Dokument na schôdzu

 

12.1.2015                                                                                                                B8‑0013/2015

NÁVRH UZNESENIA

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

o situácii v Líbyi

( 2014/3018(RSP) )

Barbara Lochbihler, Ernest Urtasun, Davor Škrlec, Jean Lambert, Bodil Ceballos, Jordi Sebastià, Igor Šoltes, Bronis Ropė, Josep-Maria Terricabras, Judith Sargentini

v mene skupiny Verts/ALE

 

B8‑0013/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Líbyi

( 2014/3018(RSP) )

Európsky parlament,

–       so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Líbyi vrátane rezolúcie č. 2174 z 27. augusta 2014,

–       so zreteľom na informácie, ktoré Bezpečnostnej rade OSN poskytol osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN a vedúci podpornej misie OSN v Líbyi (UNSMIL),

–       so zreteľom na správu podpornej misie OSN v Líbyi (UNSMIL) a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) zo 4. septembra 2014 týkajúcu sa porušovania medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva počas pokračujúceho násilia v Líbyi, ktorá bola aktualizovaná 23. decembra 2014,

–       so zreteľom na závery Rady EÚ pre zahraničné veci o Líbyi a najnovšie závery z 15. decembra 2014,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Líbyi, najmä na uznesenie z 18. septembra 2014[1],

–       so zreteľom na nedávne vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej o Líbyi vrátane vyhlásení zo 16. a 30. decembra 2014 a 10. januára 2015,

–       so zreteľom na miestne vyhlásenie vedúcich misií členských štátov EU v Líbyi z 27. júna 2014 o zavraždení Salwy Bughajghisovej,

–       so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Spojených štátov amerických, Španielska, Talianska, PK/VP EÚ a osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN o Líbyi z 3. decembra 2014,

–       so zreteľom na spoločné oznámenie, ktoré vydalo 13 krajín vrátane Egypta, Kataru, Spojených arabských emirátov a Turecka z 22. septembra 2014, ktorým sa zaväzujú nevstupovať do vnútorných vecí Líbye,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže v Líbyi sa od roku 2011, keď skupiny vzbúrencov za pomoci jednotiek NATO zvrhli diktátora Muammara Kaddáfího, v dramatickom slede striedajú politické, inštitucionálne a bezpečnostné krízy;

B.     keďže členské štáty EÚ, ktoré boli zapojené do vojny v roku 2011, a EÚ ako celok majú osobitnú zodpovednosť za pomoc líbyjskému obyvateľstvu a podporu snáh o dosiahnutie mieru a stability v krajine;

C.     keďže stupňujúci sa cyklus bojov posledných šesť mesiacov ničil krajinu; keďže v konflikte proti sebe stoja najmä dve voľné a nejednotné súperiace skupiny, menovite jednotky „Operácia dôstojnosť“ generála vo výslužbe Chalífu Haftara spojené s milíciami z mesta Zintán a koalícia „Líbyjský úsvit“ zložená predovšetkým z milícií z mesta Misráta a amazighskej menšiny spolu s islamistickými skupinami a miestnymi milíciami z iných miest v západnej Líbyi;

D.     keďže ozbrojený konflikt a iné násilie vypukli v polovici mája 2014 vo východnom meste Bengázi a jeho okolí, potom v hlavnom meste Tripolise a následne sa rozšírili do západnej Líbye; keďže juh Líbye tiež zažíva násilnosti; keďže v posledných dňoch prebiehali boje o kontrolu nad najväčším ropným terminálom v Líbyi v Es Sider a najväčšiu rafinériu v Rás Lanúf vo východnej časti krajiny;

E.     keďže situácia v oblasti ľudských práv a humanitárna situácia sa po začiatku občianskej vojny v Líbyi vážne zhoršili; keďže existujú správy o tom, že obidve strany v širokej miere porušujú medzinárodné ľudské práva a humanitárne právo, čím spôsobujú stovky úmrtí, masové vysídľovanie a v mnohých oblastiach humanitárnu krízu; keďže podporná misia OSN v Líbyi (UNSMIL) podala správu o bezohľadnom ostreľovaní a leteckých útokoch voči civilným cieľom a o rozsiahlych útokoch voči dôležitej infraštruktúre a voleným inštitúciám; keďže množstvo politických a ľudskoprávnych aktivistov, pracovníkov médií a iných osobností verejného života bolo unesených, vyhrážali sa im alebo boli vyrabované alebo vypálené ich domovy; keďže na pracovníkov médií sa útoky zameriavajú aj naďalej; keďže OSN boli doručené správy o svojvoľnom zadržiavaní, mučení a zlom zaobchádzaní na obidvoch stranách; keďže civilisti v Tripolise, Bengázi a tiež v pohorí Nafusa a v Ubari trpia nedostatkom potravín, paliva a iných základných potrieb;

F.     keďže obidve znepriatelené strany majú protichodné odôvodnenia a nároky na legitimitu, pričom v mestách Tripolis a Tobruk zasadajú dve súperiace vlády a dva parlamenty; keďže 6. novembra 2014 líbyjský najvyšší súd vyniesol rozhodnutie, že júnové parlamentné voľby, ktorými bola vytvorená medzinárodne uznávaná snemovňa reprezentantov so sídlom v Tobruku, boli protizákonné;

G.     keďže obidve bojujúce strany údajne získavajú podporu od vonkajších mocností; keďže Egypt a Spojené arabské emiráty údajne podnikli letecké útoky a útoky špeciálnych jednotiek proti džihádistickým silám v Bengázi a Derne a proti pozíciám koalície Líbyjský úsvit v Tripolise; keďže Katar a Turecko údajne poskytli pomoc jednotkám koalície Líbyjský úsvit;

H.     keďže milície, ktoré sú údajne spojencami hnutia Islamský štát, sú prítomné v meste Derna na východe a sú obviňované z vykonávania teroristických aktivít vrátanie stínania hláv mladých aktivistov a samovražedného bombového útoku na snemovňu reprezentantov, ktorý sa uskutočnil 30. decembra 2014; keďže prvky siete al-Káida v islamskom Maghrebe údajne založili logistické centrá v odľahlých južných častiach Líbye; keďže Bezpečnostná rada OSN označila dve vetvy islamistickej extémistickej skupiny Ansar al šaríja, ktoré sídlia v Derne a Bengázi, za teroristické organizácie podľa rezolúcie OSN č. 1267;

I.      keďže mimoriadny vyslanec OSN Bernardino León sa aktívne pokúša sprostredkovať rozhovory medzi bojujúcimi skupinami a začať národný dialóg o procese zmierenia a vytvorení vlády národnej jednoty; keďže prvé kolo rozhovorov sa konalo 29. septembra 2014 v Ghadamese a pokračovalo 11. októbra v Tripolise, pričom nasledujúce kolo, ktoré bolo pôvodne plánované na 5. januára, pre nedostatočnú zhodu strán preložili na neskôr; keďže podporná misia OSN v Líbyi (UNSMIL) oznámila, že líbyjské strany majú záujem o konanie nového kola rozhovorov v Ženeve, pričom tieto by sa údajne mali konať 14. januára 2015; keďže tábory doteraz neboli ochotné alebo schopné dosiahnuť kompromis;

J.      keďže vyslanec OSN pre oblasť Sahelu Hiroute Guebre Sellassie varoval Bezpečnostnú radu OSN, že líbyjská kríza by v blízkej budúcnosti mohla ohroziť stabilitu celého regiónu a že teroristické a zločinecké siete v Líbyi rozvíjajú užšie väzby na Mali a severnú Nigériu, pričom sa okrem iného protizákonného obchodu venujú predaju zbraní a pašovaniu drog;

K.     keďže podľa odhadov misie UNSMIL bolo v dôsledku poslednej vlny bojov minimálne 400 000 Líbyjčanov vysídlených v rámci krajiny, pričom ďalších 150 000 obyvateľov vrátane mnohých migrujúcich pracovníkov krajinu opustilo; keďže zahraniční humanitárni pracovníci a diplomati vrátane zamestnancov EÚ a UNSMIL boli z Líbye evakuovaní; keďže masový prílev utečencov z Líbye do susediaceho Tuniska predstavuje významnú záťaž pre spôsobilosti krajiny a jej vlastnú stabilitu; keďže odvtedy, ako bolo spoločenstvo z mesta Tawargha vysídlené z domovov v auguste 2011, líbyjské orgány zlyhali pri jeho ochrane pred útokmi milícií a únosmi;

L.     keďže stovky migrantov a utečencov unikajúcich pred násilím v Líbyi podľa správ zahynuli pri pokuse dostať sa cez Stredozemné more do Európy, čo spôsobilo obrovskú utečeneckú krízu v Taliansku a na Malte; keďže Líbya je hlavným východiskovým bodom pre migrantov, ktorí sa usilujú dostať do Európy;

M.    keďže 26. februára 2011 Bezpečnostná rada OSN postúpila situáciu v Líbyi Medzinárodnému trestnému súdu (ICC); keďže ICC je aj naďalej príslušný pre vyšetrovanie porušovania ľudských práv páchaného v krajine a stíhanie tých, ktorí zaň sú zodpovední; keďže ICC vydal 27. júna 2011 tri zatýkacie rozkazy proti Muammarovi Kaddáfímu, Sajfovi al-Islám Kaddáfímu a Abdalláhovi as-Sanúsímu za zločiny proti ľudskosti; keďže zvyšní podozriví nie sú v súdnej väzbe; keďže líbyjské orgány nástoja na tom, aby boli súdení v rámci vnútroštátneho líbyjského právneho systému; keďže Líbya nesplnila požiadavku ICC na spoluprácu a nevydala mu Sajfa al-Isláma a súd preto prípad Líbye 10. decembra podstúpil Bezpečnostnej rade OSN;

N.     keďže z ropy pochádza 95 % štátnych príjmov Líbye a 65 % HDP krajiny; keďže Líbya má najväčšie zásoby ropy v Afrike a piate najväčšie vo svete;

1.      vyjadruje vážne znepokojenie nad nezmyselným začatím vojny v Líbyi; je zhrozený touto situáciou, ktorá má zničujúci dosah na civilné obyvateľstvo a líbyjské inštitúcie a ktorá hrozí ďalšou destabilizáciou širšieho regiónu;

2.      vyzýva strany konfliktu, aby okamžite ukončili všetky potýčky a nadviazali politický dialóg za účasti všetkých skupín; v tomto smere vyjadruje plnú podporu snahám OSN, a najmä jej osobitného zástupcu Bernardina Leóna, o uľahčenie tohto procesu s cieľom vytvoriť konsenzuálne inštitúcie, ktoré by sa usilovali o všeobecné národné zmierenie; trvá na tom, že by sa mala venovať náležitá pozornosť zapojeniu žien a menšín do tohto procesu;

3.      odsudzuje pokračujúce násilnosti a porušovanie medzinárodného humanitárneho práva, ktorého sa dopúšťajú bojujúce strany v celej krajine; naďalej je vážne znepokojený pokračujúcim zhoršovaním sa ľudskoprávnej situácie vrátane prípadov svojvoľného zadržiavania, únosov, protizákonného zabíjania a mučenia, ako aj násilia voči novinárom, politickým aktivistom a bojovníkom za ľudské práva;

4.      zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli všetci porušovatelia ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva braní na zodpovednosť; poukazuje na vyhlásenie UNSMIL, že mnohé priestupky a zneužívanie páchané v Líbyi spadajú do jurisdikcie ICC a požaduje, aby ICC boli poskytnuté politické, logistické a finančné zdroje, aby mohol tieto trestné činy vyšetriť; domnieva sa, že posilnenie mechanizmov medzinárodnej zodpovednosti môže odradiť milície od páchania ďalšieho zneužívania a priestupkov a požaduje, aby sa začalo uvažovať o vytvorení vyšetrovacej komisie OSN alebo podobného mechanizmu, ktorý by preskúmal porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva;

5.      zdôrazňuje, že na základe poslednej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN možno rozšíriť rozsah medzinárodných sankcií tak, aby zasiahli podnecovateľov nepokojov na ktorejkoľvek strane; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby podniklo bezodkladné opatrenia proti tým, ktorí narúšajú dialóg, a účinne vynucovalo zbrojné embargo OSN voči Líbyi;

6.      varuje pred všeobecnými vyjadreniami medzinárodnej podpory pre jednotlivé strany zapojené do konfliktu, pretože tak vzniká riziko ďalšieho upevňovania krajných pozícií a podkopávania snáh o zmierenie v tomto kľúčovom rozhodovacom bode; osobitne vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zdržali poskytovania všetkých foriem vojenskej pomoci Líbyii pred ukončením procesu politického zmierovania;

7.      domnieva sa, že najúčinnejšou odpoveďou na otázku pretrvávajúcej prítomnosti radikálnych islamistických militantov v Líbyi je v konečnom dôsledku vytvorenie inkluzívnych domácich inštitúcií, ktoré sú schopné zabezpečovať právny štát a účinne bojovať proti skupinám, ktoré ohrozujú stabilitu krajiny a širšieho regiónu;

8.      víta počiatočnú prácu tematických výborov ústavodarného zhromaždenia a nabáda zhromaždenie, aby transparentne a inkluzívne pokračovalo v práci; podčiarkuje dôležitosť práce tohto zhromaždenia a vyzýva všetkých Líbyjčanov, aby aj naďalej rešpektovali jeho nezávislosť, aby mohlo splniť zadanú úlohu;

9.      odmieta pretrvávajúce a skryté zapájanie sa regionálnych aktérov do vnútornej politiky Líbye, čo tiež významne prispieva k postupnému rozkladu krajiny; vyzýva susedov Líbye a iných regionálnych aktérov, menovite Egypt a spojené arabské emiráty, aby sa zdržali všetkých aktivít, ktoré by mohli prehĺbiť napätie v krajine; víta nedávne vyhlásenia v podobnom duchu, ktoré vydala počas svojho stretnutia 3. decembra 2014 Africká únia a 5. januára 2015 Liga arabských štátov;

10.    trvá na zachovaní neutrality kľúčových líbyjských inštitúcií, menovite centrálnej banky, národnej ropnej spoločnosti a štátneho investičného fondu, ktoré majú od OSN povolenie prijímať príjmy za ropu zo zahraničia; t tejto súvislosti požaduje vytvorenie medzinárodného dozorného mechanizmu, ktorý by tieto príjmy (okrem výdavkov na mzdy) v závislosti od vytvorenia vlády národnej jednoty zmrazil a bol by tak motivačným faktorom pre dohodnutie politického kompromisu medzi bojujúcimi stranami;

11.    vyzýva líbyjské orgány, aby sa zaviazali k vysokej úrovni transparentnosti v domácom ťažobnom sektore, vďaka čomu by z prírodného bohatstva Líbye mohli mať prospech všetci obyvatelia, a aby predovšetkým čo najskôr podpísali požiadavky iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI); opätovne potvrdzuje výzvu európskym spoločnostiam, ktoré pôsobia v Líbyi, aby zverejnili finančné transakcie v energetickom sektore;

12.    vyjadruje hlboké znepokojenie nad environmentálnymi dopadmi zničenia rezervných nádrží na ropu v nedávnych bojoch vo východnej Líbyi;

13.    vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie o podporu iniciatívy OSN a iných nevojenských iniciatív zameraných na urovnanie súčasnej krízy; vyzýva najmä EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoju humanitárnu pomoc a zareagovala tak na kritickú situáciu líbyjského obyvateľstva, predovšetkým v najviac zasiahnutých oblastiach, a aby bola pripravená zareagovať na akékoľvek ďalšie zhoršovanie situácie;

14.    domnieva sa, že EÚ sa nepodarilo vypracovať a zaviesť solídnu a komplexnú stratégiu pomoci na prechodné obdobie po zvrhnutí Kaddáfího; vyjadruje poľutovanie najmä nad trvale chýbajúcou koordináciou politík členských štátov EÚ voči Líbyi a ťažkosťami ESVČ pri podpore spoločného a účinného prístupu EÚ;

15.    naliehavo vyzýva EÚ, aby v procese sprostredkovávania mieru, otvárania dialógu a zmierovania v plnej miere využívala nástroj pre stabilitu a mier a aby v koordinácii s UNSMIL urýchlene podporila sprostredkovávanie mieru; rovnako nalieha na EÚ, aby podporila posilňovanie postavenia organizácií občianskej spoločnosti, najmä ženských skupín, ktoré si kladú za cieľ nájsť nenásilné riešenia mnohopočetných kríz v krajine;

16.    vyjadruje obavy v súvislosti so správami o zlyhávaní líbyjského súdneho systému a závažných nedostatkoch pri dodržiavaní noriem spravodlivého súdneho procesu; vyzýva líbyjské orgány, aby v plnej miere spolupracovali s Medzinárodným trestným súdom tým, že mu budú pomáhať pri vyšetrovaniach a budú sa riadiť jeho rozsudkami; vyjadruje znepokojenie nad tým, že líbyjské orgány nepriznali Abdalláhovi al-Sanúsímu a Sajfovi al-Islám Kaddáfímu, ktorých obžaloval ICC, základné práva na riadny proces; pripomína, že vo všetkých prípadoch je rezolútne proti trestu smrti, bez ohľadu na povahu spáchaného zločinu, a vyzýva Líbyu, aby t rest smrti zrušila; vyzýva EÚ, aby zvážila podporné úsilie na posilnenie právneho štátu v krajine;

17.    vyjadruje závažné znepokojenie nad osudom líbyjských migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov, ktorých beztak neistá situácia sa ešte zhoršuje; vyzýva EÚ a členské štáty, aby účinne pomáhali Taliansku v jeho chvályhodnom úsilí riešiť obrovské migračné a utečenecké toky zo severnej Afriky, najmä z Líbye; domnieva sa, že novovytvorený program EÚ operácia Triton nie je schopný primerane reagovať na súčasné výzvy a požaduje zásadné prehodnotenie tohto programu; vyzýva všetky členské štáty EÚ, najmä Taliansko, aby prísne dodržiavali právo EÚ a medzinárodné utečenecké právo vrátane zásady nevyhostenia a individuálneho posudzovania situácií;

18.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ESVČ, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Európskej komisie, parlamentom a vládam členských štátov, líbyjskej snemovni reprezentantov, Bezpečnostnej rade OSN, Valnému zhromaždeniu OSN, Rade OSN pre ľudské práva, Lige arabských štátov a Africkej únii.

[1] Prijaté texty, P8_TA(2014)0028