej únii;
43. je bezpodmienečne nutné, aby Komisia podporovala ďalšie vzdelávanie a zároveň neodrádzala od dôležitej odbornej prípravy a praktických zamestnaní, aby sa európske hospodárstvo vyhlo vzniku medzier v odvetviach, v ktorých existuje trvalý dopyt po pracovníkoch;
44. potvrdzuje význam pomoci mladým podnikateľom pri zakladaní podnikov; s napätím očakáva nový nástroj Komisie na mikrofinancovanie v rámci programu Progress, ktorý by mal poskytovať finančnú pomoc na dosahovanie tohto cieľa;
Platforma proti chudobe
45. pripomína Komisii, že členské štáty sú povinné bojovať proti chudobe a zabezpečiť, aby bolo postarané o zraniteľné skupiny; poukazuje na to, že členské štáty uplatňujú svoje vlastné, individuálne prispôsobené ciele a systémy, prostredníctvom ktorých sa snažia o znižovanie chudoby a starostlivosť o najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti;
46. domnieva sa, že pokračovanie územnej kohézie s dôrazom na cezhraničnú a medziregionálnu spoluprácu zostáva nástrojom na odstránenie regionálnych rozdielov v rámci EÚ; zdôrazňuje, že táto politika musí byť jednoduchá, transparentná a musí poskytovať pridanú hodnotu EÚ;
Európa efektívne využívajúca zdroje
47. víta pokusy konferencie o klíme v Cancúne riešiť problém zmeny klímy; podporuje záväzok ďalej znižovať emisie, avšak len vtedy, ak tak budú robiť aj ostatné strany;
48. nabáda členské štáty, aby popri nových ekologických technológiách zvážili rozvoj svojich kapacít jadrovej energetiky ako dva rovnako prospešné spôsoby plnenia záväzkov EÚ v oblasti znižovania uhlíkových emisií;
49. nalieha na členské štáty, aby skrátili procedúry schvaľovania v záujme urýchlenia rozvoja obnoviteľných zdrojov energie;
50. uznáva význam prírodných zdrojov a s tým spojeného zachovania biologickej rozmanitosti a prirodzeného prostredia; poukazuje na význam 10-ročného plánu odsúhlaseného v Nagoji, zameraného na plnenie cieľov Dohovoru o biologickej diverzite;
51. EÚ potrebuje plne funkčný, poprepájaný a liberalizovaný vnútorný energetický trh, a tiež značné investície do modernizácie a rozšírenia existujúcej energetickej infraštruktúry, aby sa mohla uľahčiť výmena nízkouhlíkových energetických zdrojov medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že v záujme bezpečnosti dodávok energie v EÚ je dôležitá rôznorodosť energetických zdrojov; zdôrazňuje však, že trh bude musieť poskytnúť veľkú časť finančných nákladov na túto infraštruktúru, no uznáva, že z hľadiska bezpečnosti dodávok si budú niektoré projekty, ktoré nedokážu prilákať dostatočné prostriedky zo súkromných zdrojov, vyžadovať financovanie z verejných zdrojov;
Priemyselná politika vo veku globalizácie
52. poukazuje na naliehavosť znižovania legislatívnych nákladov pre podniky v Európe s cieľom umožniť podnikom rast spolu s ľahším prístupom k úverovému financovaniu a zvýšenou internacionalizáciou MSP;
53. podčiarkuje význam ročného poskytovania výkazov o konkurencieschopnosti, priemyselných politikách a výsledkoch Európskej únie a jej členských štátov pri podpore rozvoja; uznáva zásadnú úlohu dopravnej politiky ako prostriedku na dosahovanie cieľov stratégie EÚ 2020, keďže významne prispieva k obnove rastu, dokončenia jednotného trhu a zohráva dôležitú úlohu pre hospodársku, sociálnu a územnú kohéziu;
54. zdôrazňuje, že vytvorenie jednotného trhu vo všetkých odvetviach dopravy, liberalizácia kabotážnej dopravy, efektívna kombinácia prostriedkov dopravy, spoločný európsky rezervačný systém a posilnené práva cestujúcich predstavujú mimoriadne dôležité opatrenia pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a mali by sa stať užitočnou súčasťou celkovej stratégie EÚ 2020;
55. poukazuje na to, aký význam majú v rámci novej stratégie práce na sieti a usmerneniach TEN-T, ktorých cieľom je vytvorenie efektívnej, multimodálnej a komplexnej siete dopravnej infraštruktúry EÚ (okrem iného riešením problémov chýbajúcej vhodnej infraštruktúry, prístupnosti a nízkej interoperability medzi rôznymi časťami EÚ), ako aj odstránenie prehustenia a vyplnenie chýbajúcich spojení, najmä v cezhraničných úsekoch a spojeniach medzi východnými a západnými členskými štátmi;