Dokument na schôdzu

 

19.10.2011                                                                                                              B7‑0537/2011

NÁVRH UZNESENIA

predložený v súlade s článkom 90 ods. 6 rokovacieho poriadku

o žiadosti o stanovisko Súdneho dvora k súladu Dohody medzi Európskou úniou a Austráliou o spracovaní a prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) s pôvodom v Európskej únii leteckými dopravcami Austrálskemu úradu pre colnú správu a ochranu hraníc so zmluvami

Cornelia Ernst, Kyriacos Triantaphyllides

v mene skupiny GUE/NGL

 

B7‑0537/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu o žiadosti o stanovisko Súdneho dvora k súladu Dohody medzi Európskou úniou a Austráliou o spracovaní a prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) s pôvodom v Európskej únii leteckými dopravcami Austrálskemu úradu pre colnú správu a ochranu hraníc so zmluvami

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na odseky 6 a 11 tohto článku,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09825/2011),

–   so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a Austráliou o spracovaní a prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) s pôvodom v Európskej únii leteckými dopravcami Austrálskemu úradu pre colnú správu a ochranu hraníc,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín ( KOM(2010)0492 ),

–   so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. februára 2007 o prípade SWIFT, dohode o PNR a transatlantickom dialógu o týchto otázkach[1], z 22. októbra 2008 o zhodnotení dohody o údajoch PNR medzi EÚ a Austráliou[2], z 5. mája 2010 o začatí rokovaní o dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) so Spojenými štátmi, Austráliou a Kanadou[3] a z 11. novembra 2010 o všeobecnom prístupe k prenosu údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) do tretích krajín[4],

–   so zreteľom na stanoviská Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 19. októbra 2010 k oznámeniu Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín[5] a z 15. júla 2011 k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Austráliou o spracovaní a prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) s pôvodom v Európskej únii leteckými dopravcami Austrálskemu úradu pre colnú správu a ochranu hraníc[6],

–   so zreteľom na stanovisko č. 7/2010 z 12. novembra 2010 k oznámeniu Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín, ktoré prijala pracovná skupina pre ochranu údajov zriadená podľa článku 29,

–   so zreteľom na článok 16 ZFEÚ a na články 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci ( A7-0000/2011 ),

–   so zreteľom na článok 90 ods. 6 rokovacieho poriadku,

A. keďže európsky právny rámec, ktorý leteckým spoločnostiam umožňuje prenos údajov z osobného záznamu o cestujúcom, bol zavedený rozhodnutím Rady 2008/651/SZBP/SVV z 30. júna 2008 o podpísaní Dohody medzi Európskou úniou a Austráliou o spracúvaní a prenose údajov zo záznamu o cestujúcom (PNR) s pôvodom v Európskej únii leteckými dopravcami Austrálskemu úradu pre colnú správu a ochranu hraníc (ďalej len „dohoda“);

B.  keďže dohoda sa od 30. júna 2008 dočasne uplatňovala, avšak len v 17 členských štátoch EÚ, pretože v Rade sa nepodarilo dosiahnuť požadovaný jednomyseľný súhlas s jej uzatvorením;

C. keďže od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 si uzatváranie nových dohôd o PNR vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu pred tým, ako Rada rozhodne o ich konečnom prijatí;

D. keďže Rada 15. februára 2010 požiadala Európsky parlament o udelenie súhlasu s novou dohodou o PNR s Austráliou;

E.  keďže Európsky parlament 5. mája 2010 prijal uznesenie, v ktorom rozhodol o odložení hlasovania o tejto žiadosti o udelenie súhlasu, čo uzavretie dohody oddialilo a viedlo k tomu, že Komisia a Austrália začali v januári 2011 nové rokovania;

F.  keďže Komisia novú dohodu parafovala a 19. mája 2011 poslala Rade odporúčanie, aby dohodu uzatvorila, a Rada ju následne 29. septembra 2011 podpísala; keďže v ten istý deň bola Európskemu parlamentu predložená žiadosť Rady o udelenie súhlasu;

G. keďže jasným účelom tejto dohody – ako sa uvádza v jej článku 1 –je stanoviť podmienky, za ktorých sa môžu údaje z osobného záznamu o cestujúcom prenášať a používať, a spôsob, akým ich chrániť;

1.  zastáva názor, že v otázke súladu návrhu dohody s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov, a teda v otázke, či je v tomto ohľade zlučiteľná so zmluvami, vládne právna neistota; spochybňuje okrem toho voľbu právneho základu, t. j. voľbu článku 82 ods. 1 písm. d) a článok 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ (policajná a justičná spolupráca) namiesto článku 16 ZFEÚ (ochrana údajov);

2.  rozhodol sa požiadať Súdny dvor o stanovisko k súladu dohody so zmluvami;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii pre informáciu a aby prijal potrebné opatrenia na získanie takéhoto stanoviska od Súdneho dvora.

[1] Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 349.
[2] Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 46.
[3] Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 70.
[4] Prijaté texty, P7_TA(2010)0397
[5] Ú. v. EÚ C 357, 30.12.2010, s. 7.
[6] Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.