Dokument na schôdzu
16.9.2014 B8‑0128/2014
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o situácii na Ukrajine a aktuálnom stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom
( 2014/2841(RSP) )
Johannes Cornelis van Baalen, Petras Auštrevičius, Antanas Guoga, Kaja Kallas, Andrus Ansip, Pavel Telička, Nathalie Griesbeck, Juan Carlos Girauta Vidal, Ramon Tremosa i Balcells, Marielle de Sarnez, Marietje Schaake, Ivan Jakovčić, Gérard Deprez, Fredrick Federley, Louis Michel
v mene skupiny ALDE
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii na Ukrajine a aktuálnom stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom
( 2014/2841(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o európskej susedskej politike, o Východnom partnerstve a o Ukrajine, najmä so zreteľom na uznesenie z 27. februára 2014 o situácii na Ukrajine[1], uznesenie z 13. marca 2014 o invázii Ruska na Ukrajinu[2], uznesenie zo 17. apríla 2014 o nátlaku Ruska na krajiny Východného partnerstva, a najmä na uznesenie o destabilizácii východnej Ukrajiny[3], a na uznesenie zo 17. júla 2014 o situácii na Ukrajine[4],
– so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o Rusku, a najmä na svoje uznesenie zo 6. februára 2014 o samite EÚ – Rusko[5],
– so zreteľom na podpis konečných častí dohody o pridružení a DCFTA medzi EÚ a Ukrajinou 27. mája 2014 a na súhlas Európskeho parlamentu a Verchovnej rady v tom týždni,
– so zreteľom na pokračujúcu okupáciu Krymu, na závažné boje vo východných častiach Ukrajiny a na dôveryhodný a neodškriepiteľný dôkaz priameho zapojenia ruských vojenských síl v týchto bojoch,
– so zreteľom na zostrelenie letu MH17 malajzijských aerolínií dňa 17. júla, ktoré ukázalo, že konflikt na východnej Ukrajine skuto ohrozuje celkovú bezpečnosť v Európe a nemožno ho považovať len za regionálny konflikt,
– so zreteľom na závery Rady EÚ pre zahraničné veci z 29. augusta 2014, závery Európskej rady o Ukrajine z 30. augusta júna 2014 a rozhodnutie z 5. septembra o ďalších sankciách voči Ruskej federácii,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže ozbrojený konflikt vo východnej časti Ukrajiny spôsobil viac ako 2 600 vojenských a civilných obetí a mnoho ďalších osôb bolo zranených a státisíce utiekli zo svojich domovov alebo znášali neistoty vyplývajúce z mesiace trvajúcich bojov; keďže hospodárske náklady na konflikt, vrátane nákladov na obnovu východných regiónoch, sú vážnym problémom pre sociálny a hospodársky rozvoj na Ukrajine;
B. keďže neexistuje vojenské riešenie tohto konfliktu; keďže ide o interný spoločensko-politický problém, ktorý sa zmenil na útok podobný vojenskému, riešenie musí vychádzať z politického dialógu a dohody v rámci Ukrajiny, v súlade s mierovým plánom, ktorý predstavil prezident Porošenko, a musí zahŕňať viac miestnej a regionálnej správy na základe úplného rešpektovania suverenity Ukrajiny, územnej celistvosti, jednoty a nezávislosti;
C. keďže dohoda o prímerí podpísaná v Minsku 5. septembra sa doteraz prevažne dodržiavala a je príležitosťou na ukončenie násilia a začiatok práce na politickom riešení konfliktu;
D. keďže volebná kampaň k predčasným parlamentným voľbám naplánovaným na 26. októbra by sa mala zamerať na hľadanie konštruktívnych a presvedčivých spôsobov zabezpečenia jednotnosti Ukrajiny, a zároveň na vytvorenie základu pre komplexnú reformu spôsobu vládnutia na Ukrajine, a to na základe skutočnej decentralizácie v krajine;
E. keďže Európska únia je naďalej oddaná neustálemu prehlbovaniu a rozvíjaniu vzťahov medzi EÚ a Ruskom a keďže Európska únia a Rusko si už vybudovali hlboké a komplexné vzťahy, najmä v oblasti energetiky, hospodárstva a podnikania, a stali sa v rámci svetovej ekonomiky prepojenými a vzájomne závislými;
F. keďže súčasná kríza spolu s vážnymi obavami, pokiaľ ide o domáci vývoj v Ruskej federácii v súvislosti s dodržiavaním demokratických zásad a základných práv a právneho štátu, ako aj príslušných medzinárodných zmlúv a záväzkov, znamená, že vzťahy EÚ a Ruska už nemožno vykonávať „ako zvyčajne“, keďže tento konflikt predstavuje najväčšiu výzvu európskej bezpečnosti v povojnovom období a vyžaduje si jednotnú a rozhodnú pozíciu zo strany všetkých členských štátov EÚ;
G. keďže Európska únia naďalej odsudzuje nezákonnú anexiu autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopoľ, a neuzná ju;
1. vyjadruje sústrasť v súvislosti s civilnými a vojenskými obeťami bojov vo východnej časti Ukrajiny vrátane mnohých obetí z radov civilného obyvateľstva spôsobených zostrelením letu MH17 malajzijských aerolínií a vyjadruje solidaritu s mnohými vysídlených osobami na celej Ukrajine a s utečencami, ktorí museli opustiť krajinu;
2. opakuje, že odsudzuje ruské vojenské a akékoľvek iné prieniky na územie Ukrajiny, silnú politickú podporu ruského vedenia tzv. separatistickým silám a vojenskú podporu zo strany ruských bezpečnostných síl poskytovanú týmto separatistom; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto opatrenia vedúcich predstaviteľov Ruska predstavujú hrozbu nielen pre jednotu a nezávislosť Ukrajiny, ale aj pre celý európsky kontinent;
3. vyzýva Ruskú federáciu a ostatné subjekty, ktoré nemajú povolenie Ukrajiny, aby svoje jednotky z území Ukrajiny bezodkladne stiahli, aby obmedzili sily, ktoré vyslali na hranice s Ukrajinou, a aby čo najskôr začali so sťahovaním všetkých ozbrojených síl;
4. vyjadruje plnú podporu prímeriu dosiahnutému v Minsku 5. septembra a vyzýva všetky strany, aby prímerie dodržiavali, zdržali sa akýchkoľvek opatrení alebo krokov, ktoré by mohli dohodu ohroziť; zdôrazňuje, že ukončenie násilia je iba začiatkom politického procesu smerom k riešeniu konfliktu;
5. vyzýva Rusko, aby prijalo naliehavé opatrenia na kontrolu svojej hranice s Ukrajinou a aby zastavilo akúkoľvek inváziu a pohyb nelegálnych bojovníkov, zbraní a zariadení s cieľom úplne zastaviť akékoľvek ďalšie prenikaniu na územie Ukrajiny; zdôrazňuje, že pokiaľ Rusko ponecháva okupačné sily na Kryme, Ruská federácia musí zaručiť úplnú ochranu všetkých menšín na Kryme;
6. vyzýva ruských predstaviteľov, aby využili svoj vplyv na Ukrajincov a cudzincov na východe s cieľom presvedčiť ich, aby zložili zbrane a zapojili sa do politického riešenia konfliktu; je pevne presvedčený, že môže existovať len diplomatické riešenie tohto sporu; vyzýva obe strany, aby ukončili vojenskú rétoriku v záujme mieru a zmierenia;
7. Zdôrazňuje, že akékoľvek politické riešenie konfliktu musí v plnej miere rešpektovať zvrchovanosť územnú celistvosť, jednotu a nezávislosť Ukrajiny; zdôrazňuje, že EÚ a Rada Európy by mala byť pripravená poskytnúť pomoc a odborné znalosti počas práce na decentralizovanom riadení na Ukrajine; zdôrazňuje, že za žiadnych okolností by separatisti nemali mať právo veta v súvislosti so zahranično-politickými voľbami Ukrajiny;
8. Žiada prepustenie všetkých nezákonne zadržiavaných osôb na Ukrajine a tých, ktorí boli údajne presunutí do Ruska, ako významné opatrenie na budovanie dôvery; poukazuje najmä na prípad Nadeždy Savčenkovej, ukrajinskej dobrovoľníčky, ktorú v júni zajali separatisti a následne ju presunuli do Ruska a stále je vo väzbe;
9. vyzýva Radu a členské štáty, aby neuvažovali o zrušení sankcií skôr, než neposúdia jednoznačný pokrok mierového procesu na Ukrajine, a aby boli pripravené na uloženie ďalších sankcií voči Rusku za všetky opatrenia, ktoré Rusko prijme na oslabenie dohody o prímerí alebo na ďalšiu eskaláciu napätia na Ukrajine; víta nadobudnutie platnosti ďalších sankcií 12. septembra, namierených proti mnohým ruským jednotlivcom a spoločnostiam;
10. zdôrazňuje, že súčasné zhoršenie vzťahov medzi EÚ a Ruskom je výsledkom dlhodobého procesu a rozhodnutí Ruska v oblasti domácej a zahraničnej politiky;
11. vyzdvihuje skutočnosť, že strednodobá a dlhodobá politická a hospodárska stabilita a rozvoj v Rusku závisia od vzniku skutočnej demokracie, a zdôrazňuje, že budúci vývoj vzťahov medzi EÚ a Ruskom bude závisieť od úsilia o posilnenie demokracie, právneho štátu a dodržiavania základných práv v Rusku; pripomína, že Európska únia je naďalej odhodlaná na zachovanie dobrých vzťahov a konštruktívnej spolupráce s Ruskom, a to za predpokladu, že krajina plní záväzky vyplývajúce z jej stáleho členstva v Bezpečnostnej rade OSN a jej členstva v Rade Európy a OBSE;
12. takisto vyjadruje poľutovanie nad tým, že vedúci predstavitelia Ruska pokladajú Východné partnerstvo EÚ za hrozbu pre vlastné politické a hospodárske záujmy; zdôrazňuje skutočnosť, že Rusko naopak získa zo zintenzívnenej obchodnej a hospodárskej činnosti, zatiaľ čo jeho bezpečnosť sa posilní stabilným a predvídateľným susedstvom; poukazuje na to, že čierno-biely historický a politický pohľad na svet , ktorý Kremeľ a štátne médiá podporujú, vytvára vážne problémy nielen pre susedov Ruska, ale aj pre jeho vnútroštátnu stabilitu a politický a hospodársky rozvoj;
13. víta rozhodnutie francúzskej vlády pozastaviť dodávku vrtuľníkových lodí Mistral a vyzýva všetky členské štáty, aby zaujali podobný postoj k vývozu tovaru, na ktorý sa nevzťahuje rozhodnutie o sankciách EÚ, najmä pokiaľ ide o zbrane a materiál na dvojaké použitie;
14. vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vplyv ruských tzv. protisankcií a aby prijala rýchle opatrenia na podporu výrobcov, ktorých zasiahnu ruské obchodné obmedzenia;
15. zdôrazňuje, že EÚ by mala prijať naliehavé opatrenia s cieľom znížiť svoju závislosť od ruských fosílnych palív, najmä uhlia, plynu a uránu; domnieva sa, že zriadenie Európskej energetickej Únie by mal vyústiť do energetickej nezávislosti od Ruska;
16. vyzýva Komisiu a ESVČ, aby urýchlene vypracovali komplexný a ambiciózny balík finančnej pomoci pre Ukrajinu a najmä pre ľudí na východnej Ukrajine, aby podporovali prácu na politickom riešení a národnom zmierení; ďalej vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie hladkého a včasného vykonávania dohody o pridružení s Ukrajinou, ako kľúčového nástroja pre rozvoj vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou v každom rozmere; berie na vedomie rozhodnutie z 12. septembra 2008 – odložiť vykonávanie DCFTA o jeden rok, pričom sa zachová platný preferenčný obchodný režim EÚ pre Ukrajinu;
17. dúfa, že volebnou kampaňou k parlamentným voľbám, ktoré sa majú konať 26. októbra, sa bude ďalej posilňovať práca na ambicióznom reformnom programe zameranom na EÚ s cieľom posilniť právny štát, odstrániť beztrestnosť a korupciu a zabezpečiť súlad s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a základných slobôd, najmä pokiaľ ide o zaobchádzanie s kultúrnymi, jazykovými, náboženskými a etnickými menšinami;
18. poznamenáva, že kým prímerie zahŕňa určité ustanovenia o beztrestnosti osôb zapojených do konfliktu vo východnej časti Ukrajiny, takéto rozhodnutie nemožno prijať v súvislosti s vojnovými zločinmi, ako napríklad zostrelenie letu MH 17 malajzijských aerolínií; zdôrazňuje, že páchatelia tohto zostrelenia musia byť postavení pred ukrajinský alebo medzinárodný súd;
19. podporuje všetky opatrenia zamerané na obnovu infraštruktúry v regiónoch východnej Ukrajiny zasiahnutých vojenskými operáciami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili poskytovanie humanitárnej pomoci ukrajinskému ľudu, ktorý ju potrebuje;
20. dôrazne odsudzuje nezákonný únos úradníka estónskej štátnej bezpečnostnej služby Estona Kohvera federálnou bezpečnostnou službou Ruskej federácie z územia Estónska; vyzýva ruské orgány, aby pánovi Kohverovi poskytli nerušený a pravidelný kontakt s oficiálnymi predstaviteľmi Estónska, aby zaistili jeho osobnú pohodu a bezpečnosť, kým je na území Ruska, a aby okamžite pána Kohvera prepustili a umožnili mu bezpečný návrat do Estónska; zdôrazňuje, že v situácii, keď sa ruské orgány pokúšajú prezentovať pána Kohvera ako súčasť činností NATO zameraných proti Rusku, je mimoriadne potrebná solidarita EÚ a NATO;
21. podporuje úsilie Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva o vytvorenie lepšie koordinovaného modelu posúdenia rizika letových koridorov ponad zóny konfliktu a vyzýva agentúru, Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na vytvorení účinného systému varovania v celosvetovom rozsahu;
22. berie na vedomie príspevok nemeckého a francúzskeho ministra zahraničných vecí v diplomatickom úsilí o vyriešenie tohto konfliktu; vyjadruje poľutovanie nad vnímanou absenciou vysokej predstaviteľky EÚ a zdôrazňuje, že jej úlohou je byť viditeľnou a dôraznou osobnosťou v krízových situáciách;
23. žiada dôkladnejšiu centralizáciu politickej zodpovednosti EÚ voči Rusku v tomto novom funkčnom období Európskej komisie spolu s jednoznačnou a ústrednou úlohou podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa a so záväzkom členských štátov komunikovať s Ruskom jednotným hlasom; vyzýva nastupujúceho vysokého predstaviteľa, aby naliehavo začal revíziu Európskej bezpečnostnej stratégie v súvislosti s nedávnymi udalosťami a aby navrhol budúce opatrenia na posilnenie efektivity spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako aj schopnosti EÚ konať;
24. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny, prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie a Rade Európy.