Dokument na schôdzu
16.09.2014 B8‑0133/2014
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o situácii v Líbyi
( 2014/2844(RSP) )
Javier Couso Permuy, Neoklis Sylikiotis, Pablo Iglesias, Marina Albiol Guzmán, Paloma López, Miloslav Ransdorf, Sabine Lösing, Fabio De Masi, Kostas Chrysogonos, Sofia Sakorafa, Georgios Katrougkalos
v mene skupiny GUE/NGL
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Líbyi
( 2014/2844(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2174 o Líbyi z 27. augusta 2014 (S/RES/2174 (2014)),
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1970 o mieri a bezpečnosti v Afrike z 26. februára 2011 (S/RES/1970 (2011)),
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1973 o Líbyi zo 17. marca 2011 (S/RES/1973 (2011)),
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2009 o Líbyi zo 16. septembra 2011 (S/RES/2009 (2011)), č. 2017 o Líbyi z 31. októbra 2011 (S/RES/2017 (2011)), č. 2022 o Líbyi z 2. decembra 2011 (S/RES/2022 (2011)) a rezolúciu č. 2040 o Líbyi z 12. marca 2012 (S/RES/2040 (2012)),
– so zreteľom na závery Európskej rady z 23. júna 2014 a 15. augusta 2014,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o situácii v Líbyi[1],
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie osobitných vyslancov pre Líbyu z Arabskej ligy, Európskej únie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Malty, Španielska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických z 26. Júla 2014,
– so zreteľom na oznam Komisie 14/0228 o balíku o ESP pre Líbyu z 27. marca 2014,
– so zreteľom na spoločnú správu podpornej misie Organizácie spojených národov v Líbyi (UNSMIL) a Úradu OSN pre ľudské práva (OHCHR) zo 4. Septembra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Líbyi,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže vojenský zásah NATO vrátane vyslania zvláštnej leteckej jednotky Spojeného kráľovstva (SAS) do Líbye v roku 2011 mali za následok straty na životoch nevinných civilistov, humanitárnu krízu a masívne ničenie, ktoré viedlo k úplnej destabilizácii líbyjského štátu a stále trvajúcej občianskej vojne; keďže Líbya sa zrejme čoskoro vyhlási za nefunkčný štát;
B. keďže ozbrojené boje medzi líbyjskými politickými skupinami, ktoré takmer bez prestania pokračujú už od júla 2014 v Tripolise, Benghází a iných častiach krajiny, vedú k ďalšiemu zhoršovaniu životných podmienok, vysídľovaniu obyvateľstva a rastúcej úmrtnosti, okrem iného aj u detí;
C. keďže jednota líbyjského štátu je v ohrození a skutočné riziko oddelenia existuje najmenej v troch oblastiach (Fazzán, Cyrenaika a Tripolitania), pokiaľ sa nezačne presadzovať kompromisné riešenie a proces zmierenia;
D. keďže v máji 2014 bývalý líbyjský generál Chalifa Haftar začal tzv. operáciu dôstojnosť ako boj proti rade bengázijských revolucionárov Šura (SCBR), zväzku, do ktorého patria Ansár aš-Šaría, jednotky „Líbyjského štítu” a ďalšie ozbrojené skupiny;
E. keďže v auguste 2014 obsadili medzinárodné letisko v Tripolise jednotky milícií z Misraty (Fajr Libya) a Bengází (Ansár aš-Šaría), ktoré kedysi v záujme boja proti Muammarovi Kaddáfímu financovali a vybavili západné štáty a štáty Perzského zálivu;
F. keďže zbrane, ktoré boli poskytnuté rebelom, sa medzičasom rozšírili po celej severnej Afrike a využívajú sa v konfliktoch a na destabilizáciu krajín ako Stredoafrická republika, Mali a Sýria a objavili sa už aj v Alžírsku;
G. keďže USA budú možno uvažovať o novom zásahu v Líbyi; keďže niekoľko nočných útokov nezistenými lietadlami v Tripolise bolo namierených proti jednotkám „Líbyjský úsvit”; keďže z vedenia nad týmito útokmi boli obvinené Spojené arabské emiráty a Egypt; keďže Líbya po tom, čo obvinila Sudán z pašovania zbraní v lietadle, ktoré boli určené rebelom, vyhostila z krajiny sudánskeho vojenského atašé; keďže západní susedia Líbye – Alžírsko a Tunisko – si posilňujú hranice; keďže prísun zbraní do Líbye neutícha;
H. keďže Líbya aj naďalej podlieha medzinárodnému zbrojnému embargu z roku 2011; keďže 15. septembra 2014 mali úradníci OSN podať správu o prípadnom porušení tohto embarga;
I. keďže jednotky milície v Darnah a Sirte už vyjadrili solidaritu s Islamským štátom v Sýrii;
J. keďže v Líbyi sa 7. júla 2012 a 24. júna 2014 konali voľby; keďže tento štát má v súčasnosti dva súperiace parlamenty – Snemovňu reprezentantov, ktorá vznikla z volieb v roku 2014, no bola premiestnená do Tobruku po tom, čo nad dvoma najväčšími mestami krajiny prevzala moc milícia, a bývalé Všeobecné národné zhromaždenie, ktoré podporujú islamské milície a ktoré má sídlo v Tripolise;
K. keďže v roku 2011 vyjadrili členovia NATO značnú podporu jednej zo súperiacich strán v občianskom konflikte v Líbyi – čo predstavuje porušenie medzinárodného práva –, keď tvrdili, že bezpreletová zóna a dodávka zbraní (takzvaným) rebelom sú v súlade so zodpovednosťou za ochranu koncepcie (R2P);
L. keďže v júli 2014 podporná misia Organizácie spojených národov v Líbyi (UNSMIL), vytvorená v roku 2011 na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2009, stiahla svojich pracovníkov z Líbye z dôvodu zatvorenia medzinárodného letiska v Tripolise a nemožnosti zabezpečiť istotu a bezpečnosť UNSMIL; keďže tisícky Líbyjčanov, medzinárodných diplomatov, celý personál EÚ a aktivisti už utiekli do Tuniska;
M. keďže UNSMIL taktiež odhaduje, že minimálne 100 000 Líbyjčanov bolo vysídlených v rámci krajiny v dôsledku bojov, vrátane obyvateľov z Tawerghy, ktorí už boli v táboroch od roku 2011, a že ďalších 150 000 osôb, vrátane mnohých migrujúcich pracovníkov, opustilo krajinu v snahe hľadať útočište v zahraničí;
N. keďže členovia a spojenci NATO (konkrétne USA, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Katar a Spojené arabské emiráty) a tiež kanadská spoločnosť Aeryon Labs Inc[2]. porušili zbrojné embargo, ktoré Líbyi uložila Bezpečnostná rada OSN rezolúciou č. 1970 ako reakciu na pretrvávajúce násilie v Líbyi;
O. keďže v máji 2013 zriadila EÚ misiu EUBAM-Líbya s cieľom poskytovať vojenskú podporu líbyjským orgánom pri ochrane a kontrole hraníc; keďže prioritou tejto misie je predchádzať prílevu utečencov a migračnému toku do Európy a zabezpečiť kontrolu štátu nad ropnými poľami a podnikmi na výrobu ropy; keďže misia EUBAM-Líbya stojí 30 miliónov eur a je najdrahšou misiou, akú EÚ kedy vykonávala; keďže až polovica rozpočtu sa vydáva na súkromné bezpečnostné spoločnosti;
P. keďže Líbya má 10. najrozsiahlejšie preukázané zásoby ropy na svete a najväčšie zásoby ropy v Afrike; keďže až 80 % HDP krajiny závisí na odvetví výroby ropy; keďže výroba ropy predstavovala pred zásahom NATO 1,6 milióna barelov denne, pričom tento objem potom poklesol na menej ako 200 000 barelov denne a nedávno sa znova zvýšil na 725 000, pretože napriek zmätku v krajine sa obnovil vývoz;
Q. keďže velenie USA- Afrika (AFRICOM) odložilo výcvik 5 000 až 8 000 líbyjských vojakov z dôvodu eskalácie stretov medzi milíciami;
R. keďže 14. septembra 2014 zosadil parlament v Tobruku prezidenta centrálnej banky po tom, čo sa tento pokúsil zabrániť tomu, aby prostriedky pridelené novým zákonodarcom boli uvoľnené z banky;
S. keďže loď s 250 utečencami, ktorí mierili do Európy, sa potopila na líbyjskom pobreží a keďže mnohí z pasažierov zahynuli, pričom sa podarilo zachrániť iba 36 utečencov; keďže pri podobnom nešťastí zahynulo v auguste viac než 100 Afričanov;
1. opätovne odsudzuje vojenský zásah v Líbyi, ktorý viedlo Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké a Kanada pod záštitou NATO a ktorý viedol k súčasnej situácii;
2. vyjadruje rázny odpor akémukoľvek ďalšiemu vojenskému zásahu v krajine; napriek tomu zdôrazňuje, že je nutné, aby sa všetky strany zapojili do mierového a politického dialógu; vyzýva všetky strany, aby schválili okamžité prímerie a prestali s bojom ako podmienka zapojenia sa do inkluzívneho politického dialógu vedeného Líbyou, ktorého cieľom je začatie procesu zmierenia a pomoc pri obnove stability v krajine;
3. je hlboko znepokojený súčasným hospodárskym a politickým rozkolom v krajine, ktorý ešte zhoršuje chúlostivú situáciu obyvateľstva; potvrdzuje svoju oddanosť suverenite, nezávislosti a územnej celistvosti Líbye; opakuje, že podporuje neodcudziteľné právo všetkých národov na prístup k vlastným zdrojom a kontrole nad nimi;
4. odsudzuje narastajúce násilie v Líbyi; odsudzuje použitie násilia, ktoré vedie k vysokým počtom zranených, zabitých a vyhostených civilistov; požaduje, aby osoby zodpovedné za porušovanie a zneužívanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva boli brané na zodpovednosť;
5. nabáda krajiny tohto regiónu, Arabskej ligy a Africkej únie, aby podporili okamžité zastavenie prejavov nepriateľstva a konštruktívne úsilie o dosiahnutie riešenia; v tejto súvislosti podporuje iniciatívy, ako napríklad iniciatívu Alžírska v partnerstve so susedmi Líbye, ktorých cieľom je začať národný dialóg medzi bojujúcimi stranami;
6. žiada, aby sa zastavil vývoz a dodávka zbraní do Líbye a do tohto regiónu, zastavil vývoz zbraní do krajín Perzského zálivu a zastavilo financovanie všetkých milícií štátmi Perzského zálivu a nepriamo aj západnými štátmi, čo v prvom rade znamená skončiť s nákupom ropy z ropných polí, ktoré spravuje milícia; žiada, aby sa preskúmali porušenia zbrojného embarga, ktoré bolo prijaté v rezolúcii bezpečnostnej rady OSN č. 1970;
7. pripomína skutočnosť, že Európska únia, mnohé jej členské štáty a Spojené štáty americké, ktoré po desaťročia podporovali Kaddáfího a neskôr aj vojenský zásah NATO v Líbyi, sú osobitné zodpovedné za súčasnú situáciu v Líbyi;
8. vyjadruje hlboké znepokojenie nad humanitárnou krízou v Líbyi, ktorá prinútila tisícky utečencov k úteku z krajiny; nabáda Radu, Komisiu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby poskytli všetky dostupné finančné a ľudské zdroje na pomoc utečencom; vyzdvihuje potrebu poskytnúť náležitú humanitárnu pomoc vysídleným osobám;
9. vyzýva EÚ, aby okamžite zmenila politiku voči utečencom zo severnej Afriky; pripomína svoj postoj voči Frontexu a domnieva sa, že v súlade so zásadou nenavracania zakotvenou v článku 19 ods. 2 Charty základných ľudských práv Európskej únie nesmú jeho operácie vyústiť do návratu ľudí do Líbye alebo inej krajiny, kde by ich životy boli v ohrození;
10. požaduje, aby EÚ skončila misiu EUBAM–Líbya, pretože ďalej militarizuje líbyjskú hranicu a vedie k smrti utečencov; domnieva sa, že EÚ musí do Líbye vysielať iba humanitárnu a civilnú pomoc;
11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, predsedom parlamentov členských štátov, misii EUBAM-Líbya, UNSMIL a vláde a Snemovni reprezentantov Líbye.