Dokument na schôdzu
10.9.2013 B7‑0413/2013
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
o situácii v Sýrii
( 2013/2819(RSP) )
Charles Tannock, Geoffrey Van Orden, Nirj Deva, Adam Bielan
v mene skupiny ECR
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Sýrii
( 2013/2819(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii,
– so zreteľom na predchádzajúce rezolúcie Rady pre zahraničné veci o Sýrii, naposledy z 22. júla 2013,
– so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie o Sýrii,
– so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o Sýrii, najmä na rezolúcie 67/262 z 15. mája 2013, 66/253B z 3. augusta 2012 a 66/253 zo 16. februára 2012,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2013 o situácii sýrskych utečencov v susedných krajinách[1],
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 60/1 z 24. októbra 2005, najmä na jej odseky 138 až 140 o zodpovednosti za ochranu obyvateľstva pred genocídou, vojnovými zločinmi, etnickými čistkami a zločinmi proti ľudskosti,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a dodatkové protokoly k nim,
– so zreteľom na Protokol o zákaze používať vo vojne dusivé, otravné alebo iné plyny a bakteriologické prostriedky podpísaný v Ženeve 17. júna 1925,
– so zreteľom na Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a používania bakteriologických (biologických) a toxických zbraní a o ich ničení podpísaný v Londýne, Moskve a vo Washingtone 10. apríla 1972,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právach dieťaťa a jeho Opčný protokol o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorých všetkých je Sýria zmluvnou stranou,
– so zreteľom na správy zo 4. júna, 22. marca a 5. februára 2013 nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýriu, ktorú Rada pre ľudské práva OSN vytvorila 22. augusta 2011,
– so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo z 25. mája 2011,
– so zreteľom na súhrnnú správu medzinárodnej humanitárnej darcovskej konferencie na vysokej úrovni o Sýrii, ktorá sa uskutočnila 30. januára 2013 v Kuvajte,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže nepokoje a krviprelievanie v Sýrii pokračujú už tretí rok a nie sú vyhliadky na okamžité ukončenie bojov;
B. keďže občianske nepokoje a brutálny útlak sýrskeho ľudu sýrskymi orgánmi vtiahli krajinu do stavu občianskej vojny, z čoho vyplýva riziko širšieho regionálneho konfliktu;
C. keďže od začiatku bojov bolo zabitých viac než 100 000 Sýrčanov;
D. keďže celkový počet registrovaných sýrskych utečencov sa v súčasnosti pohybuje na úrovni viac než dva milióny, pričom približne štyri milióny Sýrčanov sú presídlení;
E. keďže prezident Asad opakovane ignoruje nespočetné množstvo výziev medzinárodného spoločenstva, aby zastavil strašné násilie v Sýrii;
F. keďže neustále narastalo násilie, ako napr. nasadenie ťažkého delostrelectva a bombardovanie v obývaných oblastiach a hrôzostrašné vraždenie, a to zo strany sýrskej armády, bezpečnostných síl a milícií Shabiha, ako aj rôznych opozičných síl;
G. keďže došlo k viacerým masakrom a cielenému masovému zabíjaniu (z bezprostrednej blízkosti) mužov, žien a detí;
H. keďže používanie mučenia, masového zatýkania a rozsiahleho ničenia obývaných oblastí sa v ostatných mesiacoch dramaticky stupňuje;
I. keďže vysoký komisár OSN pre utečencov vyhlásil, že sýrsky konflikt je viac ako humanitárnou krízou a existuje riziko, že sa rozšíri v regióne a vyústi do politickej, bezpečnostnej a humanitárnej katastrofy, ktorá by mohla prerásť schopnosť medzinárodného spoločenstva riešiť túto situáciu;
J. keďže tisíce Sýrčanov denne utekajú z dejiska bojov do susedných krajín a hľadajú bezpečnosť a ochranu, ale zostávajú zraniteľní v utečeneckých táboroch;
K. keďže konfliktom a prílevom utečencov sú najvážnejšie zasiahnuté Jordánsko, Libanon a Turecko;
L. keďže 21. augusta 2013 bola ostreľovaná východná Guta, pričom obyvatelia hlásia okamžité prejavy symptómov kŕčov, dusenia a nedostatku svalovej kontroly v dôsledku nasadenia chemických zbraní;
M. keďže útok spôsobil podľa údajov 1300 obetí na životoch vrátane 400 detí a ďalšie stovky zranených v oblasti, ktorá už bola každodenne bombardovaná vládnymi silami, čo znemožnilo poskytnutie nevyhnutných životných potrieb pre stovky tisíc obyvateľov, ako oznámilo Stredisko dokumentácie násilia v Sýrii;
N. keďže mnohé nezávislé správy potvrdzujú nasadenie chemických zbraní pri útoku na východnú Gutu;
O. keďže použitie chemických zbraní je vojnovým zločinom, ktorý ženevský protokol a štatút medzinárodného trestného súdu zakazujú;
P. keďže, hoci je Sýria jednou z mála krajín, ktoré zatiaľ nepodpísali Dohovor OSN o chemických zbraniach, možno tvrdiť, že ustanovenia dohovoru sa aj tak uplatňujú v rámci medzinárodného obyčajového práva;
Q. keďže skupina zbrojných inšpektorov OSN strávila v Sýrii štyri dni vyšetrovaním použitia chemických zbraní 21. augusta 2013 vo východnej Gute a bola poverená mandátom posúdiť, či boli použité chemické zbrane, ale nie určením páchateľa;
R. keďže 27. augusta 2013 vydala Liga arabských štátov vyhlásenie, v ktorom odsúdila sýrsky režim a obvinila prezidenta Asada z genocídy a nezvyčajne rozhodným spôsobom uviedla, že režim je „plne zodpovedný za tento ohavný zločin“ a žiadala, aby „boli všetci páchatelia tohto strašného zločinu postavení pre medzinárodný súd“;
S. keďže 30. augusta 2013 Bezpečnostná rada OSN nebola schopná dohodnúť sa na potrebných opatreniach na zásah proti porušovaniu medzinárodných noriem počas sýrskej krízy zo strany prezidenta Asada;
T. keďže v uznesení Parlamentu z 18. decembra 2008 o perspektívach rozvoja v oblasti budovania mieru a národnej obnovy v situáciách po konflikte[2] sa jasne uvádza: „zdôrazňuje, že „zodpovednosť za ochranu“ by sa mala považovať za prostriedok na presadzovanie bezpečnosti obyvateľstva; zdôrazňujúc, že prvoradú zodpovednosť za prevenciu genocídy, vojnových zločinov, etnických čistiek a zločinov proti ľudskosti voči určitému obyvateľstvu nesie každý štát osamote, posilňuje zodpovednosť každej vlády za ochranu svojich vlastných občanov; domnieva sa však, že v prípade, že vlády nie sú schopné alebo ochotné zabezpečiť takúto ochranu, sa zodpovednosť prijať primerané opatrenia stáva kolektívnou zodpovednosťou širšieho medzinárodného spoločenstva; konštatuje však, že takéto opatrenia by mali predstavovať prevenciu a reakciu a mali by zahrňovať použitie nátlakovej vojenskej sily iba ako skutočne poslednú možnosť“;
1. odsudzuje násilie, zastrašovanie a mučenie páchané na mužoch, ženách a deťoch zo strany osôb zúčastňujúcich sa vnútorného konfliktu v Sýrii;
2. čo najrozhodnejšie odsudzuje masové vraždenie civilistov chemickými zbraňami 21. augusta 2013; s veľkým znepokojením konštatuje, že ide o najväčšie masové zabíjanie chemickými zbraňami od útoku síl Saddáma Husajna, počas ktorého bolo v roku 1988 v severoirackej Halabži zabitých približne 5000 irackých Kurdov; zdôrazňuje, že použitie chemických zbraní je podľa medzinárodného práva nezákonné, že priestupky musia mať vážne následky a že Sýria je jednou z veľmi mála krajín, ktoré nie sú zmluvnou stranou medzinárodného Dohovoru o chemických zbraniach, ale je zmluvnou stranou Ženevského protokolu z roku 1925, podľa ktorého sa zakazuje použitie chemických zbraní;
3. je presvedčený, že použitie chemických zbraní, ktoré sú spolu s jadrovými a biologickými zbraňami zbraňami hromadného ničenia (ZHN), nemôže ostať bez odozvy a že medzinárodné spoločenstvo by malo, za ideálnych okolností pod záštitou OSN, zvážiť všetky možné reakcie na útoky z 21. augusta v súlade s medzinárodným právom;
4. domnieva sa, že medzinárodné spoločenstvo má morálne právo reagovať v záujme ochrany civilného obyvateľstva a zabrániť akémukoľvek riziku, aby sa chemické zbrane alebo iné ZHN opätovne použili v konflikte;
5. vyzýva OSN, aby čo najskôr uskutočnila dôkladné vyšetrovanie masových vrážd v Sýrii z 21. augusta 2013 a aby posúdila, kto je zodpovedný;
6. vyjadruje poľutovanie nad zlyhaním Bezpečnostnej rady OSN prijať odvetné kroky na sýrsku krízu;
7. naliehavo vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby sa zaoberala hromadným vraždením v Sýrii a porušovaním medzinárodných dohovorov na základe záverov skupiny expertov OSN a aby bezodkladne reagovala na použitie chemických zbraní v Sýrii;
8. vyzýva najmä Rusko a Čínu, aby ako stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN prevzali svoju zodpovednosť a uľahčili dosiahnutie spoločnej pozície a riešenia sýrskej krízy; vyjadruje poľutovanie nad opakovaným vetom Ruska a Číny ako stálych členov Bezpečnostnej Rady OSN v súvislosti so situáciou v Sýrii, čím sa medzinárodnému spoločenstvu zabránilo vo vnútení mieru a bezpečnosti v regióne tak, ako sa to vyžaduje podľa Charty OSN;
9. berie na vedomie vyhlásenie Ligy arabských štátov z 27. augusta 2013, v ktorom žiada medzinárodné spoločenstvo zastúpené v Bezpečnostnej rade OSN aby „prekonalo vnútorné nezhody a konalo proti páchateľom tohto zločinu, za ktorý je zodpovedný sýrsky režim“;
10. zdôrazňuje, že situácia v Sýrii si vyžaduje súdržný a jednotný prístup spojencov NATO, členských štátov EÚ a širšieho medzinárodného spoločenstva; vyzýva preto EÚ a jej členské štáty, aby posúdili opatrenia, ktoré by Únia mohla prijať na podporu demokratických síl sýrskej opozície, uľahčenie dialógu a spoločného prístupu s ostatnými medzinárodnými aktérmi vrátane Ligy arabských štátov a poskytnutie ďalšej humanitárnej pomoci sýrskemu obyvateľstvu a obyvateľstvu v susedných krajinách;
11. vyzýva medzinárodné spoločenstvo a všetkých zúčastnených aktérov zapojených do sýrskeho konfliktu, aby spolupracovali v záujme zvolania konferencie Ženeva II so spoločným želaním zaručenia politického riešenia bojov v Sýrii; ďalej podnecuje medzinárodné spoločenstvo, aby sa zapojilo do konkrétneho plánovania demokratického prechodu v Sýrii po ukončení vlády prezidenta Asada;
12. vyzýva na zriadenie medzinárodnej vyšetrovacej komisie, ktorá by spoločne so zbrojnými inšpektormi OSN nielen zdokumentovala a overila konkrétne použitie chemických zbraní, ale aj určila strany zodpovedné za ich zločinné použitie;
13. vyzýva na stíhanie osôb zodpovedných za zločiny proti ľudskosti a za rozsiahle, systematické a závažné porušovanie ľudských práv, a na postúpenie týchto osôb Bezpečnostnou radou OSN úradu prokuratúre, aby boli obžalované po vyšetrovaní pred Medzinárodným trestným súdom v Haagu;
14. vyjadruje vážne obavy z prebiehajúcej humanitárnej krízy v Sýrii a účinkov na susedné krajiny; je ďalej znepokojený skutočnosťou, že exodus utečencov zo Sýrie sa naďalej zrýchľuje;
15. vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedávny samit skupiny G-20 v Petrohrade nebol schopný schváliť jednotnú medzinárodnú reakciu na útoky chemickými zbraňami v Sýrii 21. augusta 2013;
16. vyzdvihuje reakciu vlád susedných krajín, najmä Turecka a Libanonu, pri poskytovaní humanitárnej pomoci sýrskym utečencom; uznáva, že poskytovanie tejto pomoci vyvolalo ďalší tlak na existujúce služby a rozpočet v týchto krajinách; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby podporovalo krajiny takto postihnuté;
17. má rovnaké obavy ako zástupca generálneho tajomníka pre ľudské práva OSN a koordinátor odstraňovania následkov núdzových situácií, v tom zmysle, že bežní ľudia doplácajú na neschopnosť ukončiť konflikt, ktorý mal doposiaľ za následok 2 milióny utečencov a 100 000 obetí na životoch;
18. konštatuje, že prezident Asad ako ústavný a zákonný predstaviteľ sýrskeho štátu nesie konečnú zodpovednosť za všetky akcie sýrskych ozbrojených síl; ďalej naliehavo vyzýva prezidenta Asada, aby uznal, že sýrsky ľud odmietol jeho režim, a aby v najlepšom záujme svojej krajiny a jednoty svojho ľudu odstúpil;
19. vyzýva všetkých v Sýrii, aby podporili zásady ľudských práv a demokracie a aby sa spolu s medzinárodným spoločenstvom zasadili o mierové ukončenie konfliktu;
20. uznáva naliehavú potrebu sústrediť medzinárodné a regionálne úsilie na vyriešenie konfliktu v Sýrii; naďalej nalieha na všetkých členov Bezpečnostnej rady OSN, aby prijali svoju zodpovednosť, čo sa týka krízy; naliehavo vyzýva všetky krajiny, ktoré aktívne podporujú vyriešenie krízy, aby toto úsilie podporili; je presvedčený, že tento proces by mal byť založený na zásadách uvedených v Ženevskom komuniké z 30. júna 2012 a na rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2042;
21. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov, vláde a parlamentu Sýrskej arabskej republiky a vládam a parlamentom krajín, ktoré susedia so Sýriou.