Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ruskej federácii, najmä na uznesenia zo 17. septembra 2009, z 12. novembra 2009, zo 17. júna 2010 a z 21. októbra 2010,

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na druhej strane a na rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom, ktoré sa začali v roku 2008,

–   so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach,

–   so zreteľom na rezolúciu č. 1738 (2010) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a na správu Výboru pre právne veci a ľudské práva o opravných prostriedkoch v prípade porušovania ľudských práv v regióne Predkaukazska z 22. júna 2010 a zo 4. júna 2010,

–   so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorého zmluvnou stranou je Rusko od roku 1973, najmä na článok 14, v ktorom sa uvádza, že každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom,

–   so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého zmluvnou stranou je Rusko od roku 1998, najmä na článok 6, v ktorom sa takisto uvádza, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

–   so zreteľom na ruskú ústavu, najmä na článok 118, v ktorom sa uvádza, že spravodlivosť v Ruskej federácii je spravovaná výlučne súdmi, a článok 120, v ktorom sa stanovuje, že sudcovia sú nezávislí a sú podriadení len ruskej ústave a federálnemu právu,

–   so zreteľom na tlačové správy, ktoré vydal predseda EP Buzek, o šiestom výročí tragédie v Beslane z 3. októbra 2010, o Anne Politkovskej a o výroku o vine Michaila Chodorkovského a Platona Lebedeva: štvrté výročie atentátu zo 6. októbra 2010 a o samovražednom bombovom útoku vo Vladikavkaze v Predkaukazsku z 10. októbra 2010,

–   so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky EÚ/vysokej predstaviteľky o prípade Chodorkovskij/Lebedev z 30. decembra 2010,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže viaceré súdne procesy a konania, ktoré prebehli v posledných rokoch, spochybnili nezávislosť a nestrannosť súdnych inštitúcií Ruskej federácie; keďže politické zasahovanie, procesné nedostatky, korupcia, uzavretosť, nespravodlivosť a hrozby voči svedkom sú naďalej závažnou prekážkou pre zabezpečenie spravodlivosti v Rusku,

B.  keďže vyšetrovania zneužívania ľudských práv sú často neúčinné, chybné a vedú k beztrestnosti; keďže nedostatok transparentnosti úradných úkonov umožňuje rozsiahle zneužívanie,

C. keďže smrť Anny Politkovskej, Natalie Estemirovovej, Anastasie Barburovovej, Stanislava Markelova a Sergeja Magnického zostáva neobjasnená a keďže mnohokrát bolo hlásené súdne obťažovanie Michaila Chodorkovského, Platona Lebedeva, Olega Orlova, Igora Vladimiroviča Izmestieva, Michaila a Larisy Čeprunovcov, Alexandra Kalistratova, Alexeja Sokolova a Alexeja Nikiforova,

D. keďže 30. decembra 2010 uznal moskovský obvodný súd Chamovničeskij Michaila Chodorkovského a jeho obchodného spoločníka Platona Lebedeva vinnými za spreneveru; keďže trestné stíhanie, súdny proces a rozsudok boli na medzinárodnej scéne vykreslené ako politicky motivované činy; keďže politické zasahovanie a nátlak boli podrobené ostrej kritike medzinárodného spoločenstva,

E.  keďže 28. decembra 2010 bol Igor Vladimirovič Izmestiev moskovským mestským súdom odsúdený na doživotný trest odňatia slobody; keďže I. V. Izmestiev je prvým senátorom, ktorý dostal doživotný trest; keďže procesné nezrovnalosti a politické zasahovanie vyvolali znepokojenie na medzinárodnej úrovni,

F.  keďže vedenie prípadov Michaila Chodorkovského a Platona Lebedeva, ako aj neschopnosť začať vyšetrovanie smrti Sergeja Magnického, Anny Politkovskej, Natalie Estemirovovej a Stanislava Markelova poznamenali vnímanie Ruska v zahraničí,

G. keďže v uznesení Európskeho parlamentu o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike EÚ v tejto oblasti z 21. októbra 2010 bola Rada EÚ vyzvaná, aby zvážila zákaz vstupu a zmrazenie aktív ruských úradníkov zapletených do prípadu smrti S. Magnického, ak by sa nezačalo žiadne vyšetrovanie; keďže Európsky parlament v tom istom uznesení vyjadril názor, že prípad Magnického je mimoriadne jasným príkladom závažných nedostatkov súdneho systému v Rusku,

H. keďže ruský zákon o extrémistických aktivitách sa v rozsiahlej miere používal proti aktivistom v oblasti ľudských práv, politickým oponentom a náboženským skupinám; keďže tento zákon je nejasný z hľadiska terminológie a obsahu a používa sa na báze svojvoľnosti; keďže v tejto súvislosti sú najväčšmi znepokojujúce články 280, 281 a 282 ruského trestného zákona; keďže súdne procesy týkajúce sa extrémizmu a uvedené články vykazujú nedostatky a zahŕňajú manipulovanie súdneho konania; keďže federálny zoznam extrémistických materiálov bol v roku 2010 aktualizovaný 27-krát a v súčasnosti obsahuje spolu 748 zápisov a zoznam extrémistických organizácií bol aktualizovaný v roku 2010 a v súčasnosti zahŕňa 18 organizácií,

I.   keďže Európsky súd pre ľudské práva odsúdil Ruskú federáciu za závažné porušovanie ľudských práv v Predkaukazsku vo viac než 150 rozsudkoch; keďže vykonávanie rozsudkov je naďalej na výrazne nezodpovedajúcej úrovni; keďže zodpovednosť za nevykonávanie rozsudkov nesú do značnej miery v súdne inštitúcie a orgány,

J.   keďže súdne orgány a orgány presadzovania práva nedokázali zastaviť všadeprítomnú beztrestnosť v prípade porušovania ľudských práv v Predkaukazsku; keďže vo veci závažného porušovania ľudských práv, útokov, vrážd, nútených zmiznutí a v prípadoch zlého zaobchádzania a svojvoľného zadržiavania v niektorých oblastiach Predkaukazska nie sú zaručené žiadne opravné prostriedky; keďže návrat k normálnym podmienkam v Predkaukazsku je nemožný bez toho, aby sa zabezpečilo prevzatie zodpovednosti za porušovanie ľudských práv a opätovné nastolenie právneho štátu,

K. keďže nezávislí novinári, aktivisti občianskej spoločnosti, právnici a ochrancovia ľudských práv v tomto regióne sú často obeťami hrozieb a násilných činov, prenasledovania a zastrašovania a ich aktivity sú často obmedzované príslušníkmi orgánov presadzovania práva,

L.  keďže ruský prezident Medvedev pri mnohých príležitostiach prisľúbil posilnenie právneho štátu, keď uviedol, že jeho úlohou je vytvoriť absolútne nezávislé moderné súdy, ktoré zodpovedajú úrovni hospodárskeho rozvoja krajiny,

M. keďže partnerstvo pre modernizáciu medzi EÚ a Ruskom uzavreté na samite EÚ – Rusko 7. decembra 2010 zahŕňa vo svojom pracovnom pláne konkrétne návrhy a projekty spolupráce a pomoci v oblasti ľudských práv a právneho štátu,

N. keďže EÚ dokáže vytvoriť skutočné partnerstvo s Ruskom v oblasti obchodu, bezpečnosti a spravodlivosti len za predpokladu, že sa zabezpečí rešpektovanie zákona, ako aj nezávislosť a účinnosť súdnych orgánov,

O. keďže členské štáty EÚ nedokázali vo vzťahu k Rusku vypracovať koherentnú politiku ľudských práv; keďže nejednotnosť a nedostatok koordinácie v politike ľudských práv členských štátov EÚ spôsobili, že EÚ má v oblasti ochrany a presadzovania ľudských práv v Rusku slabú pozíciu,

1.  zastáva názor, že nedostatok nezávislosti súdnych inštitúcií je hlavnou príčinou beztrestnosti v Rusku, a vyjadruje znepokojenie nad správami o politicky motivovaných súdnych procesoch, nespravodlivých konaniach a zlyhaniach, pokiaľ ide o vyšetrovanie závažných zločinov, ako sú vraždy, prenasledovanie a iné formy násilia;

2.  naliehavo vyzýva ruské súdne orgány a orgány presadzovania práva, aby účinne, objektívne a nezávisle vykonávali svoje povinnosti s cieľom postaviť páchateľov pred súd; vyzýva ruské orgány, aby zabezpečili, aby sa pri trestnom stíhaní všetkých obžalovaných osôb v súdnom systéme krajiny dodržiaval náležitý postup; naliehavo vyzýva Rusko, aby uskutočnil dôsledné preskúmanie vnútroštátnych právnych predpisov a pravidiel právnej praxe;

3.  naliehavo vyzýva ruské súdne orgány, aby postavili pred súd osoby zodpovedné za obťažovanie a zastrašovanie novinárov, právnikov a ochrancov ľudských práv a zaistili, aby príslušné orgány niesli zodpovednosť za akékoľvek zlyhanie pri ochrane a zaručení ich fyzickej nedotknuteľnosti v súlade s náležitými medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi v oblasti ľudských práv;

4.  odsudzuje výrok moskovského obvodného súdu Chamovničeskij o vine Michaila Chodorkovského a jeho obchodného spoločníka Platona Lebedeva zo sprenevery z 30. decembra ako politicky motivovaný; dôrazne odsudzuje politické zasahovanie do súdneho procesu; vyjadruje hlboké poľutovanie nad množstvom chýb v súdnych konaniach a odsudzuje údajný nátlak a hrozby obžaloby voči svedkom;

5.  domnieva sa, že v dôsledku ignorovania právneho štátu sú druhé výroky o vine M. Chodorkovského a P. Lebedeva od roku 2005 vážnou ranou pre rešpektovanie zásad právneho štátu a že vyhlásenia a program modernizácie ruského prezidenta Dimitrija Medvedeva sa v kontexte týchto výrokov stali bezvýznamnými;

6.  berie na vedomie rozhodnutie prezidenta Medvedeva požiadať právnych expertov v rámci prezidentskej Rady pre ľudské práva, aby preskúmali prípad Chodorkovského/Lebedeva a Sergeja Magnického;

7.  vyjadruje znepokojenie nad správami o procesných nezrovnalostiach a politickom zasahovaní v prípade Igora Vladimiroviča Izmestieva a naliehavo vyzýva ombudsmana Ruskej federácie, aby tento prípad znovu otvoril a umožnil tak preskúmanie trestného stíhania, súdneho procesu a rozsudku;

8.  naliehavo vyzýva ombudsmana Ruskej federácie, aby požiadal o vypracovanie preskúmania obvinení a prebiehajúceho konania na súde č. 363 v moskovskom obvode Chamovniki proti držiteľovi Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu za slobodu myslenia za rok 2009 Olegovi Orlovovi, predsedovi centra pre ľudské práva Memorial, ktorý bol obvinený z ohovárania čečenského prezidenta Ramzana Kadyrova po tom, ako uviedol, že Kadyrova považuje za zodpovedného za únos a vraždu poprednej členky organizácie Memorial v Čečensku Natalie Estemirovovej 15. júla 2009 v Groznom; pripomína, že dosiaľ nebolo vedené žiadne skutočné vyšetrovanie uvedenej vraždy; upozorňuje, že Olegovi Orlovovi hrozí až 3-ročný trest odňatia slobody;

9.  opakuje svoju výzvu adresovanú Rade, aby v prípade, že zo strany ruských orgánov nenastane obrat k lepšiemu v spolupráci a vyšetrovaní prípadu Sergeja Magnického, naliehala na ruské orgány, aby postavili zodpovedné osoby pred súd, a aby zvážila zavedenie zákazu vstupu do EÚ pre ruských úradníkov zapojených do tohto prípadu, a nabáda orgány presadzovania práva EÚ, aby spolupracovali pri zmrazovaní bankových účtov a ostatných aktív týchto ruských úradníkov vo všetkých členských štátoch EÚ;

10. odsudzuje súdne obťažovanie legitímnych demonštrantov v rámci tzv. Stratégie 31 – manifestácií organizovaných na podporu článku 31 ruskej ústavy, ktorým sa zaručuje sloboda zhromažďovania v Rusku; odsudzuje všetky tresty voči demonštrantom, najmä pokiaľ ide o trest 15 dní väzenia, ktorý bol uložený bývalému zástupcovi premiéra Borisovi Nemcovovi pre jeho účasť na decembrovej demonštrácii Stratégie 31 v Moskve;

11. naliehavo vyzýva Radu, aby v plnej miere vykonávala uvedené uznesenie Európskeho parlamentu o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike EÚ v tejto oblasti z 21. októbra 2010; vyzýva Radu, aby mu bezodkladne predložila akčný plán týkajúci sa vykonávania odseku 120 tejto správy a pravidelne ho informovala o pokroku vo vykonávaní;

12. odsudzuje rozsiahle používanie a zneužívanie nejasného ruského zákona o boji proti extrémistickej činnosti súdnymi orgánmi, najmä článku 280 o verejných výzvach na násilnú zmenu ústavného systému Ruskej federácie, článku 281 o sabotáži a článku 282 o podnecovaní k národnej, rasovej alebo náboženskej nenávisti ruského trestného zákona;

13. odsudzuje 12 prebiehajúcich trestných prípadov proti Svedkom Jehovovým; kritizuje najmä konanie proti Alexandrovi Kalistratovovi, predsedovi miestnej náboženskej organizácie v Gorno-Altajsku, pre šírenie náboženskej literatúry podľa článku 282 ods. 1 ruského trestného zákona, ktorý zahŕňa podnecovanie k nenávisti alebo nevraživosti a znevažovanie ľudskej dôstojnosti; ďalej odsudzuje podobné obvinenia vznesené proti Michailovi a Larise Čeprunovcom;

14. naliehavo vyzýva ingušského ombudsmana, aby skutočne prešetril prípady zmiznutia Zaliny Idrisovny Elchorojevovej a Israila Toršchojeva, ku ktorým došlo v uplynulých mesiacoch, ako aj mučenie Adama Chamchojeva počas nezákonného zadržiavania v Ingušsku;

15. vyzýva Rusko, aby postavilo pred súd osoby zodpovedné za nútené zmiznutie alebo mimosúdnu popravu Aliho Džanieva, Jusupa Dobrieva, Junusa Dobrieva a Magomeda Adžieva, ktorí sú nezvestní od 28. decembra 2009, kedy boli videní v Petrohrade, a Zelimchana Achmetoviča Čibijeva, Magomeda Chajbulajeviča Israpilova, Džamala Zijanidoviča Magomedova, Akila Džavatchanoviča Abdullajeva a Dovara Nazimoviča Asadova, ktorí sú nezvestní od noci z 24. na 25. septembra; takisto vyzýva Rusko, aby postavilo pred súd osoby zodpovedné za verejné hrozby vyjadrené proti ingušskému ochrancovi ľudských práv Magomedovi Mucolgovovi a za surový útok na dagestanskú ochrankyňu ľudských práv Sapijat Magomedovovú;

16. vyzýva Rusko, aby postavilo pred súd osoby zodpovedné za protizákonné zadržiavanie a mučenie Islama Umarpašajeva, 24-ročného Čečena, ktorý bol protizákonne zadržiavaný od 11. decembra 2009 do 2. apríla 2010;

17. zdôrazňuje, že treba vykonať úplné vyšetrovanie a preskúmanie s cieľom určiť zodpovednosť za obliehanie v Beslane v dňoch 1. – 3. 9. 2004; trvá na tom, že je potrebné obnoviť práva obetí a rodín obetí a poskytnúť im primerané odškodné;

18. vyzýva ruské orgány a súdne inštitúcie, aby v plnej miere vykonávali všetky rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a chránili žalobcov pred prenasledovaním a hrozbami; zdôrazňuje, že v prípadoch, keď Európsky súd pre ľudské práva považuje predchádzajúce vyšetrovanie za nedostatočné, treba vykonať nezávislé a dôkladné vyšetrovanie; rozhodne podporuje odporúčania uvedené v správe Dicka Martyho o opravných prostriedkoch v prípade porušovania ľudských práv v Predkaukazsku zo 4. júna 2010;

19. vyjadruje hlboký nesúhlas s rozhodnutím ruských orgánov odoprieť vstup korešpondentovi novín Guardian Lukovi Hardingovi pri jeho návrate do Moskvy 5. februára po návšteve Spojeného kráľovstva a poslať ho spiatočným letom späť do Londýna napriek tomu, že mal požadovanú akreditáciu a víza;

20. naliehavo vyzýva Rusko, aby ratifikovalo Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu a Dohovor OSN o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím, a zdôrazňuje dôležitosť posilnenia všeobecnej jurisdikcie s cieľom zabezpečiť zodpovednosť za závažné porušovanie práva v oblasti ľudských práv;

21. opakovane vyzýva na zintenzívnenie konzultácií o ľudských právach, aby boli účinnejšie a viac sa zameriavali na výsledky, za účasti ruských ministerstiev spravodlivosti a vnútorných vecí a ministerstva zahraničných vecí v Bruseli a Moskve a za plnej účasti Európskeho parlamentu na všetkých úrovniach;

22. zastáva názor, že pracovný plán partnerstva pre modernizáciu obsahuje pozitívne kroky v oblasti právneho štátu, ako je vytvorenie odvolacieho systému v prípade trestných a občianskych vecí, a zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvinúť a rozpracovať pracovný plán v oblasti ľudských práv, právneho štátu a boja proti korupcii;

23. zdôrazňuje, že právny štát musí byť jadrom novej rozsiahlej dohody o partnerstve a spolupráci s Ruskou federáciou, najmä pokiaľ ide o začlenenie funkčnej doložky o ľudských právach;

24. naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby zaviedli koherentnú a jednotnú politiku ľudských práv voči Rusku založenú na vzájomnom rešpektovaní právneho štátu, demokracie a ľudských práv;

25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom a vláde a parlamentu Ruskej federácie.