Dokument na schôdzu

 

16.1.2012                                                                                                                B7‑0003/2012

NÁVRH UZNESENIA

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie

v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

o zasadnutí Európskej rady 8. – 9. decembra 2011 ( 2011/2546(RSP) )

Manfred Weber, Corien Wortmann-Kool, Elmar Brok a Carlo Casini

v mene skupiny PPE

 

B7‑0003/2012

Uznesenie Európskeho parlamentu o zasadnutí Európskej rady 8. – 9. decembra 2011 ( 2011/2546(RSP) )

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 9. a 10. decembra 2011,

 

–  so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov a predsedov vlád krajín eurozóny z 9. decembra 2011,

 

–  so zreteľom na balík šiestich právnych aktov a na dva návrhy Komisie o ďalšom posilňovaní fiškálnej disciplíny[1],

 

–  so zreteľom na stav rokovaní o návrhu medzinárodnej dohody o posilnení hospodárskej únie,

 

–  so zreteľom na návrh, ktorý v mene Parlamentu predložili jeho zástupcovia v pracovnej skupine ad hoc,

 

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

 

1. vyjadruje pochybnosti o potrebe takejto medzivládnej dohody, ktorej najhlavnejšie ciele možno lepšie a účinnejšie dosiahnuť prostredníctvom práva EÚ a tiež dôraznej, naliehavej a udržateľnej odpovede na súčasnú finančnú a hospodársku krízu a sociálnu krízu v mnohých členských štátoch EÚ; napriek tomu zostáva naďalej pripravený pracovať na konštruktívnom riešení;

 

2. potvrdzuje svoju podporu návrhu poslancov, ktorých vymenovala Konferencia predsedov, aby zastupovali Parlament v pracovnej skupine ad hoc; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v doterajšom návrhu dohody z 10. januára 2012 sa neodzrkadľujú návrhy Európskeho parlamentu, a konštatuje, že veľa členských štátov podporuje niektoré jeho návrhy, ktoré prijal na schôdzi 12. januára 2012; zváži svoje stanovisko po tom, čo dostane konečný návrh, ktorý sa očakáva 18. januára 2012;

 

3. je hlboko presvedčený, že menová únia sa môže rozvinúť do skutočnej hospodárskej a fiškálnej únie len prostredníctvom metódy Spoločenstva; pripomína, že EÚ je politický projekt založený na spoločných hodnotách, silných spoločných inštitúciách a na dodržiavaní spoločných pravidiel;

 

4. nástojí tiež najmä na tom, aby:

 

–    nová dohoda jednoznačne a výslovne akceptovala prednosť práva EÚ pred ustanoveniami dohody;

–    boli všetky opatrenia na plnenie dohody prijaté v súlade s príslušnými postupmi uvedenými v zmluvách o EÚ;

–    bola dohoda v súlade s právom EÚ, najmä čo sa týka číselných údajov v Pakte stability a rastu, a v prípade, že zmluvné strany prejavia želanie plniť ciele v rozpore s právom EÚ, musí sa tak udiať na základe platných právnych postupov EÚ a nesmie to viesť k vytvoreniu dvojakých noriem;

–    sa rešpektovala zásada demokratickej zodpovednosti posilnením zapojenia Parlamentu do všetkých aspektov európskej hospodárskej koordinácie a správy vecí verejných;

–    spolupráca medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom fungovala v rámci zmlúv o EÚ v súlade s článkom 9 protokolu č. 1 zmluvy;

–    nová dohoda zakotvila, v právne záväznej podobe, záväzok zmluvných strán podniknúť potrebné kroky na to, aby zabezpečili, že dohoda bude vo svojej podstate zahrnutá do zmluvy v lehote piatich rokov;

 

5. opakuje svoju výzvu na vybudovanie Únie stability a udržateľného rastu; nazdáva sa, že fiškálna disciplína, i keď je základom udržateľného rastu, sama osebe neprinesie hospodársku obnovu, a že dohoda musí vyslať jasný signál, že európski lídri podniknú rovnako energické kroky na oboch frontoch, a trvá preto na tom, že dohoda musí obsahovať záväzok zmluvných strán prijať opatrenia na podporu silnejšej konvergencie a konkurencieschopnosti, ako aj návrhy týkajúce sa fondu na splácanie dlhu, dlhopisov na projekty, dane z finančných prevodov v rámci právnych predpisov EÚ a plánu na zabezpečenie stability dlhopisov, pričom musí zaručiť fiškálnu disciplínu;

 

6. zdôrazňuje, že rovnaké inštitucionálne, právne a politické aspekty vzniknú v súvislosti s ostatnými viacstrannými dohodami zaoberajúcimi sa finančnou krízou, ako je napríklad európsky mechanizmus stability, žiada preto, aby bol Parlament zapojený do týchto rokovaní rovnakým spôsobom;

 

7. vyhradzuje si právo využiť všetky politické a právne nástroje, ktoré má k dispozícii, na obhajobu práva EÚ a úlohy jej inštitúcií, najmä v prípade, keby boli niektoré prvky konečnej dohody v rozpore s právom EÚ;

 

8. pripomína Komisii, že má povinnosť vykonávať svoju plnú inštitucionálnu úlohu strážkyne zmlúv;

 

9. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie hlavám štátov a vlád, predsedovi Rady, predsedovi euroskupiny, Komisii a Európskej centrálnej banke.

[1] Nariadenie o posilnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, COM(2011)0819 v konečnom znení, a nariadenie o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne, COM(2011)0821 v konečnom znení.