Európsky parlament,

–   so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej o vojenskom puči v Mali,

–   so zreteľom na vyhlásenie, ktoré vypracovalo oddelenie Európskej komisie pre humanitárnu pomoc o prevencii humanitárnej krízy v Mali,

–   so zreteľom na vyhlásenia Bezpečnostnej rady OSN o vojenskom puči,

–   so zreteľom na Alžírsku dohodu z roku 2006 o rozvoji a mieri v severnom Mali,

–   so zreteľom na rámcovú dohodu podpísanú dňa 6. apríla 2012 medzi juntou a spoločenstvom ECOWAS,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže tuarégske národné hnutie za oslobodenie Azawadu vyhlásilo kontrolu nad tromi severomalijskými regiónmi – Gao, Kidal a Timbuktu – s úmyslom vytvoriť nový štát;

B.  keďže islamská skupina Ansar Dine, ktorá je úzko napojená na al-Kájdu v islamskom Maghrebe (AQIM), vyhlásila kontrolu nad regiónom Timbuktu a usiluje o to, aby bolo v Mali zavedené právo šaría;

C. keďže v minulosti vláda Mali a tuarégske hnutie za oslobodenie podpísali niekoľko mierových dohôd zameraných na hospodársky rozvoj severnej oblasti, decentralizáciu a začlenenie Tuaregov do občianskych a vojenských štruktúr; keďže napriek radu mierových iniciatív nedošlo k odstráneniu napätia medzi ústrednou vládou a tuarégskym národným hnutím za oslobodenie Azawadu;

D. keďže vojenská skupina vyhlásila 22. marca 2012 štátny prevrat a zvrhla demokraticky zvoleného prezidenta Amadoua Toumani Tourého;

E.  keďže spoločenstvo ECOWAS sprostredkovalo dohodu o znovunastolenie ústavného poriadku a v súlade s malijskou ústavou bol za výkonného prezidenta určený predseda národného zhromaždenia;

F.  keďže humanitárna situácia v oblasti kontrolovanej povstalcami sa zhoršuje, pretože nastal chaos, došlo k rabovaniu a únosom, a obyvateľstvo je teda nútené túto oblasť opustiť;

G. keďže Burkina Faso, Mali, Mauritánia, Niger, Senegal, Čad, severný Kamerun a Nigéria sú postihnuté kombináciou sucha, chudoby, vysokých cien obilia, zhoršovania životného prostredia a chronického zaostávania vo vývoji a podľa agentúr OSN viac ako 10 miliónov ľudí len ťažko získava dostatok jedla;

H. keďže séria únosov, ku ktorým sa prihlásila teroristická skupina napojená na al-Kájdu v islamskom Maghrebe (AQIM), stále pokračuje a 15. apríla bol v Timbuktu unesený švajčiarsky kresťanský misionár skupinou, ktorá už zadržiava 13 rukojemníkov zo Západu;

I.   keďže šírenie zbraní z Líbye, obchod s drogami, vysoká nezamestnanosť a chudoba prispievajú k destabilizácii celého regiónu;

J.   keďže situácia v Líbyi viedla k nekontrolovanému toku arzenálu zbraní z Líbye do susedných krajín a návratu dobre vybavených žoldnierov do Mali, čo má nežiaduci vplyv na bezpečnosť a stabilitu všetkých krajín oblasti Sahelu a západoafrickej oblasti;

K. keďže vzostupu politického islamu v západnej Afrike (napr. skupina Boko Haram) by sa malo čeliť prostredníctvom riešenia štrukturálnych príčin chudoby v Mali aj v západnej Afrike spojených s hospodárskym a sociálnym rozvojom, ako aj rozdelením bohatstva;

L.  keďže príčinou týchto konfliktov je všeobecne nedodržiavanie ľudských práv, neexistencia právneho štátu, napätie medzi etnikami a náboženstvami, organizovaný zločin, nespravodlivosť, nerovnosť a nedostatočný hospodársky rozvoj;

M. keďže ľudské práva sú nedeliteľné a dodržiavanie občianskych i sociálno-ekonomických práv je pre trvalo udržateľný rozvoj a mier rozhodujúce;

1.  víta rozhodné kroky spoločenstva ECOWAS, ktoré viedli k obnoveniu ústavného poriadku v Mali;

2.  vyzýva malijské orgány a tuarégske hnutie za oslobodenie, aby prostredníctvom konštruktívneho dialógu usilovali o dosiahnutie mierového a trvalého riešenia;

3.  domnieva sa, že mierové riešenie malijského konfliktu si vyžaduje riešenie jeho základných príčin, čo predpokladá spravodlivý prístup k zdrojom, zabezpečenie trvalo udržateľného a spravodlivého rozvoja jednotlivých oblastí a prerozdeľovanie bohatstva a zaručenie základných ľudských práv vrátane práv menšín;

4.  vyzýva k otvoreniu humanitárneho koridoru, ktorým by mohla byť poskytnutá pomoc desaťtisícom ľudí, ktorí boli v dôsledkov bojov v Mali vysídlení zo svojich domovov a z ktorých mnohí utiekli do susedných krajín, napríklad do Nigeru, Mauritánie a Burkiny Faso, a vyzýva tiež ku komplexnej a rýchlej reakcii na celkovú humanitárnu krízu v regióne Sahel;

5.  vyzýva západoafrické vlády, aby bojovali proti šíreniu zbraní a obchodovaniu s drogami tým, že do centra svojej rozvojovej politiky postavia vyvážený a udržateľný rozvoj s cieľom poskytnúť celej populácii základné verejné služby a mladým ľuďom v prvom rade zaručiť zamestnanie;

6.  vyzýva malijské orgány, západoafrické vlády a tuarégske národné hnutie za oslobodenie Azawadu, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom dosiahnuť okamžité prepustenie všetkých rukojemníkov;

7.  je presvedčený, že cieľom trvalého riešenia situácie v tomto regióne by malo byť posilnenie štátnych inštitúcií, aktívny podiel občanov na rozhodovaní a položenie základov udržateľného a spravodlivého ekonomického rozvoja;

8.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vyvinuli spoločne so spoločenstvom ECOWAS iniciatívu s cieľom sprostredkovať mierový dialóg v regióne;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, Bezpečnostnej rade OSN, Africkej únii a spoločenstvu ECOWAS.