Dokument na schôdzu
6.6.2012 B7‑0299/2012
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B7‑0117/2012
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku
o budúcnosti európskeho práva obchodných spoločností
( 2012/2669(RSP) )
Klaus-Heiner Lehne
v mene Výboru pre právne veci
Uznesenie Európskeho parlamentu o budúcnosti európskeho práva obchodných spoločností
( 2012/2669(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na verejné konzultácie o budúcnosti európskeho práva obchodných spoločností, ktoré začala Komisia 20. februára 2012[1],
– so zreteľom na konferenciu s názvom Európske právo obchodných spoločností a jeho budúcnosť, ktorú uskutočnila Komisia 16. a 17. mája 2011[2],
– so zreteľom na správu Skupiny pre reflexiu o budúcnosti práva obchodných spoločností EÚ z 5. apríla 2011[3],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – „Spoločne za nový rast“ ( COM(2011)0206 ),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Iniciatíva pre sociálne podnikanie – Vytvárať priaznivé prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií ( COM(2011)0682 ),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júla 2007 o zjednodušení podnikateľského prostredia pre spoločnosti v oblasti práva spoločností, účtovníctva a auditu ( COM(2007)0394 ),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. mája 2003 s názvom Modernizovanie práva obchodných spoločností a zlepšenie správy a riadenia spoločností v Európskej únii – plán ďalšieho postupu ( COM(2003)0284 ),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. apríla 2004 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom „Modernizovanie práva obchodných spoločností a zlepšenie správy a riadenia spoločností v Európskej únii – plán ďalšieho postupu[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2006 o najnovšom vývoji a výhľadoch v oblasti práva obchodných spoločností[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o európskej súkromnej spoločnosti a o štrnástej smernici o práve obchodných spoločností týkajúcej sa presunu sídla spoločnosti[6],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2009 s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností[7],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2010 o právnych aspektoch občianskeho práva, obchodného práva, rodinného práva a medzinárodného súkromného práva týkajúcich sa Akčného plánu na vykonávanie Štokholmského programu[8],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o 14. smernici o práve obchodných spoločností o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností[9],
– so zreteľom na otázku zo 4. mája 2012 Komisii o budúcnosti práva európskej obchodnej spoločnosti ( 2012/2669(RSP) ) ( O-000110/2012 – B7 0117/2012),
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže regulačný rámec EÚ pre právo obchodných spoločností a správu a riadenie spoločnosti treba upraviť tak, aby zohľadňoval narastajúci trend európskych spoločností spočívajúci v aktivitách s cezhraničným rozmerom v rámci EÚ, ako aj neustálu integráciu európskych trhov;
B. keďže celkovým cieľom je umožniť spoločnostiam v Európe účinnejšie si konkurovať a dosahovať významnejšie úspechy vo vysoko konkurenčnom globálnom prostredí a zároveň zabezpečiť primeranú ochranu záujmov veriteľov, akcionárov, členov a zamestnancov;
C. keďže regulačný rámec, ktorý by bol ľahko pochopiteľný pre používateľov, by povzbudil spoločnosti, najmä malé a stredné podniky (MSP), k tomu, aby využili príležitosti, ktoré im ponúka jednotný trh;
D. keďže všetky budúce iniciatívy by mali byť v súlade s vnútroštátnymi systémami správy a riadenia spoločnosti a vnútroštátnymi právnymi predpismi o zapojení pracovníkov a zároveň by sa mali usilovať o zvýšenú flexibilitu a slobodnú voľbu s ohľadom na právne formy spoločností, vnútorné rozdelenie právomocí a udržateľné stratégie spoločností;
E. keďže na európskej úrovni nie je naplno využitý potenciál, pokiaľ ide o právne formy spoločností, ktorý by sa mal ďalej skúmať, rozvíjať a podporovať;
F. keďže treba uľahčiť cezhraničnú mobilitu spoločností;
G. keďže finančná kríza poukázala na potrebu jasného rámca pre správu a riadenie spoločnosti, ktorý by sa výraznejšie zameriaval na účasť zainteresovaných strán;
1. víta nedávnu verejnú konzultáciu Komisie o budúcnosti európskeho práva obchodných spoločností, ktorá by mala pomôcť formovať budúce iniciatívy navrhované s cieľom zjednodušiť podnikateľské prostredie spoločností, znížiť nepotrebnú administratívnu záťaž a umožniť spoločnostiam účinne vykonávať činnosť na jednotnom trhu a zároveň zabezpečiť primeranú ochranu záujmov veriteľov, akcionárov, členov a zamestnancov;
2. zastáva názor, že právne formy spoločností EÚ dopĺňajúce existujúce formy dostupné podľa vnútroštátneho práva majú výrazný potenciál a mali by sa ďalej rozvíjať a presadzovať; naliehavo vyzýva Komisiu, aby s ohľadom na osobitné potreby MSP vyvinula ďalšie úsilie o prijatie štatútu európskej súkromnej spoločnosti (SPE)[10], ktorý by mohol v plnej miere zohľadňovať záujmy všetkých zainteresovaných strán, s cieľom prekonať patovú situáciu v Rade;
3. víta skutočnosť, že Komisia vypracúva štúdiu o európskych vzájomných spoločnostiach, ako uviedla vo vyššie uvedenej iniciatíve pre sociálne podnikanie[11], a naliehavo ju žiada, aby rýchlo pokročila k predloženiu nového návrhu štatútu;
4. domnieva sa, že možné reformy druhej smernice o práve obchodných spoločností[12] by sa mali zameriavať na ďalšie zjednodušovanie, a nie na zavádzanie alternatívneho systému tvorby a udržiavania kapitálu;
5. víta revíziu smerníc o účtovníctve a navrhuje, aby Komisia preskúmala ďalšie možnosti rozvoja európskych účtovných štandardov, najmä s ohľadom na osobitné potreby MSP, pri zohľadnení klasických cieľov ako trvalá udržateľnosť, dlhodobé plánovanie a rodinné vlastníctvo a ďalších tradičných aspektov MSP;
6. domnieva sa, že by sa malo riadne zvážiť obnovenie práce na piatej smernici o práve obchodných spoločností, pokiaľ ide o štruktúru a riadenie akciových spoločností;
7. opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh ustanovujúci opatrenia navrhnuté na uľahčenie cezhraničnej mobility spoločností v rámci EÚ (14. smernica o práve obchodných spoločností o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností);
8. pripomína, že Komisia sa v Rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou zaviazala k podávaniu správ o konkrétnych krokoch vykonaných v nadväznosti na každú žiadosť o predloženie návrhu podľa článku 225 ZFEÚ do troch mesiacov od prijatia príslušného uznesenia na plenárnej schôdzi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že s ohľadom na uznesenie Parlamentu s odporúčaniami o 14. smernici o práve obchodných spoločností nebol tento záväzok splnený; vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti v súlade rámcovou dohodou predkladala podrobnejšie správy o ďalšom postupe;
9. navrhuje Komisii, aby obnovila prácu na deviatej smernici o práve obchodných spoločností o skupinách spoločností s cieľom ustanoviť regulačný rámec pre túto bežnú formu záujmového združenia; domnieva sa, že nie je potrebné úplné zosúladenie európskych právnych predpisov o skupinách vzťahujúcich sa na obchodné spoločnosti, ale je skôr treba ustanoviť súbor spoločných pravidiel týkajúcich sa okrem iného ochrany dcérskych spoločností a zainteresovaných strán a väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o právnu a vlastnícku štruktúru;
10. pripomína, že v súlade s programom Komisie týkajúcim sa inteligentnej regulácie treba, aby právne predpisy boli jasnejšie a zrozumitelnejšie; zastáva názor, že Komisia by mala kodifikovať právo obchodných spoločností EÚ, aby ustanovila súbor pravidiel, ktoré sú pre používateľov ľahko pochopiteľné, a zabezpečila ucelenosť právnych predpisov EÚ; uznáva výhody jedného nástroja práva obchodných spoločností EÚ, ale domnieva sa, že smernice o práve obchodných spoločností treba v prvom rade zoskupiť; navrhuje zoskupiť ich do týchto kategórií: založenie a činnosť (napr. prvá a druhá smernica a smernice o účtovníctve a audite), mobilita (napr. tretia[13], šiesta[14], desiata[15], jedenásta[16] a trinásta[17] smernica a budúca štrnásta smernica) a právne formy spoločností EÚ (napr. SE, SCE, EZHZ); zdôrazňuje, že tento kodifikačný projekt by však samozrejme nemal viesť k pozastaveniu nevyhnutných reformných činností;
11. zastáva názor, že v oblasti práva obchodných spoločností treba riešiť tiež otázky kolízneho práva a že ako východiskový bod pre ďalšiu prácu na kolíznych normách s ohľadom na cezhraničné operácie spoločností môže slúžiť akademický návrh týkajúci sa tejto oblasti[18];
12. naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán pre ďalší postup po konzultácii, v ktorom uvedie krátkodobé, strednodobé a dlhodobé iniciatívy na zlepšene regulačného rámca práva obchodných spoločností EÚ; domnieva sa, že kým medzi krátkodobé iniciatívy by mala patriť 14. smernica o práve obchodných spoločností a opatrenia na zlepšenie rámca EÚ pre správu a riadenie spoločností, strednodobé iniciatívy by sa mali zaoberať napríklad deviatou smernicou o práve obchodných spoločností a dlhodobé iniciatívy kodifikáciou práva obchodných spoločností EÚ;
13. zdôrazňuje, že očakáva, že krátkodobé iniciatívy sa formálne zahrnú do legislatívneho pracovného programu na rok 2013 a že sa stanovia konečné termíny pre strednodobé a dlhodobé iniciatívy;
14. opätovne vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala problémy súvisiace s vykonávaním súčasných právnych predpisov tak, aby sa jej zistenia mohli zohľadniť pri zvažovaní nových legislatívnych návrhov;
15. pripomína, že každý legislatívny návrh predložený Komisiou by mal byť založený na posúdení vplyvu, ktoré zohľadňuje záujmy všetkých zainteresovaných strán vrátane investorov, vlastníkov, veriteľov a zamestnancov a je v úplnom súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;
16. vyzýva Komisiu ako celok, aby informovala Parlament o výsledkoch jej konzultácie o budúcnosti európskeho práva obchodných spoločností a dopodrobna vysvetlila rozhodnutia, ktoré prijme podľa výsledku tejto konzultácie;
17. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.