Dokument na schôdzu
12.4.2012 B7‑0200/2012
NÁVRH UZNESENIA
v súlade s článkom 90 ods. 6 rokovacieho poriadku
o žiadosti o stanovisko Súdneho dvora k súladu Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o využívaní osobných záznamov o cestujúcich a ich postupovaní Ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických
( 2012/2615(RSP) )
Cornelia Ernst
v mene skupiny GUE/NGL
Uznesenie Európskeho parlamentu o žiadosti o stanovisko Súdneho dvora k súladu Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o využívaní osobných záznamov o cestujúcich a ich postupovaní Ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických
( 2012/2615(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na odseky 6 a 11 tohto článku,
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o využívaní osobných záznamov o cestujúcich a ich postupovaní Ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických[1],
– so zreteľom na Dohodu medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o využívaní osobných záznamov o cestujúcich a ich postupovaní Ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických, ktorá je pripojená k uvedenému návrhu rozhodnutia Rady[2],
– so zreteľom na oznámenie Komisie o všeobecnom prístupe k postupovaniu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín ( COM(2010)0492 ),
– so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. februára 2007 o prípade SWIFT, dohode o osobných záznamoch o cestujúcich a transatlantickom dialógu o týchto otázkach[3], z 22. októbra 2008 o zhodnotení dohody o osobných záznamoch o cestujúcich medzi EÚ a Austráliou[4], z 5. mája 2010 o začatí rokovaní o dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich so Spojenými štátmi, Austráliou a Kanadou[5] a z 11. novembra 2010 o všeobecnom prístupe k postupovaniu údajov o osobných záznamoch o cestujúcich do tretích krajín[6],
– so zreteľom na stanoviská európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 19. októbra 2010 k oznámeniu Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín[7] a z 9. decembra 2011 k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o využívaní osobných záznamov o cestujúcich a ich postupovaní Ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických[8],– so zreteľom na stanovisko č 7/2010 k oznámeniu Komisie o globálnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín, ktoré dňa 12. novembra 2010 prijala pracovná skupina „článok 29“ pre ochranu údajov, a na list zo 6. januára 2012 týkajúci sa dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o využívaní osobných záznamov o cestujúcich a ich postupovaní americkému Ministerstvu vnútornej bezpečnosti,
– so zreteľom na článok 16 ZFEÚ a na články 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre zahraničné veci ( A7-0099/2012 ),
– so zreteľom na článok 90 ods. 6 rokovacieho poriadku,
A. keďže európsky právny rámec, ktorý leteckým spoločnostiam umožňuje prenos údajov o cestujúcich z osobných záznamov o cestujúcich, bol zavedený rozhodnutím Rady 2004/496/ES z 30. júna 2008 o podpísaní Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracúvaní údajov zo záznamu o cestujúcom a ich prenose leteckými dopravcami Ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických, Colnej správe a ochrane hraníc ,(ďalej len „dohoda“);
B. keďže Európsky súdny dvor svojím rozsudkom v spojených veciach C 317/04 a C 318/04 z 30. mája 2006 toto rozhodnutie Rady z dôvodu nevhodného právneho základu zrušil;
C. keďže od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 si uzatváranie nových dohôd o osobných záznamoch o cestujúcich vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu pred tým, ako Rada rozhodne o ich konečnom schválení;
D. keďže Komisia iniciovala novú dohodu a 23. novembra 2011 poslala Rade odporúčanie, aby dohodu uzatvorila, a Rada ju následne 14. decembra 2012 podpísala; keďže v ten istý deň bola Európskemu parlamentu predložená žiadosť Rady o udelenie súhlasu;
E. keďže jasným účelom tejto dohody – ako sa uvádza v jej článku 1 –je stanoviť podmienky, za ktorých sa môžu údaje z osobných záznamov o cestujúcich prenášať, spracúvať a chrániť;
1. zastáva názor, že v otázke súladu návrhu dohody s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov, a teda v otázke, či je v tomto ohľade zlučiteľná so zmluvami, vládne právna neistota; spochybňuje okrem toho voľbu právneho základu, t. j. voľbu článku 82 ods. 1 písm. d) a článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ (policajná a justičná spolupráca) namiesto článku 16 ZFEÚ (ochrana údajov);
2. rozhodol sa požiadať Súdny dvor o stanovisko k súladu dohody so zmluvami;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii pre informáciu a aby prijal potrebné opatrenia na získanie takéhoto stanoviska od Súdneho dvora.