Dokument na schôdzu

 

B8-0055/2016

14.1.2016

NÁVRH UZNESENIA

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

o mierovom procese v Kolumbii

( 2015/3033(RSP) )

Javier Couso Permuy, Neoklis Sylikiotis, Paloma López Bermejo, Angela Vallina, Marina Albiol, Sofia Sakorafa, Takis Hadjigeorgiou, Fabio De Masi, Rina Ronja Kari, Helmut Schölz, Kateřina Konečná, Jiří Maštálka, Marie-Christine Vergiat, Miguel Urban, Tania González, Xabier Benito, Lola Sánchez, Estefanía Torres, Barbara Spinelli, Inês Zuber, Kostas Chrysogonos, Dimitrios Papadimoulis, Stelios Kouloglou

v mene skupiny GUE/NGL

 

B8-0055/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o mierovom procese v Kolumbii

( 2015/3033(RSP) )

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Kolumbii,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie č. 60 o Dohode o špeciálnych súdoch pre mier, ktorá bola podpísaná 23. septembra 2015 v Havane,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia č. 61, 62, 63 a najmä č. 64 o Dohode o obetiach konfliktu s názvom Komplexný systém pravdy, spravodlivosti, odškodnenia a neopakovania situácie, a to vrátane osobitnej súdnej právomoci pre mier; a na záväzok o dodržiavaní ľudských práv, ktorý bol podpísaný 15. decembra 2015 v Havane, ako aj spoločný návrh z toho istého dňa s názvom Bod 5: Dohoda o obetiach konfliktu,

–  so zreteľom na Bruselskú deklaráciu ľavicových poslankýň a poslancov Európskeho parlamentu v Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení v súvislosti s mierovým procesom v Kolumbii z júna 2016,

–  so zreteľom na bod 44 oznámenia Delegácie EP pri Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení na druhom samite EÚ – CELAC v Bruseli o ukončení vnútorného konfliktu medzi kolumbijskou vládou a FARC,

–  so zreteľom na Bruselskú deklaráciu, ktorú prijali na záver druhého samitu EÚ – CELAC 11. júna 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky EÚ, Federicy Mogheriniovej, zo 16. decembra 2015 o dohode týkajúcej sa obetí konfliktu v Kolumbii a z 24. septembra 2015 o dohode týkajúcej sa výkonu spravodlivosti počas prechodného obdobia v Kolumbii, ako aj na jej vyhlásenie z 1. októbra 2015 o vymenovaní Eamona Gilmorea za osobitného vyslanca Únie pre mierový proces v Kolumbii,

–  so zreteľom na viacstrannú obchodnú dohodu medzi Európskou úniou a členským štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na druhej strane, ktorú podpísali v Bruseli 26. júla 2012,

–  so zreteľom na jedenástu správu astúrskej delegácie o stave dodržiavania ľudských práv v Kolumbii v roku 2015,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže sa 19. novembra 2012 presunuli rozhovory medzi kolumbijskou vládou a FARC do Havany (Kubánska republika), a to po podpise dokumentu s názvom Všeobecná dohoda o ukončení konfliktu a budovaní stáleho a trvalého mieru 26. augusta 2012, čím sa splnilo želanie kolumbijského ľudu žiť v mieri a dospelo sa k presvedčeniu, že budovanie mieru je záležitosťou všetkých obyvateľov, že štát má povinnosť presadzovať dodržiavanie ľudských práv na celom svojom území a že zárukou mieru má byť spravodlivý hospodársky a spoločenský rozvoj;

B.  keďže počas jednotlivých fáz vyjednávania v Havane uzavreli vláda a FARC návrhy dohody s týmito názvami: Na ceste k novému vidieku v Kolumbii: komplexná reforma vidieka; Politická účasť: budovanie mieru prostredníctvom otvorenia sa demokracii; Riešenie problému s nelegálnymi drogami; Špeciálne súdy pre mier; a Dohoda o obetiach konfliktu;

C.  keďže má posledná čiastočná dohoda rozhodujúci význam, pokiaľ ide o obete, pretože sa v nej počíta s vytvorením špeciálnych súdov pre mier a súdu, pred ktorý predstúpia všetci tí, ktorí sú zodpovední za konflikt, vrátane vojakov, polovojenských skupín, partizánov a civilistov, a pravdepodobne predstavuje najvýraznejší pokrok pri vyjednávaniach za tri roky;

D.  keďže v tejto etape sú zrejme hlavnými nevyriešenými otázkami podmienky, za ktorých bude vyhlásené obojstranné prímerie, ako aj mechanizmus, pomocou ktorého by sa celonárodne potvrdila platnosť dohôd dosiahnutých medzi vládou a silami FARC;

E.  keďže rozhovory v Havane pokračovali 13. januára a keďže podľa vyhlásení hlavného vyjednávača kolumbijskej vlády musí nastať obojstranné, neobmedzené a skutočné prímerie a zastavenie násilia, čo by sa mohlo dosiahnuť už tento mesiac;

F.  keďže 23. septembra 2015 kolumbijská vláda a sily FARC oznámili uzavretie dohody o vytvorení špeciálnych súdov pre mier, ktoré zabezpečia uplatňovanie práv obetí a prispejú k budovaniu stabilného a trvalého mieru. Na účely tejto dohody sa strany dohodli na zavedení komplexného systému pravdy, spravodlivosti, odškodnenia a neopakovania situácie, ktorého súčasťou bude vytvorenie Výboru pre objasňovanie pravdy, spolužitie a neopakovanie situácie, a záruky, že sa nebudú opakovať príčiny konfliktu a vzniknuté obete;

G.  keďže po dosiahnutí uvedených dohôd o tzv. súdnictve pre mier a obetiach konfliktu uskutočnili rokujúce strany významné kroky smerom k mieru, ktorý sa zdá byť nezvratný, keďže obidve strany si na dosiahnutie mieru stanovili lehotu najviac šesť mesiacov od uzavretia dohody o vytvorení osobitnej súdnej právomoci pre mier, pričom ako orientačný dátum bol stanovený 23. marec 2016;

H.   keďže odškodnenie obetí a záruka neopakovania situácie sú hlavnými prvkami na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru;

I.  keďže vytvorenie špeciálnych súdov pre mier je reakciou na potrebu nájsť osobitný systém súdnictva v súlade s medzinárodným právom, na základe ktorého budú potrestaní tí, ktorí sú zodpovední za vážne porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva počas trvania konfliktu, a vďaka ktorému budú odškodnené obete, a to na obdobie, ktoré umožní zloženie zbraní;

J.  keďže sa v rámci špeciálnych súdov:

–  uznáva potreba odsúdiť páchateľov zločinov uskutočnených počas konfliktu a zavádzajú sa mechanizmy reštitučnej justície spolu s mechanizmami retribučnej justície;

–  prihliada na odlišný režim obmedzenia slobody, ako aj odňatia slobody v závislosti od skorého či neskorého priznania pravdy a zodpovednosti za zločiny alebo neuznania tejto zodpovednosti, pričom tresty sa v prípade odsúdenia pohybujú medzi 5 a 8 rokmi až do výšky 20 rokov a rôzne sú aj miesta a podmienky režimu výkonu trestov obmedzenia alebo odňatia slobody v závislosti od miery priznania pravdy a zodpovednosti;

–  počíta s tým, že po skončení násilností kolumbijský štát udelí čo najvšeobecnejšiu možnú amnestiu za politické a súvisiace trestné činy v súlade s medzinárodným humanitárnym právom, ktorú však nebudú môcť využiť páchatelia zločinov proti ľudskosti, genocídy, vážnych vojnových zločinov a iných vážnych zločinov ako branie rukojemníkov, mučenie, nútené premiestnenie, nedobrovoľné zmiznutia, mimosúdne popravy, únos detí a sexuálne násilie;

K.  keďže v roku 2014 a časti roku 2015 došlo k nárastu počtu nedobrovoľných zmiznutí v Kolumbii; keďže neexistujú presné údaje o počte nezvestných v krajine, ktorý podľa Národného registra nezvestných dosahuje počet 21 000 osôb, podľa Jednotného registra obetí 44 841 osôb a podľa Generálnej prokuratúry 69 000 osôb; keďže v prípadoch nedobrovoľného zmiznutia nedochádza k pokroku vzhľadom na to, že vyšetrovanie viac ako 80 % podaní je v úvodnej etape bez významného posunu;

L.  keďže polovojenské skupiny predstavujú aj v súčasnosti platný prostriedok hospodárskej, politickej a sociálnej nadvlády nad kolumbijským ľudom; keďže kolumbijská hospodárska a politická elita a zahraničné nadnárodné spoločnosti využívali a využívajú tieto polovojenské ozbrojené skupiny na dosiahnutie presadenia svojich projektov spojených s činnosťami zameranými na využívanie zdrojov krajiny (rozsiahla ťažba), extenzívnym chovom dobytka a monokultúrou, a to vyvlastňovaním alebo núteným predajom pozemkov, v dôsledku čoho dochádza k hromadnému presídľovaniu obyvateľstva, napríklad v oblasti Tichého oceánu;

M.  keďže Kolumbia je z hľadiska počtu obetí nášľapných mín na druhom mieste na svete za Afganistanom a keďže po dosiahnutí mieru bude pre krajinu veľmi dôležité, aby sa rýchlo a účinne odstránili míny s cieľom predísť ďalším obetiam a zakryť stopy po konflikte;

N.  keďže od roku 2013 majú EÚ a Kolumbia uzatvorenú viacstrannú obchodnú dohodu, ktorá vyvolala kritiku a nesúhlas zo strany sociálnych a odborových hnutí v Latinskej Amerike, ako aj v Európskej únii;

O.  keďže je Kolumbia, s viac ako 47 miliónmi obyvateľov vrátane 102 obcí s domorodým obyvateľstvom, ktoré na svojich územiach hovorí 64 úradnými jazykmi, so 4,4 milióna Afrokolumbijčanmi a približne 5 000 osobami rómskeho pôvodu, jednou z najrozmanitejších krajín sveta podľa údajov Rozvojového programu Organizácie Spojených národov, a keďže pod vplyvom dohôd o voľnom obchode a investičných projektov v oblasti baníctva a energetiky sa budú prehlbovať rozdiely;

P.  keďže hospodársky rozvoj krajiny namiesto zlepšovania života väčšiny obyvateľstva zhoršuje sociálny konflikt, keďže ukazovatele chudoby prevyšujú 30,7 %; keďže tradičné vylúčenie a nerovnosť spolu so štátnym násilím sú niektorými z priamych príčin ozbrojeného konfliktu;

Q.  keďže bol v krajine zaznamenaný zväčšujúci sa sociálny konflikt v dôsledku vládnych rozhodnutí o udelení licencií na uskutočnenie veľkých investičných projektov, pri ktorých však chýbala transparentnosť alebo neboli uverejnené informácie o sociálnych a environmentálnych vplyvoch a neboli vopred konzultované s obcami alebo komunitami, čo sa zohľadňuje v Dohovore č. 169 Medzinárodnej organizácie práce;

R.  keďže nadnárodné spoločnosti násilne rabujú zdroje krajiny, na čo využívajú zákonné mechanizmy za pomoci inštitúcií, ktoré legalizujú nútené predaje pozemkov, svojvoľné zatýkanie a súdne procesy na základe udania;

S.  keďže reštitúcia násilne odobratých pozemkov napreduje pomaly pre nedostatok politickej vôle na miestnej úrovni, kde si rabovači udržiavajú politickú moc a ozbrojenú kontrolu;

T.  keďže v krajine aj naďalej pretrvávajú rôzne formy prenasledovania odborárov vrátane „antiodborárskej kultúry“ typickej pre protipovstalecký vládny blok, ktorý posilňuje predsudok, že robotníci združení v odboroch predstavujú vnútornú hrozbu pre stabilitu krajiny; keďže je v Kolumbii najviac zavraždených odborárov na svete (od roku 1986 ich počet podľa údajov odborového zväzu CUT dosiahol asi 4 000), ako aj množstvo roľníckych vodcov; keďže verejná moc reagovala na vlny sociálnej mobilizácie z posledných rokov represívne a v niektorých prípadoch aj brutálne;

U.  keďže si Kolumbia udržiava rovnomerný rytmus nútených presídlení s viac ako šiestimi miliónmi presídlených osôb každoročne, čím sa stáva krajinou s druhou najväčšou humanitárnou krízou na svete. Podľa údajov UNHCR ju prekonáva len Sýria;

V.  keďže podľa Jednotného registra obetí došlo v rokoch 1985 – 2012 k presídleniu 2 520 000 maloletých a keďže nezákonné ozbrojené skupiny naverbovali počas posledných 20 rokov asi 13 000 maloletých;

1.  opakovane vyjadruje svoju veľkú podporu mierovému procesu medzi kolumbijskou vládou a členmi ozbrojených síl FARC; domnieva sa, že mierový proces je významným krokom pri snahe o konečnú dohodu, ktorou sa skončí vnútorný ozbrojený konflikt v Kolumbijskej republike;

2.  podporuje politické riešenie konfliktu, ktorým sa umožní výkon spravodlivosti a odškodnenie obetí vrátane riešenia problému s prístupom k pôde, ktorý je štrukturálnym základom konfliktu, s cieľom dosiahnuť stabilný, trvalý mier, ktorým sa zaručí sociálna spravodlivosť a neopakovanie situácie;

3.  vyjadruje želanie, aby rokovania čoskoro vyvrcholili s cieľom dosiahnuť dohodu o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa odškodnenia obetí a spravodlivosti;

4.  vyzýva vládu a FARC, aby sa čoskoro dohodli na obojstrannom prímerí, ktorým by sa vytvorila priaznivá atmosféra na dosiahnutie konečnej dohody, tak ako to viackrát navrhlo kolumbijské sociálne hnutie;

5.  požaduje od vlády, ako aj od FARC, aby sa pri politickej činnosti vzdali používania násilia a zbraní a aby na obhajobu svojich myšlienok a snáh využívali pravidlá demokracie a rešpektovali právny štát;

6.  uznáva veľké politické úsilie a vytrvalosť, ktoré preukázala vláda, ako aj FARC, a významnú úlohu organizácií obetí a sociálnych hnutí, ktorým sa podarilo dosiahnuť zblíženie protichodných postojov a postupne vytvoriť priestor pre kompromisy, vďaka ktorým môžu rokovania o mieri napredovať;

7.  vyzýva na rozšírenie prebiehajúceho procesu aj o ELN alebo vytvorenie paralelného vyjednávacieho procesu s touto skupinou;

8.  trvá na svojom presvedčení, že treba do tohto mierového procesu zapojiť aj všetkých obyvateľov Kolumbie, a to nielen obidve rokujúce strany, ale aj kolumbijské sociálne hnutia;

9.  uznáva tiež významnú úlohu Kuby a Nórska ako ručiteľských krajín a Čile a Venezuely ako krajín asistujúcich pri mierovom procese;

10.  domnieva sa, že hoci je dohoda medzi vládou a FARC základnou a nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie mieru v krajine, tento konflikt je omnoho zložitejší než rozpor medzi gerilou a vládou, a na skutočné dosiahnutie mieru v krajine bude potrebné vykonať množstvo opatrení na zmenšenie nerovnosti a posilnenie mierovej kultúry po skončení konfliktu;

11.  vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcim polovojenským násilím, ktoré podporuje hospodárska elita krajiny a zahraničné nadnárodné spoločnosti vrátane európskych; trvá na tom, že na dosiahnutie mieru je nevyhnutné rozložiť polovojenské oddiely v Kolumbii;

12.  pripomína kolumbijskému štátu jeho zodpovednosť za ochranu svojich obyvateľov, a najmä aktivistov sociálnych a politických hnutí, odborárov a obhajcov ľudských práv pred hrozbami, ktorým sú pri svojej činnosti vystavení;

13.  nalieha na všetky kolumbijské sily a sociálne organizácie a hnutia, aby v záujme obnovenia pokojného spolužitia poskytli všetku svoju súčinnosť;

14.  vyjadruje potešenie nad rozhodnutím udeliť širokú amnestiu alebo milosť odsúdeným za politické trestné činy a trestné činy súvisiace s konfliktom, a vyzýva vládu Kolumbie, aby prijala zákon, v ktorom sa bude jasne vymedzovať dosah všeobecných trestných činov, a aby tiež objasnila iné všeobecné trestné činy, akými sú obchodovanie s drogami a jeho prepojenie na politické trestné činy;

15.  vyjadruje spokojnosť so skutočnosťou, že po vylúčení akejkoľvek amnestie alebo milosti pre zločiny proti ľudskosti, genocídu a vážne vojnové zločiny bola dohoda prispôsobená medzinárodnému trestnému a humanitárnemu právu a medzinárodným nástrojom a normám, ktoré sa uplatňujú v oblasti ľudských práv;

16.  považuje za nevyhnutné, aby tresty ukladané páchateľom trestných činov prispievali k dosiahnutiu cieľa týkajúceho sa odškodnenia obetí a politickému zmiereniu, čím sa podporuje myšlienka o vytvorení mechanizmov reštitučnej justície pre zodpovedných za zločiny, ktorí uznajú pravdu a zodpovednosti, aby mohli prispieť k odškodneniu obetí a znovu si vytvoriť vzťahy s komunitou;

17.  trvá na svojom odmietavom postoji k viacstrannej obchodnej dohode medzi EÚ a Kolumbiou a Peru, pretože z nej neplynie prospech pre obyvateľov, ale práve naopak spôsobuje obyčajným vrstvám obyvateľstva Kolumbie výraznejšiu straty majetku a prehlbovanie chudoby, ako aj prenasledovanie odborárov a roľníckych vodcov; domnieva sa, že touto dohodou by sa malo efektívne podmieňovať dodržiavanie ľudských práv a právneho štátu v súlade s ustanovením jej článku 1, čo sa však nedeje;

18.  zastáva názor, že akúkoľvek finančnú podporu EÚ pre mierový proces treba poskytnúť pri splnení dvoch podmienok, a to: riadny podpis úplnej mierovej dohody a zriadenie mechanizmov na medzinárodné overenie jej skutočného vykonávania;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, rotujúcemu predsedníctvu EÚ, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Únii juhoamerických národov a Spoločenstvu štátov Latinskej Ameriky a Karibiku a vláde a parlamentu Kolumbijskej republiky.