Dokument na schôdzu
9.2.2015 B8‑0136/2015
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v kontexte IŠ
( 2015/2559(RSP) )
Charles Tannock, David Campbell Bannerman, Ryszard Czarnecki, Geoffrey Van Orden, Valdemar Tomaševski, Jana Žitňanská
v mene skupiny ECR
Uznesenie Európskeho parlamentu o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v kontexte IŠ
( 2015/2559(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o humanitárnej situácii v Iraku a Sýrii vrátane toho z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín[1]
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na pripomienky vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra´ada al-Husajna z 8. septembra 2014 týkajúce sa násilia v Sýrii a Iraku,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach,
– so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-22/1 z 1. septembra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a skupinami, ktoré sú s ním prepojené,
– so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý bol otvorený na podpis 11. mája 2011 v Istanbule v Turecku,
– so zreteľom na vyjadrenia vyslanca OSN v Iraku, vysokého komisára OSN pre ľudské práva a zástupkyne generálneho tajomníka OSN pre humanitárne veci v Bezpečnostnej rade z 18. novembra 2014,
– so zreteľom na Pekinskú deklaráciu z roku 1995 a akčnú platformu v oblasti rodovej rovnosti,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,
– so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 15. decembra 2014,
– so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981,
– so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,
– so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, prijaté 24. júna 2013,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže pokračujúce násilie v Sýrii a Iraku spôsobilo bezprecedentnú humanitárnu krízu, pričom boli vysídlené milióny ľudí, ktorí sa každodenne čelia násiliu a ktorí potrebujú potraviny, vodu, zdravotnú starostlivosť a prístrešie; keďže etnické a náboženské menšiny sa v rámci tejto krízy ocitajú v mimoriadne zraniteľnej situácii; keďže tí, ktorí pred násilím utekajú, sú nútení hľadať útočisko v susedných krajinách, čo vytvára ďalší tlak na komunity, ktoré ich prichyľujú;
B. keďže už aj tak katastrofálna situácia v Sýrii spôsobená pokračujúcou občianskou vojnou sa v dôsledku násilného extrémizmu bojovníkov tzv. Islamského štátu (IŠ) v Sýrii a susednom Iraku ešte zhoršila;
C. keďže počet osôb vysídlených v rámci krajiny sa v Sýrii odhaduje na 7,6 milióna a v Iraku na 1,8 milióna;
D. keďže množstvo žien a detí bolo v Sýrii a v Iraku Islamským štátom zabitých alebo unesených; keďže tieto unesené ženy a dievčatá boli údajne znásilňované alebo sexuálne zneužívané, nútené uzatvárať manželstvá s bojovníkmi alebo predávané do sexuálneho otroctva; keďže niektoré ženy boli predané ako otrokyne iba za 25 USD;
E. keďže tzv. Islamský štát spáchal množstvo brutálnych činov, ktoré sú zločinmi proti ľudskosti, vrátane stínania hláv a upaľovania zachytených na videozáznamoch;
F. keďže ohavná vražda jordánskeho pilota Moaza al-Kasasbeha je posledným príkladom zvrátenej ideológie Islamského štátu, ktorá je v rozpore s väčšinou základných ľudských hodnôt a práv;
G. keďže politickí a náboženskí vodcovia majú povinnosť na všetkých úrovniach bojovať proti extrémizmu a terorizmu a podporovať vzájomné rešpektovanie medzi jednotlivcami a náboženskými a etnickými skupinami;
H. keďže medzinárodné humanitárne právo a právo v oblasti dodržiavania ľudských práv zakazuje prenasledovanie jednotlivcov alebo skupín na základe náboženskej alebo etnickej identity, ako aj útoky proti civilným obyvateľom, ktorí sa nezúčastňujú na ozbrojených akciách; keďže takéto činy môžu predstavovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti;
I. keďže rozširovanie „kalifátu“ Islamského štátu a jeho extrémistických aktivít predstavuje priamu hrozbu nielen pre obyvateľov Sýrie a Iraku, ale aj pre bezpečnosť širšieho regiónu;
J. keďže stovky bojovníkov zo zahraničia vrátane mnohých členských štátov EÚ sa údajne zapojili do bojov na strane IŠ; keďže títo občania EÚ sa považujú za bezpečnostné riziko;
K. keďže OSN a ďalšie medzinárodné organizácie informujú o rozsiahlom porušovaní ľudských práv zo strany IŠ v Iraku a Sýrii vrátane cieleného zabíjania kresťanov a ďalších príslušníkov menšinových etnických a náboženských skupín; keďže narastajú obavy v súvislosti so životnými podmienky tých, ktorí sú naďalej uväznení v oblastiach pod kontrolou síl IŠ;
L. keďže v správe Výboru OSN pre práva dieťaťa z februára 2015 sa konštatuje, že bojovníci IŠ predávajú unesené deti ako sexuálnych otrokov a ďalšie zabíjajú, pričom používajú ukrižovanie a pochovávanie zaživa;
1. bezvýhradne odsudzuje zabíjanie, únosy, znásilňovanie, sexuálne násilie a mučenie páchané bojovníkmi IŠ v Sýrii a Iraku a je presvedčený, že takéto činy by bolo možné považovať za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti; odsudzuje okrem toho činy násilia, ktorých sa dopúšťa Asadov režim v Sýrii proti vlastným ľuďom;
2. vyjadruje narastajúce obavy v súvislosti so zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou a situáciou v oblasti ľudských práv v Sýrii a Iraku a s porušovaním medzinárodného humanitárneho práva, a to predovšetkým v kontexte vzbury Islamského štátu;
3. je presvedčený, že nestabilita v Sýrii spôsobená pokračujúcou občianskou vojnou, prispela k rozširovaniu Islamského štátu;
4. je hlboko znepokojený teroristickými činmi spáchanými proti ženám a dievčatám tzv. Islamským štátom a skupinami, ktoré sú s ním prepojené, vrátane teroristických činov proti kresťanom iným etnickým a náboženským menšinám
5. zdôrazňuje ďalej dôležitosť podniknutia vhodných opatrení zaručujúcich bezpečnosť žien a dievčat v Sýrii a Iraku, ako aj príslušníkov menšinových náboženských a etnických skupín;
6. politicky podporuje právo na sebaochranu náboženských a etnických menšín tam, kde je to potrebné na zaistenie ich bezpečnosti; vyzýva ďalej medzinárodné spoločenstvo, aby ochránilo všetkých, ktorí utekajú pred terorizmom alebo násilnými činmi;
7. bezvýhradne odsudzuje vynútené náboženské konvertovanie kresťanov a iných náboženských a etnických menšín v Sýrii a Iraku zo strany tzv. síl Islamského štátu;
8. je presvedčený, že sa musí vyvinúť všetko úsilie na boj proti terorizmu a na vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí sa na ňom podieľajú; okrem toho je presvedčený, že medzinárodná reakcia na takýto terorizmus by sa mala uskutočniť v súlade s medzinárodným právom;
9. opätovne odsudzuje násilie voči LGBT osobám a ich vraždenie, ku ktorým dochádza v regióne úplne beztrestne; poukazuje na to, že situácia LGBT osôb v regióne je osobitne zraniteľná s ohľadom na obmedzenú podporu zo strany rodiny a komunity a s ohľadom na obmedzenú ochranu zo strany vlády, a že ich bezpečnosť je stále ohrozená v utečeneckých komunitách alebo určitých spoločnostiach hostiteľských krajín; vyzýva irackú vládu, delegáciu EÚ v Iraku a veľvyslanectvá členských štátov EÚ v regióne, aby zabezpečili ochranu LGBT osôb a urýchlili presídlenie tých z nich, ktorí utekajú z obavy o bezpečnosť;
10. je znechutený správami o zneužívaní detí bojovníkmi IŠ vrátane mentálne postihnutých detí ako samovražedných bombových útočníkov a ľudské štíty a predávaním unesených detí ako sexuálnych otrokov a zabíjaním ďalších, pričom požívajú ukrižovanie a pochovávanie zaživa;
11. žiada vykonanie všetkých potrebných opatrení na oslobodenie detí spod vplyvu IŠ a potrestanie páchateľov trestných činov; uznáva však zároveň, že v súčasnosti je zrejme medzinárodné spoločenstvo bezmocné vo svojej snahe vyvodiť zodpovednosť voči bojovníkom za hrozné zneužívanie ľudských práv;
12. vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s medzinárodnými partnermi na využití všetkých dostupných prostriedkov vrátane primeranej vojenskej pomoci s cieľom pomôcť Sýrčanom a Iračanom v boji proti hrozbe IŠ;
13. žiada účinnejšie presadzovanie zbrojného embarga OSN, zmrazenia majetku a sankcií voči obchodníkom s ropou, ktorá sa ťaží v oblastiach ovládaných IŠ, s cieľom odseknúť finančné toky, ktoré IŠ umožňujú obchodovať a financovať svoje teroristické aktivity;
14. podporuje všetkých, ktorí sa zapájajú do boja proti terorizmu IŠ a proti iným ozbrojeným či teroristickým skupinám; ďalej vyzýva všetky regionálnych aktérov a vlády, aby plne spolupracovali v boji proti hrozbe, ktorú IŠ predstavuje; zdôrazňuje, že takáto spolupráca je zásadná z hľadiska bezpečnosti v regióne;
15. domnieva sa, že pokiaľ ide o boj proti hrozbe, ktorú predstavuje IŠ, je nutné ponechať všetky možnosti otvorené a nič vylúčiť; ďalej vyzýva Európsku úniu, jej členské štáty a ďalších medzinárodných aktérov, aby úzko spolupracovali na vypracovaní bezodkladnej a komplexnej reakcie na hrozbu, ktorú IŠ predstavuje;
16. vyjadruje znepokojenie nad správami, podľa ktorých sa k bojom vedeným IŠ pripojili stovky bojovníkov zo zahraničia vrátane občanov členských štátov EÚ; ďalej vyzýva na medzinárodnú spoluprácu s cieľom prijať príslušné právne opatrenia proti akýmkoľvek jednotlivcom podozrivým zo zapojenia sa do teroristických činov;
17. víta nedávne oslobodenie sýrskeho mesta Kobane spod síl IŠ a vyjadruje uznanie nad statočnosťou sýrskych jednotiek ľudovej obrany, ktorým pomáhajú kurdské sily Pešmerga, za podpory leteckých útokov medzinárodnej koalície;
18. víta nedávny záväzok Jordánska zintenzívniť útoky proti IŠ; vyzýva ďalej medzinárodnú koalíciu bojujúcu proti IŠ, aby zlepšila svoje pátracia a záchranné misie po stratených pilotoch a zabránila tak ich zajatiu zo strany IŠ;
19. je pevne presvedčený, že boj proti IŠ iba v Iraku nebude stačiť na porážku extrémistov;
20. žiada, aby sa letecká kampaň proti IŠ rozšírila do Sýrie, a najmä do mesta Rakka a jeho okolia;
21. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, ESVČ, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, Arabskej lige a irackej vláde.