Dokument na schôdzu
4.4.2011 B7‑0236/2011
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
o poučeniach z jadrovej havárie v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe
Corien Wortmann-Kool, Pilar del Castillo Vera, Peter Liese, Herbert Reul, Lena Kolarska-Bobińska, Romana Jordan Cizelj, Jean-Pierre Audy
v mene skupiny PPE
Uznesenie Európskeho parlamentu o poučeniach z jadrovej havárie v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe
Európsky parlament,
– so zreteľom na smernicu Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení,
– so zreteľom na závery Rady pre energetiku z 26. februára a 21. marca,
– so zreteľom na závery Európskej rady z 25. marca,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie o 10. a 15. výročí jadrovej havárie v Černobyli,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže nedávne zemetrasenie v severovýchodnom Japonsku, ktoré si vyžiadalo tisícky obetí, viedlo k odstaveniu niekoľkých japonských funkčných jadrových reaktorov a keďže následné cunami s prílivovými vlnami vyššími než 10 metrov zničilo nielen existujúce rozvodné siete, ale aj záložné a núdzové zásobovacie systémy jadrovej elektrárne Fukušima Dai-Iči; keďže následný nedostatok chladiacich kapacít viedol k prehriatiu niektorých jadrových palivových článkov a k roztaveniu častí jadra reaktora; keďže Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) kvalifikovala tento vývoj ako vážnu haváriu (stupeň 6) podľa medzinárodnej stupnice INES,
B. keďže vzhľadom na tento vývoj je potrebné prehodnotenie noriem jadrovej bezpečnosti v Európe,
C. keďže skladba energetického mixu v EÚ zostáva naďalej v kompetencii členských štátov, jadrová bezpečnosť je však zároveň vecou nadnárodného záujmu, a mala by sa preto účinnejšie riešiť v rámci regulačných právomocí EÚ,
D. keďže podľa údajov Komisie predstavovala v roku 2008 jadrová energia 13,4 % hrubej vnútrozemskej spotreby energie EÚ, pričom tento podiel by sa pri vývoji bez zmien mal do roku 2030 zvýšiť na 15 %,
E. keďže v správe nazvanej Projekt Európa 2030, ktorú v máji 2010 zverejnila skupina pre reflexiu zriadená Európskou radou, sa zdôrazňuje, že Európania musia začať vážne diskutovať o potrebe bezpečnej jadrovej energie v Európe a že Európa si nemôže dovoliť vzdať sa tohto zdroja energie;
1. víta rýchlu reakciu Komisie na vážne udalosti v Japonsku, keď iniciovala celoeurópske posúdenie rizika a bezpečnosti v zariadeniach jadrových elektrární (tzv. záťažový test) v spolupráci s členskými štátmi; víta podporu Európskej rady komplexnému a transparentnému posúdeniu rizika a bezpečnosti, ako aj preskúmaniu rámca pre jadrovú bezpečnosť;
2. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tieto posúdenia všetkých súčasných a plánovaných jadrových zariadení v EÚ vykonajú nezávisle a koordinovane zodpovedné (alebo bezpečnostné) orgány do konca tohto roka; zdôrazňuje, že posúdenia by sa mali zakladať na prísnom harmonizovanom hodnotiacom modeli, v ktorom by boli zahrnuté všetky druhy možných rizík v reálnom európskom scenári, ako sú zemetrasenia, záplavy alebo nečakané teroristické a kybernetické útoky či havárie lietadiel; zdôrazňuje, že do prípravy posudzovania rizika a bezpečnosti je dôležité plne zapojiť európsku skupinu pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) a využiť odborné znalosti Asociácie jadrových dozorov západoeurópskych krajín (WENRA);
3. zdôrazňuje, že prípade, ak jadrová elektráreň neprejde záťažovým testom, príslušný členský štát by mal okamžite zabezpečiť opatrenia vrátane dočasného zastavenia činnosti elektrárne alebo jej definitívneho odstavenia;
4. naliehavo žiada členské štáty, aby vyvinuli všetko úsilie a zabezpečili, že tieto záťažové testy i následné normy v oblasti jadrovej bezpečnosti, záruk a nakladania s odpadom sa budú uplatňovať nielen v EÚ, ale aj v prípade postavených alebo plánovaných jadrových elektrární v tretích krajinách susediacich s EÚ a takisto aj v medzinárodnom meradle; verí, že EÚ v tejto súvislosti plne využije medzinárodné orgány a organizácie; vyzýva EÚ a členské štáty, aby iniciovali diskusiu v rámci MAAE s cieľom stanoviť pevnejší medzinárodný rámec pre jadrovú bezpečnosť; vyzýva členské štáty, ktoré majú jadrové zariadenia, aby do dohľadu nad ich bezpečnosťou zapojili susediace členské štáty;
5. pripomína, že v apríli 2009 Európsky parlament hlasoval za posilnenie smernice o jadrovej bezpečnosti, t. j. stanoviť, aby boli bezpečnostné zásady MAAE právne záväzné, a nie iba dobrovoľné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nevzali záujem Európskeho parlamentu do úvahy; konštatuje, že dodnes nie všetky členské štáty plne transponovali revidovanú smernicu o jadrovej bezpečnosti do svojej vnútroštátnej legislatívy; potvrdzuje dôležitosť skutočnej spolupráce na smernici o jadrovom odpade a nakladaní s vyhoretým palivom a vyzýva Radu, aby prijala hlavné požiadavky Európskeho parlamentu;
6. žiada Komisiu, aby do konca roka predložila návrh na revíziu smernice o jadrovom odpade, založený na výsledkoch súčasných hodnotení rizík a bezpečnosti, aby pritom prihliadala na hĺbkovú analýzu jadrovej havárie v Japonsku a stanovila nové harmonizované normy jadrovej bezpečnosti; žiada, aby sa tento návrh zameral na najvyššie používané normy a zabezpečil ich neustále zlepšovanie;
7. vyjadruje znepokojenie v súvislosti so správami, podľa ktorých prevádzkujúca spoločnosť informovala regulačné orgány o niekoľkých poruchách pri inšpekcii krátko pred jadrovou haváriou vo Fukušime; žiada Komisiu, aby vzhľadom na možnosť takéhoto regulačného zlyhania analyzovala efektívnosť, spôsobilosť a nezávislosť regulačného dohľadu v Európe a aby v prípade potreby navrhla zlepšenia; žiada Komisiu, aby s týmto cieľom preskúmala možnosti zriadiť regulačný orgán EÚ pre jadrovú bezpečnosť, na základe rámca asociácie WENRA a s potrebnými právomocami na zabezpečenie spoločného prístupu k jadrovej bezpečnosti;
8 požaduje holistický prístup k vytváraniu bezpečnosti, čo zahŕňa bezpečnostné normy, silný a nezávislý regulačný orgán, dostatočné finančné a ľudské zdroje a primerané informovanie občanov;
9. žiada Komisiu, aby podporila a zintenzívnila spoluprácu medzi európskymi orgánmi pre jadrovú bezpečnosť;
10. víta návrh Komisie na rozšírenie rámcového programu Euratom v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy aj na roky 2012 a 2013, čo významne prispeje k zlepšeniu úrovne jadrovej bezpečnosti a radiačnej ochrany; požaduje, aby sa súčasťou budúceho viacročného finančného rámca stal ambiciózny výskumný program v oblasti jadrovej bezpečnosti a nakladania s odpadom; zdôrazňuje, že vzhľadom na pravdepodobné zvyšovanie budúceho dopytu po elektrickej energii by k výrobe elektriny a tepla mohla významne prispieť energia jadrovej syntézy; požaduje preto dodržiavanie medzinárodných záväzkov EÚ v tomto smere;
11. žiada, aby sa v plnom rozsahu využívala celosvetová geografická pôsobnosť nástroja pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti (NSCI), napríklad na financovanie činností uskutočňovaných s Japonskom, a požaduje posilnenie spolupráce medzi nástrojom NCSI a Medzinárodným strediskom pre seizmickú bezpečnosť (ISSC) agentúry MAAE;
12. zdôrazňuje, že jadrová energia je v súčasnosti nevyhnutná na zabezpečenie dodávok nízkouhlíkovej energie v Európe; zdôrazňuje, že význam energetickej efektívnosti a energií z obnoviteľných zdrojov sa po nedávnych udalostiach ešte zvýšil; vyzýva členské štáty, aby urýchlili plnenie plánu energetickej efektívnosti a používanie udržateľných nízkouhlíkových technológií, ako sú zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) alebo čisté uhlie a energia z obnoviteľných zdrojov; žiada Komisiu, ako aj siete ENTSO-E, ENTSO-G a agentúru ACER, aby dôsledne sledovali možný vývoj a vyvodili z neho potrebné závery, najmä pokiaľ ide o požiadavky na rozvoj sietí a ďalšie dôsledky;
13. naliehavo žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby vyvinuli všetko úsilie potrebné na modernizáciu a rozšírenie európskej energetickej infraštruktúry a na cezhraničné prepojenie sietí s cieľom zabrániť prípadnému výpadku prúdu, ktorý by mohol viesť k ničivým nehodám ako nedávno v Japonsku;
14. zdôrazňuje význam technológií na akumuláciu energie a inteligentných sústav, ktoré v budúcnosti umožnia zachovať spoľahlivé dodávky energie;
15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a regulačným agentúram, orgánom a sieťam EÚ, ktoré sú uvedené v tomto uznesení .