Dokument na schôdzu
11.6.2012 B7‑0304/2012
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
predložený v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
o skoncovaní s mrzačením ženských pohlavných orgánov
( 2012/2684(RSP) )
Marina Yannakoudakis, Konrad Szymański, Martin Callanan, Daniel Hannan, James Nicholson, Malcolm Harbour, Edvard Kožušník, Valdemar Tomaševski, Julie Girling
v mene skupiny ECR
Uznesenie Európskeho parlamentu o skoncovaní s mrzačením ženských pohlavných orgánov
( 2012/2684(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na správy v rámci Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčného protokolu a Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v EÚ[1],
– so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2010 o globálnej stratégii na zastavenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,
– so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 5. decembra 2012 o skoncovaní s mrzačením ženských pohlavných orgánov,
– so zreteľom na záver Rady EPSCO z 8. marca 2010 o odstránení násilia páchaného na ženách v Európskej únii a jej výzvu na uplatňovanie medzinárodného prístupu k boju proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov,
– so zreteľom na svoje uznesenie A7‑065/2011 z 5. marca 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je nenapraviteľnou, nevratnou formou zneužitia, ktorá sa v súčasnosti týka 140 miliónov žien a dievčat, pričom podrobenie tomuto zákroku hrozí každoročne ďalším 3 miliónom dievčat;
B. keďže v Európe žije so zmrzačenými pohlavnými orgánmi 500 000 žien a ohrozených je 180 000 dievčat, pričom odborníci sa domnievajú, že tieto údaje sú nižšie než skutočné počty a nezahŕňajú druhú generáciu migrantiek a migrantky bez dokladov;
C. keďže akákoľvek forma mrzačenia ženských pohlavných orgánov je aktom násilia na ženách, ktorý páchajú muži, ako aj ženy a ktorý je porušením ich základných práv, najmä práva na nedotknuteľnosť osoby a telesné a duševné zdravie;
D. keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov spôsobuje veľmi vážnu a nenapraviteľnú krátkodobú a dlhodobú ujmu na telesnom a duševnom zdraví žien a dievčat, ktoré mu boli podrobené, a je vážnym zásahom do ich osobnosti a integrity a v niektorých prípadoch môže mať dokonca smrteľné následky;
1. žiada Valné zhromaždenie OSN, aby na svojej 67. schôdzi prijalo rezolúciu o celosvetovom zákaze mrzačenia ženských pohlavných orgánov, v ktorej vyzve členské štáty, aby spolupracovali na zastavení tejto škodlivej praktiky;
2. vyzýva medzinárodné spoločenstvo, príslušné subjekty Organizácie Spojených národov a občiansku spoločnosť, aby vyčlenením finančných zdrojov aktívne podporovali cielené, inovatívne programy a šírili najlepšie postupy, ktoré sú zamerané na potreby a prvoradý záujem dievčat vystavených ťažkým situáciám, ako je mrzačenie pohlavných orgánov, ktoré majú neľahký prístup k službám a programom;
3. uvádza, že mrzačenie pohlavných orgánov predstavuje porušenie práv dieťaťa, keďže väčšinou sa týka dievčat v období od ich útleho detstva do 15 rokov; opakuje, že všetkých 27 členských štátov EÚ prijalo záväzok k ochrane práv dieťaťa v Dohovore OSN o právach dieťaťa;
4. naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby otázke mrzačenia ženských pohlavných orgánov venovala osobitnú pozornosť v rámci všeobecnej stratégie na boj proti násiliu páchanému na ženách a Programu EÚ v oblasti práv dieťaťa; naliehavo žiada členské štáty, aby prijali rozhodné opatrenia na boj proti tejto nezákonnej praktike;
5. naliehavo vyzýva tie členské štáty, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby prijali právne predpisy o trestnosti mrzačenia ženských pohlavných orgánov a stíhali tých, ktorí ho vykonávajú, alebo tých, ktorí sú zodpovední za odvádzanie malých a mladých dievčat do nečlenských krajín EÚ, kde ho potom vykonajú;
6. vyjadruje vážne znepokojenie na základe dôkazov, z ktorých vyplýva, že škodlivé mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ktoré má niekedy smrteľné následky, vykonáva zdravotnícky personál, akoby išlo o lekársky postup;
7. žiada generálneho tajomníka OSN, aby zabezpečil, aby všetky príslušné organizácie a subjekty systémov OSN, najmä Detský fond OSN, Populačný fond OSN, Svetová zdravotnícka organizácia, Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru, Rozvojový fond OSN pre ženy, Rozvojový program OSN a Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva jednotlivo a spoločne primerane zohľadňovali ochranu a presadzovanie práv dievčat v boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v programoch svojich krajín a v súlade s vnútroštátnymi prioritami v záujme ďalšieho posilnenia úsilia vyvíjaného v tejto oblasti;
8. zdôrazňuje, že zvýšenie informovanosti, mobilizácia komunít, vzdelávanie a odborná príprava sú potrebné s cieľom zabezpečiť, aby všetci kľúčoví aktéri, vládni úradníci vrátane zamestnancov orgánov presadzovania práva a súdnych orgánov, poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti, náboženskí vodcovia a vodcovia komunít, učitelia, zamestnávatelia, odborníci z oblasti masmédií a tí, ktorí sú pri svojej práci v bezprostrednom kontakte s dievčatami, ako aj rodičia, rodiny a komunity sa usilovali o odstránenie zaobchádzania a škodlivých praktík, ktoré majú na dievčatá negatívny vplyv;
9. naliehavo vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje zdravotné informačné systémy, aby mohli v prostredí európskeho zdravotníctva sledovať počty dievčat a žien, ktoré boli podrobené mrzačeniu pohlavných orgánov;
10. zdôrazňuje, že je potrebné podporovať občiansku spoločnosť a najmä ženské organizácie, ktoré pôsobia vo svojich komunitách, aby skoncovali s násilím páchaným na ženách a deťoch vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov;
11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN a vládam a parlamentom členských štátov.