Dokument na schôdzu

 

16.1.2012                                                                                                                B7‑0006/2012

NÁVRH UZNESENIA

predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie B7‑0021/2012 , B7‑0675/2011 a B7-0675/2011

v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku

o nerovnováhe v potravinovom distribučnom reťazci ( 2011/2904(RSP) )

Maria do Céu Patrão Neves, Albert Deß, Esther Herranz García

v mene poslaneckého klubu PPE

 

B7‑0006/2012

Uznesenie Európskeho parlamentu o nerovnováhe v potravinovom distribučnom reťazci ( 2011/2904(RSP) )

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013[1], uznesenie z 18. januára 2011 o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou[2] a uznesenie z 23. júna 2011 o SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území[3],

–   – so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe ( COM(2009)0591 ) a na rôzne pracovné dokumenty priložené k tomuto oznámeniu a tiež na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe[4],

–   – so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 30. júla 2010, ktorým sa zriaďuje fórum na vysokej úrovni na zlepšenie fungovania potravinového reťazca (2010/C 210/03),

–   – so zreteľom na záverečné odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu zo 17. marca 2009 a závery Rady z 29. marca 2010 o lepšom fungovaní potravinového dodávateľského reťazca v Európe,

–   – so zreteľom na svoje vyhlásenie z 19. februára 2008 o vyšetrovaní a náprave zneužitia postavenia veľkých supermarketov, ktoré pôsobia v Európskej únii[5] a svoje uznesenie z 26. marca 2009 o cenách potravín v Európe[6],

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

A. keďže oznámenie Komisie o lepšom fungovaní potravinového reťazca v Európe (COM (2009) 0591) poukázalo na závažnú nerovnováhu v potravinovom distribučnom reťazci vrátane: zneužívania dominantnej kúpnej sily; nečestných zmluvných podmienok; oneskorených platieb; jednostranných zmien zmlúv; obmedzeného prístupu na trh; nedostatku informácií o tvorbe cien; nerovnomerného rozloženia ziskových rozpätí v potravinovom reťazci; a množstva problémov spojených so zvýšenou koncentráciou v maloobchodnom sektore,

B.  keďže úroveň koncentrácie veľmi veľkých maloobchodníkov v Európskej únii negatívne ovplyvňuje výrobcov a iných dodávateľov pretože má za následok rastúcu nerovnováhu sily medzi zmluvnými stranami, keďže poľnohospodársky výrobcovia a agropotravinársky priemysel postupne strácajú svoju silu oproti týmto veľkým skupinám pri určovaní cenovej úrovne v rámci hodnotového reťazca – od prvovýroby, cez spracovanie až ku konečnému spotrebiteľovi,

C. keďže zvýšenie výrobných nákladov a nemožnosť návratnosti týchto nákladov pozdĺž potravinového distribučného reťazca môžu z krátkodobého hľadiska ohroziť prežitie poľnohospodárskych podnikov, a tým oslabiť výrobný potenciál v členských štátoch a zvýrazniť problém obchodných bilancií, úrovne dovozov, nestability a závislosti od vonkajších trhov,

D. keďže orgány na ochranu hospodárskej súťaže v mnohých členských štátoch zistili, že existujú štyri kľúčové oblasti, v ktorých je nerovnováha v potravinovom dodávateľskom reťazci je osobitne citlivá: jednostranné ukladanie zmluvných podmienok, praktiky poskytovania zliav, postihy, a platobné podmienky,

E.  keďže aj spotrebiteľ je nepriaznivo ovplyvnený takýmito praktikami, pretože nízke ceny vyplatené výrobcom a ostatným dodávateľom sa nepremietajú do nižších cien pre spotrebiteľov, a okrem toho veľkí maloobchodníci využívajú alternatívne produkty z tretích krajín, ktoré znižujú ceny miestnych výrobcov, čo značí, že spotrebitelia kupujú produkty vyrobené na základe menej prísnych noriem v oblasti kvality, bezpečnosti potravín a dodržiavania pracovných noriem, životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat, než sú tie, ktoré sa vyžadujú od výrobcov v EÚ,

1.  zdôrazňuje, že problém nerovnováhy v potravinovom distribučnom reťazci má jasný európsky rozmer, čo si vzhľadom na strategický význam agropotravinárskeho reťazca pre Európsku úniu žiada osobitné európske riešenie; pripomína, že potravinársky dodávateľský reťazec, poľnohospodárstvo, agropotravinársky priemysel a systém distribúcie predstavuje 7 % celkovej zamestnanosti v EÚ a prináša 1400 miliárd EUR ročne, čo je suma vyššia než v ktoromkoľvek inom výrobnom odvetví v EÚ;

2.  vyzýva Komisiu, aby spôsobom, ktorým sa nenaruší riadne fungovanie trhov, navrhla pevné právne predpisy Spoločenstva s cieľom vytvoriť korektnejšie vzťahy medzi výrobcami, dodávateľmi a distribútormi potravinových výrobkov, a aby riadne vykonávala predpisy, ktoré sú už v platnosti nielen preto, že najnovšie údaje týkajúce sa príjmov v poľnohospodárstve, ktoré predložil Eurostat, dokazujú, že od roku 2009 sa v príjmoch poľnohospodárskych podnikov na úrovni EÚ zaznamenal pokles vo výške 11,6 %;

3.  upozorňuje na neustálu prácu fóra na vysokej úrovni na zlepšenie fungovania potravinového dodávateľského reťazca a jeho štyroch platforiem odborníkov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament nie je oficiálne začlenený do práce tohto fóra, a žiada, aby sa tento problém urýchlene riešil a Parlament mal možnosť sa v plnej miere zúčastňovať na jeho práci;

4.  trvá na tom, aby členské štáty hrali aktívnu úlohu pri zostavovaní poradenských fór s riadnym zastúpením jednotlivých subjektov v celom potravinárskom reťazci, ktoré budú podporovať dialóg a vypracovávať usmernenia, ktoré zabezpečia korektnejšie a vyrovnanejšie vzťahy; pripomína, že takéto oficiálne konzultácie prispievajú k ochrane výrobcov a dodávateľov a zabraňujú odvetným opatreniam zo strany odvetvia distribúcie;

5.  nástojí na tom, že v prvom rade je potrebné sa dohodnúť na jasnom, dôslednom a objektívnom vymedzení pojmu nečestné a nekalé praktiky, v ktorom budú presnejšie definície pojmov a jasnejšie vymedzenia, aby bolo možné zaviesť osobitné predpisy, dohľad a objektívne sankcie;

6.  navrhuje tento neúplný zoznam praktík, ktoré už vyvolávajú obavy u výrobcov v súvislosti s fungovaním potravinového dodávateľského reťazca:

I) Prístup k maloobchodníkom:

 

      i) zálohová platba na začiatku rokovania

      ii) poplatky za zaradenie do zoznamu

      iii) vstupné poplatky

      iv) spoplatnenie predajného miesta

      v) vynucovanie zliav

      vi) oneskorené platby

      vii) stanovovanie cien

      viii) doložka o uprednostňovaných zákazníkoch

 

 

II) Nekorektné zmluvné podmienky alebo jednostranné zmeny týchto podmienok:

 

      i) jednostranné zmeny zmluvných podmienok a zmeny so spätnou platnosťou

      ii) jednostranné porušenie zmluvy

      iii) doložky o výhradnosti/poplatky za výhradnosť

      iv) uloženie nanútených príspevkov na súkromné značky

      v) uloženie štandardných modelových zmlúv

      vi) odvetné praktiky

      vii) nepísané zmluvné dohody

      viii) návratnosť marže

      ix) nadmerné zľavy

      x) oneskorené platby

      xi) uloženie platieb za spracovanie/odvoz odpadu

      xii) skupinové nákupy/spoločné vyjednávanie

      xiii) obrátené dražby

      xiv) nereálne dodacie podmienky

      xv) vynútenie používania (konkrétneho) dodávateľa obalov alebo obalových materiálov

      xvi) vynútenie využívania (konkrétneho) logistického centra alebo operátora

      xvii) platby na pokrytie (predtým nedohodnutej) reklamy

      xviii) nadmerné objednávanie produktu na reklamné účely

      xix) platby za nedosiahnutie určitej úrovne predaja

      xx) vynucovanie dodatočných zliav od dodávateľov za predaj nad určitú úroveň

      xxi) jednostranné stiahnutie tovaru z regálov

      xxii) vynucovanie bezpodmienečného vrátenia (nepredaného) tovaru

      xxiii) vymáhanie nákladov od dodávateľov za stratu alebo krádež

      xxiv) vymáhanie neprimeraných nákladov od dodávateľov za reklamácie zákazníkov;

 

7.  vyzýva na zriadenie rámca, ktorý by prostredníctvom administratívnych či justičných prostriedkov zabezpečil účinnú kontrolu týchto praktík, ako aj systému hodnotenia a monitorovania, ktorý by prevádzkovali členské štáty a koordinovala Komisia, a zriadenie odradzujúcich sankcií uplatňovaných účinne a včas;

8.  v súvislosti so zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami žiada posilnenie prostriedkov na zabezpečenie dodržania platobných lehôt a v prípade potreby zavedenie nových nástrojov na minimalizáciu obdobia od dodania tovaru do momentu, kedy dodávateľ naozaj prijme úhradu platby; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sú naliehavo potrebné opatrenia na riešenie neprijateľných problémov, s ktorými sa stretávajú výrobcovia produktov podliehajúcich skaze, s krátkou trvanlivosťou, pretože tieto výrobky sa síce v supermarketoch predajú rýchlo, ale výrobcovia dostanú zaplatené až po niekoľkých mesiacoch, čo im spôsobuje výrazné problémy s likviditou;

9.  berie na vedomie opatrenia, ktoré Komisia uviedla v návrhoch reformy SPP a ktorých cieľom je posilniť postavenie poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci prostredníctvom poskytnutia podpory organizáciám výrobcov a medziodvetvovým organizáciám a prostredníctvom presadzovania krátkych reťazcov medzi výrobcami a spotrebiteľmi, akými sú trhy pre miestnu produkciu; nazdáva sa, že ak sa posilní postavenie poľnohospodárov, pomôže im to získať spravodlivejší podiel z pridanej hodnoty;

10. zdôrazňuje, že dovoz výrobkov, ktoré je možné dostať aj na mieste, z iných regiónov a krajín niekedy predstavuje donucovací prostriedok, a žiada, aby boli prijaté opatrenia, ktoré by zabránili takémuto odvetnému dovozu, ktorý z krátkodobého hľadiska vedie k oslabovaniu vnútroštátnych, regionálnych a miestnych dodávateľov v odvetví poľnohospodárstva, pretože títo predstavujú menšie subjekty, ktoré nedokážu prežiť v divokej fluktuácii nákupných vzorcov;

11. vyzýva v súvislosti s vlastnými značkami maloobchodníkov, aby sa zaviedli nové nástroje a nové predpisy s cieľom zabezpečiť, že produkty, ktoré sa majú predávať pod vlastnou značkou maloobchodu, im budú smieť dodávať len samostatné právne subjekty, aj keď dodávateľský subjekt patrí do rovnakej obchodnej skupiny; vyjadruje presvedčenie, že maloobchodníci by nemali byť v pozícii, keď môžu mať prospech z toho, že sú zákazníkom a zároveň i konkurentov svojich dodávateľov;

12. tiež trvá na tom, že nezávislé značky by mali byť umiestnené na regáloch supermarketov vedľa vlastných značiek maloobchodníkov, aby mal spotrebiteľ čo možno najväčší výber, a odmieta nekorektné marketingové praktiky, ktoré uprednostňujú vlastné značky pred nezávislými; žiada o väčšiu transparentnosť a čestnosť pri stanovovaní cien pre vlastné a nezávislé značky; nástojí na tom, že musia byť stanovené pravidlá, ktoré zabránia veľkým maloobchodníkom, aby si vytvárali svoje vlastné značky tým, že jednoducho zhotovia kópiu nezávislej značky;

13. žiada úpravu existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže tak, aby boli väčšmi zohľadnené škodlivé účinky vertikálnej koncentrácie celého potravinového dodávateľského reťazca namiesto toho, aby sa úzko zameriavali na relatívne postavenie jednotlivých podnikov na trhu;

14. žiada o realizáciu pilotného projektu zameraný na zriadenie Európskeho orgánu dohľadu nad výstupnými cenami a maržami poľnohospodárov, ktorý s ohľadom na výkyvy cien v posledných rokoch predstavuje dôležitý nástroj na zvýšenie transparentnosti v potravinovom dodávateľskom reťazci;

15. vyzýva Komisiu, aby lepšie koordinovala činnosť svojich jednotlivých útvarov, aby mohla hrať účinnejšiu úlohu pri sledovaní cien v potravinovom reťazci a monitorovaní dynamiky v maloobchode a príslušných podielov na trhu v rámci EÚ; žiada o vytvorenie nezávislého ombudsmana pre obchodovanie s potravinami, ktorý by bol v kontakte s príslušnými orgánmi na ochranu obchodu a hospodárskej súťaže a s ombudsmanmi pre obchodovanie s potravinami v každom členskom štáte v záujme koordinácie a výmeny informácií; ďalej sa domnieva, že európsky ombudsman a jednotliví vnútroštátni ombudsmani by mali mať za úlohu zabezpečiť súlad s príslušnými právnymi predpismi a navrhovať včasné a primerané sankcie;

16. trvá na systéme sankcií, ktoré sa majú uplatňovať v prípadoch nekalých praktík a ktoré musia byť primerané k finančnej a obchodnej ujme spôsobenej subjektom v potravinovom dodávateľskom reťazci a musia byť vykonané dostatočne rýchlo, aby sa zabezpečil ich vysoký odradzujúci účinok;

17. nazdáva sa, že riešenie nerovnováhy potravinového distribučného reťazca spočíva v novom rámci, ktorý by spájal reguláciu, úpravu právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže a horizontálnejšie právne predpisy súbežne s existujúcimi a novými, samoregulačnými dohodami; nalieha na to, aby členské štáty presadzovali vypracovanie osvedčených postupov a/alebo kódexov správania v partnerstve so všetkými zúčastnenými stranami, medzi ktorých by patrili výrobcovia, priemysel, dodávatelia, maloobchodníci a zástupcovia spotrebiteľov, čím by sa najlepšie využili existujúce synergie;

18. nazdáva sa, že by sa ako priorita mala stanoviť informačná kampaň v celej EÚ, prostredníctvom ktorej sa poľnohospodárom poskytnú informácie o ich zmluvných právach, ako aj o najbežnejších nezákonných, nekalých a nečestných zmluvných a obchodných praktikách;

19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

[1] Prijaté texty, P7_TA(2010)0286
[2] Prijaté texty, P7_TA(2011)0006
[3] Prijaté texty, P7_TA(2011)0297
[4] Prijaté texty, P7_TA(2010)0302
[5] Prijaté texty, P6_TA(2008)0054
[6] Prijaté texty, P6_TA(2009)0191