Dokument na schôdzu

 

5.11.2014                                                                                                                B8‑0213/2014

NÁVRH UZNESENIA

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

o humanitárnej situácii v Južnom Sudáne

( 2014/2922(RSP) )

Judith Sargentini, Heidi Hautala, Jordi Sebastià, Maria Heubuch, Bodil Ceballos, Igor Šoltes, Bart Staes, Davor Škrlec

v mene skupiny Verts/ALE

 

B8‑0213/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu o humanitárnej situácii v Južnom Sudáne

( 2014/2922(RSP) )

Európsky parlament,

–       so zreteľom na sudánsku Komplexnú mierovú dohodu (CPA),

–       so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–       so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,

–       so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1981,

–       so zreteľom na plán pre Sudán a Južný Sudán stanovený v komuniké zo zasadnutia Bezpečnostnej a mierovej rady Africkej únie z 24. apríla 2012,

–       so zreteľom na informácie Vyšetrovacej komisie Africkej únie pre Južný Sudán, ktorá vyšetruje prípady porušovania ľudských práv od vypuknutia konfliktu 15. decembra 2013,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Južnom Sudáne, najmä na uznesenie z 10. decembra 2013 o úsilí medzinárodného spoločenstva v oblasti rozvoja a budovania štátu v Južnom Sudáne[1] a zo 16. januára 2014 o situácii v Južnom Sudáne[2],

–       so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 23. januára 2014 a z 10. mája 2014 o situácii v Južnom Sudáne,

–       so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky zo 28. augusta 2014 o situácii v Južnom Sudáne,

–       so zreteľom na vyhlásenie Rady Európskej únie z 10. júla 2014 o Južnom Sudáne,

–       so zreteľom na závery Rady z 20. januára 2014 a 17. marca 2014 o Južnom Sudáne,

–       so zreteľom na vyhlásenie komisárky pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristaliny Georgievovej z 25. septembra 2014,

–       so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna z 30. októbra 2014,

–       so zreteľom na vyhlásenie Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) z 20. októbra 2014,

–       so zreteľom na revidovanú Dohodu z Cotonou,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže boje sa začali 15. decembra 2013 zrážkami, ktoré vypukli vtedy, keď prezident krajiny a člen etnickej skupiny Dinkov Salva Kiir obvinil odvolaného viceprezidenta a člena etnickej skupiny Nuerov Rieka Machara z príprav štátneho prevratu namiereného proti nemu, čo Riek Machar poprel;

B.     keďže dávno pred vypuknutím násilia v decembri 2013 politickú stabilitu Južného Sudánu ohrozovala nevyriešená a dlhotrvajúca rivalita medzi prezidentom Kiirom a bývalým viceprezidentom Macharom, ktorej začiatky siahajú do rozdelenia vnútri Hnutia za oslobodenie sudánskeho ľudu (SPLM) medzi členmi Garangovej frakcie v roku 1991; keďže politickú rivalitu medzi dvoma mužmi v otázke vedenia, spravovania a smerovania krajiny poháňala inštrumentalizácia etnických identít na oboch stranách;

C.     keďže strany konfliktu v Južnom Sudáne iniciovali 7. januára 2014 rokovania v Addis Abebe pod záštitou Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD); keďže mierové rokovania priniesli malý pokrok napriek čoraz zúfalejším výzvam medzinárodného spoločenstva na dosiahnutie kompromisu;

D.     keďže dohoda o zastavení paľby sa podpísala 23. januára 2014 a znovu potvrdila 9. mája 2014, ale jej dodržiavanie sa stále porušuje;

E.     keďže násilie medzi kmeňovými milíciami v Južnom Sudáne sa od vyhlásenia jeho nezávislosti od Sudánu v roku 2011 opakovane rozpútavalo; keďže násilie zanechalo po sebe tisíce mŕtvych medzi civilnými obyvateľmi, pričom humanitárna situácia sa ďalej zhoršila;

F.     keďže OSN vyhlásila krízu v Južnom Sudáne za núdzovú situáciu 3. stupňa, čo je najvyšší stupeň humanitárnej krízy;

G.     keďže asi 1,9 milióna ľudí utieklo zo svojich domovov v Južnom Sudáne vrátane 469 000 tých, ktorí hľadali útočisko v susedných krajinách; keďže Južný Sudán je súčasne hostiteľskou krajinou pre asi štvrť milióna utečencov, najmä zo Sudánu; keďže možno predpokladať, že Južný Sudán zažije ďalšie vysídľovanie, pretože neistota pretrváva;

H.     keďže Južný Sudán stále čelí kríze potravinovej bezpečnosti, hoci humanitárna pomoc prispela k zabráneniu hladomoru medzi najzraniteľnejšími skupinami obyvateľstva; keďže sa očakáva, že pre 1,5 milióna ľudí bude pokračovať potravinová neistota na krízovej alebo núdzovej úrovni; keďže ženy sú osobitné zraniteľné voči potravinovej neistote, pretože na čele 57 % domácností v chránených lokalitách stoja ženy;

I.      keďže EÚ, jej členské štáty a Komisia poskytli v roku 2014 doteraz pomoc v hodnote vyše 254 miliónov EUR; keďže kapacity a financovanie humanitárnych operácií v Sudáne nestačia plniť očakávania ohromnej núdze;

J.      keďže konflikt sa vyznačuje krutosťami na oboch stranách; keďže hlavné obavy vyvoláva to, že boje medzi silami prezidenta Salvu Kiira a povstalcami lojálnymi jeho bývalému zástupcovi Riekovi Macharovi sa obnovia po skončení obdobia dažďov na sklonku tohto mesiaca; keďže najvýznamnejšie agentúry poskytujúce pomoc, medzi nimi Oxfam, CARE a Cafod, upozornili, že niektorým častiam Južného Sudánu by mohol hroziť hladomor začiatkom budúceho roka, ak by sa boje obnovili;

K.     keďže prijatie zákona o mimovládnych organizáciách zameraného na obmedzenie pracovného priestoru pre mimovládne organizácie a občiansku spoločnosť v Južnom Sudáne bolo odložené na december; keďže v prípade, keď sa navrhovaný zákon o mimovládnych organizáciách začne uplatňovať, mohlo by to mať výrazné dôsledky pre operácie na poskytovanie pomoci v týchto kritických časoch, keď sa medzinárodné spoločenstvo snaží o zabránenie šírenia hladomoru;

L.     keďže aktívne ozbrojené konflikty a neistota v niektorých štátoch, najmä v štátoch Unity a Horný Níl narušujú aktivity humanitárnej pomoci a obmedzujú humanitárnym pracovníkom prístup po ceste aj letecky;

M.    keďže odhliadnuc od darcovstva a humanitárnej pomoci, hospodárstvo Južného Sudánu je takmer úplne závislé od ropného odvetvia;

N.     keďže väčšina obyvateľstva žije vo veľkej chudobe napriek skutočnosti, že krajina je bohatá na ropu a prírodné zdroje, pričom vývoz ropy predstavuje vyše 70 % HDP a asi 90 % vládnych príjmov;

O.     keďže príjmy z ropného priemyslu sú hnacím motorom násilných konfliktov; keďže reformovaný Sudán môže premeniť svoje bohatstvo zdrojov, ktoré sa doteraz považovalo za „prekliate zdrojov“, na požehnanie prinášajúce krajine prosperitu;

P.     keďže by sa malo nájsť demokratické politické riešenie súčasného konfliktu a mala by sa pripraviť pôda pre demokraticky zriadené inštitúcie, ktoré sa budú podieľať na budovaní životaschopného štátu;

1.      rozhodne odsudzuje krutosti páchané oboma stranami konfliktu; čo najrozhodnejšie pranieruje rozšírené zabíjanie civilných obyvateľov, ku ktorému dochádza často na základe etnického pôvodu, hromadné ničenie a drancovanie civilného majetku a zabíjanie humanitárnych pracovníkov; rovnako odsudzuje pokračujúce prípady beztrestného hrubého porušovania ľudských práv ako mučenie a sexuálne násilie páchané dôstojníkmi armády, dokonca aj voči deťom, pričom niektoré zomreli na následky týchto ohavných činov, protizákonné zabíjanie a svojvoľné zatýkanie spojené v mnohých prípadoch so zlým zaobchádzaním; je hlboko znepokojený čoraz tvrdšími obmedzeniami, ktoré sa kladú na slobodu prejavu, médií a občianskej spoločnosti;

2.      zdôrazňuje, že jediným schodným riešením tejto krízy je mierové vyriešenie rozdielov medzi stranami konfliktu a postavenie záujmov krajiny a jej ľudu na prvé miesto; vyzýva obe strany konfliktu, aby zastavili boje a začali seriózne mierové rokovania v záujme obmedzenia rozsahu humanitárnej pohromy; naliehavo vyzýva obe strany, aby predovšetkým umožnili voľný prísun humanitárnej pomoci a zabezpečili účasť občianskej spoločnosti na mierovom procese;

3.      je hlboko znepokojený etnickým rozmerom konfliktu; s hlbokým znepokojením konštatuje, že 1,4 milióna osôb je stále vysídlených z ich domovov po mesiace trvajúcich bojoch, ktoré si vyžiadali aspoň 10 000 životov a viedli k oživeniu etnicky motivovaných vrážd; ďalej konštatuje, že približne 100 000 ľudí stále zostáva v táboroch OSN rozmiestnených po krajine, pretože majú príliš veľký strach z návratu domov, dokonca aj napriek tomu, že boje sa prerušili;

4.      nabáda Vyšetrovaciu komisiu Africkej únie pre Južný Sudán, ktorá je poverená vyšetrovaním prípadov porušovania ľudských práv a humanitárneho práva spáchaných počas konfliktu a predkladaním odporúčaní súvisiacich s ozdravovaním, so zmierovaním, zodpovednosťou a s inštitucionálnou reformou, aby pokračovala vo vyšetrovaní prípadov zneužívania ľudských práv; rozhodne vyzýva jej členov, aby zabezpečili, ako nevyhnutnú podmienku skutočného a udržateľného zmierovacieho procesu, že páchatelia porušovania ľudských práv budú postavení pred súd v záujme skoncovania s beztrestnosťou;

5.      odsudzuje skutočnosť, že napriek trvalému úsiliu Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) o sprostredkovanie politického riešenia konfliktu v Južnom Sudáne s cieľom vytvorenia prechodnej vlády národnej jednoty zainteresované strany dosiahli zatiaľ len malý pokrok: naďalej vyvolávali sporadické boje s vážnymi následkami pre civilné obyvateľstvo, čím prehlbovali humanitárnu krízu a porušovali dohodu o zastavení bojov;

6.      naliehavo však vyzýva EÚ, aby ďalej hmotne aj finančne pomáhala úradu IGAD v jeho úsilí o sprostredkovanie prímeria medzi oboma stranami a prispievala pracovníkmi na monitorovanie prímeria a mechanizmu overovania;

7.      vyzýva všetky susedné krajiny Južného Sudánu a regionálne mocnosti, aby úzko spolupracovali s cieľom zlepšiť bezpečnostnú situáciu v krajine a širšom regióne a nájsť spôsob na dosiahnutie mierového, trvalého politického riešenia súčasnej krízy;

8.      pripomína, že dlhodobá perspektíva mierového spolunažívania a rozvoja si vyžaduje realizáciu komplexných inštitucionálnych reforiem, aby sa krajina dostala do riadiaceho procesu zaručujúceho dodržiavanie zásad právneho štátu; preto vyzýva orgány Južného Sudány, aby začali s uskutočňovaním rozsiahlych inštitucionálnych reforiem, ktoré okrem iného: i) zaručia ochranu ľudských a základných práv vrátane práv zraniteľných skupín (napr. žien, skupín etnických menšín); ii) zabezpečia zavedenie mechanizmu na mierové riešenie konfliktu a vytvorenie prostredia, v ktorom môže v mieri koexistovať všetko rozmanité obyvateľstvo krajiny; iii) zabezpečiť efektívne a spravodlivé hospodárenie s prírodnými zdrojmi a odstránenie korupcie;

9.      pranieruje skutočnosť, že prísun humanitárnej pomoci bol stále prerušovaný bojmi a obe strany sa dopúšťali násilia voči humanitárnym pracovníkom a poškodzovali zariadenie a infraštruktúru; naliehavo vyzýva vládu, aby v rámci svojich oblastí kontroly plnila svoje záväzky na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti dodržiavania ľudských práv a aby zabezpečila ochranu civilných obyvateľov;

10.    naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby uľahčili prísun humanitárnej pomoci ľuďom, ktorí ju zúfalo potrebujú, a aby spolupracovali s osobami, ktoré pracujú pre humanitárne organizácie, a zabezpečili týmto osobám voľný pohyb;

11.    zároveň vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby rešpektovalo svoje záväzky v oblasti financovania Južného Sudánu a celého regiónu a mobilizovalo zdroje s cieľom okamžite reagovať na zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu v Južnom Sudáne;

12.    zdôrazňuje, že úroveň starostlivosti o zdravie a stravovania v Južnom Sudáne je jedna z najhorších na svete, pretože prístup ku kvalitnej zdravotníckej starostlivosti je problematický z dôvodu zaostalosti, pokračujúcich bojov, útokov na zdravotnícke zariadenia a zlej dostupnosti niektorých oblastí; zdôrazňuje, že zlá zdravotnícka starostlivosť postihuje najmä najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, čo vedie k vysokej miere úmrtnosti detí a žien;

13.    pranieruje skutočnosť, že konflikt narušil mnohé základné sociálne služby, v dôsledku čoho státisíce detí nechodia do školy; je znepokojený skutočnosťou, že stále znášajú ťarchu násilia, pričom trpia psychologickými ťažkosťami a nemajú prístup k službám ani ku vzdelávaniu; naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby prestali s verbovaním detí do ozbrojených síl a s páchaním iných vážnych činov na deťoch;

14.    zdôrazňuje, že budovanie vhodných inštitúcií a vypracovanie právneho rámca na hospodárenie ropným bohatstvom Južného Sudánu v rámci etnického federalizmu je kľúčom mierového rozvoja; vyzýva EÚ, aby predovšetkým podporovala dlhodobú stratégiu rozvoja Južného Sudánu, ktorá umožní vytvorenie odolného systému dobrého spravovania verejných vecí, transparentnosť a zodpovednosť (najmä čo sa týka uplatňovania iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle), a rozvoj infraštruktúry, vzdelávania, programov zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, ktoré využívajú príjmy z ťažby ropy a rozvojovej pomoci;

15.    naliehavo vyzýva orgány Južného Sudánu, aby zabezpečili využívanie príjmov z ťažby ropy na prospech jeho obyvateľov; vyzýva rokujúce strany, aby do mierovej dohody zapracovali otázku transparentnosti a verejnej kontroly v ropnom odvetví, a to tak, aby sa príjmy z tohto zdroja mohli využívať na udržateľný rozvoj krajiny a na zlepšovanie životných podmienok obyvateľstva;

16.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde Južného Sudánu, komisárovi Južného Sudánu pre ľudské práva, Národnému zákonodarnému zhromaždeniu Južného Sudánu, inštitúciám Africkej únie, Medzivládnemu úradu pre rozvoj, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a generálnemu tajomníkovi OSN.

[1] Prijaté texty, P7_TA(2013)0546
[2] Prijaté texty, P7 TA(2014)0042.