Dokument na schôdzu
5.9.2011 B7‑0474/2011
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B7‑0418/2011
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku
o komplexnom prístupe k antropogénnym emisiám látok iných ako CO2, ktoré prispievajú k zmene klímy
Richard Seeber, Theodoros Skylakakis
v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Uznesenie Európskeho parlamentu o komplexnom prístupe k antropogénnym emisiám látok iných ako CO2, ktoré prispievajú k zmene klímy
Európsky parlament,
– so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy z Kjóta (UNFCCC) a na Montrealský protokol Viedenského dohovoru o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu,
– so zreteľom na klimaticko-energetický balík EÚ z decembra 2008 a na nariadenie ES č. 842/2006 o určitých fluórovaných plynoch,
– so zreteľom na oznámenia Komisie, ako sú KOM(2010)0265 o analýze variantov prekročiť 20%-né zníženie emisií skleníkových plynov a posúdení rizika úniku uhlíka, KOM(2010)0086 o medzinárodnej politike v oblasti klímy po konferencii v Kodani: nutnosť okamžitého konania v záujme oživenia celosvetového úsilia o ochranu klímy a KOM(2011)0112 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050,
– so zreteľom na predchádzajúce uznesenia EP o zmene klímy, najmä uznesenie zo 4. februára 2009 o odporúčaniach pre budúcu integrovanú politiku Európskej únie v oblasti boja proti zmene klímy – 2050: budúcnosť sa začína dnes[1], uznesenie z 10. februára 2010 o výsledkoch kodanskej konferencie o zmene klímy (COP15)[2] a uznesenie z 25. novembra 2010 o konferencii o zmene klímy v Kankúne (COP16)[3],
– so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie ..., ktorú predložil Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 115 rokovacieho poriadku, a so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie,
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
A. keďže vedecké dôkazy o zmene klímy a jej dosahoch sú nesporné, v dôsledku čoho je nevyhnutné uskutočniť rýchle, koordinované a ambiciózne kroky na európskej a medzinárodnej úrovni s cieľom vyrovnať sa s týmto celosvetovým problémom;
B. keďže cieľ obmedzenia celkového nárastu priemernej globálnej ročnej teploty zemského povrchu na 2 ºC (tzv. cieľ 2 ºC) sa po dohodách z Kankúnu (COP16) stal medzinárodným cieľom,
C. keďže Kjótsky protokol UNFCCC sa zaoberá emisiami skleníkových plynov spôsobujúcimi globálne otepľovanie iba čiastočne – týka sa len oxidu uhličitého (CO2 ), metánu (CH4), oxidu dusného (N2O), fluórovaných uhľovodíkov (HFC), plnofluórovaných uhľovodíkov (PFC) a hexafluoridu síry (SF6), zatiaľ čo na niektoré ostatné halogénové uhľovodíky s veľkým potenciálom otepľovať sa vzťahuje Montrealský protokol vzhľadom na ich schopnosť poškodzovať ozónovú vrstvu;
D. keďže skleníkové plyny sa líšia mierou, do akej vplývajú na otepľovanie globálneho klimatického systému (vyjadrenou ako radiačná účinnosť (tzv. radiative forcing) vo wattoch na meter štvorcový), a to v dôsledku svojich rozličných radiačných vlastností a životnosti v atmosfére; keďže podľa 4. hodnotiacej správy IPCC z roku 2007 dosahuje tento vplyv na otepľovanie hodnotu 1,66W/m2 v prípade CO2, 0,48W/m2 v prípade CH4, 0,16W/m2 v prípade N2O a 0,35W/m2 v prípade halogénových uhľovodíkov;
E. keďže plynné znečisťujúce látky, akými sú oxid uhoľnatý (CO), oxidy dusíka (NOx), metán a ďalšie prchavé organické zlúčeniny (POZ), tvoria ozón v najnižšej vrstve 10 – 15 km nad zemským povrchom (troposféra); keďže z dôvodu veľkého nárastu obsahu metánu, CO, POZ a NOx od predindustriálnej éry sa množstvo ozónu v troposfére zvýšilo približne o 30 % a jeho podiel na globálnom otepľovaní dosahuje 20 % podielu CO2 (0,36W/m2);
F. keďže čierny uhlík (sadze), ktorý tvorí aerosol obsiahnutý v časticiach uvoľňovaných pri neúplnom spaľovaní fosílnych palív a biomasy, spôsobuje globálne otepľovanie dvoma spôsobmi: v atmosfére pohlcuje slnečné žiarenie, ktoré zohrieva okolitý vzduch, zatiaľ čo v dôsledku jeho šírenia ovzduším môže dochádzať k stmavnutiu snehu a ľadu a urýchleniu topenia (0,10 W/m2);
G. keďže nesplnenie cieľa 2 ºC bude mať obrovské následky pre životné prostredie a spôsobí enormné hospodárske náklady – okrem iného povedie k zvýšeniu pravdepodobnosti dosiahnutia krajného bodu, keď začnú teplotné úrovne pôsobiť na uvoľňovanie CO2 a CH4 zo zásobární, akými sú lesy a permafrost, a obmedzí sa schopnosť prírody pohlcovať uhlík v oceánoch;
H. keďže podľa správy vedeckej hodnotiacej komisie UNEP a WMO za rok 2010 Montrealský protokol výrazne prispel k zníženiu globálnych emisií skleníkových plynov; keďže v roku 2010 došlo na základe Montrealského protokolu k zníženiu emisií látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu o približne 10 gigaton emisií ekvivalentu CO2 za rok, čo je približne päťkrát viac ako ročný cieľ zníženia emisií stanovený pre prvé záväzné obdobie (2008 – 2012) Kjótskeho protokolu;
I. keďže Komisia v súčasnosti reviduje nariadenie (ES) č. 842/2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch,
1. konštatuje, že európske a medzinárodné politiky v oblasti klímy sa sústreďovali predovšetkým na dlhodobé znižovanie emisií CO2, napríklad prostredníctvom zvyšovania energetickej efektívnosti, využívania obnoviteľných zdrojov energie a iných nízkouhlíkových technológií;
2. žiada zavedenie komplexnej európskej politiky v oblasti klímy, ktorá zohľadní všetky zdroje otepľovania a všetky možnosti na zmiernenie; zdôrazňuje, že popri posúdení možností znižovania emisií CO2 by sa v nej mal klásť dôraz na stratégie, ktoré môžu priniesť najrýchlejšiu odpoveď na zmenu klímy;
3. konštatuje, že sú dostupné regulačné stratégie rýchlych opatrení s cieľom postupne ukončiť produkciu a spotrebu fluórovaných uhľovodíkov a znížiť emisie čierneho uhlíka a plynov, ktoré spôsobujú formovanie ozónu v troposfére, a že tieto stratégie možno začať o 2 – 3 roky a náležite ich realizovať v priebehu 5 – 10 rokov, čo môže priniesť želané riešenie problému zmeny klímy v rámci desaťročí alebo skôr, najmä pokiaľ ide o niektoré fluórované uhľovodíky za cenu na úrovni len 5 až 10 centov za tonu, zatiaľ čo v súčasnosti je cena uhlíka vyššia než 13 EUR za tonu;
4. poznamenáva, že domáce opatrenia týkajúce sa fluórovaných plynov vo forme nariadenia o fluórovaných plynoch zďaleka nesplnili očakávania a že neriešenie týchto nedostatkov značne oslabí pozíciu EÚ v rámci rokovaní zmluvných strán UNFCCC;
5. naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila revíziu nariadení o fluórovaných plynoch a vypracovala návrhy s cieľom zabezpečiť, aby sa rýchlo začalo s postupným zastavením produkcie a spotreby fluórovaných uhľovodíkov, urýchlilo postupné ukončovanie výroby a spotreby hydrochlórfluóruhľovodíkov (HCFC) vo forme rôznych produktov a aplikácií a aby sa z vyradených výrobkov a zariadení získavali a ničili skleníkové plyny poškodzujúce stratosférickú ozónovú vrstvu;
6. víta záväzok Európskej únie prijatý na 17. konferencii o zmene klímy v Durbane (COP17) podporovať opatrenia v súvislosti s HFC vyplývajúce z Montrealského protokolu ako najlepší príklad netrhového prístupu k znižovaniu emisií skleníkových plynov;
7. poznamenáva, že na poslednom zasadnutí zmluvných strán Montrealského protokolu podporila Komisia ako vyjednávač za EÚ princíp návrhov severoamerických krajín a Mikronézskych federatívnych štátov na postupné vyradenie fluórovaných uhľovodíkov a likvidáciu HFC-23 vznikajúceho ako vedľajší produkt a že na poslednej konferencii zmluvných strán UNFCCC v Kankúne predložila EÚ návrh rozhodnutia, ktoré zmluvné strany zaväzuje k dodržiavaniu dohody o tejto otázke v súlade s Montrealským protokolom bez toho, aby bol dotknutý rozsah pôsobnosti UNFCCC;
8. naliehavo vyzýva Komisiu vzhľadom na nedávno zistený problém zneužívania kreditov na emisie plynu HFC-23 z mechanizmu čistého rozvoja (CDM), aby preskúmala možnosti presadenia okamžitého začatia postupného ukončovania výroby a spotreby tohto plynu na medzinárodnej úrovni, a to skôr prostredníctvom úspešného Montrealského protokolu než prostredníctvom pružných mechanizmov v rámci Kjótskeho protokolu;
9. naliehavo vyzýva na okamžité prijatie krokov vedúcich k zníženiu emisií čierneho uhlíka ako metódy rýchlych opatrení na zabránenie topeniu ľadovcov, pričom sa prednostne treba zamerať na emisie, ktoré majú vplyv na oblasti snehu a ľadu vrátane ľadovcov v Arktíde, Grónsku a v himalájsko-tibetskej oblasti;
10. vyzýva EÚ, aby podporovala existujúce technológie, ktoré drasticky znižujú emisie čierneho uhlíka; ďalej naliehavo vyzýva, aby sa podporovali a presadzovali právne predpisy zakazujúce vyrubovanie a vypaľovanie lesov, presadzujúce prísne a pravidelné testovanie emisií vozidiel, obmedzujúce spaľovanie biomasy a monitorujúce ročné emisie elektrární;
11. požaduje dôkladné a globálne vykonávanie právnych predpisov v oblasti znečisťovania ovzdušia a zavádzanie dostupných technológií, ktoré môžu znížiť emisie NOx a CO, čo by znížilo množstvo troposférického ozónu antropogénneho pôvodu, ktorý je významným skleníkovým plynom;
12 dôrazne nalieha na Európsku komisiu, aby informovala Európsky parlament o všetkých krokoch, ktoré v tejto oblasti prijíma, a aby vynahradila stratený čas urýchleným začlenením týchto politík do legislatívneho procesu;
13. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.