Dokument na schôdzu
11.9.2012 B7‑0457/2012
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B7‑0360/2012
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku
smerom k bankovej únii
(20122729(RSP))
Sharon Bowles
v mene Výboru pre hospodárske a menové veci
Uznesenie Európskeho parlamentu: smerom k bankovej únii
(20122729(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na správu predsedu Európskej rady z 26. júna 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii,
– so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 28. a 29. júna 2012,
– so zreteľom na vyhlásenie zo samitu eurozóny z 29. júna 2012,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. októbra 2009 s názvom Rámec EÚ pre cezhraničné krízové riadenie v bankovom sektore ( KOM (2009)0561 ),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2010 s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničnom krízovom riadení v bankovom sektore [1],
– so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov G20 z pittsburského samitu z 24. a 25. septembra 2009, pokiaľ ide o rozhodnutia cezhraničného charakteru a systémovo dôležité finančné inštitúcie,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať[2],
– so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2012, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS a 82/891/ES, smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/ES a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( COM(2012)0280 ),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií[3],
– so zreteľom na odporúčanie č. 13 správy skupiny na vysokej úrovni pre finančný dohľad pod vedením Jacquesa de Larosièra predloženej predsedovi Komisie Barrosovi dňa 25. februára 2009, v ktorom sa uvádza: „skupina požaduje súdržný a uskutočniteľný regulačný rámec pre krízové riadenie v EÚ“,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 s odporúčaniami pre Komisiu o zlepšení hospodárskeho riadenia a rámci stability Únie, najmä v eurozóne[4], a najmä na jeho odporúčanie 6,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká[5],
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká[6],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES[7],
– so zreteľom na správu svojho Výboru pre hospodárske a menové veci o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo ( A7-0166/2010 ),
– so zreteľom na listy od svojho Výboru pre hospodárske a menové veci o nezávislosti európskych orgánov dohľadu (ESA) adresované Komisii aj týmto orgánom;
– so zreteľom na memorandum o porozumení z 1. júna 2008 vzťahujúce sa na spoluprácu medzi orgánmi finančného dohľadu, centrálnymi bankami a ministerstvami financií Európskej únie v oblasti cezhraničnej finančnej stability[8],
– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 20. júla 2011 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti ( COM(2011)0452 ),
– so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 20. júla 2011 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte ( COM(2011)0453 ),
– so zreteľom na druhú smernicu Rady 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení[9], tretiu smernicu Rady 78/855/EHS z 9. októbra 1978 o zlúčení a splynutí akciových spoločností[10] a šiestu smernicu Rady 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 o rozdelení akciových spoločností[11],
– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 16. februára 2012 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie)[12],
– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 5. júla 2011 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES o systémoch náhrad pre investorov[13],
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci z 31. augusta 2011 pre Výbor pre rozpočet k pozícii Parlamentu k návrhu rozpočtu na rok 2012 po úpravách Rady – všetky oddiely ( 2011/2020(BUD) ),
– so zreteľom na otázku adresovanú Komisii o návrhoch na vytvorenie európskej bankovej únie ( O-000151/2012 – B7 0360/2012),
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže vedúci predstavitelia G20 vo vyhlásení z pittsburského samitu, ktorý sa uskutočnil 24. a 25. septembra 2009, vyzvali na dosiahnutie dohody o rozhodnutiach s cezhraničným charakterom a systémovo dôležitých finančných inštitúciách do konca roku 2010;
B. keďže je dôležité mobilizovať všetko úsilie na stabilizáciu európskych finančných trhov a pretrhnúť spojenie medzi bankami a štátnymi dlhmi, aby sa mohla začať budovať skutočná hospodárska a menová únia;
C. keďže v júli 2010 Parlament určil – prostredníctvom svojho uznesenia o cezhraničnom krízovom riadení v bankovom sektore a svojej správy o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo – riešenia otázok cezhraničného krízového riadenia, konkrétne integrovaný mechanizmus dohľadu, reformu mechanizmu systémov ochrany vkladov a zriadenie Európskeho fondu pre stabilitu;
D. keďže v prípade bánk v eurozóne by Európsky mechanizmus pre stabilitu mohol mať na základe riadneho rozhodnutia možnosť rekapitalizovať banky priamo;
E. keďže Európska rada a Rada konečne prichádzajú k rovnakým záverom ako Parlament, pokiaľ ide o potrebu integrovanejšieho systému dohľadu, a požadujú teraz zriadenie bankovej únie prostredníctvom vytvorenia jednotného mechanizmu dohľadu v spojení so systémami ochrany vkladov a systémom riešenia problémov;
F. keďže riadna účasť Parlamentu má kľúčový význam pre demokratickú legitímnosť procesu vedúceho k vytvoreniu takejto bankovej únie, ako sa jasne uvádza v štvrtom stavebnom bloku vymedzenom v uvedenej správe Hermana Van Rompuya, a to o posilnení demokratickej legitímnosti a zodpovednosti;
G. keďže Parlament sa prostredníctvom spolurozhodovacieho postupu riadne zapojil do vytvorenia Európskeho systému orgánov pre finančný dohľad (ESFS) vrátane zriadenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo;
H. keďže v zjavnom rozpore so týmito istými zásadami, ale tiež s právom Komisie na iniciatívu, Európska rada požiadala Komisiu, aby predložila návrh o jednotnom mechanizme dohľadu na základe článku 127 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako jeho jedinom právnom základe, čím zabránila Parlamentu uplatniť svoju legislatívnu právomoc vo veciach jednotného trhu, ktoré sú inak predmetom spolurozhodovania;
I. keďže zapojením len členských štátov do tohto postupu, čím by nebol ani zďaleka rýchlejší ani efektívnejší, by sa verejnosti zaslal negatívny signál v čase, keď sa vo všeobecnosti uznáva potreba väčšej transparentnosti a demokratickej podpory;
1. opäť zdôrazňuje, že v čase krízy sa musí vždy uplatniť metóda Spoločenstva, lebo len týmto spôsobom sa zabezpečí, že Únia bude môcť vyjsť z krízy silnejšia;
2. nalieha na vedúcich politických predstaviteľov, aby presadzovali demokratickú legitímnosť vo všetkých záležitostiach Európskej únie;
3. zdôrazňuje potrebu posilniť demokratickú legitímnosť so zreteľom na navrhovanú bankovú úniu a jednotný mechanizmus dohľadu riadnym zapojením Parlamentu do tohto procesu ako spoluzákonodarcu;
4. zdôrazňuje potrebu riadne zohľadniť možný vzájomný účinok presahovania vplyvu bankovej únie v eurozóne na členské štáty mimo eurozóny;
5. zdôrazňuje, že zváži návrhy na vytvorenie bankovej únie ako balík v prípade, že pozmenia právne predpisy prijaté prostredníctvom spolurozhodovacieho postupu;
6. zdôrazňuje, že akákoľvek veľká zmena v dohľade vrátane presunov na iné inštitúcie musí byť spojená so zodpovedajúcim zvýšením transparentnosti a zodpovednosti takýchto inštitúcií voči Parlamentu, ktorý musí mať riadne právo na informácie a úplné právomoci, pokiaľ ide o vymenovávanie a rozpočtové postupy;
7. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a parlamentom a vládam členských štátov.