Dokument na schôdzu
20.3.2012 B7‑0189/2012
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
o správe o pokroku Turecka za rok 2011 ( 2011/2889(RSP) )
Ria Oomen-Ruijten
v mene Výboru pre zahraničné veci
Uznesenie Európskeho parlamentu o správe o pokroku Turecka za rok 2011 ( 2011/2889(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2011 ( SEC(2011)1201 ),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2011 – 2012 ( COM(2011)0666 ),
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 27. septembra 2006 o pokroku, ktorý dosiahlo Turecko na ceste k pristúpeniu[1], z 24. októbra 2007 o vzťahoch EÚ – Turecko[2], z 21. mája 2008 o správe o pokroku Turecka za rok 2007[3], z 12. marca 2009 o správe o pokroku Turecka za rok 2008[4], z 10. februára 2010 o správe o pokroku Turecka za rok 2009[5] , z 9. marca 2011 o správe o pokroku Turecka za rok 2010[6] a zo 6. júla 2005[7] a 13. februára 2007[8] o úlohe žien v spoločenskom, hospodárskom a politickom živote v Turecku,
– so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou[9] (prístupové partnerstvo), ako aj na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,
– so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2010 a z 5. decembra 2011,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie[10],
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže prístupové rokovania s Tureckom sa začali 3. októbra 2005 po tom, čo Rada schválila rokovací rámec, a keďže začiatok takýchto rokovaní je východiskovým bodom dlhodobého procesu s otvoreným koncom založeného na prísnej podmienenosti a záväzku uskutočniť reformy;
B. keďže Turecko sa zaviazalo k reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ a keďže toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť Turecka modernizovať sa a posilňovať a ďalej zlepšovať svoje demokratické inštitúcie, právny štát a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd;
C. keďže úplný súlad so všetkými kodanskými kritériami a integračná kapacita EÚ zostávajú podľa záverov zo zasadnutia Európskej rady z decembra 2006 základom pristúpenia k EÚ, ktorá je spoločenstvom založeným na spoločných hodnotách, lojálnej spolupráci a vzájomnej solidarite medzi všetkými jej členskými štátmi;
D. keďže Komisia vo svojej správe o pokroku za rok 2011 dospela k záveru, že Turecko zohráva kľúčovú úlohu v oblasti bezpečnosti a prosperity Európskej únie, že jeho prínos pre Európsku úniu sa v rade dôležitých oblastí účinne prejaví až vtedy, keď sa zabezpečí pozitívny program a dôveryhodný prístup k procesu rokovaní, a že je naďalej mimoriadne dôležité, aby Turecko pokračovalo v reformách týkajúcich sa politických kritérií a vyvinulo ďalšie značné úsilie na zabezpečenie základných práv;
E. keďže Komisia spustila obnovený pozitívny program medzi EÚ a Tureckom s cieľom spoločne a aktívne formovať budúcnosť; keďže tento pozitívny program stavia na pevných základoch vzťahov medzi EÚ a Tureckom a posúva vpred reformný proces; keďže táto nová iniciatíva nenahrádza prístupové rokovania, ale dopĺňa ich s cieľom podporiť reformy a posilniť práva a slobody tureckých občanov;
F. keďže Turecko už šiesty rok po sebe netransponovalo ustanovenia vyplývajúce z Dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom a z dodatkového protokolu k tejto dohode;
G. keďže Turecko musí vo vlastnom záujme a s ohľadom na posilnenie stability a presadzovanie dobrých susedských vzťahov a pozitívneho politického a hospodárskeho partnerstva zintenzívniť svoju snahu o vyriešenie neuzavretých bilaterálnych otázok so svojimi priamymi susedmi vrátane nedoriešených zákonných povinností a sporov o pozemské a námorné hranice a o vzdušný priestor v súlade s ustanoveniami Charty OSN a s medzinárodným právom;
H. keďže hospodárstvo Turecka sa za posledných desať rokov strojnásobilo a za posledný rok sa zvýšilo o takmer 10 % a považuje sa za jedno z najrýchlejšie rastúcich hospodárstiev sveta a za jednu zo siedmich najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík na svete; keďže celkový obchod medzi Európskou úniou a Tureckom predstavoval v roku 2010 103 miliárd EUR a Turecko je siedmym najväčším obchodným partnerom Únie a Únia najväčším obchodným partnerom Turecka, pričom 80 % priamych zahraničných investícií v Turecku pochádza z Európskej únie; keďže spoločnosti EÚ založili v Turecku viac ako 13 000 podnikov; keďže HDP Turecka na obyvateľa zostáva na nízkej úrovni v porovnaní s väčšinou členských štátov, najmä tých konkurencieschopnejších; keďže pomerne nízky HDP na obyvateľa vo veľkej kandidátskej krajine vyvoláva mimoriadne problémy v oblastiach hospodárskeho a sociálneho zbližovania so súčasnými členskými štátmi EÚ; keďže hospodársky rast by mal tiež rešpektovať zásadu udržateľnosti životného prostredia; keďže z nepretržitej hospodárskej integrácie bude mať prospech Turecko aj EÚ;
I. keďže dialóg a spolupráca EÚ s Tureckom na tému stabilita, demokracia a bezpečnosť na Blízkom a Strednom východe sú mimoriadne dôležité; keďže Turecko ako krajina založená na pevnom sekulárnom štáte by sa v súvislosti s účinným reformným procesom mohlo stať zdrojom inšpirácie pre arabské štáty v úsilí o zavŕšenie prechodu k demokracii a sociálno-hospodárske reformy; keďže štruktúrovaný dialóg medzi EÚ a Tureckom o koordinácii ich zahraničných a susedských politík by mohol zabezpečiť jedinečnú súčinnosť najmä pri podpore demokratizácie a sociálnohospodárskej reformy v celom regióne Stredozemného mora a na Blízkom a Strednom Východe všeobecne vrátane problémov, ktoré predstavuje Irán;
J. keďže Turecko predstavuje energetický koridor EÚ pre kaukazské a kaspické zdroje ropy a plynu a nachádza sa v strategickej blízkosti Iraku a jeho rozvíjajúceho sa trhu so surovou ropou a zemným plynom; keďže plánovaný plynovod Nabucco zostáva jednou z najdôležitejších priorít EÚ, pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť; keďže Turecko a Azerbajdžan uzavreli 25. októbra 2011 dohodu o tranzite azerbajdžanského plynu cez územie Turecka, čím sa otvorí južný koridor zemného plynu, posilnia sa dodávky zemného plynu do plánovaného plynovodu Nabucco a tranzitného koridoru plynu ITGI (spojovací plynovod Turecko – Grécko – Taliansko), a tým sa posilní energetická bezpečnosť Únie; keďže Turecko má významný potenciál obnoviteľných zdrojov energie v podobe jeho značných slnečných, veterných a geotermálnych zdrojov;
K. keďže trvalý mier, stabilita a prosperita Balkánu sú strategicky dôležité pre EÚ aj pre Turecko;
Vzájomná závislosť a spoločný záväzok
1. zdôrazňuje vzájomnú závislosť Európskej únie a jej členských štátov a Turecka; uznáva hospodársky a rastový potenciál Turecka a jeho významnú úlohu v oblasti energetickej bezpečnosti; zdôrazňuje, že túto vzájomnú závislosť dopĺňa hodnota potenciálnej súčinnosti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a susedskej politiky Únie a Turecka, ktorá by obom priniesla úžitok a posilnený vplyv; domnieva sa však, že táto vzájomná závislosť môže priniesť pozitívne výsledky len vtedy, ak je súčasťou spoločného záväzku, strategického dialógu a účinnej spolupráce, dosahovania výsledkov v procese reforiem a pri uplatňovaní reforiem, dobrých vzťahov Turecka so susednými členskými štátmi EÚ;
2. víta úsilie Komisie o vytvorenie nového pozitívneho programu zahŕňajúceho široké spektrum oblastí spoločného záujmu, ktorý je zameraný na novú dynamiku vo vzťahoch medzi EÚ a Tureckom, hmatateľné výsledky a prínosy pre obe strany a na možnosť, aby EÚ zostala meradlom pre ďalšie reformy v Turecku a priblíženie Turecka k splneniu kritérií pre pristúpenie, a tomuto úsiliu vyjadruje svoju podporu; podporuje dialóg s Tureckom o dohodách voľnom obchode podpísaných EÚ, ktoré majú potenciálny dosah na Turecko v rámci colnej únie; zastáva názor, že obnovené úsilie by sa malo zameriavať na vytvorenie podmienok na otvorenie kapitol v oblasti spravodlivosti a základných práv; trvá na tom, že vzťahy Turecka so susednými členskými štátmi sú kľúčovým faktorom pre novú podobu rokovaní a dialógu;
3. poznamenáva, že Turecko je jedinou kandidátskou krajinou, v ktorej nedošlo k liberalizácii vízového režimu; zdôrazňuje, že je dôležité uľahčiť vstup do Európskej únie obchodníkom, akademickým pracovníkom, študentom a zástupcom občianskej spoločnosti; podporuje snahy Komisie a členských štátov o uplatňovanie vízového kódexu, zjednocovanie a zjednodušovanie vízových požiadaviek a zriaďovanie nových centier na vydávanie víz v Turecku; naliehavo vyzýva Turecko, aby bez ďalšieho odkladu podpísalo a vykonávalo readmisnú dohodu medzi EÚ a Tureckom a aby zabezpečilo, aby sa do nadobudnutia platnosti dohody v plnej miere uplatňovali existujúce dvojstranné dohody; zdôrazňuje význam prehlbovania spolupráce medzi EÚ a Tureckom v oblasti riadenia migrácie, boja proti obchodovaniu s ľuďmi a hraničných kontrol okrem iného vzhľadom na to, že cez Turecko prichádza na územie EÚ vysoký podiel nelegálnych prisťahovalcov; žiada o postupné zbližovanie vízovej politiky Turecka a EÚ, pokiaľ ide o občanov z tretích krajín; zastáva názor, že Rada by hneď po podpísaní readmisnej dohody mala poveriť Komisiu začatím dialógu o otázkach týkajúcich sa víz a stanovením plánu liberalizácie vízového režimu;
Plnenie kodanských kritérií
4. vyjadruje Turecku uznanie za priebeh všeobecných volieb v júni 2011, ktoré zaznamenali vysokú účasť voličov a ktoré si získali chválu medzinárodných pozorovateľov za to, že boli demokratické a tvorené dynamickou občianskou spoločnosťou; opätovne zdôrazňuje dôležitosť reformy zákona o politických stranách a volebného práva a odstránenie 10 % minimálneho prahu pre zastúpenie v parlamente, ktorý predstavuje najvyšší prah zo všetkých členov Rady Európy a nezodpovedá pluralizmu tureckej spoločnosti; vyzýva na odstránenie všetkých prekážok vytvorenia politických skupín v Tureckom veľkom národnom zhromaždení (TGNA);
5. víta rozhodnutie novej vlády Tureckej republiky zriadiť ministerstvo pre záležitosti EÚ, ktoré je odzrkadlením uvedomenia si bezpodmienečnej dôležitosti obnovenia úsilia, záväzku a dialógu;
6. pripomína základnú úlohu TGNA ako ústredného bodu demokratického systému Turecka, a preto podčiarkuje potrebu významnejšej úlohy TGNA ako platformy pre všetky politické strany, ktoré na základe kontrol a rozdelenia právomocí prispievajú k demokratickému dialógu, a pri presadzovaní inkluzívneho procesu reforiem;
7. pripomína, že je potrebné pokračovať v činnosti zameranej na implementáciu balíka ústavnej reformy z roku 2010, a vyzýva Komisiu, aby do správy o pokroku zahrnula podrobnú analýzu pokroku v procese implementácie v roku 2012;
8. vyjadruje plnú podporu vypracovaniu novej civilnej ústavy Turecka ako jedinečnej príležitosti na skutočnú reformu ústavy, ktorou sa presadí demokracia, zásady právneho štátu, záruky základných práv a slobôd (najmä slobody prejavu a slobody médií), pluralizmus, začlenenie, dobrá správa vecí verejných, zodpovednosť a jednota v tureckej spoločnosti, plne v súlade s Chartou základných práv EÚ; vyzýva všetky politické strany a príslušných aktérov s cieľom podporiť a prijať pozitívny a konštruktívny prístup k rokovaniam o novej ústave na základe konsenzu a konštruktívnej kompromis; zdôrazňuje potrebu pokračovať prípravné práce v procese vypracúvania ústavy a víta rozhodnutie zabezpečiť rovnaké zastúpenie všetkých politických síl v ústavnom zmierovacom výbore a prísľub, že vypracúvanie novej ústavy bude vychádzať z čo najširšej konzultácie všetkých zložiek spoločnosti v rámci procesu, do ktorého sa skutočne zapojí turecká občianska spoločnosť; zdôrazňuje, že nová ústava by mala chrániť práva všetkých skupín a jednotlivcov v Turecku, zabezpečiť oddelenie právomocí, zabezpečiť nezávislosť a nestrannosť súdnictva, zaistiť úplný civilný dohľad nad armádou a podporovať inkluzívne turecké občianstvo;
9. poukazuje na význam pokojných a konštruktívnych vzťahov medzi vládou a opozíciou, ktoré sú predpokladom účinného reformného procesu; pripomína, že skutočne demokratická a pluralitná spoločnosť musí vždy spočívať na dvoch pilieroch, ktorými sú vláda a opozícia, a na trvalom dialógu a spolupráci medzi týmito dvomi stranami; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcimi súdnymi procesmi a dlhým obdobím predbežného zadržiavania, ktoré sa týkajú poslancov TGNA, a nad súdnym konaním začatým s cieľom zrušiť parlamentnú imunitu vodcu hlavnej opozičnej strany Kemala Kılıçdaroğlua; zdôrazňuje, že ak poslanci parlamentu musia svoje povinnosti vykonávať pod hrozbou stíhania, nemožno zaručiť demokraciu ani slobodu prejavu;
10. víta pretrvávajúce úsilie o zlepšenie civilného dohľadu nad armádou, najmä prijatie zákona o účtovnom dvore v decembri 2010 na zabezpečenie civilného dohľadu nad výdavkami armády; požaduje, aby dvor vykonával úplný dohľad nad výdavkami armády; vyzýva na to, aby miestna polícia a ozbrojené sily spadali pod civilnú právomoc a aby sa miestna polícia dostala pod dohľad verejného ochrancu práv; zdôrazňuje, že vzhľadom na význam členstva Turecka v NATO je potrebné zaistiť pokračujúcu sekulárnu integritu ozbrojených síl a ich operačnú spôsobilosť;
11. zdôrazňuje, že reforma súdneho systému je nevyhnutným predpokladom modernizácie Turecka a že takáto reforma musí viesť k vytvoreniu moderného, účinného, úplne nezávislého a nestranného súdnictva, ktoré zaručí riadny proces pre všetkých občanov; v tomto ohľade víta skutočnosť, že právne predpisy o Vysokej rade sudcov a prokurátorov (HSYK) a o ústavnom súde boli prijaté po dôkladnej konzultácii s Benátskou komisiou; povzbudzuje tureckú vládu vo vykonávaní odporúčaní Benátskej komisie z roku 2011, najmä pokiaľ ide o spôsob volenia do HSYK, úlohu ministra spravodlivosti v tomto orgáne a spôsob vymenúvania sudcov a prokurátorov; žiada, aby sa prijali opatrenia, ktorými sa zabezpečí transparentnosť rozhodnutí HSYK a ich podliehanie súdnej kontrole; poukazuje na potrebu vykonať ďalšie kroky na zabezpečenie možnosti súdneho preskúmania všetkých prvostupňových rozhodnutí Vysokej rady o povýšeniach, preradeniach do inej lokality a disciplinárnych sankciách; víta rozhodnutie ministerstva spravodlivosti vytvoriť generálne riaditeľstvo pre ľudské práva, ktoré bude zodpovedať za úplné, účinné a včasné vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva Tureckom; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad rastúcim počtom nových sťažností predlžených Európskemu súdu pre ľudské práva; víta nové návrhy na reformu súdnictva, najmä čo sa týka kritérií pre vzatie do vyšetrovacej väzby, ako prvý krok správnym smerom;
12. zastáva názor, že nové právne predpisy o ústavnom súde by mali zaistiť, že táto súdna inštancia bude mať právomoc posudzovať a revidovať súlad tureckých právnych predpisov s medzinárodnými dohodami, ktoré Turecko ratifikovalo, ako napríklad s Európskym dohovorom o ľudských právach;
13. vyjadruje znepokojenie nad posledným rozsudkom vydaným vo veci Hrant Dink; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa smrť Hranta Dinka dôkladne vyšetrila a všetky zodpovedné osoby boli postavené pred súd, a v tejto súvislosti dôrazne poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2010, ktorým rozhodol, že Turecko nevykonalo účinné vyšetrovanie vraždy Hranta Dinka; považuje tento súdny proces za skúšku dodržiavania zásad právneho štátu v Turecku a nezávislosti jeho súdnictva;
14. pripomína svoje znepokojenie nad tým, že účinnosť a pravidlá súdnych konaní neboli ešte vylepšené natoľko, aby zabezpečovali právo na spravodlivý a rýchly proces vrátane práva na prístup k usvedčujúcemu dôkazu a dokumentom o procese v počiatočných fázach súdneho konania a dostatočných záruk pre všetkých podozrivých; opakuje svoje hlboké znepokojenie nad nadmerne dlhým časom vyšetrovacej väzby, ktorá môže v súčasnosti trvať až desať rokov, čím sa de facto stáva trestom bez procesu; naliehavo vyzýva TGNA, aby vykonalo reformu právnych predpisov v tomto ohľade v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach a normami Rady Európy a stanovilo tak maximálnu dĺžku trvania vyšetrovacej väzby v Turecku podľa priemernej dĺžky trvania vyšetrovacej väzby v Európskej únii; naliehavo vyzýva vládu, aby pokračovala v reforme a revízii protiteroristického zákona a tureckého trestného zákonníka; pripomína, že vývoj bude naďalej sledovať parlamentná ad hoc delegácia pre pozorovanie súdnych procesov s novinármi v Turecku; je znepokojený vysokým počtom mladistvých väzňov z vekovej skupiny od 12 do 18 rokov, ktorých je 2 500;
15. vyzýva tureckú vládu, aby v záujme vyriešenia stále nedoriešených súdnych prípadov vytvorila čo najskôr regionálne odvolacie súdy, ktoré mali byť podľa zákona funkčné už od júna 2007, a aby sa na tento účel zamerala na odbornú prípravu sudcov;
16. poukazuje na význam práva každého občana na riadnu obhajobu pred súdom a pripomína zodpovednosť štátu zaručiť prístup k zákonnej obhajobe; pripomína, že právnici by mali mať občiansku a trestnú imunitu na vyhlásenia, ktoré v dobrej viere prednesú v písomných alebo ústnych žiadostiach alebo počas profesijného vystúpenia na súdoch, tribunáloch alebo ostatných zákonných či administratívnych orgánoch; žiada Turecko, aby zaistilo, že právnici môžu vykonávať svoje povolanie bez zastrašovania, prekážok, prenasledovania alebo nevhodného zasahovania;
17. zdôrazňuje, že pri vyšetrovaniach údajných plánov štátneho prevratu, akými sú prípady Ergenekon a Sledgehammer, sa musí preukázať sila a riadne, nezávislé, nestranné a transparentné fungovanie tureckých demokratických inštitúcií a súdnictva a ich pevný, nepodmienený záväzok rešpektovať základné práva; vyjadruje znepokojenie nad údajným použitím nejednotných dôkazov proti obžalovaným v týchto prípadoch; vyzýva Komisiu, aby spomínané prípady pozorne sledovala a aby svoje zistenia podrobnejšie zverejnila v prílohe k svojej správe o pokroku za rok 2012;
18. opätovne zdôrazňuje svoje znepokojenie nad postupom trestne stíhať obhajcov ľudských práv, aktivistov a novinárov, ktorí v rámci prispievania k diskusii pluralitnej spoločnosti informujú o dôkazoch o porušovaní ľudských práv alebo poukazujú na iné otázky verejného záujmu; zdôrazňuje, že takéto stíhania ovplyvňujú vnímanie nezávislosti a nestrannosti systému súdnictva verejnosťou; považuje kriminalizáciu názorov za kľúčovú prekážku úplnej ochrany ľudských práv v Turecku a odsudzuje neprimerané obmedzovanie slobody prejavu, združovania a zhromažďovania;
19. vyjadruje znepokojenie nad širokou možnosťou výkladu a uplatňovania tureckého protiteroristického zákona a tureckého trestného zákonníka, najmä v prípadoch, keď členstvo v teroristickej organizácii nebolo dokázané a keď sa skutok alebo vyhlásenie považujú za zhodné so zámermi teroristickej organizácie; vyjadruje obavy v súvislosti s pokračujúcimi správami o mučení a zlom zaobchádzaní na policajných staniciach a vo väzeniach, o nadmernom používaní sily zo strany policajtov počas demonštrácií a o nedostatočnom pokroku pri postavení štátnych úradníkov pred súd za podozrenie z porušovania ľudských práv; naliehavo vyzýva Turecko, aby v prvom rade vykonalo revíziu protiteroristického zákona a aby prísne dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv novelizovaním príslušných právnych predpisov; víta rozhodnutie o zabezpečení doškoľovacej odbornej prípravy sudcov a prokurátorov o slobode prejavu a slobode tlače a o rozhodujúcej úlohe Európskeho súdu pre ľudské práva; naliehavo vyzýva vládu Turecka, aby zabezpečila systematickú primeranú odbornú prípravu svojich policajných zložiek o judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva; zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť účinný mechanizmus riešenia sťažností políciou; uvítal by ďalšie opatrenia na zlepšenie priameho prístupu jednotlivých občanov k tureckým súdom pri obhajobe ich práv s cieľom znížiť počet prípadov predložených Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu;
20. trvá na tom, že prebiehajúce súdne procesy s novinármi by sa mali uskutočniť transparentným spôsobom pri dodržiavaní zásad právneho štátu a zaistení vhodných podmienok, ako sú napríklad zabezpečenie vhodných miest konania pre typy vypočutí, ktoré sa uskutočňujú, distribúcia presných prepisov zadržaným osobám, ako aj informovanie novinárov o obvineniach, ktoré proti nim boli vznesené, aby sa tak zaručilo, že podmienky súdneho procesu neovplyvnia negatívne rozsudok; vyjadruje hlboké znepokojenie nad podmienkami, v akých sú zadržiavaní novinári; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie sú k dispozícii presné čísla o počte zadržiavaných novinárov a počte otvorených prípadov, ktoré v súčasnosti prebiehajú proti novinárom; vyzýva turecké orgány, aby tieto informácie zverejnili;
21. pripomína, že sloboda prejavu a pluralita médií patria medzi ústredné európske hodnoty a že skutočne demokratická, slobodná a pluralitná spoločnosť vyžaduje skutočnú slobodu prejavu; pripomína, že sloboda prejavu sa nevzťahuje len na informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo alebo sa považujú za neškodné, ale v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach aj na tie informácie a myšlienky, ktoré urážajú, šokujú a znepokojujú štát alebo akúkoľvek časť obyvateľstva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že veľa právnych ustanovení, ako napríklad články 301 a 318, článok 220 ods. 6 v kombinácii s článkom 314 ods. 2 a články 285 a 288 trestného zákonníka, ako aj článok 6 a článok 7 ods. 2 protiteroristického zákona naďalej obmedzujú slobodu prejavu; zdôrazňuje, že je bezodkladne nevyhnutné prijať opatrenia, ktorými sa zrušia právne predpisy, ktoré umožňujú uvaľovať neprimerane vysoké pokuty médiám, čo v niektorých prípadoch vedie k zániku týchto médií alebo k autocenzúre novinárov alebo ich vydavateľov, a vykoná reforma zákona 5651/2007 o internete, ktorým sa obmedzuje sloboda prejavu, právo občanov na prístup k informáciám a povoľujú sa zákazy webových stránok v neprimeranom rozsahu alebo na neprimerane dlhý čas; opakuje preto svoju predchádzajúcu žiadosť o ukončenie revízie právneho rámca týkajúceho sa slobody prejavu a jeho okamžité zosúladenie s Európskym dohovorom o ľudských právach a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva;
22. vyjadruje podporu novému prístupu, ktorý Komisia zaujala s cieľom riešiť otázky súvisiace so súdnictvom, základnými právami, spravodlivosťou a vnútornými vecami na začiatku procesu rokovaní, podľa ktorého sa príslušné kapitoly otvoria na základe jasných a podrobných akčných plánov a uzatvoria až na základe skutočne preukázateľných výsledkov; domnieva sa, že vzhľadom na skutočnosť, že najdôležitejšie je pokračovať v reforme súdneho systému Turecka a v plnej miere dodržiavať ľudské práva a základné slobody, najmä slobodu prejavu a slobodu tlače, by sa malo vynaložiť obnovené úsilie na predloženie správy o preverovaní kapitoly 23 o súdnictve a základných právach; vyzýva Komisiu, aby zvážila vykonanie krokov vedúcich k otvoreniu kapitoly 24 o spravodlivosti a vnútorných veciach;
23. naliehavo vyzýva Turecko, aby uznalo právo na odmietnutie výkonu povinnej vojenskej služby z dôvodu výhrady svedomia v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Erçep/Turecko; so znepokojením konštatuje, že sa ešte nebol vykonaný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ulke/Turecko z roku 2006, ktorý vyžaduje uzákonenie právnych predpisov zabraňujúcich opakovanému stíhaniu osôb, ktoré si uplatňujú právo na výhradu svedomia a odmietajú nastúpiť na vojenskú službu;
24. víta skutočnosť, že boli vykonané už takmer všetky odporúčania, ktoré vo svojich hodnotiacich správach za rok 2005 predložila Skupina štátov proti korupcii (GRECO) pri Rade Európy; zdôrazňuje potrebu ďalšieho pokroku v oblasti právnych predpisov a všeobecných opatrení zameraných proti korupcii a žiada posilnenie a zvýšenie nezávislosti inštitúcií zapojených do boja proti korupcii; povzbudzuje vládu, aby vykonala zvyšné odporúčania skupiny GRECO;
25. žiada úplné uplatňovanie ustanovení ústavy, ktorými sa zabezpečuje právo na usporadúvanie demonštrácií, a vyzýva ministerstvo vnútra, aby dokončilo revíziu zákona o zhromažďovaní a demonštráciách;
26. víta skutočnosť, že v auguste 2011 boli prijaté nové právne predpisy, ktorými sa zmenil a doplnil zákon o nadáciách z februára 2008 a rozšíril rozsah obnovenia majetkových práv nemoslimských spoločenstiev, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť ich úplné vykonávanie; pripomína však, že je bezodkladne potrebné pokračovať v nevyhnutnej a zásadnej reforme v oblasti slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania, a to najmä tým, že sa náboženským spoločenstvám umožní získavať právnu subjektivitu, že sa odstránia všetky obmedzenia týkajúce sa odbornej prípravy, vymenúvania a nástupníctva duchovných, že sa uznajú miesta bohoslužieb Alavitov, že sa budú dodržiavať príslušné rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a že sa v právnom rámci zohľadnia stanoviská Benátskej komisie, a pripomína tiež, že je potrebné v plnej miere uznať práva všetkých náboženských menšín; vyzýva vládu Turecka, aby zabezpečila, že Kláštor svätého Gabriela založený v roku 397 n. l. nepríde o svoje pozemky a že bude chránený ako celok;
27. pripomína, že vzdelanie zohráva hlavnú úlohu pri budovaní inkluzívnej a rôznorodej spoločnosti založenej na rešpektovaní náboženských spoločenstiev a menšín; vyzýva vládu Turecka, aby venovala osobitnú pozornosť vzdelávacím materiálom v školách, ktoré by mali odrážať etnickú a náboženskú pluralitu a pluralitu presvedčení tureckej spoločnosti, odstraňovať diskrimináciu a predsudky a podporovať plné uznanie všetkých náboženských spoločenstiev a menšín, a zdôrazňuje potrebu objektívnych učebných materiálov; víta zriadenie komisie pre rodovú rovnosť na ministerstve školstva; s úľavou berie na vedomie prepustenie študentov, ktorí boli nespravodlivo uväznení na 18 mesiacov po tom, čo požadovali bezplatné vzdelávanie;
28. opakuje, že je potrebné posilniť súdržnosť medzi tureckými regiónmi a medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; poukazuje v tejto súvislosti na osobitnú úlohu vzdelávania a na nutnosť riešiť pretrvávajúce a výrazné regionálne rozdiely v oblasti kvality školstva a školskej dochádzky;
29. vyzýva vládu, aby ako prioritu svojho reformného úsilia na riešenie chudoby medzi ženami stanovila rodovú rovnosť a posilnila sociálne začlenenie žien a ich účasť na trhu práce; opakuje svoj návrh prikročiť k zavedeniu systému vyhradených kvót s cieľom zabezpečiť významnú účasť žien na všetkých úrovniach v podnikovej a verejnej sfére a v politike; víta snahy tureckej vlády o zvýšenie miery vzdelávania žien, ktoré vedú k tomu, že rozdiely v základnom vzdelaní mužov a žien sa takmer stratili, a vyzýva tureckú vládu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zmenšenie aj rozdielov v stredoškolskom vzdelaní medzi ženami a mužmi; víta tiež vyšší počet žien v TGNA po voľbách v júni 2011 a vyzýva politické strany, aby ďalej posilňovali aktívne zapojenie žien do politiky a ich aktívnu účasť v politike;
30. víta skutočnosť, že Turecko 24. novembra 2011 podpísalo a ratifikovalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu; naliehavo vyzýva vládu, aby prijala politiku nulovej tolerancie voči násiliu páchanému na ženách a aby v rámci boja proti zabíjaniu v mene cti, domácemu násiliu, manželstvám vynútených násilím a detským nevestám naďalej zvyšovala svoje úsilie v oblasti prevencie na všetkých úrovniach, a to najmä spoluprácou a dosahovaním širokého konsenzu so skupinami za práva žien, zmenou a úpravou zákona č. 4320 o ochrane rodiny, ktorá zabezpečí jeho široký rozsah pôsobnosti bez ohľadu na rodinný stav a povahu vzťahu medi obeťou a násilníkom vrátane zabezpečenia účinných opravných prostriedkov a ochranných mechanizmov, dôkladným monitorovaním uplatňovania zákona č. 4320 zo strany polície, účinným sledovaním toho, či obecné úrady v plnej miere dodržiavajú povinnosť poskytovať dostatok útulkov pre ohrozené ženy a maloletých, zabezpečením stráženia útulkov zamestnaním primeraného počtu pracovníkov strážnej služby a zavedením systému následnej pomoci ženám a maloletým po opustení týchto zariadení s cieľom poskytnúť im primeranú psychologickú podporu, právnu pomoc a zdravotnú starostlivosť a pomôcť im z hľadiska ich sociálnych a ekonomických možností s návratom do spoločnosti; víta úsilie ministerstva rodiny a sociálnych politík zvýšiť počet a kvalitu útulkov a rozhodnutie tohto ministerstva povoliť aj súkromnoprávnych subjektom zakladať útulky ako dodatočnú možnosť pomoci pre ohrozené ženy a maloletých; víta nedávne nariadenie Vysokej rade sudcov a prokurátorov č. 18, ktorým sa ustanovuje, že s vykonávaním ochranných opatrení v prípadoch domáceho násilia sa viac nebude čakať do ukončenia konaní; víta snahy vlády Turecka o posilnenie spolupráce v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti medzi štátnymi orgánmi;
31. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s neprimerane vysokou mierou chudoby detí; vyzýva Turecko, aby vypracovalo komplexnú stratégiu boja proti chudobe detí a detskej práci; víta ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním; naliehavo vyzýva Turecko, aby zintenzívnilo svoje úsilie v oblasti boja proti domácemu násiliu páchanému na deťoch;
32. naliehavo žiada vládu, aby zákonom zabezpečila a účinne presadzovala rovnosť, a teda aj úctivé zaobchádzanie zo strany polície, bez ohľadu na pohlavie, rodovú identitu, rasový či etnický pôvod, náboženstvo či vieru, postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu; vyzýva vládu Turecka, aby zosúladila turecké právne predpisy s acquis communautaire a prijala právne predpisy, na základe ktorých sa zriadi rada proti diskriminácii a pre rovnosť; poznamenáva, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia proti homofóbii a akejkoľvek forme diskriminácie, obťažovania alebo násilia na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; vyjadruje hlboké znepokojenie nad neustálym trestným stíhaním LGBT na základe zákona o prečinoch a ustanovení o „nemorálnom správaní“; opakuje svoju výzvu adresovanú tureckej vláde, aby nariadila tureckým ozbrojeným silám, aby prestali označovať homosexualitu za „psychosexuálnu chorobu“;
33. vyzýva Turecko, aby preukázalo pružnosť a zintenzívnilo svoje úsilie o politické riešenie kurdskej otázky, a žiada všetky politické sily, aby navzájom spolupracovali na dosiahnutí cieľa posilneného politického dialógu a postupe ďalšieho politického, kultúrneho a sociálno-ekonomického začleňovania a účasti občanov kurdského pôvodu v záujme zaručenia práva na slobodu vyjadrovania, práva združovať a zhromažďovať sa; v tejto súvislosti považuje za podstatné právo na vzdelávanie v rodnom jazyku; vyzýva vládu Turecka, aby zintenzívnila svoje úsilie o ďalšie presadzovanie sociálno-ekonomického rozvoja na juhovýchode; zastáva názor, že reforma ústavy predstavuje veľmi užitočný rámec na podporu procesu demokratického otvárania; pripomína, že k politickému riešeniu možno dospieť iba na základe otvorenej a skutočne demokratickej diskusie o kurdskej otázke, a vyjadruje znepokojenie nad veľkým množstvom prípadov namierených proti spisovateľom a novinárom píšucim o kurdskej otázke a nad zatknutím niekoľkých kurdských politikov, miestne zvolených starostov a poslancov mestských zastupiteľstiev, právnikov, demonštrantov a obhajcov ľudských práv v súvislosti s procesom KCK a inými policajnými operáciami; vyzýva vládu Turecka, aby vytvorila pokojné prostredie pre politikov kurdského pôvodu, aby sa mohli zúčastniť na slobodnej a pluralistickej diskusii; poukazuje na význam podpory diskusie o kurdskej otázke v rámci demokratických inštitúcií, najmä v rámci TGNA;
34. víta a očakáva rýchle vykonávanie posledného vyhlásenia tureckej vlády o znovuotvorení gréckej menšinovej školy na ostrove Gökçeada (Imbros), čo predstavuje pozitívny krok smerom k zachovaniu bikultúrneho charakteru tureckých ostrovov Gökçeada (Imbros) a Bozcaada (Tenedos) v súlade s uznesením Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1625 (2008); konštatuje však, že sú potrebné ďalšie kroky na riešenie problémov, s ktorými sa stretávajú príslušníci gréckej menšiny, a to najmä v súvislosti s ich majetkovými právami;
35. zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zosúladiť právny rámec týkajúci sa pracovného a odborového práva s normami EÚ, nástrojmi Rady Európy a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a uplatňovať ich v plnej miere v praxi, pretože odstránením všetkých prekážok brániacich úplnému uplatňovaniu týchto práv sa zabezpečí, že súčasný silný hospodársky pokrok bude sprevádzaný rozsiahlejším rozdeľovaním bohatstva vytvoreného hospodárskym rastom medzi tureckú spoločnosť, čo povedie k väčšiemu potenciálu rastu; nabáda preto všetky strany Hospodárskej a sociálnej rady, aby posilnili svoje odhodlanie a spoluprácu s cieľom dosiahnuť referenčné hodnoty na otvorenie kapitoly 19 o sociálnej politike a zamestnanosti;
36. vyjadruje svoje znepokojenie nad praxou trestného stíhania členov odborových zväzov najmä v sektore vzdelávania, ktorí sa aktívne snažia o zabezpečenie lepších pracovných, vzdelávacích a životných podmienok a ktorí upozorňujú na porušovanie ľudských práv v záujme pracujúcich a verejnosti, čím prispievajú k pluralitnej spoločnosti;
37. vyzýva tureckú vládu, aby presadzovala aktívnu a plnú účasť spotrebiteľských organizácií na procese konzultácie o právnych predpisoch a politikách v oblasti ochrany spotrebiteľov a aby prijala všetky potrebné opatrenia na podporu a posilnenie hnutia spotrebiteľov; nabáda spotrebiteľské organizácie, aby spojili svoje sily, a tým zvýšili svoju reprezentatívnosť;
38. víta diverzifikáciu tureckého trhu s energiou, ale tiež nabáda vládu Turecka, aby riadne preskúmala riziko a zodpovednosť v súvislosti so súčasnými projektmi jadrových elektrární, ako je napríklad projekt jadrovej elektrárne v Akkuyu; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebné zachovať prírodné, kultúrne a archeologické dedičstvo v maximálnom súlade s európskymi normami;
Budovanie dobrých susedských vzťahov
39. dôrazne podporuje prebiehajúce rokovania o znovuzjednotení Cypru, ktoré sa konajú pod záštitou generálneho tajomníka Spojených národov; zdôrazňuje, že v súčasnosti je naliehavé dosiahnuť spravodlivé a životaschopné riešenie cyperskej otázky, a vyzýva Turecko a všetky zainteresované strany, aby sa intenzívne a v dobrej viere snažili o dosiahnutie komplexnej dohody; vyzýva vládu Turecka, aby začala sťahovať svoje sily z Cypru a zverila mesto Famagusta do správy Organizácie Spojených národov v súlade s uznesením č. 550 (1984) Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov; súčasne vyzýva Cyperskú republiku, aby otvorila prístav Famagusta pod dohľadom colnej správy EÚ s cieľom podporiť pozitívnu atmosféru umožňujúcu úspešné ukončenie prebiehajúcich rokovaní o zjednotení a umožniť cyperským Turkom obchodovať priamo a právnou cestou prijateľnou pre všetkých;
40. nabáda Turecko k intenzívnejšej podpore Výboru pre nezvestné osoby na Cypre;
41. vyzýva Turecko, aby sa zdržalo akéhokoľvek nového osídľovania ostrova tureckými občanmi, pretože by sa tým ďalej menila demografická rovnováha a znižovala by sa lojálnosť jeho občanov na ostrove voči budúcemu spoločnému štátu založenému na spoločnej minulosti;
42. vyjadruje poľutovanie nad vyhláseniami Turecka, že zablokuje vzťahy s predsedníctvom Európskej únie v druhej polovici roku 2012, ak sa dovtedy nenájde riešenie cyperskej otázky; pripomína, že Európska únia je založená na zásadách úprimnej spolupráce a vzájomnej solidarity medzi všetkými členskými štátmi a že Turecko sa ako kandidátska krajina musí zaviazať na rozvíjanie pokojných vzťahov s Európskou úniu a so všetkými jej členskými štátmi; ďalej pripomína, že predsedníctvo Rady Európskej únie je ustanovené v Zmluve o Európskej únii;
43. vyzýva Turecko, aby zrušilo svoje veto proti spolupráci EÚ a NATO vrátane Cypru, a umožnilo tak politický dialóg medzi EÚ a NATO, a následne vyzýva Cyperskú republiku, aby zrušila svoje veto proti účasti Turecka v Európskej obrannej agentúre;
44. berie na vedomie pretrvávajúce zvýšené úsilie Turecka a Grécka o zlepšenie vzájomných vzťahov; považuje však za poľutovaniahodné, že Turecké veľké národné zhromaždenie ešte nestiahlo hrozbu vojenského zásahu, ktorú vyhlásilo Grécku, a domnieva sa, že zlepšenie vzájomných vzťahov týchto dvoch krajín by malo viesť k odvolaniu takejto hrozby; naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby zastavila opakované narúšanie gréckeho vzdušného priestoru a turecké vojenské prelety nad gréckymi ostrovmi;
45. zdôrazňuje, že EÚ, jej 27 členských štátov a všetky ostatné kandidátske krajiny podpísali Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS) a že tento dohovor je súčasťou acquis communautaire; vyzýva preto vládu Turecka, aby ho podpísala a ratifikovala bez ďalšieho odkladu; pripomína, že výhradná hospodárska zóna Cyperskej republiky je v súlade s dohovorom UNCLOS úplne legitímna;
46. naliehavo vyzýva Turecko a Arménsko, aby pristúpili k normalizácii svojich vzťahov tým, že bezpodmienečne ratifikujú protokoly a otvoria hranice;
47. domnieva sa, že Turecko je dôležitým partnerom EÚ v regióne Čierneho mora, ktoré má pre EÚ strategický význam; vyzýva Turecko, aby podporovalo politiky a programy EÚ v tomto regióne a aby aktívne prispievalo k ich vykonávaniu;
Pokrok v spolupráci EÚ – Turecko
48. odsudzuje odmietnutie Turecka plniť si záväzok týkajúci sa úplného a nediskriminačného vykonávania dodatkového protokolu k Dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom vo vzťahu ku všetkým členským štátom; pripomína, že toto odmietnutie naďalej vo veľkej miere ovplyvňuje proces rokovaní, a vyzýva vládu Turecka, aby tento protokol bez ďalšieho odkladu v plnej miere vykonávala;
49. zdôrazňuje, že colná únia medzi EÚ a Tureckom umožnila Turecku dosiahnuť vysokú mieru súladu v oblasti voľného pohybu tovaru a naďalej posilňuje dvojstranný obchod medzi EÚ a Tureckom, ktorý v roku 2010 dosiahol hodnotu 103 miliárd EUR; konštatuje však, že Turecko neuplatňuje pravidlá colnej únie v plnej miere a že zachováva právne predpisy, ktoré sú v rozpore s jeho záväzkami o odstraňovaní technických prekážok obchodu, ako sú napríklad dovozné licencie, obmedzenie dovozu tovaru z tretích krajín nasmerovaných do voľného obehu v EÚ, štátna pomoc, presadzovanie práv duševného vlastníctva, požiadavky na registráciu nových liečiv a diskriminačné ukladanie daní;
50. opätovne zdôrazňuje, že rozhodne a dôrazne odsudzuje pretrvávajúce teroristické násilie zo strany Kurdskej strany pracujúcich (PKK), ktorá je na zozname teroristických organizácií EÚ, a vyjadruje plnú solidaritu s Tureckom; vyzýva členské štáty, aby v úzkej spolupráci s koordinátorom EÚ pre boj proti terorizmu a Europolom a s ohľadom na ľudské práva, základné slobody a medzinárodné právo posilnili spoluprácu s Tureckom v oblasti boja proti terorizmu a boja proti organizovanému zločinu ako zdroju financovania terorizmu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili primeraný informatívny dialóg a výmeny informácií s Tureckom o žiadostiach Turecka o vydanie, ktorým nemožno vyhovieť z právnych alebo procesných dôvodov;
51. vyjadruje poľutovanie nad oneskorením, s ktorým sa TGNA predkladajú právne predpisy na ochranu práv utečencov a žiadateľov o azyl; vyjadruje znepokojenie nad neprestajnými správami o navracaní osôb do krajín, kde im hrozí mučenie alebo iné zneužitie ľudských práv po svojvoľnom zamietnutí prístupu k azylovému konaniu;
52. víta pokrok, ktorý Turecko dosiahlo v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, a podporuje ďalšie úsilie o zvýšenie miery používania obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých odvetviach; poukazuje na potenciál zdrojov obnoviteľnej energie, na významné slnečné, veterné a geotermálne zdroje Turecka a na možnosť EÚ dovážať zdroje obnoviteľnej energie z Turecka prostredníctvom diaľkových vysokonapäťových prenosových sústav jednosmerného prúdu, čo by prispelo nielen k energetickej bezpečnosti EÚ, ale tiež k plneniu cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie;
53. pripomína, že Turecko zohráva ústrednú úlohu ako energetický koridor EÚ pre kaukazské a kaspické zdroje ropy a plynu, a a že sa nachádza v strategickej blízkosti k Iraku a jeho rozvíjajúcemu sa trhu so surovou ropou; zdôrazňuje strategickú úlohu plánovaného plynovodu Nabucco a iných plynovodov, akým je tranzitný koridor plynu ITGI (spojovací plynovod Turecko – Grécko – Taliansko), pre energetickú bezpečnosť Európskej únie; domnieva sa, že s ohľadom na strategickú úlohu a potenciál Turecka, aj pokiaľ ide o investície EÚ a ďalšiu spoluprácu s EÚ, by sa mali začať úvahy o význame otvorenia rokovaní o kapitole 15 o energetike s cieľom posilniť strategický dialóg EÚ a Turecka o energetike;
54. zdôrazňuje strategickú úlohu Turecka z politického i geografického hľadiska pre zahraničnú politiku a susedskú politiku Európskej únie; vyzdvihuje úlohu Turecka ako dôležitého regionálneho hráča na Blízkom východe, západnom Balkáne, území Afganistanu a Pakistanu, v Zakaukazsku, strednej Ázii a v Africkom rohu, ako aj úlohu Turecka ako zdroja inšpirácie v procese demokratizácie arabských štátov vo významných politických oblastiach zahŕňajúcich politickú a hospodársku reformu a budovanie inštitúcií; vyjadruje podporu úsiliu Turecka, ktoré chce prispievať k prehlbovaniu dialógu na vysokej úrovni a spolupráce medzi Afganistanom a Pakistanom, a víta začatie istanbulského procesu zameraného na posilnenie regionálnej spolupráce medzi Afganistanom a jeho susedmi; podporuje pevný postoj a odhodlanie Turecka, pokiaľ ide o podporu demokratických síl v Sýrii a pripomína jeho dôležitú úlohu pri ochrane sýrskych utečencov; vyzýva EÚ a Turecko, aby prehĺbili svoj politický dialóg o možnostiach zahraničnej politiky a cieľoch spoločného záujmu; povzbudzuje Turecko v rozvoji jeho zahraničnej politiky v rámci dialógu a spolupráce s EÚ a nabáda ho, aby postupne uviedlo do súladu svoju zahraničnú politiku so zahraničnou politikou EÚ s cieľom vytvoriť významnú súčinnosť a posilniť potenciál pozitívneho dosahu;
55. poukazuje na význam úzkej koordinácie a spolupráce medzi Tureckom a EÚ v otázke šírenia jadrových zbraní v Iráne a domnieva sa, že Turecko môže zohrávať dôležitú a konštruktívnu úlohu pri uľahčovaní a podpore dialógu s Iránom o nájdení bezodkladného riešenia a pri zaisťovaní plnej podpory sankcií voči Iránu;
56. pripomína ambíciu Turecka inšpirovať a pomáhať pri prechode k demokracii a sociálno-hospodárskych reformách v južnom susedstve; poznamenáva, že účasť tureckých inštitúcií a mimovládnych organizácií na nástrojoch ESP by vytvorila jedinečnú súčinnosť najmä v oblastiach, ako sú budovanie inštitúcií, sociálno-hospodársky rozvoj a rozvoj občianskej spoločnosti; domnieva sa, že praktickú spoluprácu by mal dopĺňať štruktúrovaný dialóg medzi EÚ a Tureckom s cieľom koordinovať ich susedské politiky;
57. víta skutočnosť, že Turecko 27. septembra 2011 ratifikovalo opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu (OPCAT) Tureckom, a vyzýva Turecko, aby okamžite začlenilo jeho požiadavky do vnútroštátnych právnych predpisov; naliehavo vyzýva na bezodkladné prijatie vnútorného vykonávacieho mechanizmu; žiada Turecko, aby medzinárodným pozorovateľom umožnilo prístup do svojich väzníc;
58. opätovne vyzýva vládu Turecka, aby podpísala štatút Medzinárodného trestného súdu a predložila ho na ratifikáciu, čím ďalej zvýši podiel a účasť Turecka na celosvetovom viacstrannom systéme;
59. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj vláde a parlamentu Tureckej republiky.