Dokument na schôdzu
17.2.2011 B7‑0156/2011
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
o správe o pokroku Turecka za rok 2010
Ria Oomen-Ruijten,
v mene Výboru pre zahraničné veci
Uznesenie Európskeho parlamentu o správe o pokroku Turecka za rok 2010
Európsky parlament,
– so zreteľom na správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2010 ( SEK(2010)1327 ),
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 27. septembra 2006 o pokroku, ktorý dosiahlo Turecko na ceste k pristúpeniu[1], z 24. októbra 2007 o vzťahoch EÚ – Turecko[2], z 21. mája 2008 o správe o pokroku Turecka za rok 2007[3], z 12. marca 2009 o správe o pokroku Turecka za rok 2008[4] a z 10. februára 2009 o správe o pokroku Turecka za rok 2009[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Tureckom,
– so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou[6] (prístupové partnerstvo), ako aj na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,
– so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2010,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže prístupové rokovania s Tureckom sa začali 3. októbra 2005 po tom, čo Rada schválila rokovací rámec, a keďže začiatok týchto rokovaní je východiskovým bodom dlhodobého procesu s otvoreným koncom,
B. keďže Turecko sa zaviazalo k reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ a keďže toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť Turecka modernizovať vlastnú krajinu,
C. keďže úplný súlad so všetkými kodanskými kritériami a integračná kapacita EÚ podľa záverov zo zasadnutia Európskej rady z decembra 2006 zostávajú základom pre vstup do EÚ, ktorá je spoločenstvom založeným na spoločných hodnotách,
D. keďže Komisia dospela k záveru, že Turecko v roku 2010 pokračovalo vo svojom procese politických reforiem, ale absencia dialógu a ducha kompromisu medzi hlavnými politickými stranami má negatívny vplyv na vzťahy medzi kľúčovými politickými inštitúciami a spomaľuje prácu na politických reformách,
E. keďže je to už spolu päť rokov, čo Turecko stále neimplementovalo ustanovenia vyplývajúce z Dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom a z dodatkového protokolu k tejto dohode,
1. oceňuje podporu ďalšej demokratizácii Turecka a odhodlanie budovať otvorenú a pluralitnú spoločnosť zo strany tureckých občanov a občianskej spoločnosti;
2. berie na vedomie pomalý pokrok Turecka, pokiaľ ide o reformy, a pripomína, že turecká vláda sa zaviazala podstúpiť komplexné reformy s cieľom splniť kodanské kritériá a modernizovať Turecko; vyzýva vládu, aby v tomto smere zvýšila svoje úsilie;
3. je znepokojený pokračujúcou konfrontáciou politických strán a nedostatočnou pripravenosťou vlády a opozície dosiahnuť konsenzus o kľúčových reformách; vyzýva všetkých politických aktérov, vládu a opozíciu, aby spolupracovali na posilňovaní politickej plurality v štátnych inštitúciách a aby presadzovali modernizáciu a demokratizáciu štátu a spoločnosti; vyzýva všetky opozičné sily, aby sa konštruktívne zúčastňovali na reformnom procese;
4. upozorňuje na kľúčovú úlohu systému kontroly a rovnováhy pri riadení moderného demokratického štátu, ktorý musí byť založený na zásade delenia moci a rovnováhy medzi exekutívou, legislatívou a súdnictvom, dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd, najmä slobody prejavu a slobody tlače, a na participatívnej politickej kultúre, ktorá skutočne zohľadňuje pluralitu demokratickej spoločnosti;
5. zdôrazňuje úlohu Tureckého veľkého národného zhromaždenia ako inštitúcie, ktorá by mala byť kľúčovým príspevkom k posilňovaniu systému kontroly a rovnováhy a mala aktívne a konštruktívne podporovať modernizačné reformy na zásade odhodlania presahujúceho straníckosť a zároveň zabezpečovať demokratickú kontrolu vládnych politík;
6. víta prijatie ústavných noviel ako kroku správnym smerom a žiada ich riadne vykonávanie v plnom súlade s normami Európskemu dohovoru o ľudských právach (EDĽP)a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP); súčasne zdôrazňuje naliehavú potrebu celkovej ústavnej reformy, ktorá by transformovala Turecko na plnohodnotnú pluralitnú demokraciu, ktorej jadrom by bola ochrana ľudských práv a základných slobôd; víta deklarovanú pripravenosť vlády a opozície na takúto reformu a vyzýva vládu, aby zabezpečila riadnu účasť všetkých politických strán a zástupcov občianskej spoločnosti na celom ústavnom procese; vyzýva na vykonávanie balíka ústavných noviel; odporúča, aby bola k účasti prizvaná aj Benátska komisia;
7. víta početné symbolické gestá a gestá dobrej vôle a niektoré konkrétne kroky vlády v oblasti práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, ochrany menšín a kultúrnych práv; trvá však na tom, že pre plné uznanie práv menšín sú nutné systematické zlepšenia; pobáda vládu, aby predovšetkým poskytla nový impulz demokratickému otváraniu sa, a vyzýva opozíciu, aby konštruktívne podporovala tento proces a zúčastňovala sa na ňom;
Plnenie kodanských kritérií
8. je znepokojený zhoršovaním sa situácie v oblasti slobody tlače, niektorými prípadmi cenzúry a rastúcou autocenzúrou tureckých médií, a to aj na internete; vyzýva vládu Turecka, aby dodržiavala zásady slobody tlače; zdôrazňuje, že nezávislá tlač je kľúčová pre demokratickú spoločnosť, a v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu súdnictva pri ochrane a posilňovaní slobody tlače, ktorá zaručuje existenciu verejného priestoru na slobodný dialóg a prispieva k riadnemu fungovaniu systému kontroly a rovnováhy; zdôrazňuje potrebu prijatia nového zákona o médiách, ktorý by riešil okrem iného otázky nezávislosti, vlastníctva a administratívnej kontroly;
9. víta nové zákony o rádiu a televízii, ktoré sú základom pre niekoľko pozitívnych posunov, napríklad zvýšenie podielu, ktorý môžu v tureckých mediálnych spoločnostiach legálne vlastniť zahraničné subjekty (až 50 % namiesto 25 %), vyjadruje však znepokojenie nad tým, že vysielanie je možné zastaviť z dôvodu národnej bezpečnosti bez použitia súdneho príkazu alebo rozhodnutia sudcu; berie so znepokojením na vedomie prax trestného stíhania novinárov zverejňujúcich dôkazy o porušovaní ľudských práv alebo iné skutočnosti vo verejnom záujme, a to najmä podľa článku 285 o porušení dôvernosti trestného vyšetrovania a článku 288 o pokuse o ovplyvnenie súdu trestného zákonníka; považuje kriminalizáciu názorov za kľúčovú prekážku ochrany ľudských práv v Turecku a odsudzuje neprimerané obmedzovanie slobody prejavu, združovania a zhromažďovania; naliehavo žiada Turecko, aby v tomto smere prísne dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv novelizovaním príslušných právnych predpisov a vyškolením príslušníkov polície a sudcov;
10. odsudzuje skutočnosť, že viaceré ustanovenia, ako napríklad články 301 a 318 a článok 220 ods. 6 spolu s článkom 314 ods. 2 trestného zákonníka, článkom 7 ods. 2 zákona proti teroru a zákonom č. 5816 z 25. júla 1951, ako aj vyhlásenia vlády a kroky štátnych prokurátorov naďalej obmedzujú slobodu prejavu; pripomína svoje výzvy vláde, aby ukončila revíziu právneho rámca pre slobodu prejavu a čo najskôr ho zladila s EDĽP a judikatúrou ESĽP; v tejto súvislosti opakuje, že je potrebné, aby turecká vláda vydala jasné usmernenia pre prokurátorov, ktoré by sa týkali zákonov často využívaných na obmedzenie slobody prejavu; odsudzuje opakované neprimerané rušenie webových stránok a žiada vládu, aby vypracovala novelu zákona o internete (č. 5651) s cieľom zabezpečiť, aby už neobmedzoval slobodu prejavu a právo občanov na prístup k informáciám;
11. vyzýva vládu, aby dodržiavala právo na slobodu zhromažďovania a právo na slobodu združovania, ktoré je stanovené v článkoch 33 a 34 tureckej ústavy; ľutuje a odsudzuje v tejto súvislosti násilný policajný zásah proti študentským demonštráciám na Ankarskej univerzite v decembri 2010;
12. uznáva, že problematike práv Rómov v Turecku sa teraz venuje výrazná pozornosť a že sa ňou politicky zaoberá vláda a opozičné strany, odporúča, aby bolo pozorne sledované a kontrolované plnenie vládneho plánu týkajúceho sa bývania Rómov, najmä pokiaľ ide o udržateľnosť a metodiku vlastného plánu; nabáda tureckú vládu, aby aktívne zapájala rómske komunity do akéhokoľvek procesu začleňovania v rámci krajiny, ktorý sa týka Rómov, a dôveryhodne s nimi konzultovala;
13. oceňuje pokrok reformy súdnictva a znovu opakuje svoj názor, že nezávislosť a nestrannosť súdov sú kľúčovými predpokladmi fungovania pluralitnej demokratickej spoločnosti; je znepokojený tým, že podmienky tureckého súdnictva sa ešte stále nezlepšili tak, aby zaistili právo na spravodlivý a včasný proces; žiada vládu, aby implementovala ústavné zmeny prijaté v tejto oblasti a plne dodržiavala zásadu delenia právomocí medzi výkonnou a súdnou mocou a nezávislosti a nestrannosti súdnictva v súlade s európskymi normami;
14. je však znepokojený tým, ako turecký najvyšší súd interpretuje trestný poriadok, keďže rozširuje dĺžku zadržiavania pred súdnym procesom až na 10 rokov, čo jasne odporuje európskym normám v tejto oblasti; vyzýva Veľké národné zhromaždenie Turecka, aby zmenilo uvedený zákon v súlade s judikatúrou ESĽP; súčasne pripomína povinnosť Turecka striktne dodržiavať svoj záväzok podľa článku 6 EDĽP týkajúceho sa spravodlivého súdneho konania v primeranom čase, a to najmä vytvorením odvolacích súdov vo svojom právnom systéme a súčasne posilnením kapacity svojich najvyšších súdov;
15. víta rozhodnutie ESĽP vo veci Dink/Turecko zo 14. septembra 2010; vyzýva preto turecké orgány, aby sa v plnej miere stotožnili s dôsledkami tohto rozhodnutia a zaviedli primerané opatrenia na ochranu uplatňovania slobody prejavu; je znepokojený umelými prekážkami zo strany tureckej štátnej správy, ktoré bránia v odhalení skutočných páchateľov vraždy arménskeho novinára Hranta Dinka;
16. víta skutočnosť, že prijaté ústavné zmeny konečne poskytujú základ pre zriadenie inštitúcie ombudsmana, a naliehavo vyzýva vládu, aby vypracovala právny predpis, ktorý umožní, aby bola do tejto novej funkcie demokraticky vymenovaná všeobecne rešpektovaná osobnosť, a parlament, aby ho na schválil; víta navrhované vytvorenie národnej inštitúcie pre ľudské práva, a žiada národné zhromaždenie Turecka, aby uskutočnilo konzultácie s občianskou spoločnosťou a poskytlo dostatočné záruky nezávislosti tohto nového orgánu v súlade s tzv. parížskymi zásadami;
17. oceňuje pokrok dosiahnutý vo vzťahoch medzi civilnými zložkami a vojskom, najmä zvýšenie civilného dohľadu obmedzením jurisdikcie vojenských súdov umožnením preskúmania rozhodnutí najvyššej vojenskej rady súdmi a opatreniami prijatými na to, aby vysoko postavených dôstojníkov súdili civilné súdy; konštatuje, že tento proces by bolo potrebné viesť ďalej s cieľom zabezpečiť úplný civilný dohľad, a naliehavo vyzýva parlament, aby sa aktívne zasadzoval za zabezpečenie parlamentného dohľadu nad bezpečnostnými silami vrátane dôsledného dohľadu nad rozpočtom na obranu;
18. zdôrazňuje, že vyšetrovanie prípadov údajne plánovaných štátnych prevratov, napr. prípadov Ergenekon a Kladivo, musí preukázať silu a riadne, nezávislé a transparentné fungovanie tureckých demokratických inštitúcií a súdnictva; je znepokojený príliš dlhým zadržiavaním podozrivých osôb pred začatím súdneho konania a zdôrazňuje, že všetkým podozrivým musia byť poskytnuté účinné súdne záruky;
19. považuje za poľutovaniahodné, že zmeny týkajúce sa zákazu politických strán predložené v rámci nedávnej reformy ústavy nenašli vo Veľkom národnom zhromaždení Turecka väčšinovú podporu, a naliehavo žiada všetky politické strany, aby príslušné predpisy uviedli do súladu so stanoviskom Benátskej komisie;
20. opakuje žiadosť, ktorú vyslovil vo svojich predchádzajúcich uzneseniach, o uskutočnenie reformy volebného systému znížením súčasnej desaťpercentnej hranice, čo by posilnilo pluralitu strán a lepšie odrážalo rôznorodosť tureckej spoločnosti; osobitne ľutuje skutočnosť, že v roku 2010 sa v tejto oblasti neuskutočnila žiadna reforma; žiada komplexnú kontrolu pravidiel financovania strán a volieb s cieľom posilniť vnútornú demokraciu strán a podporiť otvorenejší politický systém; vyzýva politické strany, aby posilnili svoju vnútornú demokraciu a zvýšili zodpovednosť zvolených zástupcov voči ich voličom;
21. vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa ešte nedosiahol žiadny pokrok, pokiaľ ide o obmedzenie imunity poslancov parlamentu v prípade korupčného konania, a konštatuje, že existujú pochybnosti o zabezpečení dostatočnej ochrany vyjadrovania pokojných názorov v parlamente; vyzýva preto vládu a parlament, aby sa dohodli na vhodnej reforme systému poslaneckej imunity;
22. berie na vedomie, že Turecko v súčasnosti predsedá výboru ministrov Rady Európy, a nabáda ho, aby preukázalo svoje odhodlanie ctiť hodnoty Rady Európy podpisom a ratifikáciou Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín a ratifikáciou všetkých dodatkových protokolov k Európskemu dohovoru o ľudských právach;
23. je sklamaný, že Turecko doteraz neratifikovalo opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu, pričom táto situácia trvá už od roku 2005, a nalieha na turecký parlament, aby ho bez ďalších prieťahov ratifikoval;
24. podporuje prebiehajúci dialóg medzi vládou a náboženskými komunitami vrátane komunít alevitov a gréckych, arménskych, aramejských a iných kresťanov; vyjadruje však sklamanie nad tým, že sa dosiahol len čiastočný pokrok, pokiaľ ide o právny rámec fungovania týchto komunít, najmä možnosť získať právnu subjektivitu, otvárať a prevádzkovať budovy pre bohoslužby, vzdelávať duchovných a riešiť majetkové problémy, ktoré neupravuje zákon o nadáciách; poukazuje na pretrvávajúce prieťahy a procedurálne problémy a vyzýva na vyvíjanie skutočného a trvalého úsilia pri vykonávaní zákona o nadáciách, ktorý musí týmto náboženským komunitám umožniť fungovať bez zbytočných obmedzení v súlade s EDĽP a judikatúrou ESĽP; naliehavo žiada vládu, aby ešte viac podporovala slobodu svedomia a náboženskú pluralitu v tureckej spoločnosti;
25. vyzýva preto vládu, aby tieto otázky systematicky vyriešila tak, že zmení a doplní právne predpisy a zabezpečí ich riadne vykonávanie na všetkých úrovniach štátnej správy vrátane obcí; poukazuje v tejto súvislosti aj na odporúčania prijaté Benátskou komisiou na jar 2010, ktoré sa týkajú právnej subjektivity náboženských komunít a cirkevného titulu „ekumenický“ v pravoslávnom patriarcháte; víta rozhodnutie tzv. nadačného zhromaždenia o prevode gréckeho chlapčenského sirotinca na ostrove Büyükada na ekumenický patriarchát v súlade s rozhodnutím ESĽP a poskytnutie tureckého občianstva niekoľkým gréckym pravoslávnym kňazom na uľahčenie práce patriarchátu a Svätého synodu; víta náboženskú slávnosť v múzeu kláštora Sümela v meste Trabzon a slávnosť v kostole na ostrove Akdamar v provincii Van; považuje rozhodnutie tureckého najvyššieho súdu prijaté v neprospech kláštora Mor Gabriel, ktoré sa týka pozemkových sporov s obcami a tureckým ministerstvom financií, za poľutovaniahodné; pripomína, že očakáva, že vyhlásenia vlády o opätovnom otvorení gréckeho pravoslávneho seminára na ostrove Chalki budú čoskoro potvrdené konkrétnymi krokmi a opatreniami zabezpečujúcimi nehatené školenie kňazov kresťanských komunít v Turecku; naliehavo žiada vládu, aby venovala osobitnú pozornosť vzdelávacím materiálom v školách, ktoré by mali odzrkadľovať náboženskú pluralitu tureckej spoločnosti, a potrebe objektívnych výučbových materiálov;
26. dôrazne odsudzuje pokračujúce teroristické násilie páchané stranou PKK, ktorá je na zozname teroristických organizácií EÚ, a inými teroristickými skupinami na tureckom území; nabáda Turecko, EÚ a jej členské štáty, aby v boji proti terorizmu posilnili svoju spoluprácu, a to v úzkej spolupráci s protiteroristickým koordinátorom a s Europolom a v prísnom súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv;
27. vyzýva vládu, aby v rámci procesu demokratického otvárania sa Turecka obnovila úsilie o komplexné vyriešenie kurdskej otázky s cieľom dosiahnuť mierové riešenie; predovšetkým zabezpečením konzistentného uplatňovania zákonov povoľujúcich používanie kurdského jazyka v politickom a verejnom živote a v školách; novelizáciou protiteroristických právnych predpisov s cieľom zabrániť ich zneužívaniu alebo príliš širokému výkladu; zaručením práva na slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania, účinným riešením problémov osôb vysídlených z domovských regiónov okrem iného v dôsledku dlhodobého konfliktu; a zlepšením sociálno-ekonomickej situácie na juhovýchode krajiny; v tejto súvislosti je znepokojený súdnymi procesmi so 151 kurdskými politickými aktivistami vrátane ôsmich zvolených a úradujúcich miestnych starostov, ktoré prebiehajú v meste Diyarbakir a ktoré sú zásahom do legálnych politických aktivít;
28. víta posilnenie právneho rámca, ktorý prostredníctvom ústavného balíka zaručuje práva žien a rodovú rovnosť; je znepokojený klesajúcou mierou zapojenia pracovných síl, a to aj v prípade žien s vysokou úrovňou vzdelania; naliehavo vyzýva vládu, podnikateľský sektor a občiansku spoločnosť, aby prijali komplexné opatrenia, akými sú boj proti negramotnosti žien, aktívna podpora dostupnosti stredoškolského vzdelania pre dievčatá alebo zabezpečenie zariadení na starostlivosť o deti, zamerané na odstraňovanie chudoby žien, lepšie sociálne začleňovanie žien a ich zapojenie do pracovného trhu; ďalej pobáda k zavedeniu systému vyhradených kvót s cieľom zabezpečiť zmysluplnú účasť žien na všetkých úrovniach v podnikovej a verejnej sfére a v politike; vyzýva najmä politické strany, aby využili príležitosť posilniť aktívne zapojenie žien do politiky, ktorú poskytujú nadchádzajúce voľby;
29. vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom prípadov takzvaného zabitia v mene cti, pretrvávajúcim vysokým výskytom domáceho násilia a manželstiev z donútenia; naliehavo vyzýva vládu, aby na všetkých úrovniach zintenzívnila svoje úsilie v oblasti prevencie najmä uplatňovaním zákona č. 4320 o ochrane rodiny a sledovaním jeho vykonávania zo strany polície a súdnictva tým, uloží obciam nad 50 000 obyvateľov povinnosť zabezpečiť dostatočný počet útulkov pre ohrozené ženy a deti, účinnou kontrolou plnohodnotného dodržiavania tejto povinnosti a zavedením systému následnej pomoci ženám po opustení týchto zariadení s cieľom zabezpečiť im psychologickú podporu, právnu pomoc a zdravotnú starostlivosť a pomôcť im s návratom do spoločnosti; žiada vládu, aby vytvorila primeraný a účinný dohľad nad dodržiavaním tejto povinnosti obcami; žiada súdnictvo, aby zabezpečilo riadne trestanie prípadov násilia voči ženám a deťom, ako aj osobám bojujúcim proti násiliu páchanému v mene cti;
30. naliehavo žiada vládu, aby zákonom zabezpečila a účinne presadzovala rovnosť bez ohľadu na pohlavie, rod, rasový či etnický pôvod, náboženstvo či vieru, postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu; ľutuje nedávne súdne konania proti združeniam lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT), ale víta skutočnosť, že súdy tieto prípady zamietli; konštatuje však, že sú potrebné ďalšie kroky zamerané proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie; vyzýva tureckú vládu, aby zabránila ozbrojeným silám klasifikovať homosexualitu ako „psychosexuálnu chorobu“;
31. domnieva sa, že Turecko by malo v súlade so svojimi záväzkami podľa medzinárodného práva prijať právne predpisy, ktoré zavedú ako alternatívu k vojenskej službe civilnú alebo sociálnu službu, ktorých dĺžka nebude mať trestajúci charakter, a ktoré umožnia slobodnú voľbu medzi týmito možnosťami; žiada vládu, aby zabezpečila dôsledné dodržiavanie rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ülke/Turecko zmenou a doplnením právnych predpisov, aby sa zabránilo pokračujúcemu trestnému stíhaniu osôb s výhradami svedomia odmietajúcich vykonať vojenskú službu; žiada vládu, aby vyšetrila obvinenia zo zlého zaobchádzania s osobami s výhradami svedomia vo vojenskej väzbe a prijala kroky, ktorými zabráni výskytu takéhoto zlého zaobchádzania v budúcnosti;
32. zdôrazňuje význam poskytovania účinnej ochrany obhajcom ľudských práv; vyjadruje znepokojenie z pretrvávajúcich prípadov súdneho konania proti obhajcom ľudských práv a ich trestného stíhania a osobitne upozorňuje na proces s Pinarou Selekovou, ktorý trval dvanásť rokov napriek dvom oslobodzujúcim rozsudkom; vyzýva Komisiu, aby jej prípad aj iné podobné prípady pozorne sledovala a systematicky sa na takýchto súdnych konaniach zúčastňovala;
33. naliehavo žiada hlavné politické strany, aby našli riešenie v súvislosti so zákazom nosenia šatiek na univerzitách, ktoré by bolo protiváhou polarizujúcemu účinku tohto problému na tureckú spoločnosť; trvá na tom, aby toto riešenie vychádzalo z možnosti slobodnej voľby žien;
34. dôrazne opakuje svoju výzvu tureckej vláde, keďže sa v nadväznosti na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1625 nedosiahol žiaden pokrok, aby realizovala politiky na zachovanie dvojkultúrneho charakteru tureckých ostrovov Gökçeada (Imbros) a Bozcaada (Tenedos) a najmä aby riešila problémy, s ktorými sa stretávajú členovia gréckej menšiny v oblasti ich vzdelávania a majetkových práv;
Posilňovanie sociálnej súdržnosti a prosperity
35. chváli odolnosť tureckej ekonomiky v súvislosti s globálnou hospodárskou krízou; zdôrazňuje, že toto ekonomické oživenie je jedinečnou príležitosťou na zvýšenie miery účasti pracovnej sily a zamestnanosti, pretože obe sú veľmi nízke a dosahujú sotva 50 % hodnotu, a na začatie procesu postupného sociálneho začleňovania; poukazuje na spoločnú zodpovednosť vlády a sociálnych partnerov a nabáda ich na prehĺbenie spolupráce s cieľom posilniť základy sociálne orientovaného trhového hospodárstva;
36. berie na vedomie vzájomnú závislosť hospodárstva EÚ a Turecka a poukazuje na to, že s postupujúcou integráciou Turecka do trhu EÚ môže táto vzájomná previazanosť pomôcť zvýšiť prosperitu obidvoch strán;
37. víta zlepšenia, ktoré priniesla novelizácia ústavy v oblasti sociálneho dialógu a práv odborov; trvá však na tom, že okrem toho je nutné komplexne prispôsobiť právny rámec i očakávaný právny predpis o odborových zväzoch normám Medzinárodnej organizácie práce a EÚ; nabáda všetky strany Hospodárskej a sociálnej rady, aby zvýšili úsilie a prehĺbili spoluprácu v záujme dosiahnutia tohto cieľa;
38. znovu opakuje, že je potrebné posilniť súdržnosť medzi jednotlivými tureckými regiónmi a medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; poukazuje v tejto súvislosti na osobitnú úlohu vzdelávania a na nutnosť riešiť pretrvávajúce výrazné regionálne rozdiely v oblasti kvality školstva a školskej dochádzky;
39. naliehavo vyzýva vládu, aby riadne zvážila udržateľnosť a environmentálne dôsledky plánov novej vodnej a energetickej infraštruktúry, ktorú zamýšľa vybudovať v rámci projektu rozvoja juhovýchodnej Anatólie (GAP) a ktorá môže zničiť životné prostredie a jedinečnú krajinu v mnohých regiónoch, a najmä vplyv takéhoto projektu na susedný Irak; zdôrazňuje najmä potrebu zabezpečiť, aby bol návrh zákona o ochrane prírody a biodiverzity pozmenený tak, aby ochránil kultúrne a archeologické dedičstvo a bol plne harmonizovaný s európskymi normami, a jednoznačne vymedziť zodpovednosť za ochranu prírody v rámci výkonnej moci; vyzýva tureckú vládu, aby prijala ambicióznejší politický rámec podporený konkrétnymi akčnými plánmi na boj proti zvyšovaniu emisií uhlíka;
Budovanie dobrých susedských vzťahov
40. vyzýva tureckú vládu a všetky zainteresované strany, aby aktívne podporovali prebiehajúce rokovania a konkrétne prispeli k úplnému vyriešeniu cyperskej otázky, a žiada ju, aby okamžitým začatím sťahovania vojenských jednotiek z Cypru pomohla vytvoriť vhodnú klímu na vyjednávanie; dôrazne nabáda obe cyperské komunity k intenzívnej činnosti, ako ich vyzval generálny tajomník OSN, aby zúročili už dosiahnutý pokrok v rokovaniach s cieľom dosiahnuť udržateľné riešenie v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, predovšetkým s rezolúciou č. 550 (1984), a zásadami, na ktorých je založená EÚ, a to v prospech cyperských občanov, EÚ a Turecka;
41. vyzýva Turecko, aby zintenzívnilo podporu výboru pre nezvestné osoby na Cypre, najmä uľahčením prístupu do vojenských zón a archívov, a aby prijalo všetky ďalšie potrebné kroky v súlade s rozhodnutiami ESĽP týkajúcimi sa humanitárnej problematiky nezvestných osôb;
42. vyzýva Turecko a turecko-cyperské orgány, aby na ostrove neusadzovali žiadnych nových tureckých občanov, keďže by to naďalej menilo demografickú rovnováhu a znižovalo lojalitu jeho občanov voči budúcemu spoločnému štátu na základe spoločnej minulosti; vyzýva Turecko, aby sa venovalo otázke usadzovania tureckých občanov na ostrove v súlade so Ženevským dohovorom a zásadami medzinárodného práva;
43. naliehavo vyzýva obe strany, Turecko a Arménsko, aby bezpodmienečne ratifikovali protokoly a otvorili hranice, a vyzýva Turecko, aby uplatnilo svoj vplyv v tomto regióne s cieľom posilniť opatrenia zamerané na budovanie dôvery;
44. berie na vedomie zvýšené úsilie Turecka a Grécka o zlepšenie vzájomných vzťahov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že doteraz nebola odvolaná hrozba casus belli, ktorú vyhlásilo Veľké národné zhromaždenie Turecka voči Grécku; očakáva, že turecká vláda skoncuje s pretrvávajúcim narušovaním gréckeho vzdušného priestoru a s letmi nad gréckymi ostrovmi;
45. zdôrazňuje, že Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), ktorý podpísala EÚ, 27 členských štátov a všetky ostatné kandidátske krajiny, je súčasťou acquis communautaire; vyzýva preto tureckú vládu, aby ho podpísala a ratifikovala bez ďalšieho odkladu;
46. oceňuje prehlbovanie vzťahov medzi Tureckom a Irakom a jeho kurdskú regionálnu vládu a vyzdvihuje najmä prínos Turecka k stabilizáciu Iraku; naliehavo žiada Turecko, aby si s irackou vládou a ostatnými susedmi vyjasnilo opatrenia na vyváženie negatívneho vplyvu projektu výstavby hydroelektrárne, ktorý ohlásila turecká vláda;
Pokrok v spolupráci EÚ – Turecko
47. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v Turecku ešte nebol implementovaný dodatkový protokol k dohode o pridružení medzi ES a Tureckom, čo ovplyvňuje proces rokovaní, a vyzýva tureckú vládu, aby protokol plne implementovala;
48. berie na vedomie pokrok, ktorý dosiahlo Turecko v kapitole o energetike, a znova vyzýva Radu, aby bez ďalších prieťahov začala rokovania o tejto kapitole; vyzýva tureckú vládu, aby posilnila svoje úsilie v rámci rokovaní o pristúpení k Zmluve o energetickom spoločenstve; víta ratifikáciu medzivládnej dohody o plynovode Nabucco a podpísanie memoranda o porozumení k prevádzke prepájacieho plynovodu medzi Tureckom, Gréckom a Talianskom, keďže oba tieto projekty sú dôležité pre energetickú bezpečnosť EÚ;
49. víta prebiehajúce rokovania o kapitole v oblasti potravinovej bezpečnosti, veterinárnej a fytosanitárnej politiky, ktoré sa začali 30. júna 2010; nabáda Turecko, aby dokončilo potrebné kroky na uzatvorenie niektorých kapitol, ako sú podniková a priemyselná politika a transeurópske siete;
50. oceňuje, že sa dosiahol významný pokrok na ceste k uzavretiu rokovaní o readmisnej dohode medzi EÚ a Tureckom, a vyzýva tureckú vládu, aby zabezpečila, že do nadobudnutia platnosti dohody budú plne uplatňované existujúce dvojstranné dohody; zdôrazňuje význam prehlbovania spolupráce medzi EÚ a Tureckom v oblasti riadenia migrácie a hraničných kontrol, okrem iného vzhľadom na to, že vysoký podiel nelegálnych prisťahovalcov prichádza na územie EÚ cez Turecko; víta skutočnosť, že tri návrhy zákonov v oblasti azylu boli konzultované s občianskou spoločnosťou, a naliehavo žiada vládu, aby zákony bez prieťahov predložila parlamentu; zastáva názor, že ihneď po nadobudnutí platnosti dohody o readmisii by Rada mala poveriť Komisiu, aby iniciovala dialóg o vízovom režime s osobitným zreteľom na podmienky vstupu podnikateľov a študentov do EÚ ako nevyhnutný krok v súvislosti s mobilitou;
51. berie na vedomie stále aktívnejšiu zahraničnú politiku Turecka, ktorej cieľom je posilniť jeho úlohu v regióne; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, aby riadne prihliadala na tento rozmer a v spolupráci s Tureckom sa zasadzovala o koordináciu cieľov a náležitú podporu záujmov EÚ; vyzýva tureckú vládu, aby zintenzívnila koordináciu svojej zahraničnej politiky s EÚ; v zásade víta nedávno oznámenú tzv. politiku nulových problémov voči susedom Turecka, pripomína však potrebu podporovať jednoznačné hlásenie sa Turecka k našim spoločným európskym hodnotám a záujmom; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, aby zintenzívnila jestvujúci dialóg s Tureckom o zahraničnopolitických otázkach spoločného záujmu;
52. zdôrazňuje strategický význam čiernomorského regiónu pre EÚ; domnieva sa, že Turecko je významným partnerom EÚ v tomto priestore, a vyzýva ho, aby podporovalo politiky a kroky EÚ v tomto regióne a aktívne prispievalo k ich plneniu, a to vrátane prípadnej stratégie EÚ pre Čierne more;
53. nalieha na tureckú vládu, aby plne podporovala úsilie medzinárodného spoločenstva zabrániť Iránu získať jadrové zbrane, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Turecko hlasovalo proti príslušnej rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN; domnieva sa, že Turecko by mohlo prispieť k demokratizácii a posilneniu ľudských práv v Iráne, keby svoje úsilie koordinovalo s EÚ;
54. domnieva sa, že Turecko musí zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní dialógu o mierovom procese na Blízkom východe a pri podpore stabilizácie Libanonu, a vyzýva ho, aby oživilo svoje úzke väzby s Izraelom, znovu pristúpilo ku konštruktívnej mediácii a najmä aby prispelo k posilneniu Palestínskej samosprávy;
55. oceňuje, že Turecko konštruktívne podporuje úsilie transatlantických partnerov v Afganistane a na Balkáne; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že námietky Turecka naďalej blokujú strategickú spoluprácu medzi NATO a EÚ nad rámec dohôd „Berlín plus“;
56. vyzýva tureckú vládu, aby podpísala štatút Medzinárodného trestného súdu a predložila ho na ratifikáciu, čím ďalej zvýši podieľanie sa a účasť Turecka na celosvetovom mnohostrannom systéme;
57. berie na vedomie závery a zdokonalenia, ktoré Komisia navrhla v ročnej správe o vykonávaní nástroja predvstupovej pomoci (IPA) za rok 2009 s cieľom prioritne uprednostniť ciele a projekty, ktoré sú v súlade s prístupovými kritériami, ako sa navrhuje v osobitnej správe Dvora audítorov č. 16/2009; zdôrazňuje dôležitosť komplexného sledovania vykonávania nástroja IPA, pretože sa rozbieha stále viac projektov;
58. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Tureckej republiky.