Dokument na schôdzu

 

B8‑0056/2016

14.1.2016

NÁVRH UZNESENIA

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2016

( 2015/3035(RSP) )

Marie-Christine Vergiat, Tania González Peñas, Miguel Urbán Crespo, Lola Sánchez Caldentey, Xabier Benito Ziluaga, Estefanía Torres Martínez, Stefan Eck, Kostas Chrysogonos, Stelios Kouloglou, Takis Hadjigeorgiou, Neoklis Sylikiotis, Paloma López Bermejo, Barbara Spinelli

v mene skupiny GUE/NGL

 

B8‑0056/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2016

( 2015/3035(RSP) )

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948 a na Európsky dohovor o ľudských právach z roku 1953,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000 (A/Res/55/2) a na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o otázkach ľudských práv a demokracie,

–  so zreteľom na nadchádzajúce 31. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva, ktoré sa bude konať 24. marca 2016,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), na akčný program medzinárodnej konferencie domorodého obyvateľstva o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio +20) a na pekinskú akčnú platformu;

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže šesťdesiat rokov po prijatí Všeobecnej deklarácie ľudských práv je boj proti diskriminácii a za dodržiavanie všetkých ľudských práv – sociálnych, hospodárskych, kultúrnych, občianskych a politických práv – stále každodenným bojom,

B.  keďže ekonomické, sociálne a kultúrne práva sú neoddeliteľnou súčasťou ľudských práv a ich dodržiavanie vedie prinajmenšom k úplnému vykonávaniu 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, konkrétne cieľov: odstrániť chudobu vo všetkých jej formách a všade vo svete, vykoreniť hlad a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť, zabezpečiť zdravý život, zaistiť kvalitné vzdelanie, podporovať dôstojnú prácu pre všetkých, zmenšiť nerovnosti, dosiahnuť rodovú rovnosť, bezodkladne prijať opatrenia na zabránenie zmeny klímy a presadzovať mier a spravodlivosť ;

C.  keďže v dôsledku finančnej krízy v krajinách OECD svet čelí najvážnejšiemu spomaleniu hospodárskej činnosti od 30. rokov 20. storočia; keďže WHO odhaduje, že v dôsledku minulých zvýšení cien potravín a energie bolo viac ako 100 miliónov ľudí uvrhnutých späť do chudoby, a keďže to, čo sa bežne nazýva finančná a hospodárska kríza, je v skutočnosti globálna systémová kríza, ktorá sa dotýka všetkých odvetví spoločnosti a má dôsledky vo všetkých oblastiach: v politickej a sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia, potravín, energetiky atď.;

D.  keďže Európska únia a jej členské štáty by mali vo všetkých svojich vnútorných i vonkajších politikách podporovať dodržiavanie ľudských práv a zabezpečiť medzi nimi súlad, aby sa tak posilnilo postavenie Európskej únie a jej členských štátov v Rade pre ľudské práva a zabezpečila sa jeho dôveryhodnosť;

E.  keďže delegácia Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva vycestuje do Ženevy pri príležitosti 31. riadneho zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva, rovnako ako v minulých rokoch, keď sa zúčastňovala na predchádzajúcich zasadnutiach Rady pre ľudské práva a ešte predtým na zasadnutiach Komisie OSN pre ľudské práva;

F.  keďže osem členských štátov zasadá dnes v Rade pre ľudské práva: Nemecko (do roku 2018), Belgicko (do roku 2018), Francúzsko (do roku 2016), Lotyšsko (do roku 2017), Holandsko (do roku 2017), Portugalsko (do roku 2017), Spojené kráľovstvo (do roku 2016) a Slovinsko (do roku 2018); keďže na svojom ustanovujúcom zasadnutí 8. decembra 2014 si Rada pre ľudské práva zvolila členov predsedníctva, a najmä svojho predsedu, Joachima Rückera (Nemecko), na obdobie deviateho cyklu, ktoré trvalo od 1. januára do 31. decembra 2015; keďže 1. januára 2016 nahradil Joachima Rückera Choi Kyong-lim z Južnej Kórey a keďže dvaja podpredsedovia sú z radov členských štátov Európskej únie: Bertrand de Crombrugghe (Belgicko) a Janis Karklins (Lotyšsko);

G.  keďže treba posilniť činnosť Únie a jej členských štátov v Rade pre ľudské práva aj spoluprácu s ňou, a to nielen preto, aby sa presadzoval koncept nedeliteľnosti ľudských práv, ale aby sa tiež lepšie zohľadňovali a realizovali odporúčania Rady pre ľudské práva v politike Únie v oblasti ľudských práv na vnútornej aj vonkajšej úrovni;

Činnosť a organizácia Rady pre ľudské práva

1.  opakuje svoju výzvu členským štátom Európskej únie, aby aktívne vystupovali proti akýmkoľvek snahám ohroziť koncept univerzálnosti, nedeliteľnosti a vzájomnej prepojenosti ľudských práv a aby aktívne podporili Radu pre ľudské práva, aby rovnakým spôsobom bojovala proti všetkým formám diskriminácie bez ohľadu na dôvody, na ktorých sú založené;

2.  varuje pred zneužívaním Rady pre ľudské práva; zdôrazňuje význam jej rezolúcií týkajúcich sa jednotlivých krajín pri riešení závažných prípadov porušovania ľudských práv; upozorňuje na dôležitosť hodnotenia situácie v oblasti ľudských práv objektívnym, transparentným, neselektívnym, konštruktívnym a nekonfrontačným spôsobom na základe spoľahlivých informácií a interaktívneho dialógu a v súlade s koncepciou všeobecnej platnosti a rovnakého prístupu k všetkým štátom; vyzýva členské štáty EÚ, aby aktívne prispeli k uplatňovaniu týchto schválených zásad týkajúcich sa Rady pre ľudské práva;

3.  zdôrazňuje význam riešenia prvotných príčin politickej nestability v niektorých krajinách prostredníctvom politík rozvoja v súlade s miléniovými rozvojovými cieľmi a ďalšími opatreniami sociálno-ekonomického, politického a kultúrneho charakteru, ktoré sú schopné vytvoriť prostredie, ktorým sa zabráni obnoveniu konfliktov, a ktoré sa zameriavajú na odstránenie chudoby, podporu hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja, budovanie inštitucionálnych a administratívnych kapacít, na zlepšenie kvality života obyvateľstva a posilnenie právneho štátu výlučne mierovými prostriedkami;

4.  poznamenáva, že Saudská Arábia bude členom Rady pre ľudské práva do roku 2016; dôrazne odsudzuje rozsiahle porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťa Saudskoarabské kráľovstvo; posudzuje najmä, že bolo v tejto krajine nedávno popravených 47 ľudí, medzi ktorými bol aj Nimr Al-Nimr, a je znepokojený rastúcim napätím v oblasti v reakcii na tieto popravy; opakuje svoju výzvu na všeobecné zrušenie trestu smrti a požaduje okamžité moratórium na vykonávanie trestu smrti v tejto krajine; odsudzuje skutočnosť, že Saudskoarabské kráľovstvo naďalej uplatňuje trest smrti z mnohých dôvodov, ktoré sa v tejto krajine považujú za trestný čin, najmä v súvislosti s homosexualitou, drogovými deliktami, odpadlíctvom a čarodejníctvom; vyzýva saudskoarabské orgány, aby okamžite skončili so všetkými telesnými trestami v krajine a do svojich vnútroštátnych právnych predpisov transponovali medzinárodné normy v oblasti ľudských práv; rovnako vyzýva saudskoarabské orgány, aby ihneď prepustili všetkých väzňov svedomia, najmä blogera Raifa Badawiho;

5.  víta výročnú správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva; za obzvlášť významné považuje tie body, ktoré sa týkajú ekonomickej krízy a jej dôsledkov pre obyvateľov, najmä pokiaľ ide o správu za rok 2015; „Narastajúce nerovnosti a politické, hospodárske a sociálne vylúčenie marginalizovaných skupín poškodzuje dôstojnosť a práva ľudí v mnohých krajinách a tieto skutočnosti sú vo veľkej miere príčinou uvedených problémov a konfliktov. Hospodárske, sociálne a kultúrne práva a právo na rozvoj boli poznačené politikami úsporných opatrení, ktoré, rovnako ako korupcia, neprimerane zaťažujú najmä chudobné a marginalizované vrstvy obyvateľstva. Bolo odmietnuté venovať sa prioritne verejným službám a uznať právo národov na účasť na rozhodnutiach, ktoré sa týkajú ich života. Migranti sú naďalej vystavení značnému utrpeniu, nedávne udalosti, ktoré sa odohrali na mori, svedčia o bezohľadnom pohŕdaní ľudským životom a ľudskými právami.“; vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby poskytli dostatočné ľudské, materiálne a finančné zdroje na operácie, ktorých jediným cieľom bude záchrana na mori; vyzýva Úniu a členské štáty, aby otvorili legálne cesty pre žiadateľov o azyl, najmä podstatným zvýšením počtu miest na presídlenie utečencov a udeľovaním humanitárnych víz, a aby rozvíjali spôsoby legálneho ekonomického prisťahovalectva;

6.  nesúhlasí s používaním pojmu „zodpovednosť za ochranu“, pretože tento je v rozpore s medzinárodným právom a nepredstavuje dostatočný právny základ na odôvodnenie jednostranného použitia sily, ktorého cieľom je v mnohých prípadoch zmena režimu; odsudzuje jednostranný postoj mocných štátov, ako sú USA, alebo organizácií, ako je NATO, ktoré sa považujú za celosvetovú políciu; odsudzuje taktiež tzv. selektívne letecké útoky a nasadenie zahraničných pozemných vojsk; odsudzuje pokus NATO nahradiť úlohy spočívajúce v pacifikácii a stabilizácii, ak ich nemožno realizovať na základe širokej zhody v rámci Valného zhromaždenia OSN; vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s rastúcim počtom prípadov, keď sú najímané deti a mladí ľudia; pripomína, že je potrebné chrániť najmä deti a ženy postihnuté ozbrojenými konfliktmi;

7.  znovu odsudzuje rozsiahle využívanie súkromných vojenských alebo bezpečnostných spoločností v rámci politík, ktoré sa označujú ako bezpečnostné, pričom ide o výsadné právomoci patriace výhradne do kompetencie štátov, a vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o odstránenie týchto praktík; domnieva sa, že súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti musia v tejto oblasti pod zodpovedným dohľadom štátov uplatňovať normy týkajúce sa ľudských práv, obzvlášť pokiaľ ide o ochranu údajov a rešpektovanie súkromného života; domnieva sa, že v prípade prenesenia úloh verejnej služby musia štáty, ako i podniky niesť zodpovednosť za porušovanie ľudských práv a humanitárneho práva, ktorého sa dopustia zamestnanci týchto spoločností;

8.  okrem toho trvá na tom, že nedostatočná regulácia, neprehľadnosť a chýbajúca kontrola obchodovania so zbraňami viedli k ľudskému utrpeniu, podnietili ozbrojené konflikty, nestabilitu a korupciu, spôsobili neúspech mierového procesu a viedli k zvrhnutiu demokraticky zvolených vlád a porušovaniu zásad právneho štátu, ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva; preto trvá na tom, aby sa táto otázka riešila počas tohto zasadnutia;

Hospodárske, sociálne a kultúrne práva

 

9.  víta, že Rada pre ľudské práva uznáva význam presadzovania a ochrany hospodárskych a sociálnych práv a dôležitosť otázky previazanosti ľudských práv; opätovne zdôrazňuje význam rovnocenného prístupu k hospodárskym, sociálnym, kultúrnym, občianskym a politickým právam; zdôrazňuje, že vysoká miera nezamestnanosti, zvýšenie miery chudoby a sociálneho vylúčenia a stále komplikovanejší prístup k cenovo dostupným verejným službám, ako sú zdravotníctvo, vzdelávanie, bývanie, doprava a kultúra, a zhoršovanie kvality týchto služieb predstavujú významné problémy; zdôrazňuje, že privatizácia a liberalizácia prispeli k zhoršeniu situácie v uplatňovaní niektorých týchto práv, že tento vývoj treba zvrátiť a že lepšie rozdelenie bohatstva, primeraný príjem a kvalitné zamestnanie sú dôležitými prostriedkami na riešenie týchto problémov; rovnako poznamenáva, že úsporné opatrenia zavedené v členských krajinách Únie, ako aj v ostatných krajinách, vrátane opatrení zavedených pod tlakom Únie, tieto nerovnosti a chudobu len prehĺbili;

10.  okrem toho zdôrazňuje, že začlenenie doložiek týkajúcich sa demokracie/doložiek o ľudských právach do dohôd o voľnom obchode, ktoré Únia podpísala s tretími krajinami, sa skončilo neúspechom, a to nielen preto, že sa sotva zobrali do úvahy, ale aj z dôvodu, že samotné dohody o voľnom obchode vedú k porušovaniu hospodárskych a sociálnych práv ľudí, ochudobňovaniu dotknutých spoločenstiev a monopolizácii zdrojov nadnárodnými spoločnosťami; domnieva sa, že popri týchto doložkách treba zaviesť nové formy spolupráce s cieľom uľahčiť hospodársky a sociálny rozvoj tretích krajín podľa potrieb ich obyvateľov; domnieva sa, že okrem vplyvu úsporných plánov v oblasti ľudských práv by sa Rada pre ľudské práva mala venovať aj účinkom súčasných dohôd o voľnom obchode a informovať o nich;

11.  konštatuje, že vzhľadom na nadchádzajúce Svetové ekonomické fórum, ktoré sa každoročne koná v Davose, organizácia OXFAM potvrdila, že v roku 2016 presiahne bohatstvo jedného percenta najbohatších obyvateľov sveta bohatstvo všetkých zvyšných 99 % obyvateľov spolu; presnejšie, v roku 2016 bude 1 % najbohatších obyvateľov vlastniť viac ako 50 % celosvetového bohatstva, pričom v roku 2015 to bolo 48 % a v roku 2009 to predstavovalo 44 %; zdôrazňuje, že kríza potvrdila nebezpečenstvá súčasného ekonomického a politického systému a že sa v jej dôsledku zvýšili už aj tak výrazné sociálne nerovnosti v prospech najvyšších príjmov, ktorých vzostup oproti stredne vysokým príjmom je závratný; domnieva sa, že otázka rozdelenia bohatstva vo svete by mala byť absolútnou prioritou na zasadnutí Rady pre ľudské práva v roku 2016, keďže je základnou prekážkou vykonávania hospodárskych a sociálnych práv, a že delegácie Únie a jej členských štátov by mali prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa;

12.  poukazuje na význam správy o práve na dôstojné bývanie; vyzýva delegácie EÚ a členských štátov, aby podporovali základné právo na prístup ku kvalitnému bývaniu pre všetkých, a to bez diskriminácie, a aby preskúmali otázku prístupu k bývania v rámci Únie (najmä od začiatku krízy a zavedenia úsporných opatrení) s cieľom zasadiť sa o vyriešenie tohto chronického problému, ktorý sa v uplynulých rokoch ešte zhoršil; okrem toho potvrdzuje potrebu zabaviť prázdne bytové priestory a pozastaviť nútené vysťahúvanie v snahe čeliť súčasnej kríze v niektorých členských štátoch;

13.  víta aj správu o práve na potraviny; zdôrazňuje, že členské štáty OSN by mali vo zvýšenej miere podporovať prístup k základným prírodným zdrojom a pôde, ako aj potravinovú bezpečnosť ako prostriedok na znižovanie chudoby a nezamestnanosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že významný počet ľudí nemá alebo prišlo o prístup k niektorým zdrojom vrátane základných komodít, ako je voda, a to z dôvodu skupovania týchto zdrojov podnikmi alebo súkromnými subjektmi, ktoré ťažia z podpory politických orgánov príslušných štátov, čo vedie najmä k veľkému nedostatku potravín a zvyšovaniu ich cien; žiada preto delegácie Európskej únie a členských štátov, aby prijali opatrenia potrebné na ukončenie skupovania zdrojov, najmä pôdy, predovšetkým európskymi podnikmi, a aby v rámci medzinárodných a regionálnych zoskupení a konferencií (Svetová banka, WTO, UNCTAD, MMF, OECD atď.) presadzovali návrhy uznávajúce celosvetové verejné statky a ich začlenenie do osobitného dohovoru OSN; vyzýva okrem toho Úniu a jej členské štáty, aby podporili rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 64/292 z 28. júla 2010, ktorá uznáva prístup k vode ako základné právo, a aby vynaložili všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby sa vykonávala a stala sa záväznou;

14.  zdôrazňuje význam bodu týkajúceho sa „vplyvu zahraničného dlhu a iných s ním súvisiacich medzinárodných finančných záväzkov štátov na plnohodnotné využívanie všetkých ľudských práv“ a je znepokojený tým, že platba „úrokov z dlhu“ štátov sa dnes týka väčšiny krajín a slúži ako zámienka na zavedenie úsporných plánov nazývaných „štrukturálne plány úprav“; znovu opakuje svoju pozíciu, najmä v súvislosti s hospodárskou a sociálnou krízou, v prospech odpísania dlhu v prípade krajín tretieho sveta, ale aj krajín (najmä členských štátov Únie) s najväčšími problémami, aby sa zabránilo zhoršeniu krízy a zaručilo sa účinné využívanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv;

15.  domnieva sa, že Európska únia musí vzhľadom na svoje povinnosti a povinnosti niektorých členských štátov Únie, pokiaľ ide o hospodársku, sociálnu a politickú situáciu, ktorá viedla k ľudovým povstaniam v krajinách tzv. Arabskej jari, pomôcť inštitúciám v týchto krajinách uskutočniť audity ich pohľadávok, a najmä európskych pohľadávok, s cieľom určiť nezákonnú časť týchto dlhov, ktoré nevznikli v prospech obyvateľstva, a taktiež musí urobiť všetko pre to, aby bolo možné rýchle odpísanie týchto nezákonných dlhov; opätovne vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby vyvinuli ďalšie výrazné úsilie o uľahčenie návratu majetku obyvateľov krajín Arabskej jari, ktorý spreneverili bývalé režimy, v primeranom čase; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s kontinuitou hlavných rysov partnerstiev v porovnaní s diskusiami, ktoré sa viedli predtým;

 

Občianske a politické práva

 

16.  vyzýva všetky štáty, aby bojovali proti mučeniu, a to aj na území členských štátov; vyzýva delegáciu Únie a delegácie členských štátov, aby do diskusie o mučení a inom neľudskom a ponižujúcom zaobchádzaní a trestaní zahrnuli otázku zákazu obchodu s produktmi, ktoré by mohli slúžiť na účely mučenia, a to v rámci Európskej únie i mimo nej;

17.  vyzýva delegáciu Únie a delegácie členských štátov, aby opätovne potvrdili svoj odmietavý postoj k trestu smrti a podporu jeho všeobecného zrušenia, ako aj zavedenie okamžitého moratória v krajinách, kde sa stále vykonáva; vyjadruje svoje znepokojenie nad určitým počtom krajín, ktoré vykonávanie trestu smrti zastavili a ktoré sa teraz vracajú k popravám alebo dokonca trest smrti opätovne zavádzajú najmä z dôvodu boja proti terorizmu a v rámci boja proti obchodu s drogami;

18.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa na tomto zasadnutí Rady pre ľudské práva riešila otázka slobody združovania sa a boja proti všetkým formám represie vrátane vrážd odborárov, politických a komunitných aktivistov, umelcov a obhajcov ľudských práv;

19.  berie na vedomie, že na 31. zasadnutí sa prikladal veľký význam slobode náboženského vyznania alebo viery, a pripomína, že táto sloboda predpokladá právo veriť, neveriť ako aj právo presadzovať náboženské presvedčenie a svoje presvedčenie zmeniť; opätovne zdôrazňuje, že si váži sekularizmus, ktorý je základnou charakteristikou určitých štátov a kultúr a je vymedzený ako prísne oddelenie politickej a náboženskej moci, čo znamená odmietanie akéhokoľvek zasahovania náboženstva do fungovania vlády a akéhokoľvek zasahovania politickej moci do náboženských záležitostí, pokiaľ nejde o zachovanie bezpečnosti a verejného poriadku (vrátane rešpektovania slobody druhých), a ktorý zároveň zaručuje všetkým (veriacim, agnostikom alebo ateistom) rovnakú slobodu svedomia, ako aj právo na verejné vyjadrenie viery;

 

Boj proti terorizmu a rešpektovanie základných slobôd

 

20.   berie na vedomie, že na 31. zasadnutí sa prikladal veľký význam vzťahu medzi terorizmom a ľudskými právami; opätovne odsudzuje atentáty, ktoré spáchala organizácia nazývaná „Islamský štát“ a všetky teroristické organizácie, a vyjadruje svoju hlbokú sústrasť obetiam týchto zločinov a ich blízkym; zdôrazňuje, že boj proti terorizmu nesmie v žiadnom prípade slúžiť ako zámienka s cieľom obmedzovať osobné slobody a základné práva; domnieva sa, že „bojovná“ reakcia západných krajín – na čele s Európskou úniou a Spojenými štátmi – zďaleka nevedie k zníženiu teroristickej hrozby a iba roztáča špirálu násilia; opätovne zdôrazňuje, že účinný plán boja proti terorizmu bude možné zaviesť až vtedy, keď sa zastavia toky financovania teroristických organizácií, a to najmä pozastavením všetkých obchodných dohôd a dohôd o partnerstve s krajinami, ktoré podporujú tieto organizácie; okrem iného zdôrazňuje význam posilnenia verejných informačných služieb, bezpečnosti a spravodlivosti, ale aj nevyhnutnosť zavádzať programy prevencie a centrá financované verejnými orgánmi s cieľom včas odhaľovať metódy náboru teroristických siekt, mať možnosť likvidovať náborové siete a umožňovať opätovné začlenenie dotknutých osôb; pripomína, že právo na bezpečnosť a rovnako aj právo na ochranu sú základné práva, a odsudzuje každú verejnú politiku, ktorej cieľom je diskriminovať časť vlastného obyvateľstva na základe jeho pôvodu alebo náboženstva;

21.  považuje bod nazvaný „ochrana ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu“ za nesmierne dôležitý; vyjadruje vážne znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti ľudských práv a občianskych slobôd, ku ktorému dochádza pod zámienkou boja proti terorizmu a stále viac proti závažnej trestnej činnosti bez toho, aby tieto koncepcie boli jasne vymedzené, a to aj v rámci Európskej únie prostredníctvom osobitných dohôd s určitými štátmi, v ktorých sa neuplatňujú normy týkajúce sa ľudských práv; vyjadruje znepokojenie predovšetkým v súvislosti s porušovaním noriem týkajúcich sa ochrany údajov a rešpektovania súkromia v tejto oblasti;

22.  považuje za obzvlášť dôležitú správu o práve na súkromie v digitálnom veku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že informačné a komunikačné technológie a služby, najmä tie európske, sa používajú v tretích krajinách na porušovanie ľudských práv, predovšetkým prostredníctvom cenzúry a masového sledovania; rovnako odsudzuje hromadnú špionáž tisícov ľudí, ktorú vykonáva Národná bezpečnostná agentúra USA; je znepokojený šírením technológií sledovania a filtrovania, ktoré predstavujú rastúcu hrozbu pre obhajcov ľudských práv a často porušujú právo na súkromie; požaduje, aby sa tieto úvahy zohľadnili v rámci tohto bodu zasadnutia;

23.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzinárodné spoločenstvo ešte stále nezačalo rokovania o uzatvorení medzinárodnej dohody o ochrane osobných údajov, ktorá by sa mohla inšpirovať dohovorom Rady Európy č. 108, a vyzýva delegácie Únie a členských štátov, aby sa v spolupráci s medzinárodnými partnermi usilovali o vypracovanie takéhoto rámca;

24.  zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v práci na celosvetových postupoch týkajúcich sa najmä tajného väznenia v rámci boja proti terorizmu; vyzýva členské štáty Európskej únie, aby zabezpečili primerané opatrenia v nadväznosti na existujúce správy, a to v súlade s predchádzajúcimi pozíciami Európskeho parlamentu v tejto oblasti, najmä v uzneseniach o využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy, nezákonného väznenia a mučenia väzňov; rovnako odsudzuje, že USA systematicky používajú mučenie na svojej vojenskej základni v Guantáname; opätovne zdôrazňuje nelegálny charakter tejto základne; požaduje jej okamžité uzatvorenie a vrátenie celého jej územia Kube;

 

Boj proti diskriminácii vo všetkých podobách

 

25.  považuje za dôležité, aby sa v roku 2016 venovala pozornosť posilneniu rovnosti a boja proti diskriminácii, či už je rasovo motivovaná, alebo namierená proti menšinám, alebo založená na pohlaví, sexuálnej orientácii alebo identite či zdravotnom postihnutí; zdôrazňuje, že v tejto oblasti musia aj EÚ a jej členské štáty vykonávať odporúčania vysokého komisára OSN pre ľudské práva; zdôrazňuje, že na tomto 31. zasadnutí bude mať veľký význam diskusný panel o nezlučiteľnosti demokracie a rasizmu;

26.  víta, že otázke rasizmu a diskriminácie sa na zasadnutiach Rady pre ľudské práva v roku 2016 prikladá veľký význam; znovu odsudzuje rasistické, antisemitské, homofóbne a xenofóbne prejavy násilia a násilie páchané na migrantoch, ktoré dosiahli v niektorých členských štátoch alarmujúce rozmery, pretože orgány nepodnikajú rázne kroky; je znepokojený prílivom nenávistných slovných prejavov a stigmatizovania menšín a skupín ľudí a rastúcim vplyvom týchto javov v médiách a mnohých politických hnutiach a stranách, ktoré sa v niektorých členských štátoch odrážajú na najvyššej úrovni politickej zodpovednosti, čo okrem iného viedlo k reštriktívnym právnym predpisom;

27.  rovnako považuje za veľmi dôležité, že na 32. zasadnutí Rady pre ľudské práva (od 13. júna do 1. júla 2016) sa bude venovať pozornosť otázke diskriminácie žien a odstraňovania všetkých foriem násilia páchaného na ženách; zdôrazňuje, že univerzálny prístup k starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia musí zostať politickou prioritou, a to vrátane voľného prístupu k sexuálnej výchove, k metódam antikoncepcie a k právu na prerušenie tehotenstva; zdôrazňuje, že odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách, ako aj boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu a obchodovaniu s ľuďmi musia byť prioritami a ich cieľom musí byť dosiahnutie rovnosti žien a mužov; preto žiada Radu OSN pre ľudské práva a medzinárodné spoločenstvo, aby realizovali proces CIPD+20, Peking 20 a Rio +20; zdôrazňuje, že je rovnako dôležité, aby členské štáty Európskej únie uplatňovali odporúčania Rady OSN pre ľudské práva z roku 2002 týkajúce sa medzinárodnej ochrany, pokiaľ ide o prenasledovanie súvisiace s pohlavím, a to najmä v kontexte prisťahovaleckej politiky;

28.  oceňuje význam, ktorý sa na tomto 31. zasadnutí pripisuje právam dieťaťa, ako aj vôľu založenú na prijatí rezolúcie 25/6 dôsledne sa venovať otázkam predaja detí, detskej prostitúciu a detskú pornografiu o tri roky;

29.  vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby sa prioritne zasadzovali v prospech konkrétnych opatrení, ktoré uskutočňuje Rada pre ľudské práva v záujme ukončenia porušovania ľudských práv s dosahom na civilné obyvateľstvo, najmä na ženy a deti vo vojne a násilných konfliktoch; žiada, aby sa prioritne prijali opatrenia, ktorými sa ukončí nábor detských vojakov a zaručí sa ich ochrana;

30.  vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že na konferencii Rady pre ľudské práva v roku 2016 sa nebude diskutovať o otázkach súvisiacich s právami LGBTI; odsudzuje násilie a diskrimináciu, ktorým sú osoby LGBTI vystavené na celom svete; odsudzuje najmä nútenú sterilizáciu transrodových osôb, ktorá sa naďalej vykonáva v určitých štátoch, a to aj v štátoch Únie, a vyzýva na okamžité ukončenie takéhoto porušovania ľudských práv; vyzýva krajiny celého sveta, aby zvážili prostriedky prispôsobenia svojho rodinného práva meniacim sa formám dnešnej rodiny vrátane možnosti zväzku a adopcie pre osoby rovnakého pohlavia; zdôrazňuje, že lesbičky často trpia mnohonásobnou diskrimináciou (jednak ako ženy, jednak ako lesbičky) a že opatrenia v prospech rovnosti pre LGBTI je nutné vykonávať súbežne s opatreniami podporujúcimi rovnosť žien a dievčat s cieľom dosiahnuť rovnosť a nediskrimináciu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že narastá počet zákonov, postupov a aktov násilia, ktoré sú namierené proti osobám na základe ich sexuálnej orientácie a pohlavia; opätovne potvrdzuje, že podporuje pokračovanie činnosti vysokého komisára pre ľudské práva, ktorej cieľom je podporovať a chrániť možnosť osôb LGBTI uplatňovať všetky ľudské práva, najmä prostredníctvom vyhlásení, správ a kampane „Sloboda a rovnosť“; nabáda vysokého komisára OSN, aby pokračoval v boji proti diskriminačným zákonom a praktikám;

 

Ľudské práva a migrácia

 

31.  odsudzuje vplyv politík externalizácie hraníc Európskej únie, ktoré sa prejavujú zvýšenou ochotou ľudí, ktorí sa snažia nájsť bezpečie v Európe, riskovať, čoho následkom je zvýšenie počtu úmrtí osôb na mori aj na zemi pri ceste do Európy; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad úmrtím alebo zmiznutím viac ako 25 000 osôb, ku ktorému doteraz došlo v Stredozemnom mori, pričom k najmenej 3 771 prípadom došlo v roku 2015, čím sa podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu z Európy stala najnebezpečnejšia migračná trasa na svete;

32.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Európska únia v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami založila celú svoju migračnú politiku vrátane kontroly hraníc na konzistentnom a harmonizovanom prístupe založenom na ľudských právach; v tejto súvislosti odsudzuje „chartúmsky proces“, ktorého súčasťou je spolupráca v oblasti „riadenia migrácie“, najmä s eritrejským a sudánskym režimom; opätovne vyzýva členské štáty Európskej únie, aby zaviedli doložky o demokracii a ľudských právach do všetkých medzinárodných dohôd bez ohľadu na ich charakter a aby zaručili dodržiavanie ľudských práv vo svojich vnútorných a vonkajších politikách, bez čoho by bolo postavenie Európskej únie v rámci Rady pre ľudské práva a v ktoromkoľvek inom medzinárodnom kontexte, kde sa rieši otázka ľudských práv, oslabené;

33.  žiada delegáciu Európskej únie a jej členské štáty, aby vyvinuli tlak na medzinárodné spoločenstvo s cieľom vytvoriť legálne a bezpečné cesty pre migrantov a žiadateľov o azyl, najmä pomocou udeľovania humanitárnych víz a zabezpečovania miest na presídlenie; nalieha na členské štáty Únie, aby konali v tomto zmysle;

 

Ľudské práva a životné prostredie

 

34.  +za mimoriadne dôležitý považuje aj bod týkajúci sa ľudských práv a životného prostredia a domnieva sa, že tento bod je vzhľadom na svoju podstatu úzko spojený s právami národov voľne nakladať s vlastnými prírodnými zdrojmi, pôdou a udržateľným environmentálnym systémom; domnieva sa preto, že je veľmi dôležité, aby všetci ratifikovali a vykonávali Kjótsky protokol, ako aj ostatné medzinárodné dohovory, ktoré umožňujú skutočné uplatňovanie týchto práv;

35.  zastáva názor vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ktorý klimatickú zmenu zapríčinenú ľuďmi porovnáva s činom pyromana, ktorý páli svoj vlastný dom; domnieva sa, že dohody uzatvorené na konferencii COP21 v Paríži sú stále nedostatočné, ak chceme skoncovať so zmenou klímy a zaručiť národom sociálne a environmentálne práva; žiada delegáciu Únie a zástupcov členských štátov, aby v rámci Rady pre ľudské práva podporili návrh vytvoriť medzinárodný súd pre environmentálne justíciu pod záštitou OSN a aby pracovali na vytvorení záväzného právneho nástroja s cieľom postihovať najviac znečisťujúce štáty a podniky;

36.  poukazuje na to, že v roku 2014 bolo vysídlených 17,5 milióna osôb v dôsledku katastrof spojených s klímou; poukazuje na to, že toto vysídľovanie sa týka najmä južných regiónov, ktoré sú najviac vystavené vplyvom zmeny klímy; poukazuje na to, že k 85 % týchto vysídlení dochádza v rozvojových krajinách, najmä v rámci jednej krajiny alebo medziregionálne; poukazuje na to, že členské štáty EÚ sa v rámci miléniových rozvojových cieľov zaviazali vyčleniť 0,7 % svojho HNP na financovanie rozvojovej pomoci; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé štáty Únie nedosiahli cieľ vyčleniť 0,7 % HND a že niektoré krajiny svoj podiel na rozvojovej pomoci znížili; vyjadruje poľutovanie nad poklesom účasti členských štátov v programoch potravinovej pomoci; žiada, aby sa pomoc Únie a členských štátov vykonávala formou darov, a nie pôžičiek, aby sa nezhoršovalo dlhové zaťaženie; nalieha, aby sa rozvojová pomoc nestala nástrojom uzatvárania a kontroly hraníc alebo záruky readmisie migrantov;

37.  zdôrazňuje, že podľa odhadov OSN dôjde do roku 2050 k vysídleniu 200 miliónov osôb z dôvodov zmeny klímy; zdôrazňuje nevyhnutnosť globálneho prístupu, ktorý umožní riešiť problémy klimatických zmien, chudoby, vykorisťovania a prístupu k zdrojom a takisto zaberania pôdy a bohatstva nadnárodných spoločností a ktorý umožní rozvoj a prístup obyvateľstva k základným statkom, právam a službám; žiada delegáciu Únie v Rade pre ľudské práva a zástupcov členských štátov, aby sa aktívne zúčastnili diskusie o termíne „klimatický utečenec“ s cieľom vypracovať právne záväznú definíciu v rámci medzinárodného práva;

 

Práva národov na sebaurčenie a situácie v oblasti ľudských práv, ktoré si vyžadujú pozornosť Rady pre ľudské práva

 

38.  opätovne zdôrazňuje nescudziteľné právo národov na sebaurčenie a na rozhodnutie o vlastnom politickom, hospodárskom a sociálnom smerovaní bez vonkajších zásahov; vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby pri príležitosti zasadnutia Rady pre ľudské práva rázne presadzovali toto právo namiesto súčasných politík; okrem toho odsudzuje uloženie sankcií Európskej únie a Spojených štátov amerických voči tretím krajinám s cieľom chrániť geopolitické a hospodárske záujmy nezávisle od humanitárnej situácie;

39.  znovu vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou obhajcov, aktivistov, organizácií, inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, ako aj novinárov, ktorá sa prejavuje rôznymi spôsobmi a na rôznych úrovniach všade na svete, a to aj v Európskej únii;

40.  zdôrazňuje význam dodržiavania základných práv domorodého a kmeňového obyvateľstva, ako sú stanovené v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 169;

41.  vyjadruje svoje veľké znepokojenie nad zhoršujúcou sa humanitárnou a bezpečnostnou situáciou v Sýrii následkom okupácie významnej časti územia organizáciou takzvaného „Islamského štátu“; dôrazne odsudzuje systematické porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú teroristické organizácie; vyjadruje svoje veľké znepokojenie aj nad porušovaním ľudských práv, ktorého sa dopúšťa sýrsky režim, najmä nad zasahovaním do slobody prejavu, nad svojvoľným zadržiavaním a represiami voči obhajcom ľudských práv; zdôrazňuje, že tento konflikt posilnilo obchodovanie so zbraňami a dodávky zbraní; dôrazne odsudzuje najrôznejšie zásahy západných krajín za posledné roky, ktoré mali dramatické následky v radikalizácii jednotlivcov, najmä na Strednom východe a v krajinách južného susedstva; dôrazne odsudzuje priamu alebo nepriamu podporu, ktorú teroristickým skupinám poskytli a naďalej poskytujú Spojené štáty, Európska únia, NATO a monarchie v Perzskom zálive; víta úsilie v prospech politického dialógu pod záštitou OSN s cieľom nájsť východisko z politickej krízy v tejto krajine a zdôrazňuje, že aby bol tento dialóg účinný, musí zahŕňať aj členov mierovej opozície sýrskeho režimu;

42.  konštatuje, že situácia v oblasti ľudských práv v Iráne je naďalej znepokojivá; odsudzuje represívne opatrenia voči pokojným demonštrantom a disidentom (vrátane študentov, akademikov, obhajcov ľudských práv), aktivistom za práva žien, právnikom, novinárom, bloggerom a duchovným predstaviteľom, ktoré sú v tejto krajine bežným javom; zdôrazňuje prvoradú úlohu, ktorú musí v záujme zaručenia mieru zohrávať medzinárodné spoločenstvo; vyjadruje znepokojenie nad počtom politických väzňov a väzňov svedomia, stále vysokým počtom popráv vrátane popráv maloletých, mučením, nespravodlivými súdnymi procesmi a prehnanými sumami požadovanými ako kaucia a závažným obmedzovaním slobody informácií, vyjadrovania, zhromažďovania, náboženského vyznania, vzdelávania a pohybu;

43.  víta slobodné voľby, ktoré sa konali 8. novembra 2015 v Mjanmarsku/Barme a predstavujú významný krok pri budovaní demokracie v tejto krajine; zostáva však znepokojený ústavným rámcom pre tieto voľby, podľa ktorého je 25 % kresiel v parlamente vyhradených pre predstaviteľov armády; uznáva pokrok, ktorý bol do tejto chvíle dosiahnutý v oblasti ľudských práv, a zdôrazňuje niekoľko pretrvávajúcich nedostatkov vrátane práv menšín a slobody prejavu, združovania a mierového zhromažďovania; odsudzuje diskrimináciu rohingského obyvateľstva, ktorú zhoršuje skutočnosť, že toto spoločenstvo nemá právne postavenie a že rastie počet nenávistných prejavov voči osobám, ktoré nie sú budhistického vyznania; požaduje hĺbkové, transparentné a nezávislé vyšetrenie všetkých prípadov porušovania ľudských práv rohingských obyvateľov a domnieva sa, že štyri právne predpisy prijaté parlamentom v roku 2015 zamerané na „ochranu rasy a náboženstva“ obsahujú diskriminačné aspekty, pokiaľ ide o rod; opakuje svoju požiadavku, aby bolo Úradu vysokého komisára pre ľudské práva povolené zriadiť v krajine zastúpenie;

44.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie v súvislosti so zisteniami týkajúcimi sa situácie v oblasti ľudských práv na Ukrajine, ktoré obsahovala správa Úradu vysokého komisára pre ľudské práva; odsudzuje pokračujúce porušovanie medzinárodných a ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú všetky strany vojnového konfliktu vo východnej časti krajiny, vrátane násilného miznutia, svojvoľného zadržiavania, mučenia a zlého zaobchádzania s osobami podozrivými z narušovania územnej celistvosti, terorizmu alebo z podpory „Doneckej ľudovej republiky“ a „Luhanskej ľudovej republiky“; vyjadruje svoje hlboké znepokojenie v súvislosti s vysokou mierou beztrestnosti príslušníkov polície a bezpečnostných zložiek; jednoznačne odsudzuje zákaz Komunistickej strany Ukrajiny, ktorý vydal okresný správny súd v Kyjeve; yjadřuje svoje hlboké znepokojenie nad útokmi namierenými proti slobode vyjadrovania a demokratickým politickým stranám na Ukrajine; žiada, aby delegácia Európskej únie v Rade OSN pre ľudské práva aj zastúpenia členských štátov jednoznačne odsúdili tento vážny útok na demokraciu v tejto krajine; vyjadruje obavy v súvislosti so sociálnou situáciou na Ukrajine, kde podľa ukrajinského ministerstva pre sociálne veci upadlo v dôsledku existujúcej politiky vlády 20 až 25 % domácností do chudoby;

 

45.  je hlboko znepokojený v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom v Južnom Sudáne; vyzýva na okamžité prímerie medzi obomi stranami konfliktu a vyjadruje podporu neutrálnej mediácii, ktorá umožní dosiahnuť čo najskôr dohodu; žiada, aby sa civilnému obyvateľstvu, ktoré sa ocitlo v bojoch a uteká z regiónu, poskytovala väčšia humanitárna pomoc; požaduje, aby Únia a jej členské štáty pri otvorení svojich hraníc osobám, ktoré utekajú pred konfliktom, dodržiavali zásadu nenavracania a otvorili svoje hranice utekajúcim pred krízou v Južnom Sudáne; ďalej požaduje, aby medzinárodné spoločenstvo prijalo opatrenia s cieľom ukončiť všetky dodávky zbraní a vojenského vybavenia Južnému Sudánu a aby bol ukončený akýkoľvek vývoz zbraní do tohto regiónu;

46.  je vysoko znepokojený kritickou situáciou, v ktorej sa nachádza Stredoafrická republika od roku 2003; vyjadruje sústrasť rodinám obetí konfliktov; opakovane podporuje nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Stredoafrickej republiky; opakuje svoju podporu uzavretiu prímeria na základe zmluvy z Brazzaville, uskutočneniu procesu odzbrojenia, demobilizácie a zmierenia, tomu, aby budúce legislatívne a prezidentské voľby boli pluralitné a demokratické, a konkrétnym opatreniam zameraným na ochranu ľudských práv; pripomína význam práva národov na sebaurčenie bez akýchkoľvek vonkajších zásahov; požaduje rýchle stiahnutie francúzskych jednotiek zo Stredoafrickej republiky a uzavretie stálych zahraničných vojenských základní na jej území; vyzýva na posilnenú kontrolu jednotiek OSN a na dôkladné, nestranné a transparentné vyšetrenie údajného zneužívania alebo spáchaných trestných činov; je veľmi znepokojený snahami medzinárodných podnikov v Stredoafrickej republike, najmä podnikov pôsobiacich v oblasti ťažby drahokamov a dreva; pripomína nescudziteľné právo občanov nakladať so svojimi prírodnými zdrojmi a povinnosť podnikov dodržiavať medzinárodné právo; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa Únia a jej členské štáty plne zapojili do práce OSN zameranej na vytvorenie donucovacieho nástroja zameraného na podniky, ktoré nerešpektujú ľudské práva, a to predovšetkým v rámci Rady pre ľudské práva;

47.  víta, že na 31. zasadnutí Rady pre ľudské práva sa Haiti venovala osobitná pozornosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že humanitárna situácia v krajine je naďalej dramatická a že škody spôsobené hurikánmi v roku 2010 ešte stále neboli napravené; zdôrazňuje, že extrémna chudoba krajiny znásobila ničivé účinky prírodných katastrof a viedla k vzniku najhoršej humanitárnej krízy za posledné desaťročia; znovu odsudzuje dlh a obrovské záväzky dlhovej služby, ktoré krajine vznikli pričinením Francúzska a medzinárodných inštitúcií (v prvom rade Medzinárodného menového fondu) a ktoré sú zodpovedné za zaostalosť krajiny; víta medzinárodnú solidaritu v súvislosti s poskytnutím pomoci Haiti, najmä regionálnu solidaritu, a to predovšetkým : najmä vyslanie lekárov a špecializovaných pracovníkov z Kuby, ktorí ošetrili desiatky tisíc osôb ohrozených cholerou, finančnú podporu poskytnutú prostredníctvom humanitárneho fondu krajín združenia ALBA pre Haiti, pokračovanie energetickej podpory pomocou projektu Petrocaribe a vytvorenie osobitného plánu pre priame zásobovanie palivom pre vozidlá humanitárnej pomoci, poľnohospodárske iniciatívy zamerané na zásobovanie potravinami a výrobné plány, ako aj a zalesňovaciu kampaň; žiada, aby sa začalo vyšetrovanie v súvislosti so skutočnosťou, že určitá časť pomoci, najmä z Európskej únie, sa pravdepodobne nikdy nedostala na Haiti, a aby sa vyšetrila účinnosť siete na distribúciu pomoci; žiada tiež, aby sa vypracovala bilancia pomoci, ktorá bola skutočne poskytnutá;

 

48.  zdôrazňuje význam, ktorý majú diskusie v rámci Rady pre ľudské práva týkajúce sa situácie v Burundi; vyjadruje veľké znepokojenie nad situáciou v tejto krajine a zdôrazňuje, že táto situácia môže mať pre celý región dramatické následky; požaduje, aby bol dodržiavaný Pakt bezpečnosti, stability a rozvoja oblasti Veľkých jazier a protokol o neútočení a vzájomnej obrane; domnieva sa, že súčasnú krízu možno vyriešiť len cestou politického dialógu na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a v žiadnom prípade ju nemožno použiť ako zámienku na ďalší vojenský zásah v regióne; domnieva sa, že problémy v Burundi sa budú dať vyriešiť len dohľadom nad zabezpečovaním rovnakých práv pre všetkých občanov, riešením problémov vyplývajúcich z držby úrodnej poľnohospodárskej pôdy, nezamestnanosti a chudoby, bojom proti korupcii, chudobe, nerovnostiam a prejavom diskriminácie, ako aj rozvíjaním sociálnych, politických a hospodárskych reforiem, ktorých cieľom je vybudovať slobodný, demokratický a stabilný štát;

49.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že situácia v Latinskej Amerike, najmä v Hondurase a Paraguaji, nebola zaradená do tejto diskusie; žiada, aby sa skutočne sledovala situácia v oblasti ľudských práv v Hondurase a Paraguaji po štátnych prevratoch a urobilo sa všetko pre obnovu demokracie a právneho štátu v tejto krajine; vyzýva delegáciu Európskej únie a delegácie členských štátov, aby sa usilovali o dosiahnutie odsúdenia štátnych prevratov, neuznali de facto vlády a požadovali postavenie vinníkov pred súd; rovnako žiada, aby sa vyšetrili pokusy o štátny prevrat a destabilizáciu v iných krajinách Latinskej Ameriky (napríklad v Ekvádore alebo vo Venezuele) a aby sa stanovila zodpovednosť všetkých zúčastnených vrátane tretích krajín;

50.  vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že otázka ľudských práv v Mexiku nie je na programe tohto zasadnutia, hoci čoraz častejšie dochádza k zmiznutiam a mimosúdnym popravám, a to aj v prípade mnohých žien, a bola preukázaná zodpovednosť orgánov; vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti s beztrestnosťou v Mexiku, kde zmizlo viac ako 22 000 ľudí, viac ako polovica z nich v posledných rokoch, pričom však 98 % trestných činov nebolo potrestaných; odsudzuje kriminalizáciu študentov, novinárov, sociálnych aktivistov, vodcov roľníkov a predstaviteľov odborov v krajine vrátane zmiznutí a vrážd, ako aj represálie proti nim; žiada delegácie Únie a členských štátov, aby na 31. zasadnutí Rady pre ľudské práva podporili požiadavky MVO, ktorých cieľom je dosiahnuť, aby úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu a trestný tribunál v Haagu venovali osobitnú pozornosť trestným činom spáchaným v Mexiku a aby v prípade potreby začali medzinárodné vyšetrovanie;

51.  vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že otázka ľudských práv v Turecku nebola zaradená do programu; vyjadruje osobitné znepokojenie nad zhoršením stavu demokracie v tejto krajine a nad zvýšením represálií namiereným proti zástancom demokracie, voleným zástupcom a politickým aktivistom, odborárom, novinárom, obhajcom ľudských práv a umelcom; konštatuje, že tieto represie sú namierené predovšetkým voči Kurdom a že turecká vláda vedie skutočnú vojenskú ofenzívu nielen voči politickým predstaviteľom, ale aj voči civilnému obyvateľstvu; vyzýva delegáciu Únie na zabezpečenie toho, aby sa táto diskusia začala počas 31. zasadnutia Rady pre ľudské práva a aby sa výslovne podporilo opätovné začatie diskusií o mierovom procese;

52.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby bola v rámci jedného zo zasadnutí Rady pre ľudské práva v roku 2016 prerokovaná otázka Džibutska, kde silnejú represie voči politickým aktivistom a aktivistom rôznych združení a v období októbra až decembra 2015 bolo svojvoľne zatknutých viac ako 300 osôb; naliehavo vyzýva delegáciu Únie a jej členských štátov, aby požadovala okamžité ukončenie represií a prepustenie všetkých politických väzňov, najmä toho, ktorý je z nich väznený najdlhšie, t. j. Mohameda Ahmeda nazývaného Jabha, a Omara Ali Ewada, zakladajúceho člena Džibutskej ligy pre ľudské práva (LDDH), a požaduje, aby sa pod záštitou OSN začalo medzinárodné vyšetrovanie masakrov v štvrti Buldhuqo (december 2015) a Arhiba (december 1991) a ďalších hromadných zločinov v tejto krajine, aby tak boli osoby zodpovedné za tieto činy stíhané a postavené pred súd;

53.  víta osobitnú pozornosť, ktorú Rada pre ľudské práva venuje v posledných rokoch situácii v oblasti ľudských práv v Palestíne a na iných okupovaných arabských územiach, najmä pokiaľ ide o právo palestínskeho ľudu na sebaurčenie, ako aj zriadenie nezávislého a udržateľného štátu pozdĺž hraníc z roku 1967; dôrazne nabáda delegáciu Únie, aby odsúdila akúkoľvek formu kolonializmu, najmä v Palestíne, a to na Západnom brehu Jordánu, ako aj vo východnom Jeruzaleme, kde neustále narastá; ďalej odsudzuje násilie osadníkov namierené proti palestínskemu obyvateľstvu, predovšetkým v Hebrone, a plány na nútené presídľovanie beduínov;

 

54.  pripomína význam správy OSN o situácii ľudských práv na palestínskych územiach, ktorá odsudzuje skutočnosť, že „izraelská politika na Západnom brehu Jordánu a v pásme Gazy má rysy apartheidu, a to vzhľadom na sústavné utláčanie palestínskeho obyvateľstva a faktické vyvlastňovanie jeho pôdy“; odsudzuje porušovanie základných práv Palestínčanov izraelskými ozbrojenými silami a etnické čistky vo východnom Jeruzaleme a snahu izraelských orgánov judaizovať Jeruzalem s cieľom prevziať nad ním kontrolu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Izrael stále nepovolil osobitnému spravodajcovi OSN prístup na okupované palestínske územia, v dôsledku čoho v januári 2016 rezignoval tento spravodajca na svoju funkciu, a žiada delegáciu Únie v Rade pre ľudské práva a zástupcov členských štátov, aby na izraelské orgány vyvíjali nátlak, aby sa mohol naplniť mandát OSN;

 

55.  odsudzuje situáciu palestínskych väzňov v izraelských väzniciach; žiada Izraelský štát, aby okamžite ukončil hromadné zadržiavanie, ktoré v roku 2015 dokonca ešte vzrástlo, v rámci ktorého bolo uväznených viac ako 6 000 osôb, z ktorých nezanedbateľnú časť tvorili maloletí; ďalej odsudzuje mimosúdne popravy, administratívne zadržiavanie, premiestňovanie politických väzňov mimo okupované územia, čo znemožňuje návštevy ich rodín, zlé zaobchádzanie, mučenie a nútené prijímanie potravy a odmietanie zodpovedajúcej a vhodné lekárskej starostlivosti, čo sú činy, ktoré predstavujú zjavné porušovanie medzinárodného práva; opätovne pripomína, že odsudzuje všetky formy mučenia a zlého zaobchádzania; žiada Izrael, aby okamžite zaručil, že bude dodržiavať dohovor OSN proti mučeniu, ktorého je zmluvnou stranou; odsudzuje zadržiavanie detí a zlé zaobchádzanie s nimi a žiada okamžité prepustenie uväznených detí a žien; odsudzuje skutočnosť, že prípadmi detí sa zaoberajú izraelské súdy; požaduje okamžité prepustenie väznených palestínskych poslancov, predovšetkým Khaledy Jarrarovej a Marouana Barghoutiho;

56.  je veľmi znepokojený v súvislosti s obmedzeniami v oblasti občianskych a politických slobôd v Izraeli, najmä pokiaľ ide o rôzne zákony vzťahujúce sa na mimovládne organizácie, ktoré narušujú slobodu združovania, zhromažďovania a organizovania; ďalej odsudzuje silnú diskrimináciu menšín v tejto krajine, predovšetkým „arabskej“ menšiny;

57.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že otázka Západnej Sahary nie je zaradená do programu zasadnutia Rady pre ľudské práva v roku 2016; znovu zdôrazňuje, že konflikt v Západnej Sahare je otázkou dekolonizácie a že Marocké kráľovstvo nemá podľa medzinárodného práva nad Západnou Saharou zvrchovanú moc, ale je okupačnou mocnosťou; odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv západosaharského ľudu; vyzýva na ochranu základných práv ľudu Západnej Sahary vrátane slobody združovania, slobody prejavu a práva na demonštrácie; opätovne vyzýva Španielsko, aby prijalo žiadosť o politický azyl mladého Západosaharčana, Hassana Aalia, ktorý bol odsúdený na doživotný trest odňatia slobody; zdôrazňuje, že je potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo monitorovalo situáciu v oblasti ľudských práv v Západnej Sahare; žiada Maroko a Front Polisario, aby pokračovali v rokovaniach o mierovom a dlhodobom riešení konfliktu v Západnej Sahare, a opäť potvrdzuje právo saharského ľudu na sebaurčenie, o ktorom sa má rozhodnúť v demokratickom referende, v súlade s rezolúciami OSN č. 34/37 a 35/19;

 

 

°

° °

 

 

58.  poveruje svoju delegáciu na 31., 32. a 33. zasadnutí Rady pre ľudské práva, aby informovala o stanoviskách vyjadrených v tomto uznesení; vyzýva delegáciu, aby po skončení svojej misie podala správu podvýboru pre ľudské práva, a považuje za vhodné, aby Európsky parlament ďalej vysielal delegácie na zasadnutia Rady pre ľudské práva;

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a pracovnej skupine EÚ – OSN zriadenej Výborom pre zahraničné veci.