Dokument na schôdzu
10.9.2012 B7‑0427/2012
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
predložený v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
o politickom využívaní justície v Rusku
( 2012/2789(RSP) )
Hannes Swoboda, Libor Rouček, Ana Gomes, Knut Fleckenstein, Véronique De Keyser
v mene skupiny S&D
Uznesenie Európskeho parlamentu o politickom využívaní justície v Rusku
( 2012/2789(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na prebiehajúce rokovania o novej dohode, ktorou sa stanoví nový komplexný rámec pre vzťahy medzi EÚ a Ruskom, a na partnerstvo pre modernizáciu, ktoré sa začalo v roku 2010,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o Rusku, najmä na uznesenia zo 16. februára 2012[1] o nadchádzajúcich prezidentských voľbách v Rusku, zo 14. decembra 2011[2] a voľbách do štátnej Dumy a zo 7. júla 2011[3] o prípravách na voľby do ruskej štátnej Dumy v decembri 2011,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catheriny Ashtonovej zo 17. augusta 2012 v súvislosti s odsúdením členiek punkovej skupiny Pussy Riot Rusku,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Európska únia je naďalej odhodlaná pokračovať v prehlbovaní a rozvíjaní vzťahov medzi EÚ a Ruskom, čo sa preukazuje záväzkom Únie zapojiť sa s vážnosťou do rokovaní o novej rámcovej dohode pre ďalší rozvoj vzťahov medzi EÚ a Ruskom, a keďže Európska únia a Rusko vytvorili hlboké a komplexné vzťahy, a to najmä v oblasti energetiky, ekonomickej a obchodnej oblasti, a stali sa navzájom závislými vo svetovej ekonomike;
B. keďže pretrvávajú obavy v súvislosti s vývojom v Ruskej federácii, pokiaľ ide o dodržiavanie a ochranu ľudských práv a dodržiavanie spoločne dohodnutých demokratických zásad, pravidiel a postupov; keďže Ruská federácia je plnoprávnym členom Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), a preto je povinná obhajovať zásady demokracie a dodržiavania ľudských práv;
C. keďže uväznenie Sergeja Magnitského a jeho následná smrť vo väzbe je zásadným porušením ľudských práv v Rusku; keďže je čoraz potrebnejšie stanoviť rozhodnú a komplexnú politiku EÚ voči Rusku vrátane náležitej kritiky, sankcií a reštriktívnych opatrení, ak to bude potrebné;
D. keďže odsúdenie členiek ruskej punkovej skupiny Pussy Riot na dva roky odňatia slobody za protestné vystúpenie voči prezidentovi Vladimírovi Putinovi v moskovskom pravoslávnom kostole je neprimerané a vyvoláva vážne obavy v súvislosti so spôsobom, akým ruský justičný systém zaobchádza s občanmi a mieni zastrašovať ruskú občiansku spoločnosť;
E. keďže jestvujú poľutovaniahodné snahy odňať poslancovi Dumy za opozičnú stranu Iba Rusko a účastníkovi masových demonštrácií voči vláde prezidenta Putina Genadijovi Gudkovi poslanecký mandát použitím podozrivého postupu;
F. keďže ruský Parlament v júli 2012 schválil zákon, ktorým sa ruským nekomerčným organizáciám, ktoré sa zapájajú do politických činností a sú financované zo zahraničia, udeľuje štatút „agenta zahraničných služieb“;
G. keďže nedávne kroky ruských orgánov porušili práva civilného obyvateľstva a slobodných médií v ruskom Soči, čoho dokladom je pokračujúce prenasledovanie aktivistov a nezávislých novinárov pred zimnými olympijskými hrami v roku 2014;
1. opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie o tom, že Rusko je aj naďalej jeden z najvýznamnejších partnerov Európskej únie pri budovaní strategickej spolupráce a má nielen spoločné hospodárske a obchodné záujmy, ale aj politické a sociálne hodnoty;
2. pripomína prípad bývalého generálneho riaditeľa spoločnosti Jukos Michaila Chodorkovského, ktorý je stále vo väzení po odsúdení v dvoch samostatných súdnych procesoch za obvinenia, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za politicky motivované; domnieva sa, že tento prípad je typickým príkladom politizácie a nedostatku nezávislosti justičného systému v Ruskej federácii; konštatuje, že druhý súdny proces s pánom Chodorkovským bol inštitútom pre ľudské práva Medzinárodnej asociácie advokátskych komôr (International Bar Association) označený za nespravodlivý; konštatuje, že Amnesty International označila pána Chodorkovského za väzňa svedomia; vyzýva prezidenta Vladimíra Putina, aby plne zohľadnil a vykonal nálezy a odporúčania prezidentskej komisie pre ľudské práva, pokiaľ ide o prípad pána Chodorkovského;
3. vyzýva Radu, aby preskúmala možnosť vytvorenia spoločného zoznamu EÚ úradných činiteľov zodpovedných za smrť Sergeja Magnitského, za následné justičné odvádzanie pozornosti a pretrvávajúce a neustále prenasledovanie jeho matky a vdovy po ňom, a aby vyhodnotila možnosť uvalenia zákazu vydávania víz v celej EÚ pre týchto úradných činiteľov spolu s ostatnými administratívnymi a finančnými sankciami;
4. vyjadruje hlboké sklamanie nad rozsudkom a neprimeraným odsúdením, ktoré vydal obvodný súd Chamovničeskij v Rusku v prípade členiek punkovej skupiny Pussy Riot Nadeždy Tolokonnikovovej, Marije Aľochinovej a Jekateriny Samucevičovej; s obavami konštatuje, že tento prípad stupňuje nedávny nárast politicky motivovaného zastrašovania a prenasledovania opozičných aktivistov v Ruskej federácii, čo je trend, ktorý Európsku úniu čoraz viac znepokojuje; opätovne potvrdzuje vieru, že tento rozsudok bude prehodnotený a stiahnutý v súlade s medzinárodnými záväzkami Ruska; vyjadruje znepokojenie nad zjavným politickým prepojením ruskej vlády a ruskej pravoslávnej cirkvi;
5. zdôrazňuje, že začatie parlamentného politického postupu na odňatie parlamentného mandátu členovi opozičnej strany Iba Rusko Genadijovi Gudkovi je vo všeobecnosti považované za zastrašovanie, ktorého terčom je zákonná politická činnosť opozičnej strany, ktorá podporila požiadavky protestného hnutia;
6. vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že ruský Parlament prijal zákon, ktorým sa ruským nekomerčným organizáciám, ktoré sa zapájajú do politických činností a sú financované zo zahraničia, udeľuje štatút „agenta zahraničných služieb“; nabáda ruské orgány, aby ozrejmili a objasnili obsah tohto zákona, pretože mylný výklad môže mať vážne negatívne dôsledky;
7. zdôrazňuje význam neustálej výmeny názorov o ľudských právach s Ruskom v rámci konzultácií EÚ a Ruska o ľudských právach, vďaka ktorej sa môže konsolidovať naša súčinnosť vo všetkých oblastiach spolupráce, a žiada, aby sa zlepšila štruktúra týchto stretnutí s cieľom dosiahnuť ich efektívnosť, pričom by sa osobitná pozornosť venovala spoločným opatreniam zameraným proti rasizmu a xenofóbii, ako aj s cieľom otvoriť tento proces účinným príspevkom Európskeho parlamentu, Štátnej Dumy a MVO činných v oblasti ľudských práv bez ohľadu na to, či sa dialóg uskutočňuje v Rusku alebo v niektorom členskom štáte EÚ;
8. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Ruskej federácie, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.