Dokument na schôdzu
7.7.2015 B8-0721/2015
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia predsedu
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o spomienke na Srebrenicu
( 2015/2747(RSP) )
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao
v mene skupiny EFDD
Uznesenie Európskeho parlamentu o spomienke na Srebrenicu
( 2015/2747(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2009 o Srebrenici[1],
– so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na druhej strane, ktorá bola podpísaná 16. júna 2008 v Luxemburgu a ktorú ratifikovali všetky členské štáty,
– so zreteľom na závery Rady zo 16. marca 2015 o Bosne a Hercegovine,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 827 (1993), č. 1551 (2004) a č. 1575 (2004),
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže 11. júla 1995 padlo mesto Srebrenica na východe Bosny, ktoré bolo vyhlásené rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 819 (1993) za chránenú zónu, do rúk jednotiek pod velením generála Ratka Mladića a vedením vtedajšieho prezidenta Republiky srbskej Radovana Karadžića;
B. keďže v priebehu niekoľkých dní krviprelievania po páde Srebrenice bolo viac než 8 000 moslimských mužov a chlapcov, ktorí v tejto oblasti hľadali útočisko pod ochranou mierových jednotiek OSN (UNPROFOR), rýchlo popravených bosniansko-srbskými jednotkami, ktorým velil generál Mladič, a polovojenskými jednotkami vrátane riadnych policajných jednotiek; keďže približne 30 000 žien, detí a starých ľudí bolo násilne vyhostených v rámci etnickej čistky obrovského rozsahu, čo robí z tejto udalosti najväčší vojnový zločin, ktorý sa odohral v Európe od skončenia druhej svetovej vojny;
C. keďže táto tragédia, ktorú Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vyhlásil za genocídu, sa odohrala na území, ktoré OSN vyhlásila za bezpečnú zónu, a preto je symbolom neschopnosti medzinárodného spoločenstva zasiahnuť do konfliktov a ochrániť nevinné civilné obyvateľstvo;
D. keďže došlo k mnohým porušeniam Ženevského dohovoru voči civilnému obyvateľstvu Srebrenice vrátane deportácií tisícok žien, detí a starých ľudí a znásilňovania veľkého počtu žien;
E. keďže napriek úsiliu, ktoré sa vyvinulo na vyhľadanie a exhumovanie masových a individuálnych hrobov, sa doteraz nepodarilo nájsť ani identifikovať telá takmer 1 200 mužov a chlapcov;
F. keďže 30. januára 2015 ICTY potvrdil tresty piatich vysokých dôstojníkov bosniansko-srbskej armády odsúdených za ich účasť na tragédii v Srebrenici v roku 1995; keďže ide o prvý konečný rozsudok v súvislosti s genocídou; keďže niektorí odsúdení dôstojníci boli pod priamym velením bývalého veliteľa armády Ratka Mladića, ktorý je v súčasnosti súdený pred ICTY;
G. keďže nedostatky v rozhodovacích mechanizmoch EÚ a chýbajúca skutočná spoločná zahraničná a bezpečnostná politika takisto zohrali negatívnu úlohu vo vývoji udalostí;
H. keďže stanovenie dňa spomienky je najlepším spôsobom, ako vzdať hold pamiatke obetí genocídy a zároveň vyslať jasný odkaz budúcim generáciám;
1. pripomína si všetky obete brutálnych činov, ku ktorým došlo počas vojen v bývalej Juhoslávii a vzdáva týmto obetiam poctu; vyjadruje sústrasť rodinám obetí a solidaritu s nimi;
2. zdôrazňuje, že včasné predchádzanie genocídam a zločinom proti ľudskosti a ich účinné trestanie by mali patriť medzi hlavné priority EÚ;
3. vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby urobili všetko v rámci svojich právomocí s cieľom zabezpečiť, aby sa takéto hrozné činy v Európe už nikdy nestali;
4. zdôrazňuje význam procesu zmierenia a upozorňuje na dôležitú úlohu náboženských orgánov, médií a vzdelávacích systémov v tomto náročnom procese;
5. pripomína význam mieru a stability v regióne a domnieva sa, že dôležitá je širšia regionálna spolupráca;
6. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, vláde a parlamentu Bosny a Hercegoviny a jej územnosprávnym celkom a vládam a parlamentom krajín západného Balkánu.