Dokument na schôdzu

 

4.2.2015                                                                                                                  B8‑0100/2015

NÁVRH UZNESENIA

predložený na základe vyhlásenia Komisie

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

o protiteroristických opatreniach

( 2015/2530(RSP) )

Judith Sargentini, Jan Philipp Albrecht, Eva Joly, Ulrike Lunacek, Jean Lambert

v mene skupiny Verts/ALE

 

B8‑0100/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu o protiteroristických opatreniach

( 2015/2530(RSP) )

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Chartu základných práv, články 2, 3 a 6 Zmluvy o Európskej únii a príslušné články Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy[1],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA[2],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a vplyve na základné práva občanov EÚ[3],

–       so zreteľom na smernicu 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV,

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ[4],

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. decembra 2013 o porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície ( COM(2013)0160 ),

–       so zreteľom na protikorupčnú správu Komisie z 3. februára 2014 ( COM(2014)0038 ),

–       so zreteľom na závery zasadnutia Rady pre zahraničné veci o boji proti terorizmu, ktoré sa uskutočnilo 19. januára 2015, a najmä na rozhodnutie zlepšiť výmenu informácií s partnerskými krajinami a podporovať hlbšiu spoluprácu s arabskými krajinami a krajinami v regióne Stredozemného mora vrátane memoranda o porozumení s Ligou arabských štátov,

–       so zreteľom na strategicky rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu prijatý 25. júna 2012,

–       so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 2014 v spoločných veciach C-293/12 a C-594/12, Digital Rights Ireland ltd a Seitlinger a ďalší, a na stanovisko právnej služby Parlamentu k výkladu tohto rozsudku,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže dodržiavanie základných práv je základným prvkom úspešných protiteroristických politík;

B.     keďže závažné teroristické útoky, ku ktorým došlo od 11. septembra 2001 na európskej pôde, majú výrazný vplyv na pocit bezpečnosti občanov EÚ a osôb s trvalým pobytom v EÚ;

C.     keďže od útokov z 11. septembra EÚ zaviedla 239 protiteroristických opatrení, a to: 26 akčných plánov a strategických dokumentov, 25 nariadení, 15 smerníc, 11 rámcových rozhodnutí, 25 rozhodnutí, 1 jednotnú akciu, 3 spoločné pozície, 4 uznesenia, 111 záverov Rady a 8 medzinárodných dohôd[5];

D.     keďže väčšinou chýba náležité a systematické hodnotenie týchto opatrení;

E.     keďže nedávno došlo k alarmujúcemu nárastu rasizmu a xenofóbie vrátane antisemitizmu, islamofóbie a protirómskych nálad;

F.     keďže naliehavo potrebujeme jednotné právne vymedzenie pojmu „vytváranie profilov“ založené na príslušných základných právach a normách v oblasti ochrany údajov, aby sa znížila neistota v súvislosti s tým, ktoré činnosti sú zakázané a ktoré nie,

G.     keďže podľa údajov, ktoré zverejnila Európska komisia pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ), existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o investície členských štátov EÚ do systémov trestného súdnictva[6];

1.      vyjadruje svoju úprimnú sústrasť obetiam nedávnych teroristických útokov v Paríži a na celom svete a ich rodinám;

2.      zdôrazňuje, že základným rozmerom boja proti terorizmu musí byť začlenenie politík na ochranu a podporu obetí a ich rodín; žiada preto, aby členské štáty riadne implementovali smernicu 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov;

3.      opätovne zdôrazňuje svoje odhodlanie obhajovať slobodu prejavu, základné práva, demokraciu, toleranciu a zásady právneho štátu;

4.      trvá na komplexnom prístupe k boju proti radikalizácii a terorizmu, ktorý sa zameria na posilňovanie spoločenskej súdržnosti, prevenciu kriminality, cielenú policajnú a bezpečnostnú činnosť založenú na individuálnom podozrení alebo konkrétnej hrozbe určených ľuďmi a nie strojmi; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné sprísniť pravidlá pre nadobúdanie a držanie zbraní, pravidlá vývozu a boj proti nelegálnemu obchodovaniu so zbraňami; ďalej trvá na tom náležitom zabezpečení učiteľov, sociálnych pracovníkov, psychológov, miestnych policajtov, vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov a zamestnancov väzníc a ústup od úsporných opatrení, ktoré tak vážne narušili štruktúru európskych spoločností;

5.      zdôrazňuje, že by sme nemali narúšať slobody, ktoré sa snažíme chrániť bojom proti terorizmu, tým, že zavedieme represívne opatrenia masového sledovania a ochrany hraníc, ktoré sú do značnej miery symbolické a povedú k Európskej únii, v ktorej bude každý podozrivý, nikto nebude slobodný a zásada voľného pohybu sa zruší; varuje aj pred stigmatizujúcim účinkom vytvárania profilov jednotlivcov v našej spoločnosti, s ktorými sa snažíme budovať lepšie vzťahy;

6.      zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európska únia, jej členské štáty a jej partnerské krajiny založili svoju stratégiu boja proti medzinárodnému terorizmu na zásadách právneho štátu a dodržiavaní základných práv; ďalej zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť Únie v boji proti medzinárodnému terorizmu by mala byť v prvom rade zameraná na prevenciu;

7.      upozorňuje na to, že rovnako ako v prípade predchádzajúcich útokov, o páchateľoch parížskych útokov mali už bezpečnostné orgány informácie a konanie týchto osôb bolo predmetom vyšetrovania a dohľadu; vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, do akej miery bolo možné vymeniť si existujúce údaje o týchto osobách medzi týmito orgánmi a v prípade potreby s kolegami z iných členských štátov, čím by sa účinne využili databázy EÚ a spolupráca s agentúrami EÚ;

8.      vyzýva Komisiu a Radu, aby komplexne posúdili protiteroristické a s nimi súvisiace opatrenia EÚ, aby preskúmali najmä implementáciu týchto opatrení do práva a praxe členských štátov, mieru spolupráce členských štátov s agentúrami EÚ v dotknutej oblasti, predovšetkým s agentúrami Europol a Eurojust, a aby zodpovedajúcim spôsobom zhodnotili pretrvávajúce nedostatky a súlad týchto opatrení so záväzkami EÚ v oblasti základných práv a využili pritom postup stanovený v článku 70 ZFEÚ; trvá na tom, že do tohto hodnotenia treba zahrnúť aj vonkajší rozmer protiteroristických opatrení EÚ a hodnotenie je potrebné zverejniť spolu s európskym programom pre bezpečnosť v máji 2015;

9.      trvá na tom, že je potrebný demokratický a súdny dohľad nad politikami boja proti terorizmu; zdôrazňuje, že je potrebné zrušiť protiteroristické opatrenia, ktoré zo spätného pohľadu neboli potrebné, účinné ani úmerné, vyšetriť prípady porušovania základných práv a vykonať nápravu a vypracovať nové formy demokratickej kontroly na základe právomocí, ktoré Európskemu parlamentu a parlamentom členských štátov poskytla Lisabonská zmluva; trvá na začlenení doložky o ukončení platnosti alebo pravidelnej reautorizácii do takých opatrení a dohôd; odmieta využívanie národnej bezpečnosti ako zámienky pre obchádzanie základných práv, ako je dôvernosť medzi advokátom a klientom; vyzýva na urýchlené objasnenie pojmu národnej bezpečnosti v kontexte európskeho práva;

Komplexný prístup k boju proti radikalizácii a terorizmu

10.    zdôrazňuje skutočnosť, že hospodárska a sociálna politika a politika v oblasti vzdelávania môžu pomôcť bojovať proti vylúčeniu a vplyvu rýchlych sociálno-ekonomických zmien, ktoré vyvolávajú rozhorčenie a frustráciu, ktoré by mohli zneužiť násilní extrémisti; žiada preto politiky, ktoré by významne zlepšili hospodárske a sociálne začlenenie, dialóg, účasť, rovnosť, toleranciu a porozumenie medzi rôznymi kultúrami a náboženstvami;

11.    vyzýva členské štáty, aby investovali do vzdelávacích programov zameraných na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, podporu rovnosti príležitostí, boj proti všetkým druhom diskriminácie a podporu začlenenia od útleho veku; zdôrazňuje, že k tomu patrí vzdelávanie učiteľov v sociálnych otázkach a otázkach rozmanitosti;

12.    varuje, že nedostatok vyhliadok na úplné začlenenie do spoločnosti v dôsledku chudoby a nezamestnanosti by mohlo viesť k tomu, že sa jednotlivci budú cítiť bezmocní a dokonca sa dajú na cestu deštruktívneho správania posilňujúceho ich ego, ktoré bude mať extrémistický charakter, a útokov na spoločnosť ako takú; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie pri znižovaní chudoby a ponúkali vyhliadky na zamestnanie a posilnenie a rešpektovanie jednotlivca;

13.    zdôrazňuje, že diskriminácia a prejavy nenávisti môžu viesť v niektorých prípadoch k posilnenej radikalizácii a modelom násilného správania; zdôrazňuje, že normy rovnosti a zákazu diskriminácie musia byť primárnou odpoveďou, ktorú musia doplniť špecifické politické stratégie na riešenie všetkých foriem diskriminácie;

14.    vyjadruje svoje znepokojenie nad neprimeranými účinkami postupov prijatých po 11. septembri 2001, najmä používaním rasového profilovania, na moslimské komunity;

15.    zdôrazňuje, že zavedenie a posilnenie spolupráce s príslušnými komunitami v jednotlivých členských štátoch je veľmi dôležité, a to pre identifikáciu špecifických rizík i ako súčasť všeobecných stratégií deradikalizácie; podporuje programy, ktoré dávajú etnickým a náboženským menšinám a marginalizovaným komunitám možnosť podieľať sa na miestnej i regionálnej úrovni na strednodobom a dlhodobom zlepšovaní sociálneho a ekonomického postavenia svojich komunít; poukazuje v tejto súvislosti na to, že radikalizácia v EÚ sa neobmedzuje na špecifické etnické či náboženské skupiny;

16.    zdôrazňuje, že príslušné opatrenia presadzovania práva sú už zavedené v každom členskom štáte EÚ;

-  údaje uvedené v cestovných pasoch cestujúcich (v rámci systému vopred poskytovaných informácií o cestujúcich alebo APIS) sa už kontrolujú prostredníctvom databáz známych zločincov a neprijateľných osôb;

-  orgány presadzovania práva majú prístup k telefonickým údajom a údajom o cestujúcich týkajúcim sa podozrivých osôb alebo dokonca skupín osôb, ak sa spájajú s konkrétnym rizikom;

-  Schengenský informačný systém stanovuje skryté sledovanie jednotlivcov a ich rýchle zatknutie a vydanie v prípade, že ohrozujú bezpečnosť, zamýšľajú spáchať trestný čin alebo sú podozriví zo spáchania trestného činu;

domnieva sa, že orgány presadzovania práva v EÚ musia v prvom rade naplno využívať tieto možnosti a zintenzívniť svoju spoluprácu, okrem iného vytváraním spoločných vyšetrovacích tímov a s pomocou agentúr EÚ ako Europol, Eurojust a CEPOL;

17.    domnieva sa, že boj proti obchodovaniu so strelnými zbraňami by mal byť prioritou EÚ v boji proti závažnej a organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti; je presvedčený, že treba najmä ďalej posilňovať spoluprácu týkajúcu sa mechanizmov výmeny informácií a vysledovateľnosti a likvidácie zakázaných zbraní; okrem toho sa domnieva, že členské štáty by mali dôsledne dodržiavať spoločnú pozíciu, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu;

18.    žiada riadne vykonávanie acquis o boji proti praniu špinavých peňazí, aby bolo možné včas odhaliť financovanie terorizmu;

19.    zdôrazňuje, že už teraz je možné vykonávať cielené kontroly jednotlivcov, ktorí majú právo na voľný pohyb, keď prekračujú vonkajšie hranice, počas určitého obdobia, na určitých trasách alebo určitých miestach hraničných prechodov, a to v závislosti od miery rizika; zdôrazňuje, že členské štáty by mali v plnej miere lepšie využívať súčasný schengenský rámec a vyhradiť na to potrebné zdroje, a nie snažiť sa o znovuzavedenie hraničných kontrol nad rámec súčasných možností;

20.    pripomína, že v apríli 2014 Európsky súdny dvor rozhodol o neplatnosti smernice o uchovávaní údajov (DRD) na základe toho, že uchovávanie údajov v prípade, keď neexistuje „žiaden vzťah medzi údajmi, ktorých uchovávanie stanovuje, a hrozbou pre verejnú bezpečnosť“, nie je v súlade so zárukami Charty základných práv Európskej únie; zdôrazňuje, že táto súvislosť je mimoriadne dôležitá nielen so zreteľom na DRD, ale aj na akýkoľvek ďalší systém uchovávanie údajov vrátane systému uchovávania údajov osôb, ktoré nie sú podozrivé; pripomína kritiku Dvora audítorov, pokiaľ ide o absenciu iných obmedzení uchovávania, ako napr. obmedzení „vo vzťahu (i) k údajom z určitého časového obdobia a/alebo z určitej zemepisnej oblasti a/alebo na okruh osôb, ktorý by akýmkoľvek spôsobom bolo možné spájať so závažnými trestnými činmi, alebo (ii) osobám, ktorých uchovávané údaje by z iných dôvodov mohli prispieť k predchádzaniu, odhaľovaniu alebo stíhaniu závažných trestných činov“[7];

21.    vyzýva Komisiu, aby formálne preskúmala návrh o systéme osobných záznamov o cestujúcom EÚ z hľadiska kritérií, ktoré stanovil Súdny dvor vo svojom rozsudku o uchovávaní údajov; poveruje svoju právnu službu, aby do šiestich týždňov od prijatia tohto uznesenia uskutočnila podobné preskúmanie; trvá na tom, že „všeobecný program sledovania“[8], ako ho naznačuje na návrh PNR EÚ, nemôže byť prijatý pred tým, než Súdny dvor vydá svoje stanovisko k dohode medzi EÚ a Kanadou o prenose a používaní osobného záznamu o cestujúcom, ako to požadoval Európsky parlament v novembri 2014[9];

22.    zdôrazňuje, že opatrenia obmedzujúce základné práva na internete na účely boja proti terorizmu musia byť potrebné a primerané a najmä musia vychádzať z riadnej definície pojmu terorizmus, ktorá neexistuje; zdôrazňuje ďalej, že zločinecký obsah by mal byť odstránený na základe súdneho povolenia, a nie na základe súkromného dohľadu, ktorý uskutočňujú poskytovatelia internetových služieb;

23.    pripomína svoju výzvu na podporu šifrovania komunikácie vo všeobecnosti vrátane e­mailovej komunikácie a SMS komunikácie[10]; zdôrazňuje, že zákaz šifrovania by poškodil ochranu osobných údajov poskytovaných prostredníctvom komunikačných, obchodných a finančných sietí a vládnych a kritických infraštruktúrnych systémov, pričom by umožnil ich zachytávanie na zločinecké a iné účely;

24.    opätovne zdôrazňuje, že akékoľvek zbieranie údajov a ich výmena, aj také, ktoré vykonávajú agentúry EÚ, ako je Europol, by malo byť v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a malo by vychádzať zo súdržného rámca ochrany údajov, ktorý poskytne právne záväzné normy ochrany osobných údajov, najmä pokiaľ ide o obmedzenie účelu, minimalizáciu údajov, informácie, prístup, opravy, vymazanie a súdnu nápravu; vyzýva na rýchle prijatie balíka o ochrane údajov, a to aj prostredníctvom prijatia všeobecného prístupu v Rade, pokiaľ ide o nariadenie a smernicu, ktoré by boli v súlade s minimálnymi normami stanovenými v smernici 95/46/EÚ;

25.    vyzýva členské štáty, aby zlepšili justičnú spoluprácu medzi sebou na základe dostupných nástrojov EÚ, ako je napríklad ECRIS, európsky zatykač a európsky vyšetrovací príkaz, a rešpektovali proporcionalitu a základné práva; vyzýva členské štáty, aby sa takisto urýchlene dohodli na všetkých opatreniach navrhnutých v súlade s plánom týkajúcim sa procesných práv a v ďalšom kroku sa zaoberali rozhodnutiami o zadržaní pred začatím súdu a väzenskými podmienkami;

26.    vyzýva členské štáty, aby investovali do systémov trestného súdnictva a zabezpečili riadne a rýchle vyšetrovanie a trestné stíhanie v súlade so zásadami v oblasti ľudských práv;

27.    opätovne zdôrazňuje, že cieľom nášho systému trestného súdnictva by mala byť náprava jednotlivcov, aby už nepredstavovali riziko pre spoločnosť po návrate do nej; vyzýva členské štáty, aby investovali do ľudských zdrojov potrebných na tento účel; vyjadruje podporu deradikalizačným iniciatívam, napríklad iniciatíve dánskeho mesta Aarhus;

28.    varuje pred pokušením vrátiť sa k predošlým krátkozrakým a neefektívnym postupom tajných dohôd s autoritárskymi režimami v mene bezpečnosti a stability; naliehavo vyzýva EÚ, aby zásadne zrevidovala svoju stratégiu zameranú na južné Stredozemie ako súčasť prebiehajúceho preskúmania európskej susedskej politiky a zamerala sa na podporu krajín a aktérov, ktorí sú skutočne odhodlaní ctiť spoločné hodnoty a uskutočniť reformy;

29.    vyzýva na väčšiu súdržnosť vonkajších politík týkajúcich sa riešenia hlavných príčin násilných konfliktov, extrémizmu a radikalizácie, ako je zraniteľnosť a malá rozvinutosť a najmä prehlbovanie nerovnosti vo svete;

30.    zdôrazňuje, že EÚ by mala posilniť politický dialóg s moslimským svetom s cieľom rozbiť väzby medzi terorizmom a islamom, ktoré majú v súčasnosti dominantné postavenie vo verejnej diskusii; opätovne zdôrazňuje, že vonkajšia politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu musí predovšetkým sledovať prístup založený na trestnom súdnictve, ktorý bude prísne dodržiavať medzinárodné právo v oblasti ľudských práv a medzinárodné humanitárne právo a podporovať úsilie v oblasti deradikalizácie a boja proti násilnému extrémizmu; vyzýva EÚ, aby nepodporovala represívne trendy v tretích krajinách;

31.    trvá na tom, že projekty pomoci v boji proti terorizmu Komisie a členských štátov spolu s tretími krajinami musia byť v súlade s ľudskými právami a podľa okolností s medzinárodným humanitárnym právom, najmä čo sa týka požiadavky záruky riadneho procesu; je rozhodnutý vykonať posúdenie záruk v oblasti ľudských práv a usmernení, ktoré uplatňujú EÚ a jej členské štáty v oblasti boja proti terorizmu, najmä v regióne južného susedstva; je rozhodnutý usporiadať vypočutie o parlamentnej kontrole činností zameraných na boj proti terorizmu a právnych predpisoch s parlamentmi a zástupcami občianskej spoločnosti v euro-stredozemskom regióne;

32.    pripomína Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, koordinátorovi EÚ pre boj proti terorizmu a členským štátom, že sa v rámci akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý bol prijatý v júni 2012, zaviazali zabezpečiť, že otázka ľudských práv bude nastoľovaná vo všetkých formách dialógu o boji proti terorizmu s tretími krajinami;

33.    pripomína členským štátom a agentúram EÚ ich povinnosti vyplývajúce z Charty základných práv a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a ciele vonkajšej politiky EÚ, ktoré im zakazujú vymieňať si spravodajské informácie, ktoré by mohli viesť k porušovaniu ľudských práv v tretej krajine, alebo použiť informácie získané mučením mimo EÚ;

34.    vyjadruje zásadný nesúhlas s používaním bezpilotných lietadiel pre mimosúdne popravy osôb podozrivých z terorizmu a vyzýva na väčšiu transparentnosť a zodpovednosť, pokiaľ ide o používanie bezpilotných lietadiel, a to aj prostredníctvom spoločnej pozície EÚ, ktorá formálne potvrdí právny rámec pre využívanie bezpilotných lietadiel v súlade s uznesením Parlamentu prijatým 27. februára 2014[11];

35.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

[1] Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 45.
[2] Prijaté texty, P7_TA(2013)0418
[3] Prijaté texty, P7_TA(2014)0230
[4] Prijaté texty, P8_TA(2014)0102
[5] Pozri: http://secile.eu/catalogue-eu-counter-terrorism-measures/.
[6]

Štúdia o fungovaní systémov súdnictva v členských štátoch EÚ je k dispozícii na adrese http://ec.europa.eu/justice/effective-justice/files/cepj_study_scoreboard_2014_en.pdf.

[7] Rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 2014 v spojených veciach C-293/12 a C-594/12, Digital Rights Ireland, ltd a Seitlinger a ďalší., najmä body 58 a 59.
[8] SJ-0890/14, odseky 63 a 64.
[9] Prijaté texty, P7_TA(2014)005 (25. novembra 2014).
[10] Uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, Prijaté texty, P7_TA(2014)0230 odsek 107.
[11] Prijaté texty, P7_TA(2014)0172