Dokument na schôdzu

 

19.11.2012                                                                                                              B7‑0497/2012

NÁVRH UZNESENIA

predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B7‑0367/2012

v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku

o vyjadrení súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením ôsmich tretích krajín k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí

( 2012/2791(RSP) )

Klaus-Heiner Lehne, Luigi Berlinguer, Eva Lichtenberger, Francesco Enrico Speroni, Alexandra Thein, Tadeusz Zwiefka

v mene Výboru pre právne veci

 

B7‑0497/2012

Uznesenie Európskeho parlamentu o vyjadrení súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením ôsmich tretích krajín k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí

( 2012/2791(RSP) )

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 2 ods. 2, článok 3, ods. 2, článok 4 ods. 2 písm. j), článok 81 ods. 3, článok 216 ods. 1 a článok 218 ods. 6 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, najmä na prípady 22/70[1] a C-467/98[2] a na stanovisko 1/03[3],

–   so zreteľom na návrhy Komisie na rozhodnutia Rady o vyjadrení súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením Gabonu[4], Andorry[5], Seychel[6], Ruskej federácie[7], Albánska[8], Singapuru[9], Maroka[10] a Arménska[11] k Haagskemu dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980;

–   so zreteľom na skutočnosť, že Rada doteraz nepožiadala Parlament o súhlas s týmito rozhodnutiami,

–   so zreteľom na otázky Komisii v súvislosti s vyjadrením súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením ôsmich tretích krajín k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí ( O-000159/2012 – B7–0367/2012 ),

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí je nesmierne dôležitý, pretože vytvára systém, ktorý zúčastneným štátom umožňuje spolupracovať na hľadaní riešení prípadov medzinárodných únosov detí tým, že stanovuje, ktoré súdy sú príslušné a aké právo sa použije na určenie členského štátu, v ktorom by malo dieťa žiť;

B.  keďže tento dohovor tak umožňuje rýchly návrat unesených detí do krajiny, kde sa nachádza ich riadne bydlisko;

C. keďže dohovor sa vzťahuje len na prípady týkajúce sa krajín, ktoré ho ratifikovali alebo k nemu pristúpili;

D. keďže s pristúpením nových štátov musia súhlasiť štáty, ktoré už sú zmluvnými stranami dohovoru, aby sa dohovor mohol uplatňovať na prípady týkajúce sa týchto štátov;

E.  keďže z tohto dôvodu je vyjadrenie súhlasu veľmi dôležité;

F.  keďže Európska únia už na svojom území vykonáva právomoc v oblasti medzinárodných únosov detí, a to najmä na základe nariadenia Rady (ES) č 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností[12];

G. keďže z uvedeného vyplýva, že Európska únia získala výlučnú vonkajšiu právomoc v oblasti medzinárodných únosov detí;

H. keďže vzhľadom na to, že dohovor neumožňuje členstvo medzinárodných organizácií, Európska únia by mala splnomocniť členské štáty k tomu, aby pri vyjadrovaní súhlasu s pristúpením týchto štátov konali v jej záujme;

I.   keďže Rada by preto mala čo najrýchlejšie prijať kroky na prijatie rozhodnutí navrhovaných Komisiou, pričom by mala bezodkladne konzultovať s Parlamentom;

J.   keďže sa ukázalo, že hoci je táto záležitosť naliehavá a z právneho hľadiska jednoznačná, Rada sa rozhodla konzultácie s Parlamentom a prijatie uvedených rozhodnutí odložiť s cieľom napadnúť podstatu týchto rozhodnutí z právnych dôvodov;

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

a)  Rada by mala okamžite začať postup prijímania uvedených návrhov rozhodnutí;

b)  na tento účel by mala Rada konzultovať s Parlamentom týchto osem návrhov rozhodnutí;

c)  v záujme európskych občanov, ktorí by mali prospech z prijatia týchto rozhodnutí, by mala Rada prestať narušovať riadne fungovanie Európskej únie z pochybných právnych dôvodov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a pre informáciu Komisii a stálemu úradu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.

[1] Vec 22/70 Komisia/Rada (ERTA), [1971] Zb. 263, bod 16.
[2] vec C-467/98, Komisia/Dánsko, 2002, Zb. I-9519, bod 77.
[3] Stanovisko 1/03 o právomoci Spoločenstva uzavrieť nový Luganský dohovor o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, 2006, Zb. I-1145, bod 126.
[4] COM(2011)0904 .
[5] COM(2011)0908 .
[6] COM(2011)0909 .
[7] COM(2011)0911 .
[8] COM(2011)0912 .
[9] COM(2011)0915 .
[10] COM(2011)0916 .
[11] COM(2011)0917 .
[12] Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1.