Dokument na schôdzu

 

4.2.2013                                                                                                                  B7‑0055/2013

NÁVRH UZNESENIA

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

o 22. zasadnutí Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva

( 2013/2533(RSP) )

Richard Howitt, Véronique De Keyser, Ana Gomes, Raimon Obiols, Pino Arlacchi, Joanna Senyszyn

v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente

 

B7‑0055/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu o 22. zasadnutí Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva

( 2013/2533(RSP) )

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN v oblasti ľudských práv a opčné protokoly k týmto dohovorom,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a Chartu základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na strategický rámec EÚ o ľudských právach a demokracii a na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý bol prijatý na 3179. zasadnutí Rady pre zahraničné veci 25. júna 2012,

–   so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 13. júna 2012 o osobitnom zástupcovi EÚ pre ľudské práva[1],

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade Organizácie spojených národov pre ľudské práva (UNHRC) vrátane s tým súvisiacich priorít Parlamentu, osobitne so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2012 o pozícii Parlamentu k 19. zasadnutiu Rady OSN pre ľudské práva[2],

–   so zreteľom na správu delegácie Podvýboru pre ľudské práva o jeho návšteve na 19. zasadnutí UNHRC a na správu spoločnej delegácie Výboru pre zahraničné veci, Podvýboru pre ľudské práva a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu, ktorá sa zúčastnila na 67. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN,

–   so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o problémoch dodržiavania ľudských práv,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 13. decembra 2012 o revízii stratégie EÚ v oblasti ľudských práv[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti[4],

–   so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5, článok 18, článok 21, článok 27 a článok 47 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže rešpektovanie, presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti a nedeliteľnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity[5];

B.  keďže úspešné uplatňovanie nedávnych revízií stratégie EÚ v oblasti ľudských práv by malo posilniť dôveryhodnosť EÚ v rámci UNHRC prostredníctvom väčšej dôslednosti medzi jej vnútornými a vonkajšími politikami;

C. keďže EÚ by sa mala snažiť o to, aby v jednotných spoločných pozíciách vystupovala proti porušovaniu ľudských práv s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky, a mala by v tejto súvislosti naďalej posilňovať spoluprácu a zlepšovať organizačné dohody medzi členskými štátmi;

D. keďže Rada Európskej únie prijala strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu a akčný plán na jeho uplatňovanie, čoho cieľom je dosiahnuť efektívnejšiu, viditeľnejšiu a dôslednejšiu politiku EÚ v tejto oblasti;

E.  keďže bol vymenovaný osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva, ktorého úlohou je zlepšovať účinnosť a viditeľnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv a pomáhať pri uplatňovaní strategického rámca a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu v praxi;

F.  keďže delegácia Podvýboru pre ľudské práva navštívi počas 19. zasadnutia UNHRC Ženevu, ako tomu bolo aj v predchádzajúcich rokoch pri zasadnutiach UNHRC;

1.  berie na vedomie prebiehajúci proces potvrdzovania priorít EÚ pre 22. zasadnutie UNHRC; víta skutočnosť, že EÚ kladie dôraz na situáciu v Sýrii, Barme/Mjanmarsku, Severnej Kórei a v Mali a že podporuje predĺženie mandátu osobitného spravodajcu pre ľudské práva v Iráne; zároveň súhlasí so zameraním sa na tematické otázky, ako sú sloboda myslenia, náboženského vyznania a viery, zrušenie trestu smrti, práva dieťaťa, násilie páchané na ženách, obchodné a ľudské práva a práva homosexuálov, bisexuálov, transsexuálov osôb a intersexuálov;

2.  víta skutočnosť, že program 22. riadneho zasadnutia obsahuje okrem iného panelové diskusie o presadzovaní problematiky ľudských práv v najdôležitejších politikách, o negatívnom vplyve finančnej a hospodárskej krízy a korupcie na uplatňovanie ľudských práv a pripomenutie si 20. výročia prijatia Viedenskej deklarácie a akčného programu, interaktíve rozpravy napríklad o právach osôb so zdravotným postihnutím, a mnohé stretnutia na rozličné témy, ako je právo dieťaťa na čo najlepšie dosiahnuteľné zdravotnícke normy; vyzýva členské štáty, aby aktívne prispievali do týchto rozpráv a jasne vyhlasovali, že ľudské práva sú univerzálne, nerozdeliteľné a navzájom prepojené;

3.  víta správy, ktoré majú predložiť osobitní spravodajcovia, okrem iného o situácii v oblasti dodržiavania ľudských práv v Iráne, Mjanmarsku a na Palestínskych územiach okupovaných od roku 1967, ako aj písomnú správu, ktorú má predložiť vysoká komisárka pre ľudské práva, o situácii v oblasti dodržiavania ľudských práv v Mali, najmä v severnej časti krajiny, ako aj o bytovej výstavbe ako súčasti práva na primeranú úroveň života, v tejto súvislosti o práve na život bez diskriminácie, o slobode myslenia, náboženstva či vierovyznania a o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň o boji proti terorizmu; teší sa na ústnu správu vysokej komisárky o Líbyi;

Činnosť Rady OSN pre ľudské práva

4.  konštatuje, že v septembri roku 2012 bolo do UNHRC zvolených 18 nových členov, ktorí sa 1. januára 2013 ujali členstva, a to Argentína, Brazília, Čierna Hora, Estónsko, Etiópia, Gabon, Írsko, Japonsko, Kazachstan, Keňa, Kórejská republika, Nemecko, Pakistan, Pobrežie Slonoviny, Sierra Leone, Spojené arabské emiráty, Spojené štáty americké a Venezuelska bolívarovská republika; a konštatuje, že deväť členských štátov EÚ je teraz členom UNHRC;

5.  berie na vedomie zvolenie nového predsedu UNHRC, ktorým sa stal Remigiusz A. Henczel z Poľska, a štyroch podpredsedov na rok 2013, ktorými sú šajch Ahmad wuld Zaháf (Mauritánia), Iruthisham Adam (Maldivy), Luis Gallegos Chiriboga (Ekvádor) and Alexandre Fasel (Švajčiarsko);;

6.  zdôrazňuje, že voľby do UNHRC by mali byť konkurenčné, a vyslovuje svoj nesúhlas s tým, že regionálne skupiny sa dohodli na nespochybniteľných voľbách; pripomína dôležitosť noriem na členstvo v UNHRC, čo sa týka záväzkov a činnosti v oblasti dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje, že členovia UNHRC sú povinní dodržiavať najvyššie normy pri presadzovaní a ochrane ľudských práv; pripomína dôležitosť pevných a transparentných kritérií na návrat suspendovaných členov do funkcií;

7.  zostáva znepokojený javom tzv. blokovej politiky a jej pôsobením na dôveryhodnosť UNHRC a efektivitu jej práce;

8.  znovu pripomína, že je dôležité, aby sa členské štáty EÚ usilovali o dosiahnutie nedeliteľnej a univerzálnej povahy ľudských práv a aby v tejto súvislosti podporovali činnosť UNHRC, a to najmä ratifikovaním medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, ktoré tento orgán vytvoril; opakovane vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani jeden členský štát EÚ dosiaľ neratifikoval Medzinárodný dohovor o ochrane pracovníkov – migrantov a ich rodinných príslušníkov; opakovanie vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty dosiaľ neprijali a/alebo neratifikovali Dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím a že iba dva členské štáty ratifikovali Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach; pripomína svoju požiadavku, aby všetky členské štáty EÚ ratifikovali tieto dohovory a protokoly, a podnecuje ich, aby podpísali a ratifikovali nedávny Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení, ktorý sa predložil na podpis 28. februára 2012 v Ženeve vo Švajčiarsku;

 

9.  víta skutočnosť, že Generálne zhromaždenie OSN vymenovalo do druhého funkčného obdobia vysokú komisárku pre ľudské práva pani Navanethemu Pillayovú; potvrdzuje svoju pevnú podporu Úradu vysokého komisára a jeho nezávislosti a integrity;

 

10. vyjadruje uznanie vysokej komisárke pre ľudské práva za jej snahu v procese posilňovania systému zmluvných orgánov a víta jej správu o tejto otázke, ktorá bola zverejnená 22. júna 2012; opätovne potvrdzuje, že zmluvné orgány tvorí viacero zainteresovaných strán, a zdôrazňuje, že treba naďalej zapájať občiansku spoločnosť do týchto procesov; okrem toho zdôrazňuje, že nezávislosť a účinnosť zmluvných orgánov sa musí zachovať a posilňovať; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, ktoré pokryjú čoraz väčší objem práce zmluvných orgánov; požaduje, aby EÚ zaujala vedúcu úlohu pri zabezpečovaní účinného fungovania systému zmluvných orgánov, a to aj vzhľadom na primerané financovanie;

 

Krajiny arabskej jari

11. čo najprísnejšie odsudzuje narastajúce a bezhlavé násilie, ktoré nasadzuje Assádov režim proti sýrskemu obyvateľstvu, okrem iného používanie ťažkého delostrelectva a ostreľovania v obývaných oblastiach; jednoznačne odsudzuje pokračujúce systematické porušovanie ľudských práv zo strany režimu, jeho bezpečnostných síl a armády, ktoré sa môže rovnať zločinom proti ľudskosti; vyjadruje vážne obavy z ustavičného zhoršovania situácie civilného obyvateľstva; odsudzuje taktiež porušenia ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú opozičné skupiny a sily; vyzýva všetky ozbrojené sily, aby okamžite ukončili násilie v Sýrii a opakuje svoju výzvu Assádovmu režimu, aby okamžite odstúpil;

12. vyjadruje znepokojenie z vedľajších účinkov konfliktu na susedné štáty a jeho vplyvu na bezpečnosť a stabilitu v regióne; vyzýva členské štáty, aby poskytli pomoc štátom tohto regiónu v ich úsilí o humanitárnu pomoc utečencom zo Sýrie;

13. víta nepretržitú pozornosť, ktorú UNHRC venuje desivej situácii v oblasti ľudských práv a humanitárnej situácii v Sýrii, a ktorej dôkazom sú rezolúcie OSN o situácie v krajine, prijaté na 19., 20. a 21. zasadnutí UNHRC a osobitnom zasadnutí UNHRC o Sýrii z 1. júna 2012; opakuje význam zaručenia zodpovednosti za porušenia medzinárodných zákonov v oblasti ľudských práv, ku ktorým došlo počas konfliktu;

14. vyjadruje plnú podporu nezávislej vyšetrovacej komisii pre Sýriu a vyslovuje sa za predĺženie mandátu UNHRC; víta vymenovanie Carly del Ponteovej a Vitita Muntarbhorna za nových členov a vymenovanie Paola Pinheira za osobitného spravodajcu pre Sýriu, ktorý sa ujme svojej funkcie, keď sa skončí mandát vyšetrovaciemu výboru; víta správu výboru, ktorá odhaľuje krutosti spáchané v Sýrii;

15. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) sa ešte nedosiahla dohoda na prijatí uznesenia o situácii v Sýrii, a najmä nad tým, že táto situácia obmedzuje schopnosť vyvíjať účinný tlak na skoncovaním násilia v krajine; vyzýva členov BR OSN, aby pamätali na svoju zodpovednosť voči sýrskemu ľudu; vyslovuje pochvalu za úsilie PK/VP a členských štátov EÚ o zaangažovanie Číny a Ruska do tohto problému; vyzýva ich, aby v tomto úsilí pokračovali; pripomína členom OSN aj zásadu „zodpovednosti za ochranu“, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN; vyzýva Radu pre ľudské práva, aby naliehala na Bezpečnostnú radu, aby postúpila situáciu v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu; naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ, aby sa osobne zasadila o vytvorenie rozsiahlej a inkluzívnej medzinárodnej koalície s cieľom primäť všetkých stálych členov BZ OSN, aby toto postúpenie podporili;

16. víta záverečnú písomnú správu nezávislej vyšetrovacej komisie pre Líbyu, ktorá bola predložená na 19. zasadnutí UNHRC a ktorá poukazuje na porušovanie ľudských práv v tejto krajine; naliehavo vyzýva BR OSN, aby vyjadrila obavy v súvislosti s pokračujúcim násilím, aby naďalej monitorovala situáciu a žiadala, aby vysoká komisárka predložila správu o situácii v oblasti ľudských práv v Líbyi;

17. vyjadruje znepokojenie nad situáciou ochrancov ľudských práv a aktivistov politickej opozície v Bahrajne; opakuje svoju výzvu členským štátom EÚ, aby pracovali na prijatí rezolúcie o situácii v oblasti ľudských práv v Bahrajne na zasadnutí UNHRC;

18. opakuje svoju výzvu UNHRC, aby na svojom 22. zasadnutí prijala rezolúciu, ktorou by sa stanovil medzinárodný mechanizmus na monitorovanie vykonávania všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) Bahrajnu a odporúčaní nezávislej vyšetrovacej komisie pre Bahrajn vrátane odporúčaní, ktoré sa týkajú obhajcov ľudských práv;

19. víta rezolúciu o technickej pomoci a budovaní kapacít pre Jemen v oblasti ľudských práv prijatú v októbri 2012 a zriadenie národného úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva v Jemene; naliehavo žiada UNHRC, aby naďalej sledovala situáciu v Jemene;

20. vyjadruje hlboké znepokojenie nad opätovným obnovením násilia v Egypte; vyzýva egyptskú vládu, aby sa zdržala akéhokoľvek použitia prehnanej sily voči demonštrantom a pripomína, že výnimočný stav je krajným opatrením, na ktoré by sa tiež mali vzťahovať zásady právneho štátu a malo by byť v súlade s medzinárodnými normami, aby sa zachovala sloboda prejavu a mierového združovania; opakuje pozíciu EÚ voči trestu smrti a v tejto súvislosti požaduje moratórium na vykonávanie trestu smrti v Egypte vrátane prípadu 21 ľudí, ktorí boli nedávno odsúdení na trest smrti za katastrofu, ku ktorej došlo minulý rok na futbalovom štadióne v Port Said;

21. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s pokračujúcim porušovaním ľudských práv v Západnej Sahare; žiada dodržiavanie základných práv obyvateľov Západnej Sahary vrátane slobody združovania, slobody prejavu a práva na demonštráciu; žiada prepustenie západosaharských politických väzňov; víta zriadenie osobitného vyslanca pre región Sahel a zdôrazňuje potrebu medzinárodného monitorovania situácie v oblasti ľudských práv v Západnej Sahare; podporuje spravodlivé a trvalé riešenie konfliktu na základe práva na sebaurčenie obyvateľov Západnej Sahary v súlade s príslušnými rezolúciami OSN;

Ďalšie záležitosti

22 víta rozhodnutie UNHRC prijaté na jej 20. zasadnutí vymenovať osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku a berie na vedomie medziregionálnu podporu rezolúcie ustanovujúcej tento mandát, ktorá je príkladom toho, že štáty na celom svete si uvedomujú, aká desivá je situácia v oblasti ľudských práv v tomto štáte;

23. víta rezolúciu prijatú na 20. zasadnutí UNHRC, ktorou sa ustanovuje osobitný spravodajca pre situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei; konštatuje, že je to prvýkrát, čo sa UNHRC venovala tejto téme, a oceňuje vedúcu úlohu, ktorú v tejto súvislosti prejavili africké krajiny;

 

24. víta predĺženie mandátov nezávislých expertov na Pobreží Slonoviny, Haiti a v Somálsku; naliehavo vyzýva orgány týchto štátov, aby v plnej miere spolupracovali s držiteľmi mandátov;

25. požaduje predĺženie mandátu osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne;

26. žiada predĺženie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR) o ďalší rok; víta skutočnosť, že rezolúcia o KĽDR sa prijala konsenzom, čo dokazuje vysokú podporu mandátu; naliehavo vyzýva vládu KĽDR, aby v plnej miere spolupracovala so spravodajcom a umožnila mu návštevy krajiny; naliehavo vyzýva Radu pre ľudské práva, aby konala v otázke žiadosti vysokej komisárky pre ľudské práva o vytvorenie medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre závažné zločiny, ku ktorým došlo v krajine za ostatné desaťročia;

27. vyjadruje poľutovanie nad popravami vykonanými v Japonsku v roku 2012 po moratóriu týkajúcom sa týchto praktík v roku 2011; v tejto súvislosti takisto odsudzuje nedávne masové popravy v Iráne; potvrdzuje svoj rozhodný postoj proti trestu smrti vo všetkých prípadoch a za všetkých okolností; rovnako potvrdzuje svoje odhodlanie pracovať na jeho definitívnom zrušení;

28. víta skutočnosť, že UNHRC naďalej prísne sleduje situáciu v Mali a oceňuje vedúcu úlohu, ktorú prevzali africké štáty, keď na túto otázku upozornili UNHRC; naliehavo vyzýva UNHRC, aby podporila urýchlené spustenie monitorovacích kapacít v Mali a požiadala, aby úrad vysokej komisárky pre ľudské práva podal správu o situácii v krajine;

29. s potešením vzal na vedomie prijatie rezolúcie o Konžskej demokratickej republike, no je naďalej hlboko znepokojený porušovaním ľudských práv v krajine, najmä v jej východnej provincii Severné Kivu; dôrazne odsudzuje útoky povstaleckých síl na východe krajiny na civilné obyvateľstvo vrátane žien a detí, najmä zo strany skupiny M23; dôrazne odsudzuje systematické používanie znásilnení ako vojnovej zbrane; víta úsilie členských štátov Medzinárodnej konferencie o oblasti Veľkých jazier (ICGRL), Africkej únie a OSN nájsť mierové politické riešenie krízy; znovu žiada, aby bol opätovne vymenovaný nezávislý expert OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Konžskej demokratickej republike, ktorý by vytváral spoľahlivý mechanizmus zameraný na zlepšenie situácie, čo sa týka vážnych a dlhodobých obáv v oblasti ľudských práv v tejto krajine; ako aj o správu osobitnej predstaviteľky OSN pre sexuálne násilie v ozbrojených konfliktoch Margot Wallstromovej;

30. berie s uspokojením na vedomie prijatie rezolúcie UNHRC o slobode náboženstva alebo vierovyznania; poukazuje na dôraz, ktorý EÚ pripisuje tejto problematike; vyzýva členské štáty EÚ, aby sa ďalej venovali tejto problematike, a teší sa na nové usmernenia očakávané začiatkom tohto roka; vyjadruje pochvalu osobitnému spravodajcovi OSN pre slobodu náboženstva a vierovyznania za vykonanú prácu; poukazuje na dôležitosť obnovenia tohto mandátu počas 22. zasadnutia UNHRC;

31. víta prijatie uznesenia o Barme/Mjanmarsku v rámci UNHRC a žiada predĺženie mandátu osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku; berie na vedomie kroky, ktoré od začiatku roku 2011 podnikla barmská vláda na obnovu občianskych slobôd v krajine; vyjadruje však vážne znepokojenie nad náhlou vlnou násilia medzi komunitami v Jakchainskom štáte a z toho vyplývajúcimi úmrtiami a zraneniami, ničením majetku a vysídľovaním miestneho obyvateľstva; nazdáva sa, že hlavnou príčinou tejto situácie je dlhodobá diskriminačná politika voči etnickej skupine Rohingya; zdôrazňuje, že na vyriešenie hlavnej príčiny tohto problému je potrebné zvýšené úsilie; naliehavo vyzýva vládu Mjanmarska, aby urýchlila vykonávanie svojho záväzku na zriadenie národného úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva v Mjanmarsku, a zdôrazňuje, že za súčasnej situácie by mal osobitný spravodajca pokračovať v monitorovaní a podávaní správ;

32. takisto víta rezolúciu o Srí Lanke, v ktorej sa kladie dôraz na zmierenie a vyvodenie zodpovednosti v tejto krajine; opakuje svoju podporu odporúčaniu, ktoré vypracovalo grémium odborníkov generálneho tajomníka OSN pre Srí Lanku, ktoré sa týka zriadenia vyšetrovacej komisie OSN pre všetky spáchané zločiny; naliehavo vyzýva Radu pre ľudské práva, aby vyjadrila obavy z pokračujúceho násilia na Srí Lanke a z neschopnosti vlády Srí Lanky skutočne a dôkladne vyšetriť zločiny spáchané počas konfliktu všetkými stranami a vyvodiť zodpovednosť za závažné zneužitia, a aby prijala opatrenia na vykonanie odporúčaní grémia odborníkov pre generálneho tajomníka OSN; je hlboko znepokojený „neprípustným vplyvom“ na súdnictvo, pretože odstránenie najvyššieho súdu by mohlo ohroziť stíhanie vojnových zločinov;

33. vyjadruje znepokojenie zo situácie v Stredoafrickej republike (CAR), kde ozbrojené skupiny zaútočili na viaceré mestá na severovýchode krajiny a okupujú ich; víta dohody podpísané 11. januára 2013 v Libreville vrátane dohody o prímerí a politickej dohody o vyriešení krízy v krajine; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa tieto dohody urýchlene plnili; víta vyhlásenie PK/VP EÚ z 11. januára 2013, v ktorom žiada všetkých signatárov, aby tieto dohody podporili; naliehavo vyzýva členské štáty, aby túto otázku predostreli v UNHRC s cieľom aj naďalej venovať na medzinárodnej úrovni vysokú pozornosť situácii v Stredoafrickej republike;

34. vyjadruje svoje znepokojenie zo situácie v Izraeli a Gaze po eskalácii konfliktu koncom roka 2012 a odsudzuje násilné akty spáchané oboma stranami konfliktu; opakuje svoju výzvu na odstránenie blokády pásma Gazy, pričom berie na vedomie oprávnené obavy Izraela týkajúce sa bezpečnosti, a žiada o prijatie opatrení na obnovu a oživenie hospodárstva pásma Gazy;

35. odsudzuje rozhodnutie izraelskej vlády z 2. decembra 2012 vybudovať 3 000 nových osád v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme, najmä v zóne E1, ktoré v prípade vybudovania rozdelenia Predjordánsko na dve časti; zdôrazňuje, že toto rozhodnutie by mohlo narušiť riešenie v podobe dvoch štátov; víta medzinárodnú vyšetrovaciu misiu do izraelských osídlení na okupovaných palestínskych územiach vytvorenú počas 19. zasadnutia UNHRC; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Izrael od tohto času prerušil spoluprácu s UNHRC, ako aj jeho nespoluprácu pri ohlásení novej vyšetrovacej misie do izraelských osád, a skutočnosť, že Izrael sa nepodrobil postupom všeobecného pravidelného preskúmania;

36. víta skutočnosť, že Valné zhromaždenie OSN dňa 29. novembra 2012 schválilo rezolúciu, podľa ktorej Palestína získala postavenie nečlenského pozorovateľského štátu v OSN; berie na vedomie drvivú väčšinu, ktorou bola táto rezolúcia schválená, keď 138 krajín hlasovalo za, 9 proti a 41 sa zdržalo; berie tiež na vedomie, že iba jeden členský štát EÚ hlasoval proti; znovu opakuje, že podporuje toto snaženie; berie na vedomie podporu, ktorú EÚ vyjadrila Palestíne v tom zmysle, aby sa stala plnoprávnym členom OSN, ako súčasť politického riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu; znovu potvrdzuje, že EÚ neuzná žiadne iné zmeny hraníc na stav spred roka 1967, a to ani v prípade Jeruzalema, ako tie, na ktorých sa strany dohodnú;

37. víta prebiehajúci postup nadväzujúci na správu A/HRC/19/41 vysokého komisára o diskriminačných zákonoch a postupoch a prejavoch násilia voči jednotlivcom, ktoré sa zakladajú na ich sexuálnej orientácii a rodovej príslušnosti; nabáda k ďalším následným opatreniam, a to aj prostredníctvom regionálnych stretnutí a aktívnej účasti členských štátov, Rady a Služby pre vonkajšiu činnosť;

38. víta vodcovskú rolu generálneho tajomníka OSN a vysokého komisára, ktorú zohrávajú tak v rámci UNHRC, ako aj mimo nej, pokiaľ ide o problém diskriminácie a násilia voči osobám z dôvodu ich sexuálnej orientácie a rodovej príslušnosti; vyjadruje poľutovanie na neustálymi pokusmi o narúšanie nedeliteľnej a univerzálnej povahy ľudských práv, najmä rezolúciou o „tradičných hodnotách“;

39. berie na vedomie prvé každoročné fórum pre obchod a ľudské práva, ktoré sa uskutočnilo v Ženeve od 4. do 6. decembra 2012 a na ktorom sa zišla široká paleta zainteresovaných strán, aby diskutovali o uplatňovaní hlavných zásad OSN v tejto oblasti; podporuje pôvodné konzultácie fóra o tom, ako možno primať vlády a obchod, aby prijali regulačné, politické a vykonávacie rámce na obranu pred zneužívaním ľudských práv v súvislosti s obchodovaním; podporuje úsilie Komisie o presadzovanie jej novej politiky v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov; zdôrazňuje, že táto politika musí byť ešte ambicióznejšia;

40. víta prácu časovo neohraničenej medzivládnej pracovnej skupiny pre súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti (SVBS), ktorá má mandát na posúdenie možnosti vypracovania medzinárodného regulačného rámca; uznáva dôkladnú pozornosť venovanú možnosti vypracovania právne záväzného nástroja na regulovanie, monitorovanie a kontrolu činností SVBS a vyjadruje svoju podporu tomuto právne záväznému regulačnému rámcu; zdôrazňuje potrebu rozhodnej zložky zodpovednosti a vyzýva SVBS, ktoré doteraz nepodpísali kódex správania pre poskytovateľov súkromných bezpečnostných služieb, aby sa ho pridržiavali; teší sa na predloženie správy pracovnej skupiny;

Všeobecné pravidelné preskúmanie

41. zdôrazňuje význam univerzálneho aspektu všeobecného pravidelného preskúmania a potvrdzuje jeho význam v tom, že umožňuje v plnej miere pochopiť a posúdiť konkrétnu situáciu v oblasti ľudských práv vo všetkých členských štátoch OSN;

42. víta začiatok druhého cyklu všeobecného pravidelného preskúmania a prijatie výsledkov prvého cyklu; potvrdzuje dôležitosť druhého cyklu zameraného na plnenie odporúčaní prijatých počas prvého cyklu; znovu však žiada, aby sa odporúčania, ktoré niektoré štáty v prvom cykle neprijali, prehodnotili v ďalšom procese všeobecného pravidelného preskúmania;

43. je presvedčený, že plnenie procesu všeobecného pravidelného preskúmania je hlavným aspektom realizácie jeho potenciálu; opakuje preto dôležitosť toho, aby členské štáty EÚ poskytovali technickú pomoc sledovaným štátom, ktoré plnia odporúčania podľa preskúmania; nabáda štáty, aby v záujme lepšej realizácie odporúčaní predkladali predbežné aktualizované správy;

44. vyzýva členské štáty EÚ, ktoré sa zúčastňujú na rokovaniach o všeobecnom pravidelnom preskúmaní, aby predložili konkrétnejšie a merateľnejšie odporúčania v záujme skvalitnenia preberania a vykonávania prijatých odporúčaní;

45. odporúča systematicky zahrnovať odporúčania všeobecného pravidelného preskúmania do dialógu a konzultácií EÚ o ľudských právach a o stratégiách EÚ v oblasti ľudských práv v jednotlivých krajinách, a to s cieľom zabezpečiť kroky nadväzujúce na výsledky všeobecného pravidelného preskúmania; rovnako odporúča, aby Parlament tieto odporúčania predkladal počas návštev svojich delegácií v tretích krajinách;

46. víta opatrenia, ktoré umožňujú plnú účasť širokej škále zainteresovaných subjektov v procese všeobecného pravidelného preskúmania; víta v tejto súvislosti zmeny v zozname rečníkov, ktoré umožňujú všetkým štátom so želaním vystúpiť v procese všeobecného pravidelného preskúmania, aby tak urobili; pripomína svoje uznanie posilnenej úlohe, ktorú nadobudli národné inštitúcie pre ľudské práva v súlade s parížskymi zásadami; víta posilnenú účasť aktérov z tejto oblasti vďaka rozšírenejšieho používania videokonferencií;

47. domnieva sa, že pre zapojenie občianskej spoločnosti do procesu všeobecného pravidelného preskúmania možno urobiť ešte viac, a to aj čo sa týka uplatňovania jeho výsledkov; odsudzuje využívanie odvetných opatrení voči osobám, ktoré sa podieľajú na procese všeobecného pravidelného preskúmania a spolupracujú s ním; zdôrazňuje, že takéto opatrenia oslabujú systém ľudských práv OSN ako celok; naliehavo vyzýva všetky štáty, aby zaručili primeranú ochranu voči takýmto zastrašovaniam;

Osobitné postupy

48. potvrdzuje kľúčovú úlohu osobitných postupov pri hodnovernosti a efektívnosti práce UNHRC a ich ústredný význam v aparáte OSN; opakovane vyjadruje plnú podporu osobitným postupom a zdôrazňuje základný význam nezávislosti týchto mandátov;

49. naliehavo vyzýva štáty, aby plne spolupracovali s osobitnými postupmi, a to aj bezodkladným prijímaním držiteľov mandátov na návštevu krajín, reagovaním na ich naliehavé kroky a podozreniami z porušovania a zaručovaním riadnych nadväzných krokov na odporúčania držiteľov mandátov; naliehavo vyzýva členov UNHRC, aby v týchto otázkach išli príkladom;

50. víta kroky EÚ zamerané na spoločné rozšírenie trvalého pozvania pre všetky osobitné postupy OSN pre ľudské práva, čím EÚ ide v tejto otázke príkladom; nabáda všetky ostatné členské štáty EÚ, aby robili to isté;

51. odsudzuje všetky formy odvetných oparení voči osobám, ktoré spolupracujú s osobitnými postupmi; zdôrazňuje, že takéto opatrenia oslabujú systém ľudských práv OSN ako celok; naliehavo vyzýva všetky štáty, aby zaručili primeranú ochranu voči takýmto zastrašovaniam;

Účasť EÚ

52. nemôže viac než zdôrazniť význam aktívnej účasti EÚ v mechanizmoch OSN v oblasti ľudských práv vrátane UNHRC; nabáda členské štáty, aby tak učinili predkladaním spoločných rezolúcií, aktívnou účasťou v rokovaniach a interaktívnych dialógoch a vydávaním vyhlásení;

53. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zaručilo, že výsledky zo Ženevy v súvislosti s UNHRC sa začlenia do činnosti EÚ vo všeobecnosti, a to vrátane vlastnej práce Parlamentu;

54. víta vymenovanie osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva pána Stavrosa Lambrinidisa; nabáda osobitného zástupcu, aby prispel k efektívnosti, súdržnosti a viditeľnosti politiky EÚ v oblasti ľudských práv v súvislosti s UNHRC, a aby rozvíjal úzku spoluprácu s vysokými komisármi OSN pre ľudské práva a osobitnými postupmi; teší sa na spoluprácu s osobitným zástupcom v týchto otázkach;

55. víta účasť osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva na fóre pre obchod a ľudské práva, ktoré sa konalo v Ženeve od 4. do 5. decembra 2012;

56. opakuje, že činnosť EÚ je najefektívnejšia, keď Únia a jej členské štáty využívajú svoj spoločný vplyv; zdôrazňuje význam trvalého zlepšovania koordinácie a spolupráce medzi členskými štátmi v tomto ohľade s cieľom dosiahnuť spoločné východiská v otázkach ľudských práv; podporuje každú snahu o presadenie „jedného odkazu z mnohých hrdiel“; opätovne požaduje odvážnejšie a ambicióznejšie kroky namiesto uchyľovania sa k hľadaniu najmenšieho spoločného menovateľa; v tejto súvislosti nabáda ESVČ, aby najmä prostredníctvom delegácií EÚ v Ženeve a v New Yorku zvyšovala svoju súdržnosť, na základe včasnej a dôkladnej konzultácie;

57. poukazuje na dôležitosť ratifikácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotnými postihnutiami, ktorá bola prvou príležitosťou, keď EÚ ratifikovala dohovor OSN ako právnická osoba; vyzýva rovnako EÚ, aby podpísala a ratifikovala dohovor Rady Európy o násilí voči ženám;

58. opakuje, že je veľmi dôležité, aby EÚ obhajovala nezávislosť úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva vzhľadom na to, že je potrebné, aby úrad vykonával svoje úlohy nestranne a pripomína dôležitosť toho, aby sa zabezpečil dostatok finančných prostriedkov v záujme zachovania činnosti regionálnych kancelárií Úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva;

59. konštatuje, že ochrana obhajcov ľudských práv je kľúčovou prioritou politiky EÚ v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že zastrašovanie a represálie voči obhajcom ľudských práv, ktorí spolupracujú s mechanizmami OSN pre ľudské práva, ohrozujú tento systém; oceňuje preto praktickú a finančnú podporu núdzovo pridelenú obhajcom ľudských práv, ako aj podporu, ktorú im poskytuje Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (ENDĽP);

60. víta zriadenie pracovnej skupiny Rady pre ľudské práva (COHOM) so sídlom v Bruseli; víta úsilie COHOM o zlepšenie prípravy a koordinácie pozícií EÚ na zasadnutia UNHRC vrátane organizácie schôdzí COHOM v Ženeve; opakuje svoje očakávania, že COHOM bude nápomocný pri riešení problému súdržnosti medzi vonkajším a vnútorným rozmerom politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

61. očakáva, že vývoj stratégií EÚ v oblasti ľudských práv v jednotlivých krajinách bude riadne koordinovaný s opatreniami EÚ na pôde OSN; opakuje svoje odporúčanie, aby sa stratégie EÚ v oblasti ľudských práv v jednotlivých krajinách zverejnili, aby sa zviditeľnil záväzok EÚ voči ľudským právam v tretích krajinách a aby sa ľuďom, ktorí sa dožadujú svojich ľudských práv, umožnilo nájsť oporu v týchto dokumentoch;

62. vyzdvihuje význam zvýraznenia otázky zmenšovania sa priestoru MVO v UNHRC; nabáda členské štáty EÚ, aby sa spoločne usilovali o riešenie týchto otázok;

63. opätovne požaduje, aby sa VP/PK v súvislosti s najnovšími správami o spoločnostiach EÚ, ktoré sa spolupodieľajú na porušovaní ľudských práv v tretích krajinách, na tento problém sústredila; v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje význam posilňovania súdržnosti medzi vnútornými a vonkajšími politikami a plného dodržiavania ľudských práv vo vnútorných politikách, aby sa zamedzilo uplatňovaniu dvojitých noriem;

64. poveruje svoju delegáciu na 22. zasadnutí UNHRC, aby vyjadrila znepokojenie a názory uvedené v tomto uznesení; vyzýva delegáciu, aby Podvýboru pre ľudské práva predložila správu o svojej návšteve; považuje za nevyhnutné, aby sa aj naďalej vysielali delegácie EP na príslušné zasadnutia UNHRC a Valného zhromaždenia OSN;

o

o o

65. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 67. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a pracovnej skupine EÚ – OSN zriadenej Výborom pre zahraničné veci.

[1] Prijaté texty, P7_TA(2012)0250
[2] Prijaté texty, P7_TA(2012)0058
[3] Prijaté texty, P7_TA(2012)0504
[4] Prijaté texty, P7_TA(2012)0503
[5] Článok 2, článok 3 ods. 5 a článok 6 Zmluvy o Európskej únii.