Dokument na schôdzu
12.9.2011 B7‑0488/2011
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
o pozícii a záväzku Európskej únie pred zasadnutím OSN na vysokej úrovni týkajúcim sa prevencie a kontroly neprenosných chorôb
Antonyia Parvanova, Sarah Ludford, Liam Aylward, Frédérique Ries
v mene skupiny ALDE
Linda McAvan, Glenis Willmott
v mene skupiny S&D
Michèle Rivasi, Raül Romeva i Rueda
v mene skupiny Verts/ALE
Marina Yannakoudakis, Milan Cabrnoch
v mene skupiny ECR
Marisa Matias, Bairbre de Brún, Nikolaos Chountis
v mene skupiny GUE/NGL
Uznesenie Európskeho parlamentu o pozícii a záväzku Európskej únie pred zasadnutím OSN na vysokej úrovni týkajúcim sa prevencie a kontroly neprenosných chorôb
Európsky parlament,
– so zreteľom na akčný plán WHO týkajúci sa celosvetovej stratégie prevencie a kontroly neprenosných chorôb v rokoch 2008 – 2013[1],
– so zreteľom na rezolúciu Svetovej zdravotníckej organizácie z 11. septembra 2006 o prevencii a kontrole neprenosných chorôb v európskom regióne WHO[2],
– so zreteľom na rezolúciu OSN 64/265 z októbra 2010 o prevencii a kontrole neprenosných chorôb[3],
– so zreteľom na Moskovské vyhlásenie o zdravom životnom štýle a kontrole neprenosných chorôb z apríla 2011[4],
– so zreteľom na rezolúciu Svetového zdravotníckeho zhromaždenia o neprenosných chorobách z mája 2011[5],
– so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o prevencii a kontrole neprenosných chorôb[6],
– so zreteľom na správu WHO z roku 2008 o celosvetovom dohľade nad chronickými respiračnými chorobami a o ich prevencii a kontrole[7],
– so zreteľom na Parmské vyhlásenie a záväzok konať, ktorý prijali členské štáty európskeho regiónu WHO v marci 2011[8],
– so zreteľom na Astúrske vyhlásenie WHO z roku 2011[9],
– so zreteľom na Európsku chartu boja proti obezite, ktorá bola prijatá v novembri 2006[10],
– so zreteľom na články 168 a 179 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na článok 35 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2007 o podpore zdravého stravovania a telesnej aktivity: európsky rozmer prevencie nadváhy, obezity a chronických ochorení[11] a na svoje uznesenie z 25. septembra 2008 o Bielej knihe o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe[12],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o opatreniach na boj proti srdcovo-cievnym ochoreniam[13], na uznesenie z 10. apríla 2008 o boji proti rakovine v rozšírenej Európskej únii[14] a na svoje vyhlásenie z 27. apríla 2006 o cukrovke[15],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o hodnotení európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 v polovici trvania,
– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 1600/2002/ES, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva[16],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami[17] a na uznesenie zo 6. mája 2010 o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ[18],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o oznámení Komisie s názvom Boj proti rakovine: európske partnerstvo[19] a na uznesenie zo 6. mája 2010 o bielej knihe Komisie nazvanej Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení[20],
– so zreteľom na rozhodnutie Rady z 2. júna 2004 o uzavretí Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku (2004/513/ES)[21],
– so zreteľom na závery Rady o zdraví srdca v roku 2004[22],
– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013)[23],
– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)[24],
– so zreteľom na závery Rady o inovačných prístupoch k chronickým ochoreniam v oblasti verejného zdravia a systémov zdravotnej starostlivosti zo 7. decembra 2010[25],
– so zreteľom na závery Rady o spoločných hodnotách a zásadách v zdravotníckych systémoch Európskej únie z 22. júna 2006 a na závery Rady s názvom Smerom k moderným, pružne reagujúcim a udržateľným systémom zdravotnej starostlivosti zo 6. júna 2011[26],
– so zreteľom na závery Rady o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia z 10. mája 2010[27],
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže podľa WHO je 86 % úmrtí v Európe spôsobených neprenosnými chorobami;
B. keďže štyri najrozšírenejšie neprenosné choroby sú srdcovo-cievne ochorenia, respiračné choroby, rakovina a cukrovka;
C. keďže srdcovo-cievne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtia a každý rok im podľahnú viac než dva milióny osôb; keďže najrozšírenejším srdcovo-cievnym ochorením je ischemická choroba srdca, ktorá je príčinou viac než tretiny úmrtí (741 000), a mozgová mŕtvica, ktorá spôsobuje o niečo viac ako štvrtinu (508 000) všetkých úmrtí na srdcovo-cievne ochorenia;
D. keďže rakovina je druhou najčastejšou príčinou úmrtí a vyskytuje sa u 3 až 4 % populácie, pričom v staršom veku sa jej výskyt zvyšuje na 10 až 15 %; keďže každý rok je rakovina podľa odhadov diagnostikovaná u 2,45 milióna osôb v EÚ a zomiera na ňu 1,23 milióna ľudí; keďže výskyt rakoviny u detí sa v Európe zvyšuje o viac ako 1 % ročne;
E. keďže ochorenia, ktorým možno predchádzať, napríklad astma a chronická obštrukčná choroba pľúc, postihujú v Európe milióny osôb;
F. keďže neexistuje žiadna globálna stratégia ani iniciatíva EÚ, ktorá by bola komplexne zameraná na cukrovku (typ 1 a typ 2), ktorou podľa odhadov trpí viac než 32 miliónov občanov EÚ, pričom podobný počet osôb trpí poruchou glukózovej tolerancie, ktorá sa u nich s veľkou pravdepodobnosťou vyvinie do cukrovky s klinickými príznakmi ; keďže sa očakáva, že tieto údaje sa do roku 2030 zvýšia o 16 % v dôsledku epidémie obezity, starnutia európskej populácie a ďalších faktorov, ktoré sa ešte musia identifikovať a vyžadujú si ďalší výskum;
G. keďže štyri rizikové faktory spôsobujú väčšinu chronických neprenosných chorôb; fajčenie, nevyvážená strava, konzumácia alkoholu a nedostatok telesnej aktivity; keďže vystavenie látkam znečisťujúcim životné prostredie je piatym významným faktorom, ktorý treba brať do úvahy;
H. keďže fajčenie je najčastejšou príčinou úmrtí, ktorým je možné predísť, a spôsobuje smrť jedného z dvoch dlhodobých konzumentov tabaku;
I. keďže konzumácia alkoholu, nesprávna výživa a nedostatok telesnej aktivity môžu významne zvýšiť riziko vzniku niektorých typov srdcovo-cievnych ochorení, rakoviny a cukrovky;
J. keďže stále viac sa vyzdvihuje významná úloha telesnej aktivity pri prevencii neprenosných chorôb;
K. keďže väčšine chronických neprenosných chorôb je možné predísť, konkrétnejšie obmedzením alebo vyvarovaním sa kľúčových rizikových faktorov, napríklad fajčenia, nevyváženej stravy, chýbajúcej telesnej aktivity, konzumácie alkoholu a vystaveniu určitým chemickým látkam; keďže účinná environmentálna politika vrátane uplatňovania platných právnych predpisov a noriem ponúka veľké možnosti z hľadiska prevencie;
L. keďže u väčšiny neprenosných chorôb sa prejavujú rovnaké ťažkosti, ako napríklad chronická bolesť a problémy v oblasti mentálneho zdravia, ktoré majú na pacientov a kvalitu ich života priamy vplyv a ktoré by sa mali riešiť spoločným horizontálnym prístupom, aby mohli systémy zdravotníctva bojovať proti týmto chorobám na základe účinnejšieho využitia nákladov;
M. keďže naďalej existujú nevyužité možnosti, pokiaľ ide o prevenciu ochorení, a to aj napriek tomu, že bolo preukázané, že stratégiami prevencie neprenosných chorôb, ktoré sa uplatňujú na celú populáciu, sa trvalo znižujú náklady;
N. keďže 97 % výdavkov na zdravotníctvo ide v súčasnosti do liečby a len 3 % sa investujú do prevencie a keďže náklady na liečbu a manažment neprenosných chorôb sa dramaticky zvyšujú vďaka širšej dostupnosti diagnostických prostriedkov a liečby;
O. keďže WHO považuje nárast neprenosných chorôb za epidémiu a odhaduje, že táto epidémia si do roku 2030 vyžiada životy 52 miliónov osôb;
P. keďže Svetové ekonomické fórum a Harvardská univerzita uverejnili údaje, v ktorých sa odhaduje, že neprenosné choroby spôsobia v rokoch 2005 až 2030 zníženie celosvetovej hospodárskej produkcie o 25 triliónov EUR;
Q. keďže neprenosné choroby by mohli zabrániť splneniu stratégie Európa 2020 a pripraviť ľudí o právo žiť zdravý a produktívny život;
R. keďže EÚ má ústredné miesto pri urýchľovaní napredovania v oblasti globálnych zdravotníckych výziev vrátane rozvojových cieľov tisícročia v oblasti zdravotníctva a neprenosných chorôb, ako sa uvádza v záveroch Rady o úlohe EÚ v oblasti globálneho zdravotníctva;
S. keďže prenatálne podmienky, vrátane vystavenia znečisteniu životného prostredia, majú celoživotný vplyv na mnohé hľadiská zdravia a životných podmienok, najmä pokiaľ ide o pravdepodobnosť vzniku respiračných chorôb, a môžu prispievať k vzniku rakoviny a cukrovky;
T. keďže napriek tomu, že ľudia žijú v priemere dlhšie a zdravšie ako predchádzajúce generácie, EÚ čelí v súvislosti so starnutím populácie a s novým fenoménom veľmi starých osôb epidémii chronických ochorení a multimorbidity, ako aj s tým súvisiacej hrozbe neudržateľnosti vnútroštátnych zdravotníckych systémov alebo silnejúcemu tlaku na ich udržateľnosť;
U. keďže sociálno-ekonomické faktory sú aj významnými určujúcimi činiteľmi v oblasti zdravia a rozdiely v tejto oblasti existujú medzi členskými štátmi, ako aj v rámci nich;
V. keďže podľa odhadov bude do roku 2020 v Európe chýbať až milión zdravotníckych pracovníkov vrátane všeobecných lekárov, sestier, zubárov, farmaceutov a fyzioterapeutov;
W. keďže sociálne a environmentálne faktory by sa mali jednoznačne identifikovať ako činitele s určujúcim vplyvom na zdravie vzhľadom na to, že napríklad znečistenie ovzdušia vo vnútornom prostredí každý rok spôsobí úmrtie 1,6 milióna osôb a z tohto dôvodu predstavuje obrovské environmentálne zdravotné riziko v Európe a vedie k významnému skráteniu predpokladanej dĺžky života a produktivity;
X. keďže občania EÚ sú znepokojení možným vplyvom životného prostredia na ich zdravie, pričom najväčšie obavy majú z potenciálnych vplyvov nebezpečných chemických látok; keďže napríklad každoročné úmrtie viac ako 455 000 osôb v 27 členských štátoch EÚ na srdcovo-dýchacie ochorenia súvisí so znečistením jemnými časticami;
1. žiada Komisiu a členské štáty EÚ, aby prijali silný politický záväzok, ktorý bude zodpovedať významu a závažnosti globálnej epidémie neprenosných chorôb;
2. naliehavo vyzýva EÚ, aby presadzovala odvážny cieľ znižovať úmrtnosť na neprenosné choroby, ktorým sa dá predísť, napríklad cieľ WHO znížiť úmrtnosť na vnútroštátnej úrovni do roku 2025 o 25 % v porovnaní s úrovňou v roku 2010;
3. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby schválili týchto päť kľúčových záväzkov a aby ich začlenili do politického vyhlásenia, ktoré sa prijme v septembri 2011 na zasadnutí OSN na vysokej úrovni týkajúcom sa neprenosných chorôb:
- zníženie úmrtnosti na neprenosné choroby, ktorým sa dá predísť, o 25 % do roku 2025, tak ako to navrhuje WHO;
- zavedenie úsporných a šetriacich zásahov vrátane urýchleného vykonania Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku, zníženie príjmu soli, cukru, nasýtených tukov a trans-mastných kyselín v rámci celej populácie, zníženie konzumácie alkoholu v celej populácii a podpora lepšieho prístupu k telesným aktivitám pre všetkých obyvateľov, ako aj zníženie vystavenia znečisteniu životného prostredia v rámci celej populácie;
- sledovanie trendov, pokiaľ ide o úmrtia na neprenosné ochorenia, a spoločné rizikové faktory neprenosných chorôb;
- vytvorenie globálnych a vnútroštátnych mechanizmov vyvodzovania zodpovednosti pre všetky kľúčové zainteresované strany;
- vytvorenie partnerstva na vysokej úrovni v roku 2012 na podporu vykonávania odporúčaní a organizácia zasadnutia na vysokej úrovni v roku 2014 s cieľom preskúmať mieru splnenia záväzkov;
4. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne uplatňovali politickú deklaráciu, ktorá sa má prijať v nadväznosti na zasadnutie na vysokej úrovni, a zapojili do tohto procesu všetky príslušné agentúry a inštitúcie EÚ s cieľom zamerať sa na riešenie výziev v súvislosti s neprenosnými chorobami;
5. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili oblasť primárnej prevencie, výskumu, včasnej diagnostiky a manažmentu štyroch najrozšírenejších neprenosných chorôb, t. j. srdcovo-cievnych ochorení, respiračných chorôb, rakoviny a cukrovky, a to vrátane včasnej identifikácie osôb, ktorým hrozí vysoké riziko ochorenia alebo úmrtia na tieto choroby;
6. zdôrazňuje potrebu integrovaného a holistického prístupu k dlhodobým ochoreniam, ktorý bude zameraný na pacienta a ktorého súčasťou bude prevencia ochorení a podpora zdravia, včasné stanovenie diagnózy, monitoring a vzdelávanie a koordinácia nemocničnej starostlivosti a starostlivosti v rámci komunít;
7. žiada uplatňovať stratégie prevencie neprenosných chorôb od skorého veku;
8. konštatuje, že by sa mali urýchlene zaviesť politiky zamerané na sociálne, hospodárske a environmentálne faktory a faktory týkajúce sa správania, ktoré súvisia s neprenosnými chorobami, aby sa zabezpečili najúčinnejšie možné reakcie na tieto choroby a aby sa zároveň zvýšila kvalita života a zabezpečila rovnosť v zdraví;
9. uznáva, že zameranie modelov starostlivosti o chronických pacientov na pokročilé chronické stavy sa musí presmerovať na osoby s neprenosnými chorobami v počiatočných fázach, pričom konečným cieľom by nemalo byť len zvládnutie ochorení, ale aj zlepšenie prognózy pre pacientov s chronickými ochoreniami;
10. víta, že predchádzajúce predsedníctva EÚ kládli dôraz na prevenciu a kontrolu chronických neprenosných chorôb vrátane prioritného zamerania španielskeho predsedníctva na srdcovo-cievne ochorenia a konferencií poľského predsedníctva na tému detských chronických respiračných chorôb a zdravotnej solidarity – prekonávania rozdielov v zdravotníctve medzi členskými štátmi EÚ;
11. vyzýva na vytvorenie jednoznačných protokolov a smerníc založených na dôkazoch pre najrozšírenejšie neprenosné choroby s cieľom zabezpečiť náležitý manažment vo vzťahu k pacientom a ich adekvátnu liečbu zo strany celého zdravotníckeho personálu vrátane špecialistov, lekárov primárnej starostlivosti a špecializovaných sestier;
12. zdôrazňuje potrebu výskumu a vzdelávania v oblasti chronických ochorení na všetkých úrovniach, predovšetkým pokiaľ ide o štyri najrozšírenejšie neprenosné ochorenia, ako aj v oblasti obmedzovania rizikových faktorov, všeobecných zásahov v oblasti verejného zdravia a interakcií medzi zdrojmi znečisťovania a ich vplyvmi na zdravie, pričom v regiónoch a krajinách s dostatočnými zdrojmi by mal byť výskum prioritne orientovaný na multidisciplinárnu spoluprácu v oblasti neprenosných chorôb;
13. naliehavo vyzýva členské štáty, aby dodržiavali normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia a aby uplatňovali smernice WHO pre kvalitu vnútorného aj vonkajšieho ovzdušia, ako aj Parmské vyhlásenie a tzv. záväzok konať z roku 2010, v ktorom je uvedená potreba zaoberať sa zdravotnými vplyvmi zmeny klímy;
14. zdôrazňuje potrebu okamžitej a účinnej revízie smernice o tabakových výrobkoch;
15. zdôrazňuje, že na to, aby mohla EÚ a členské štáty plniť ciele v oblasti neprenosných chorôb a prekonávať výzvy v oblasti verejného zdravia, sociálnych otázok a hospodárstva, je potrebné, aby naďalej začleňovali prevenciu a obmedzovanie rizikových faktorov do všetkých príslušných legislatívnych a politických oblastí a predovšetkým do politík v oblasti životného prostredia, potravín a spotrebiteľských otázok;
16. uznáva, že podľa článku 168 ZFEÚ sú za činnosti v oblasti zdravotníctva v prvom rade zodpovedné členské štáty, avšak zdôrazňuje význam vypracovania stratégie EÚ pre chronické neprenosné choroby nasledovanej odporúčaním Rady, v ktorej by mali byť jednotlivé časti venované štyrom najrozšírenejším neprenosným chorobám, mali by v nej byť zohľadnené rodové špecifiká a mala by byť vypracovaná v spolupráci s príslušnými zúčastnenými stranami vrátane pacientov a zdravotníckych pracovníkov;
17. vyzýva členské štáty, aby do roku 2013 vypracovali vnútroštátne plány týkajúce sa neprenosných chorôb, predovšetkým pokiaľ ide o štyri najrozšírenejšie neprenosné choroby, s tým, že ich zdroje by mali zodpovedať závažnosti záťaže, ktorú tieto ochorenia spôsobujú, a aby v súvislosti s činnosťou v oblasti neprenosných chorôb vytvorili koordinačné mechanizmy na vysokej úrovni;
18. konštatuje, že vykonávaním vnútroštátnych programov v oblasti neprenosných chorôb, spolu s ich účinnejšou prevenciou, diagnostikou a manažmentom, by sa mohlo významne znížiť zaťaženie, ktoré tieto ochorenia spôsobujú, a pozitívne tým prispieť k zachovaniu udržateľnosti vnútroštátnych systémov zdravotníctva;
19. vyzýva Komisiu, aby neustále sledovala pokrok v EÚ, pokiaľ ide o vykonávanie vnútroštátnych programov v oblasti neprenosných chorôb zo strany členských štátov, predovšetkým v súvislosti so štyrmi najrozšírenejšími chorobami, a so zameraním na pokrok v oblasti prevencie, včasného odhaľovania, manažmentu chorôb a výskumu, a aby o tomto pokroku informovala;
20. vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zvýšenie počtu zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú vyškolení a v súčasnosti zamestnaní v zdravotníctve, s cieľom účinnejšie bojovať so záťažou neprenosných chorôb;
21. zdôrazňuje potrebu ucelenosti a prepojenia politickej deklarácie OSN s prebiehajúcimi aktivitami Rady EÚ a Komisie, t. j. obdobím reflexie o chronických ochoreniach;
22. žiada Komisiu, aby posúdila a zhodnotila možnosť rozšíriť mandát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb tak, aby zahŕňal neprenosné choroby, a využiť ho ako stredisko pre zhromažďovanie údajov a prípravu odporúčaní o neprenosných chorobách, čím sa tvorcom politík, vedcom a doktorom poskytnú najlepšie postupy a rozšíria sa ich vedomosti o neprenosných chorobách;
23. zdôrazňuje potrebu stanoviť priority pre centralizované zhromažďovanie údajov s cieľom získať porovnateľné údaje, ktoré umožnia lepšie plánovanie a tvorbu odporúčaní v celej EÚ;
24. vyzýva na komplexné preskúmanie uplatňovania politickej deklarácie OSN do roku 2014;
25. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili účasť delegácie na vysokej úrovni na zasadnutí OSN 19. až 20. septembra 2011 a v rámci zasadnutia aj predloženie ambicióznej a koordinovanej pozície EÚ zo strany tejto delegácie;
26. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, veľvyslancovi EÚ pri OSN, generálnemu tajomníkovi OSN a generálnemu riaditeľovi WHO.