Dokument na schôdzu

 

4.5.2011                                                                                                                  B7‑0291/2011

NÁVRH UZNESENIA

predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B7‑0214/2011

v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku

o súčasnom stave rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou

Christofer Fjellner, Daniel Caspary

v mene poslaneckého klubu PPE

Niccolò Rinaldi, Graham Watson

v mene skupiny ALDE

Robert Sturdy, Syed Kamall, Jan Zahradil

v mene skupiny ECR

 

B7‑0291/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu o súčasnom stave rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou

Európsky parlament,

–   so zreteľom na usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o nadnárodných podnikoch a trojstranné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (ILO) o princípoch pre nadnárodné podniky a sociálnu politiku,

–   so zreteľom na ministerskú deklaráciu prijatú 14. novembra 2001 na štvrtom zasadaní ministerskej konferencie WTO v Dauhe a predovšetkým na odsek 44 týkajúci sa osobitného a diferencovaného prístupu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o vzťahoch medzi EÚ a Indiou: Strategické partnerstvo[1],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. októbra 2006 s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia. Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ ( KOM(2006)0567 ),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Indiou ( 2008/2135(INI) )[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o dohode TRIPS a prístupe k liekom[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti[4],

–   so zreteľom na dokument o stratégii krajiny týkajúci sa Indie (2007 – 2013),

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže EÚ by mala naďalej uprednostňovať mnohostranný obchodný systém založený na pravidlách, vytvorený prostredníctvom WTO, ktorý ponúka najlepšie možnosti pre otvorený a spravodlivý medzinárodný obchod tým, že stanovuje náležité pravidlá a zabezpečuje ich dodržiavanie,

B.  keďže úspešné a vyvážené zavŕšenie rozvojovej agendy z Dauhy má kľúčový význam tak pre Európsku úniu, ako aj pre Indiu, a keďže takáto dohoda nie je prekážkou dvojstranných dohôd WTO+, ktoré môžu byť doplnkové k multilaterálnym pravidlám,

C. keďže Európska únia je pre Indiu najväčším zdrojom priamych zahraničných investícií, ktoré v roku 2009 predstavovali 27 % celkových priamych zahraničných investícií; keďže podiel EÚ sa však za posledné tri roky znížil z 37 % celkových priamych zahraničných investícií v roku 2007 na 32 % v roku 2008 a 27 % v roku 2009, zatiaľ čo podiel EÚ na vývoze priamych zahraničných investícií do Číny v roku 2009 bol s 5,3 miliardy EUR výrazne vyšší ako do Indie, kde predstavoval 3,1 miliardy EUR,

D. keďže v roku 2000 bola India 17. najvýznamnejším obchodným partnerom Európskej únie, pričom v roku 2010 bola na 8. mieste (v čase, keď hodnota tohto obchodu predstavovala 67,8 mld. EUR); keďže relatívny podiel EÚ na trhu Indie však klesol z 23,2 % v roku 1999 na 14,5 % v roku 2009, zatiaľ čo podiel na trhu Číny sa za rovnaké obdobie štvornásobne zvýšil z 2,6 % v roku 1999 na 11,3 % v roku 2009,

E.  keďže India je najväčším príjemcom v rámci všeobecného systému preferencií (VSP); keďže dovoz Európskej únie z Indie s preferenčnými sadzbami alebo bez colných poplatkov dosiahol v roku 2009 hodnotu 19,9 miliardy EUR, čo predstavuje 83 % celkového dovozu EÚ z Indie,

F.  keďže obe strany očakávajú, že odstránením ciel a liberalizáciou v oblasti obchodu so službami a práva usadiť získajú významné výhody, a opätovne potvrdzujú svoje odhodlanie znižovať clá a ďalej liberalizovať oblasť práva usadiť sa a obchodu so službami,

G. keďže v záujme zabezpečenia toho, aby liberalizácia obchodu bola prospešná, musia prístup na trh sprevádzať transparentné a primerané pravidlá a normy,

H. keďže prístup na trh je obmedzovaný necolnými prekážkami obchodu, ako sú zdravotné a bezpečnostné požiadavky alebo technické prekážky, kvantitatívne obmedzenia, postupy posudzovania zhody, mechanizmy na ochranu obchodu, colné postupy, vnútorné zdaňovanie a neprijatie medzinárodných predpisov a noriem,

I.   keďže by sa mali v ešte väčšej miere náležite zohľadňovať aspekty uznávania, vhodnej a účinnej ochrany, uplatňovania a presadzovania práv duševného vlastníctva vrátane patentov, ochranných známok alebo obchodných značiek, autorských práv a podobných práv, zemepisných označení (vrátane označení pôvodu), priemyselných vzorov a topografií integrovaných obvodov,

J.   keďže falšované lieky môžu byť potenciálne škodlivé pre zdravie; keďže EÚ a India by v záujme riešenia tohto problému mali spojiť svoje sily,

K. keďže India je jedným z najväčších výrobcov a vývozcov generických liekov,

L.  keďže článok 1 ods. 1 dohody o spolupráci ustanovuje dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad; keďže to je kľúčový prvok tejto dohody,

M. keďže prístup európskych podnikov na indický trh je naďalej obmedzovaný niekoľkými necolnými prekážkami obchodu, ako sú náročné zdravotné a bezpečnostné požiadavky alebo technické prekážky, kvantitatívne obmedzenia, príliš reštriktívne postupy posudzovania zhody, bezdôvodné mechanizmy na ochranu obchodu, colné postupy, vnútorné zdaňovanie a neprijatie medzinárodných predpisov a noriem;

 

Všeobecné otázky

1.  domnieva sa, že dohoda o voľnom obchode by mala byť vyvážená a kompatibilná s pravidlami a záväzkami WTO; domnieva sa, že úspešný rozvojový program z Dauhy zostáva prioritou obchodnej politiky Európskej únie a že rokovania s Indiou o dohode o voľnom obchode by teda mali byť doplnkovými k multilaterálnym pravidlám;

2.  víta výsledok summitu medzi EÚ a Indiou, ktorý sa konal v decembri 2010, a nabáda rokujúce strany, aby urýchlili rokovania a aby aj naďalej konzultovali s kľúčovými zainteresovanými stranami; pripomína prísľub EÚ a Indie zrýchliť rozhovory o dohode o voľnom obchode a dosiahnuť značný a skutočný pokrok smerom k včasnému uzavretiu ambicióznej a vyváženej všeobecnej dohody o obchode a investíciách; je sklamaný pomalým tempom rokovaní; vyzýva obe strany, aby vyvinuli maximálne úsilie v záujme uzavretia komplexnej, ambicióznej a vyváženej dohody o voľnom obchode do konca roku 2011;

3.  nabáda federálnu vládu a vlády jednotlivých štátov Indie, aby zladili politiky a postupy s cieľom umožniť, aby možné zisky boli čo najvyššie;

4.  vzhľadom na vzájomné dopĺňanie sa oboch ekonomík poukazuje na potenciál zvýšenia objemu obchodu a investícií medzi EÚ a Indiou a na obrovské obchodné príležitosti vyplývajúce z dohody o voľnom obchode; považuje dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou za výhodnú pre obe strany, no odporúča vypracovať vyhodnotenie existujúcich osobitostí jednotlivých odvetví s cieľom identifikovať potenciálne nevýhody dohody o voľnom obchode pre citlivé odvetvia v EÚ;

5.  žiada Komisiu, aby do dohody o voľnom obchode zahrnula ako jej základnú súčasť ambicióznu kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji;

Obchod s tovarom

 

6. víta výsledky mnohých simulácií voľného obchodu, ktoré poukazujú na to, že dohoda o voľnom obchode prinesie zvýšenie celkového vývozu a dovozu tak pre EÚ, ako aj pre Indiu; zdôrazňuje, že pri súčasnej priemernej miere rastu sa očakáva, že dvojstranný obchod sa do roku 2015 zvýši na úroveň 160,6 miliárd EUR;

7.  konštatuje, že priemer uplatňovaných colných sadzieb Indie sa znížil, no tieto úrovne sú aj naďalej značne vyššie než sadzby EÚ; poukazuje najmä na to, že priemer colných sadzieb Indie na trhu s nepoľnohospodárskymi výrobkami dosahuje v súčasnosti 10,1 % v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 4 %, zatiaľ čo priemer colných sadzieb Indie v odvetví poľnohospodárstvo predstavuje 31,8 % v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 13,5 %;

8.  zdôrazňuje, že cieľom priemyselného obchodu by malo byť vzájomné úplné zrušenie ciel s asymetrickým načasovaním a že akákoľvek prípadná výnimka z tohto cieľa by mala byť obmedzená, mala by podliehať preskúmaniu a nemala by zahŕňať vylúčenie odvetví, ktoré sú dôležité pre obe strany, ako sú osobné automobily;

9.  konštatuje, že dohoda by mala rešpektovať špecifiká súvisiace s obchodom s poľnohospodárskymi výrobkami, ale že toto by nemalo brániť otvoreniu trhu v oblastiach komplementárnosti;

10. vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila akýkoľvek negatívny vplyv na európske poľnohospodárstvo, a to najmä v oblastiach, ako je otváranie trhov, GMO, mlieko, hovädzie mäso, ochrana duševného vlastníctva a označovanie pôvodu;

11. Považuje za dôležité, aby dohody o voľnom obchode zahŕňali ambiciózne kapitoly o technických prekážkach obchodu a sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby sa venovala nevyriešeným otázkam, ako sú napríklad dobré životné podmienky zvierat;

12. vyzýva obe strany, aby zabezpečili, aby právna úprava a necolné prekážky obchodu boli riadené takým spôsobom, ktorý nebude brániť celkovému obchodu; vyzýva EÚ aj Indiu, aby vypracovali účinné pravidlá na zamedzenie vzniku zbytočných regulačných prekážok obchodu a na riešenie existujúcich prekážok, pri súčasnom rešpektovaní práva oboch strán na reguláciu;

13. zdôrazňuje, že dohoda o voľnom obchode by mala zahŕňať záväzný mechanizmus riešenia sporov medzi jednotlivými štátmi, ustanovenia o vyjednávaní necolných prekážok obchodu, ako aj účinnú ochrannú doložku;

Obchod so službami, právo usadiť sa

 

14. uznáva, že služby sú najrýchlejšie rastúcim odvetvím indickej ekonomiky; konštatuje, že prvoradým záujmom Indie je liberalizácia v rámci režimu 1 a režimu 4 Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS); upozorňuje, že EÚ by chcela pre väčšinu služieb dokončiť liberalizáciu prístupu na trh a vnútroštátneho postupu v rámci režimu 3; konštatuje, že úplnú ambicióznosť dohody o voľnom obchode nemožno dosiahnuť bez záväzkov v režime 4; zdôrazňuje obrovské výhody, ktoré pre EÚ aj pre Indiu predstavujú celoštátne a celoeurópske uznávanie odborných kvalifikácií a dohody o ich vzájomnom uznávaní a o požiadavkách na udeľovanie licencií v rámci profesionálnych služieb, na ktoré by sa bez problémov mohla vzťahovať dohoda o voľnom obchode; požaduje však, aby sa vykonala dôkladná analýza vo vzťahu k jednotlivým členským štátom, s cieľom zabrániť negatívnym vplyvom na trhu práce v EÚ a zároveň umožniť v rámci režimu 4 prechodný pobyt potrebných kvalifikovaných odborníkov;

15. poukazuje na to, že liberalizácia služieb nesmie nijak obmedzovať právo regulovať služby vrátane verejných služieb;

16. konštatuje, že obchod so službami medzi EÚ a Indiou je pomerne nevyvážený; EÚ vyváža do Indie 1,9 % svojich služieb, zatiaľ čo vývoz služieb Indie predstavuje 11,6 % jej celkového vývozu do EÚ;

17. dôrazne nabáda Indiu, aby vypracovala vhodné právne predpisy v oblasti ochrany údajov, ktoré by Indii umožnili získať štatút krajiny s primeranou úrovňou ochrany, čo by umožnilo prenos osobných údajov z EÚ na základe právnych predpisov EÚ a v súlade s nimi;

18. domnieva sa, že ak by sa zahraničným právnickým a účtovníckym spoločnostiam umožnilo pôsobiť v Indii, bolo by to značným prínosom pre indickú ekonomiku a povolania, ako aj pre európske spoločnosti, ktoré majú odborné znalosti v oblasti medzinárodného práva a účtovníctva, a pre ich zákazníkov, vyzýva Komisiu, aby spolu s indickými orgánmi preskúmali možnosti a rozsah liberalizácie právnych a účtovníckych služieb v rámci dohody o voľnom obchode;

19. nabáda Indiu, aby ešte viac otvorila svoje sektory bankovníctva, poisťovníctva a maloobchodu v súlade s reformami, ktoré oznámili indické orgány, ako prejav uznania toho, že na zabezpečenie dohľadu nad finančnými službami, zníženie systémového rizika a zabezpečenie najvyššej možnej úrovne ochrany spotrebiteľa sú dôležité náležité právne predpisy vo finančnej oblasti;

Investície

 

20. vyzýva Komisiu, aby rokovala o kapitole o investíciách ako o súčasti dohody o voľnom obchode, a aby tak umožnila bezproblémovejšie vzájomné investovanie na trhoch podporou a ochranou dohôd o investíciách a súčasným skúmaním okamžitých možností; navrhuje, že takouto kapitolou o investíciách by sa mohlo ustanoviť vytvorenie systému jednotného informačného strediska pre investorov do oboch ekonomík, ktoré by im objasnilo rozdiely v pravidlách a postupoch investovania a poskytlo informácie o všetkých právnych aspektoch;

21. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby ustanovenia o ochrane investícií neoslabovali schopnosť strán vydávať povinné licencie alebo aby nepodkopávali iné politiky v oblasti verejného zdravia;

Verejné obstarávanie

 

22. víta skutočnosť, že India súhlasila so zahrnutím verejného obstarávania do dohody o voľnom obchode; ľutuje však, že sa tak stalo len na federálnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby rokovaniami zabezpečila účinné a transparentné systémy obstarávania; vyzýva Indiu, aby pri zadávaní verejných zákaziek uplatňovala transparentné a spravodlivé postupy a aby európskym podnikom umožnila prístup k systémom verejného obstarávania; vyzýva Indiu, aby zabezpečila, aby sa to vzťahovalo na čo najviac spoločností, najmä na podniky verejného sektora;

Obchod a hospodárska súťaž

 

23. víta pokrok, ktorý sa dosiahol pri vypracúvaní kapitoly o obchode a hospodárskej súťaži v dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou, a vyzýva obe strany, aby posilnili vzájomnú spoluprácu v oblasti otázok hospodárskej súťaže súvisiacich s obchodom, v oblasti práv duševného vlastníctva a priemyselnej a obchodnej politiky;

24. víta skutočnosť, že India sa v medzinárodných a vnútroštátnych právnych predpisoch zaviazala k zabezpečeniu spoľahlivého systému v oblasti práv duševného vlastníctva a k využívaniu flexibility v rámci dohody TRIPS v záujme splnenia svojich záväzkov v oblasti verejného zdravia, najmä v súvislosti s prístupom k základným liekom; dôsledne nabáda Indiu, aby zaviedla a presadzovala tento režimu a aby zároveň zlepšila prístup k základným liekom; vyzýva EÚ a Indiu, aby zabezpečili, aby záväzky vyplývajúce z dohody o voľnom obchode neboli prekážkou v prístupe k základným liekom, zatiaľ čo India buduje svoje kapacitu pri prechode z priemyslu zameraného na generické lieky na priemysel založený na výskume; podporuje spoluprácu medzi EÚ a Indiou v oblasti farmaceutického priemyslu založeného na výskume, s cieľom zabezpečiť obojstranne výhodný rast v tejto oblasti;

25. vyzýva Komisiu a príslušné indické orgány, aby spolupracovali na spoločnom vymedzení falšovaných liekov spôsobom, ktorý by nebránil prístupu k základným liekom, a aby koordinovali opatrenia na účinný boj proti falšovaniu a najmä proti falšovaným liekom, ktoré sú škodlivé pre zdravie pacientov;

26. zdôrazňuje, že vysoká úroveň ochrany zemepisných označení, a to najneskôr v čase nadobudnutia platnosti dohody o voľnom obchode, má zásadný význam;

Obchod a trvalo udržateľný rozvoj

 

27. uznáva, že kapitola o trvalo udržateľnom rozvoji je nevyhnutnou súčasťou každej dohody o voľnom obchode EÚ, a vyzýva obe strany, aby sa dohodli na ambicióznej kapitole, ktorá vyjadruje spoločné odhodlanie podporovať trvalo udržateľný rozvoj a inkluzívny rast na základe spoločných hodnôt;

28. zdôrazňuje význam ratifikácie a účinného vykonávania základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ako aj medzinárodných dohôd v oblasti životného prostredia a o rybolove;

29. víta všetky snahy indickej vlády o odstránenie detskej práce; vyzýva indickú vládu a Komisiu, aby pokračovali vo financovaní aktivít zameraných na to, aby deťom umožnili chodiť do školy;

30. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby spoločnosti EÚ, ktoré využívajú osobitné hospodárske zóny, dodržiavali základné pracovné práva alebo ďalšie pracovné práva založené na dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce, ktoré India ratifikovala;

31. zdôrazňuje, že ľudské práva, demokracia a bezpečnosť sú základnými prvkami vzťahu medzi EÚ a Indiou; vyzýva preto obe strany, aby zabezpečili, aby sa dialóg o otvorených otázkach zintenzívnil, najmä s ohľadom na otázku Kašmíru;

Úloha Európskeho parlamentu

 

32. od Rady a Komisie očakáva, že Parlamentu predložia dohodu o voľnom obchode a v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)[5] ho požiadajú o súhlas;

Ďalšie hľadiská

 

33. víta pokrok, ktorý India dosiahla v oblasti rozvojovej pomoci, keď sa okrem príjemcu stáva aj jej darcom;

34. poukazuje na to, že ak sa bude hospodárska spolupráca medzi EÚ a Indiou opierať o systém spoločných univerzálnych hodnôt, môže sa to stať vzorom pre spoluprácu s inými krajinami;

35. domnieva sa, že EÚ musí venovať osobitnú pozornosť odvetviu malých a stredných podnikov v Indii, a preto navrhuje, aby sa vo všetkých programoch rozvojovej spolupráce medzi EÚ a Indiou posilnili malé a stredné podniky prostredníctvom opatrení, ktoré pomôžu financovať miestne trhovo orientované projekty;

36. víta šírenie mikroúverov v Indii, ktoré si získali uznanie ako účinný spôsob rozvoja podnecovaného bežným obyvateľstvom;

37. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Indie.

[1]      Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 589.
[2]      Ú. v. ES C 117 E, 6.5.2000, s. 166.
[3]      Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 591.
[4]      Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 128.
[5] Článok 218 ods. 6 písm. a) bod (v) ZFEÚ.