Dokument na schôdzu
4.2.2015 B8‑0132/2015
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o protiteroristrických opatreniach
( 2015/2530(RSP) )
Monika Hohlmeier, Roberta Metsola, Elissavet Vozemberg, Elmar Brok, Traian Ungureanu, Heinz K. Becker, Barbara Matera, Daniel Buda, David McAllister, Daniel Caspary, Davor Ivo Stier, Andrey Kovatchev, Fernando Ruas, Monica Macovei, Dubravka Šuica, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Eduard Kukan, Michael Gahler, Tunne Kelam, Gunnar Hökmark, Emil Radev, Arnaud Danjean
v mene poslaneckého klubu PPE
Uznesenie Európskeho parlamentu o protiteroristických opatreniach
( 2015/2530(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 2, 3, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na články 4, 16, 20, 67, 68, 70, 71, 72, 75, 82, 83, 84, 85, 86, 87 a 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 6, 7, 8, článok 10 ods. 1, články 11, 12, 21, 47 – 50, 52 a 53,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2014 o záverečnej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ na roky 2010 – 2014 ( COM(2014)0365 ),
– so zreteľom na správu Europolu o situácii a trendoch v EÚ v oblasti terorizmu (TE-SAT) za rok 2014,
– so zreteľom na rezolúciu, ktorú prijala Bezpečnostná rada OSN 24. septembra 2014 o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť spôsobených teroristickými činmi (rezolúcia č. 2178/2014),
– so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorú prijala Rada 25. februára 2010,
– so zreteľom na svoju rozpravu v pléne z 28. januára 2015 o protiteroristických opatreniach,
– so zreteľom na neformálne stretnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci v Rige 29.-30. januára 2015,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ[1],
– so zreteľom na vyhlásenie zo zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 11. januára 2015,
– so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 9. októbra a 5. decembra 2014,
– so zreteľom na správu koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu Európskej rade z 24. novembra 2014 (15799/14),
– so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2015 ( KOM(2014)0623 ) zo 16. decembra 2014,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2014 s názvom Predchádzanie radikalizácii vedúcej k terorizmu a násilnému extrémizmu: Posilnenie opatrení EÚ ( COM (2013)0941 ),
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Lisabonská zmluva položila základy rozvoja bezpečnostnej politiky EÚ, na ktorej sa spoločne podieľajú EÚ a jej členské štáty, a ktorá sa opiera o zásadu právneho štátu a dodržiavania základných práv;
B. keďže EÚ a jej členské štáty sú v prvom rade spoločne zodpovedné za zaistenie bezpečnosti a slobody európskych občanov a za to, aby prijali všetky vhodné opatrenia s cieľom predísť skutkom ohrozujúcim život; keďže sloboda a bezpečnosť sú ciele, ktoré je potrebné sledovať súbežne, a keďže na dosiahnutie slobody by mali bezpečnostné a protiteroristické opatrenia vychádzať zo zásad nevyhnutnosti, proporcionality a dodržiavania základných práv a mali by byť v súlade so zásadami právneho štátu a medzinárodnými záväzkami;
C. keďže terorizmus predstavuje celosvetovú hrozbu, ktorá sa musí riešiť na miestnej, vnútroštátnej, európskej a celosvetovej úrovni, aby sa posilnila bezpečnosť našich občanov, chránili základné hodnoty slobody, demokracie a ľudské práva a dodržiavalo sa medzinárodné právo;
D. keďže voľný pohyb v rámci Schengenskej oblasti je jedným z najdôležitejších odkazov budovania Európy; keďže naše vonkajšie hranice v skutočnosti tvoria jednu spoločnú vonkajšiu hranicu;
E. keďže bezpečnostná situácia v Európe sa v posledných rokoch výrazne zmenila v dôsledku nových konfliktov a nepokojov v bezprostrednom susedstve EÚ, rýchleho rozvoja nových technológií a znepokojujúco rastúcej radikalizácie, ktorá vedie k barbarskému násiliu a terorizmu;
F. keďže ukážkové zmeny charakteru a spôsobov terorizmu z medzinárodných, prepojených a centralizovaných organizácií na roztrúsenejšie, ďalekosiahlejšie a decentralizovanejšie nezávislé siete a jednotky nespokojných jednotlivcov si vyžadujú mnohostrannú a ambicióznu reakciu;
G. keďže EÚ, a najmä niektoré členské štáty čelia masívnej a narastajúcej hrozbe, ktorú predstavujú „zahraniční bojovníci“, teda osoby, ktoré cestujú do iného štátu, ako je štát ich trvalého pobytu alebo ich štátnej príslušnosti, a to na účely páchania, plánovania alebo prípravy teroristických činov alebo na poskytovanie či získanie teroristického výcviku, aj v súvislosti s ozbrojenými konfliktmi;
H. keďže „zahraniční bojovníci” nie sú síce novým javom, no jeho rozmer sa rapídne zvýšil na viac ako 15 000 mužov a žien z viac ako 80 krajín na celom svete vrátane štátnych občanov z EÚ, ktorých počet sa odhaduje na 3 500 až 5 000, ktorí opustili svoje domovy, aby sa po vypuknutí vojny a násilia v Sýrii, Iraku a Líbyi stali zahraničnými bojovníkmi, čím predstavujú obrovskú výzvu pre bezpečnosť občanov EÚ;
I. keďže nedávne desivé útoky v Paríži znova pripomenuli hrozbu, ktorú pre slobodné a otvorené spoločnosti predstavuje extrémizmus a radikalizmus; keďže dôsledkom týchto útokov boli zjednotené demonštrácie občanov EÚ, ktorí povstali, aby ukázali, aké je pre nich dôležité hájiť základné hodnoty Európskej únie a zachovať EÚ ako bezpečnú spoločnosť;
J. keďže spôsob vykonania nedávnych teroristických útokov a použitie vyspelých a vojenských zbraní a vybavenia poukazujú na problém financovania činností zahraničných bojovníkov, umožnenie ich cestovania a nezákonného obchodovania so zbraňami;
K. keďže terorizmus predstavuje celosvetovú hrozbu a týka sa mnohých krajín, čoho nedávnym príkladom je barbarský teroristický útok na hotel Corinthia maltského majiteľa v líbyjskom Tripolise, v ktorom sa konajú stretnutia podpornej misie OSN v Líbyi, a pri ktorom zahynulo najmenej deväť ľudí;
1. dôrazne a jednoznačne odmieta nedávne teroristické útoky v Paríži a vyjadruje úprimnú sústrasť a solidaritu rodinám obetí týchto strašných činov; pripomína zásadnú zodpovednosť EÚ pri ochrane a podpore všetkých obetí terorizmu v celej Únii a žiada spravodlivosť, uznanie a nápravu za tieto obete;
2. zdôrazňuje, že riešenie hrozby, ktorú predstavujú zahraniční bojovníci a terorizmus vo všeobecnosti, si vyžaduje pakt boja proti terorizmu založený na viacúrovňovom prístupe, ktorým sa budú komplexne riešiť základné prvky ako radikalizácia, bude sa rozvíjať sociálna súdržnosť a inkluzívnosť, politická a náboženská tolerancia, a analyzovať podnecovanie teroristických činov na internete a vytvárať protiváha, bude sa predchádzať odchádzaniu osôb s cieľom ich zapojenia do teroristických organizácií, predchádzať a zastavovať nábor a prijímanie osôb do ozbrojených konfliktov, preruší sa finančná podpora teroristickým organizáciám a jednotlivcom, ktorých cieľom je zapojiť sa do nich, v prípade potreby, sa zabezpečí prísne trestné stíhanie a orgánom presadzovania práva sa poskytnú vhodné nástroje na plnenie ich povinností pri plnom rešpektovaní základných práv;
3. so znepokojením berie na vedomie narastajúce používanie internetu a komunikačných technológií teroristickými organizáciami s cieľom šíriť nenávistné prejavy, ďalej radikalizovať nespokojné osoby a prijímať ďalších bojovníkov do teroristických organizácií, ako sú ISIL (Islamský štát v Iraku a Levante), ál-Kaida a jej rôzne pobočky, napríklad Front an-Nusra, a páchať teroristické činy; žiada internetové spoločnosti a poskytovateľov sociálnych médií, aby posilnili spoluprácu s orgánmi presadzovania práva s cieľom obmedziť prístup k teroristickému materiálu na internete a odhaľovať a odstraňovať teroristickú propagandu na internete a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naliehavo zintenzívnili a propagovali osvetové kampane na potláčanie radikalizácie na internete prostredníctvom naliehavejšieho, aktívnejšieho a tvorivejšieho úsilia zameraného na šírenie pozitívnej protiargumentácie a začali kampane proti nenávisti;
4. žiada členské štáty, aby účinne koordinovali svoju okamžitú reakciu na narastajúcu hrozbu „zahraničných bojovníkov” prijatím spoločných opatrení, okrem iného odobratím pasov EÚ v prípade dvojitého občianstva, zabavením pasu na obmedzené obdobie, označením preukazov totožnosti džihádistov, opätovným zavedením cestovných povolení pre deti, sprísnením súdneho stíhania (za obracanie na teroristické organizácie a výcvik v teroristických táboroch), vypracovaním čiernych zoznamov európskych džihádistov a podozrivých džihádistických teroristov;
5. zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zintenzívniť predchádzanie radikalizácii a podporovať programy na jej potláčanie, a to splnomocnením spoločenstiev a občianskych spoločností a spoluprácou s nimi na národnej a miestnej úrovni, aby sa zastavilo šírenie extrémistických ideológií; vyzýva Komisiu, aby posilnila sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN), združujúcu všetky subjekty zapojené do prípravy kampaní proti radikalizácii a do tvorby protiradikalizačných štruktúr a postupov navracania zahraničných bojovníkov, a priamo vyzvala extrémistické ideológie, aby poskytli pozitívne alternatívy;
6. s veľkým znepokojením poukazuje na jav radikalizácie vo väzniciach; vyzýva členské štáty, aby zvážili, či sa neuberú cestou všeobecnej izolácie radikálnych islamských väzňov vo väzniciach a ako by sa dali zlepšiť systémy správy väzníc tak, aby sa uľahčilo odhaľovanie väzňov zapojených do prípravy teroristických činov, sledovali procesy radikalizácie a predchádzalo sa im a vypracovali sa osobitné programy na zabránenie radikalizácii; nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy v tejto problematike, či už priamo alebo prostredníctvom príslušných agentúr EÚ;
7. vyjadruje hlboké znepokojenie z toho, že jeden z parížskych útokov bol zámerne spáchaný proti európskym židom, a ako taký bol desivým výsledkom novej formy antisemitizmu ohrozujúceho náboženskú a národnostnú rôznorodosť v Európskej únii; žiada preto Komisiu, aby dôkladne preskúmala prípadnú potrebu revízie rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV s cieľom účinnejšie sa postaviť proti kazateľom vyzývajúcim k nenávisti a proti šíreniu závažných foriem verbálnych prejavov nenávisti;
8. vyjadruje znepokojenie zo šírenia kázní plných nenávisti a extrémizmu na rôznych miestach v členských štátoch slúžiacich na bohoslužby, ktoré sú zneužívané na účely radikalizácie, a poukazuje na to, aké desivé dôsledky má nárast fundamentalizmu v našich spoločnostiach; vyzýva členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia na dôkladné a podrobné sledovanie tohto javu a na riešenie problému náboru a financovania imámov z tretích štátov;
9. zdôrazňuje, že je nutné zintenzívniť dialóg s moslimskou komunitou v záujme zjednotenia nášho úsilia v boji proti fundamentalizmu a teroristickej propagandy;
10. vyzýva všetky členské štáty, aby predchádzali pohybu jednotlivcov – teroristov tým, že posilnia kontroly na vonkajších hraniciach, budú systematickejšie a účinnejšie kontrolovať cestovné doklady, bojovať proti nedovolenému obchodovaniu so zbraňami a podvodnému používaniu identity, ako aj identifikovaním rizikových oblastí;
11. vyzdvihuje svoje znepokojenie nad správami o obchodníkoch s ľuďmi, ktorí umožňujú pohyb fundamentalistov a teroristických jednotiek do Európy a vyzýva EÚ, aby sa prednostne zaoberala bojom proti sieťam zameraným na obchodovanie s ľuďmi a ďalej tieto siete vyšetrovala ako jeden z najlukratívnejších zdrojov príjmov teroristických organizácií; ďalej zdôrazňuje, že teroristické organizácie diverzifikujú svoje toky príjmov využívaním predaja žien a detí a obchodovania s nimi, čím financujú svoje operácie; dôrazne odsudzuje túto prax a žiada medzinárodné spoločenstvo, aby sa vážne zaoberalo týmito aktivitami;
12. opakuje svoju oddanosť zásade voľného pohybu osôb v rámci EÚ, a preto principiálne odmieta návrhy na pozastavenie schengenského systému a namiesto toho vyzýva členské štáty, aby sprísnili existujúce pravidlá, ktoré už zahŕňajú možnosť dočasného zavedenia kontrol dokladov, a aby lepšie využívali systém SIS II; poukazuje na význam nového mechanizmu schengenského hodnotenia a vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využívala svoje právomoci na zabezpečenie riadneho vykonávania schengenských acquis;
13. žiada Komisiu, aby navrhla jednotné vymedzenie pojmu „zahraničných bojovníkov” a nabáda členské štáty, aby vo svojich vnútroštátnych právnych poriadkoch zaradili vycestovanie do konfliktných oblastí s cieľom pripojiť sa k teroristickej organizácii medzi závažné trestné činy na základe definície navrhnutej v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN, a umožnili tak súdnym orgánom v prípade potreby tento trestný čin stíhať a potrestať;
14. poveruje svoj gestorský výbor – Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby urýchlene pristúpil k legislatívnemu posúdeniu a prijatiu smernice o osobných záznamoch cestujúcich (PNR), ktorú Komisia navrhla v roku 2011, a vyzýva Komisiu a Radu, aby naliehavo predložili akékoľvek plodné návrhy s cieľom čo najskôr dospieť k dohode o smernici EÚ o PNR, ktorá by poskytla najvyššiu záruku práv občanov EÚ, a zároveň zabezpečila efektivitu a účinnosť tohto nástroja v boji proti závažným trestným činom a terorizmu, a aby ho včas predostreli na plenárnej schôdzi;
15. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila novú smernicu o uchovávaní údajov a náležite pritom zohľadnila nedávny rozsudok Súdneho dvora o smernici o uchovávaní údajov, ktorý požaduje súlad smernice so zásadami proporcionality, nevyhnutnosti a zákonnosti tak, aby sa orgánom presadzovania práva zabezpečil vhodný právny rámec na vyšetrovanie, predchádzanie a odhaľovanie závažných trestných činov a teroristických sietí;
16. vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali jedinečné schopnosti Europolu a zabezpečili, aby ich národné jednotky poskytovali Europolu dôležité informácie systematickejšie a pravidelnejšie; žiada, aby bol Europol poverený konkrétnou úlohou identifikácie nezákonného extrémistického alebo teroristického materiálu či internetového obsahu a aby priamo žiadal internetové spoločnosti a sociálne médiá o odstránenie takýchto materiálov; okrem toho podporuje vytvorenie európskej platformy proti terorizmu, existujúcej v rámci Europolu, ktorá by mala čo najviac vystupňovať jeho operačné a technické možnosti a možnosti výmeny informácií spravodajských služieb;
17. potvrdzuje svoje odhodlanie posilniť opatrenia na identifikáciu, sledovanie a narušenie financovania terorizmu; vyzýva preto Komisiu, aby hlbšie pouvažovala o prijatí legislatívneho návrhu na vytvorenie európskeho systému na sledovanie financovania terorizmu (TFTS);
18. vyzýva Komisiu, aby naliehavo zhodnotila existujúce pravidlá EÚ o pohybe nelegálnych strelných zbraní, výbušných zariadení a obchode so zbraňami súvisiacom s organizovanou zločinnosťou a aby vyplnila právne medzery;
19. zdôrazňuje potrebu zvýšenia účinnosti a koordinácie reakcie v oblasti trestného súdnictva prostredníctvom agentúry Eurojust s cieľom zjednotiť posudzovanie činov páchaných zahraničnými bojovníkmi ako trestný čin v celej EÚ, zabezpečiť právny rámec a uľahčovať cezhraničnú spoluprácu, zabraňovať medzerám v trestnom stíhaní a zaoberať sa praktickými a právnymi výzvami pri zhromažďovaní a určovaní prípustnosti dôkazov prípadov terorizmu, a to aktualizáciou rámcového rozhodnutia 2008/919/SVV;
20. zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť, zintenzívniť a urýchliť globálnu výmenu informácií o presadzovaní práva; so zreteľom na nové okolnosti a bezprostrednú hrozbu terorizmu berie späť svoju žiadosť o postúpenie dohody o PNR medzi EÚ a Kanadou Európskemu súdnemu dvoru s cieľom získať stanovisko a zaväzuje sa túto dohodu prijať v záujme väčšej právnej istoty pre lietadlá a občanov EÚ; okrem toho poukazuje na výhody použitia všetkých vhodných nástrojov zameraných na lepšiu výmenu spravodajských informácií a spoluprácu medzi orgánmi s našimi najužšími spojencami, ako sú USA, Kanada, Austrália a Nový Zéland;
21. nazdáva sa, že EÚ musí prehodnotiť prevažujúce nedostatky charakterizujúce predchádzajúcu spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu s krajinami pôvodu, tranzitu a určenia, ktorými prechádzali zahraniční bojovníci a zdroje na ich podporu, ako sú západný Balkán, Turecko, Perzský záliv a maghrebské štáty, s cieľom zjednotiť naše úsilie v boji proti terorizmu prostredníctvom zvýšenej výmeny informácií a poučení, potláčať obchod s nelegálnymi strelnými zbraňami, sledovať financovanie terorizmu a budovať novú rétoriku boja proti extrémizmu a fundamentalizmu;
22. vyzýva EÚ, aby sa aktívne zasadzovala o globálne partnerstvo proti terorizmu a úzko spolupracovala s regionálnymi subjektmi, ako sú Africká únia, Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive a Liga arabských štátov, a to najmä so štátmi susediacimi so Sýriou a Irakom, a tiež s Organizáciou spojených národov, konkrétne s jej protiteroristickým výborom;
23. zdôrazňuje, že komplexná stratégia EÚ v oblasti protiteroristických opatrení musí taktiež v plnej miere využívať zahraničnú a rozvojovú politiku na odstraňovanie chudoby, diskriminácie a marginalizácie, boj proti korupcii a podporu dobrej správy vecí verejných, predchádzanie a riešenie konfliktov, pretože všetky prispievajú k marginalizácii určitých skupín a oblastí spoločnosti, a tým zvyšujú ich sklon k propagande extrémistických skupín;
24. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.