Dokument na schôdzu
20.9.2011 B7‑0521/2011
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
o budúcnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii
Pervenche Berès, Marian Harkin
v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
Uznesenie Európskeho parlamentu o budúcnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii
Európsky parlament,
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení[1], ktorou bol zriadený Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii[2],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii[3],
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[4],
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 KOM(2011)0500 ),
– so zreteľom na výročné správy Komisie o činnosti EGF,
– so zreteľom na konferencie zúčastnených strán o budúcnosti EGF, ktoré Komisia uskutočnila v januári a marci 2011 za účasti členských štátov a zástupcov sociálnych partnerov;
– so zreteľom na uznesenia o mobilizácii EGF, prijaté od januára 2007, vrátane poznámok Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) týkajúcich sa jednotlivých žiadostí;
– so zreteľom na uznesenie o financovaní a fungovaní Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii zo 7. septembra 2010[5] vrátane stanoviska Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) z 24. júna 2010,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 s názvom Investícia do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu[6],
– so zreteľom na úvahy osobitnej pracovnej skupiny výboru EMPL týkajúce sa EGF,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže EGF bol zriadený na podporu opatrení pre pracovníkov, ktorých najhoršie postihlo hromadné prepúšťanie spôsobené globalizáciou alebo finančnou a hospodárskou krízou v Európskej únii, s cieľom podporovať (ich) opätovné zapojenie do trhu práce;
B. keďže v prevažnej väčšine prípadov bol EGF mobilizovaný pri prepúšťaní v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy;
C. keďže Komisia navrhuje predĺžiť do konca roka 2013 dočasnú výnimku, ktorá umožňuje použiť EGF na podporu pracovníkov prepustených v dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy;
D. keďže EGF bol navrhnutý ako nástroj rýchlej intervencie v prípade hromadného prepúšťania s cieľom predchádzať dlhodobej nezamestnanosti v zložitých podmienkach trhu práce; keďže pôvodným cieľom EGF ako nástroja bolo čo najrýchlejšie zmierniť naliehavé a nepredvídané problémy na trhu práce, spôsobené prepustením vysokého počtu pracovníkov či už z veľkých firiem alebo MSP, ktoré podnikajú v určitom odvetví a určitom regióne; zároveň zdôrazňuje, že dlhodobé ciele stratégie Európa 2020 zamerané na zvýšenie miery zamestnanosti a zamestnateľnosti sú podporované aj prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF);
E. keďže zdĺhavý postup mobilizácie EGF bol označený za najväčší nedostatok príslušného nariadenia;
F. keďže niektoré museli vynaložiť veľké úsilie, aby mohli využiť EGF pri ťažkostiach so zabezpečením zodpovedajúceho financovania z vnútroštátnych zdrojov;
G. keďže EGF prispieva k presadeniu inovatívnych opatrení na zvýšenie zamestnateľnosti pracovníkov;
H. keďže súčasné nariadenie o EGF sa ukázalo ako dostatočne pružné na to, aby sa mohlo uplatňovať v rôznych systémoch a kontextoch trhu práce v EÚ;
I. keďže EGF financuje opatrenia, ktoré sú doplnkové k opatreniam z podpory ESF vrátane príspevkov vyplácaných počas vzdelávania a rekvalifikácie;
1. pripomína, že EGF bol vytvorený s cieľom preukázať solidaritu EÚ s pracovníkmi, ktorých postihlo hromadné prepúšťanie v dôsledku globalizácie, a že v roku 2009 bol fond rozšírený ako súčasť plánu obnovy aj o podporu pracovníkov prepustených v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy;
2. uznáva pridanú hodnotu EGF ako nástroja rýchlej intervencie s obmedzeným rozsahom spolufinancovania opatrení aktívneho trhu práce zameraných na pomoc pracovníkom, ktorí stratili prácu, aby opätovne vstúpili na trh práce; zdôrazňuje tiež, že v budúcnosti by sa mala hlavná pozornosť venovať udržateľným opatreniam trhu práce; podnecuje členské štáty k tomu, aby využívali Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii na plnenie európskych cieľov a podporu nových zručností vrátane takých, ktoré súvisia s novými, udržateľnými, a vysokokvalitnými „zelenými“ pracovnými miestami;
3. s potešením konštatuje, že EGF bol v období 2009 - 2010 schopný poskytnúť podporu približne 10 % všetkých prepustených pracovníkov v EÚ, a uvádza, že 40 % pracovníkov, ktorým bola pomoc z EGF v roku 2009 určená, sa úspešne opätovne ujali na trhu práce napriek negatívnym prejavom finančnej a hospodárskej krízy na trh práce;
4. podporuje návrh Komisie pokračovať v EFG aj nad rámec súčasného viacročného finančného rámca a žiada Komisiu, aby urýchlene objasnila situáciu poľnohospodárskych pracovníkov a pracovníkov so zmluvami na dobu určitú;
5. žiada, aby bol obnovený EGF úzko spätý s európskym rámcom pre reštrukturalizáciu, potrebným na predvídanie a riadenie prechodu;
6. je presvedčený, že najvyššia pridaná hodnota, ktorú by obnovený EGF mohol poskytnúť, by bola účinná podpora vzdelávania a rekvalifikácie pracovníkov, zameraná na ich reintegráciu do zamestnania v zložitých podmienkach trhu práce, ktoré vyplynú z nepredpokladanej reštrukturalizácie podnikov alebo odvetví a ktoré vytvárajú alebo zhoršujú nesúlad medzi požadovanými a existujúcimi schopnosťami a zručnosťami; zdôrazňuje, že takýto nástroj by bol hodnotným doplnkom opatrení financovaných z ESF, zameraných prevažne na prispôsobenie sa celosvetovým výzvam v záujme udržateľného hospodárskeho rastu; zdôrazňuje ďalej, že tento nástroj by na jednej strane zaručil solidaritu EÚ s pracovníkmi, ktorých neblaho ovplyvnila reštrukturalizácia, a na druhej strane by všetky členské štáty mohli mať osoh z jej včasnej, cielenej a individuálnej intervencie zameranej na predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti;
7. považuje zavedenie rýchlejších postupov intervencie, ktoré by umožnili účinnejšiu a rýchlejšiu mobilizáciu EGF, za hlavnú výzvu do budúcnosti;
8. berie na vedomie snahy Komisie predložiť schodné riešenia na skrátenie dĺžky postupu podania žiadosti a mobilizácie na nanajvýš šesť mesiacov medzi dátumom podania žiadosti a prevodom prostriedkov v prospech daného členského štátu v súlade s legislatívnym a rozpočtovým postupom, ktorý je v súčasnosti pre EGF stanovený; poukazuje však na to, že za posledné štyri roky fungovania EGF sa nedosiahol významný pokrok, a nalieha na členské štáty, aby urýchlili jeho poskytnutie uprednostnením opatrení, ktoré sú v ich pôsobnosti, čo však nesmie znamenať znevýhodnenie členských štátov s rozpočtovými ťažkosťami;
9. navrhuje preto vytvoriť vlastný rozpočtový riadok pre EGF ako nástroj Spoločenstva, ktorým sa zabezpečí rýchlejší a účinnejší postup umožňujúci vyplatenie preddavkov uchádzačom z radov členských štátov v priebehu dvoch mesiacov od registrácie žiadosti;
10. naliehavo požaduje, aby bol budúci EGF v súlade so strategickými cieľmi stratégie Európa 2020 intenzívne zameraný na inovácie, a žiada Komisiu, aby predložila návrhy, na základe ktorých by sa miestne, regionálne a celoštátne krízy, ktoré vyústia do významnej straty pracovných miest, mohli tiež riešiť pomocou EGF;
11. zdôrazňuje, že Komisia musí zabezpečiť, aby boli prijaté opatrenia konzistentné a zlučiteľné s cieľmi stratégie Európa 2020, a použiť časť svojho rozpočtu na technickú pomoc na podporu a šírenie najlepších postupov a vzájomného učenia medzi členskými štátmi;
12. žiada Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť medzi intervenciami EGF a opatreniami zameranými na podniky a odvetvia v oblasti pravidiel hospodárskej súťaže a priemyselnej politiky EÚ;
13. požaduje, aby sa v budúcnosti skvalitnilo nariadenie o EGF a zaručilo, že fond nebude vytvárať morálne riziká v nadnárodných spoločnostiach;
14. kladie dôraz na to, aby boli sociálni partneri a miestne orgány intenzívne zapojení do postupu vybavovania žiadosti, no predovšetkým do tvorby koordinovaného súboru opatrení; opakuje, že sociálni partneri by sa mali zúčastňovať na sledovaní plnenia opatrení a na hodnotení ich výsledkov pre pracovníkov;
15. dôrazne žiada Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako zabezpečiť, že prostriedky z EGF nebudú nepriamo využívať nadnárodné spoločnosti vykazujúce čistý zisk s cieľom znížiť vlastné náklady spojené s reštrukturalizáciou sociálne zodpovedným spôsobom a na vyhýbanie sa zodpovednosti;
16. nalieha na Komisiu, aby zistila dôvody, prečo niektoré členské štáty doteraz nevyužili EGF, hoci u nich došlo k hromadnému prepúšťaniu, a aby navrhla primerané riešenia, ktorými by sa zabezpečilo rozdelenie prostriedkov EGF v súlade s cieľom Únie podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi (článok 3 ZEÚ);
17. zdôrazňuje, že EGF by mal aj naďalej financovať len tie aktívne opatrenia trhu práce, ktoré sú doplnkom opatrení podľa právnych predpisov jednotlivých štátov pre prípady hromadného prepúšťania; ďalej navrhuje, aby boli v budúcnosti príspevky z podpory EGF vždy sprevádzané vzdelávacími alebo rekvalifikačnými programami, taktiež financovanými z EGF, a aby nenahrádzali príspevky stanovené v právnych predpisoch jednotlivých štátov alebo Spoločenstva alebo v kolektívnych zmluvách;
18. ďalej navrhuje, aby miera spolufinacovania EGF bola vždy v súlade s mierou uplatňovanou na štrukturálne fondy v konkrétnom členskom štáte;
19. nalieha na to, aby sa v podaných žiadostiach uvádzali informácie o zdrojoch spolufinancovania;
20. žiada Komisiu, aby podrobnejšie sledovala implementačný proces s cieľom zaručiť, aby mali opatrenia rovnako užitočné účinky na všetkých pracovníkov, a aby zostavila databázu najlepších postupov a modelov;
21. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.