Dokument na schôdzu
14.1.2016
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o podpore mierového procesu v Kolumbii
( 2015/3033(RSP) )
Ramón Jáuregui Atondo, José Blanco López, Norica Nicolai, Monika Flašíková Beňová, Karoline Graswander-Hainz, Enrique Guerrero Salom, Richard Howitt, Jude Kirton-Darling, Javi López, Marlene Mizzi, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Elena Valenciano, Carlos Zorrinho
v mene skupiny S&D
Uznesenie Európskeho parlamentu o podpore mierového procesu v Kolumbii
( 2015/3033(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na početné uznesenia o situácii v oblasti ľudských práv v Kolumbii vrátane uznesení z 18. apríla 1996, 12. júna 1997, 12. marca a 14. mája 1998, 11. marca 1999 a 7. septembra 2000,
– so zreteľom na predošlé uznesenia o situácii v Kolumbii vrátane uznesení zo 14. marca a 24. októbra 1996, 18. septembra 1997 a 14. januára 1999,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2001 o pláne pre Kolumbiu a podpore mierového procesu v Kolumbii, ako aj na svoje uznesenia zo 4. októbra 2001 a 14. marca 2002 o Kolumbii,
– so zreteľom na osobitné väzby, ktoré spájajú EÚ s Kolumbiou, najmä na viacstrannú obchodnú dohodu medzi Kolumbiou a Peru a EÚ a jej členskými štátmi podpísanú 26. júla 2012 v Bruseli,
– so zreteľom na spoločné oznámenie č. 60 o dohode o vytvorení špeciálneho súdu pre mier, ktorá bola podpísaná v Havane 23. septembra 2015,
– so zreteľom na spoločný návrh dohody o obetiach konfliktu dosiahnutý v Havane 15. decembra 2015,
– so zreteľom na odsek 44 správy Delegácie EP pri Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení (EuroLat) adresovanej druhému samitu Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC) a EÚ v Bruseli o zastavení vnútorného konfliktu medzi kolumbijskou vládou a FARC,
– so zreteľom na Bruselskú deklaráciu prijatú na druhom samite EÚ – CELAC 11. júna 2015,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Federicy Mogheriniovej o dohode o prechodnej súdnej moci v Kolumbii z 24. septembra 2015, ako aj na jej vyhlásenie z 1. októbra, na základe ktorého bol Eamon Gilmore vymenovaný za osobitného zástupcu Únie pre mierový proces v Kolumbii,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže EÚ a Kolumbia od roku 2013 rozvíjajú úzku hospodársku a obchodnú spoluprácu na základe obchodnej dohody medzi Kolumbiou a Peru a EÚ a jej členskými štátmi, ktorej cieľom nie je len posilniť hospodárske vzťahy medzi stranami, ale tiež vytvárať združenia, ktoré pôjdu nad rámec jednoduchej obchodnej výmeny a posilnia mier, demokraciu a blaho občanov;
B. keďže z tejto dohody vyplýva požiadavka na odstránenie vízovej povinnosti pre občanov Kolumbie vstupujúcich do EÚ, čo bolo potvrdené aj na druhom samite EÚ – CELAC v júni 2015;
C. keďže tieto úzke vzťahy zasahujú aj do oblastí medzinárodnej spolupráce na významných spoločných problémoch, ako je napríklad boj za mier a proti terorizmu, pričom je veľmi pozoruhodné, že od podpísania rámcovej dohody medzi EÚ a Kolumbiou o účasti na operáciách krízového riadenia EÚ v roku 2014 spolupracujú kolumbijské vojenské zložky s európskymi na medzinárodných mierových operáciách pod záštitou OSN;
D. keďže v kubánskej Havane bol podpísaný dokument „Všeobecná dohoda o ukončení konfliktu a budovaní stabilného a trvalého mieru“, na základe ktorej bolo 26. augusta 2012 vytvorené predsedníctvo pre rozhovory medzi kolumbijskou vládou a FARC, čím sa splnilo želanie kolumbijského obyvateľstva žiť v mieri a najmä sa uznalo, že budovanie mieru je záležitosťou všetkých obyvateľov, že štát musí podporovať ľudské práva na celom území a že hospodársky a sociálny rozvoj so zabezpečením rovnosti je zárukou mieru, pričom zároveň je nevyhnutnou podmienkou pre inkluzívny a udržateľný rast krajiny;
E. keďže počas rôznych fáz dosiahli strany rokujúce v Havane dohody o novom kolumbijskom vidieku a komplexnej reforme vidieka, o politickej účasti a demokratickej transparentnosti v záujme budovania mieru a o riešení problému nezákonných drog;
F. keďže 23. septembra 2015 kolumbijská vláda a FARC oznámili uzatvorenie dohody o vytvorení špeciálneho súdu pre mier, ktorý bude riešiť práva obetí a prispeje k vytvoreniu stabilného a trvalého mieru, pričom na tento účel sa strany dohodli na vytvorení komplexného systému pravdy, spravodlivosti, odškodnenia a neopakovania situácie, čoho súčasťou je aj zriadenie Výboru pre objasnenie pravdy, spolužitie a neopakovanie situácie, ako aj dohody o odškodnení obetí;
G. keďže dosiahnutím spomínanej dohody o tzv. prechodnej súdnej moci rokujúce strany urobili definitívny krok k mieru, ktorý sa zdá byť zároveň nezvratný, keďže obe strany majú na dosiahnutie mieru maximálne šesť mesiacov a konečným dátumom je 23. marec 2016;
H. keďže 15. decembra 2015 kolumbijská vláda a FARC oznámili uzatvorenie dohody o obetiach konfliktu s názvom „Komplexný systém pravdy, spravodlivosti, odškodnenia a neopakovania situácie“, ktorý zahŕňa aj vytvorenie špeciálneho súdu pre mier a kompromisnú dohodu o ľudských právach; keďže sa na základe tejto dohody sa zriaďuje Výbor pre objasňovanie pravdy, spolužitie a neopakovanie situácie a špeciálny útvar pre hľadanie osôb, ktoré zmizli v súvislosti s konfliktom;
I. keďže táto dohoda je základným krokom smerom k budovaniu stabilného a trvalého mieru, pričom uznáva všetky obete konfliktu nielen ako obete, ale a predovšetkým z hľadiska toho, že ide o občanov s právami, najmä právom podieľať sa na objasňovaní pravdy a dostať odškodnenie za ujmy, ktoré im vznikli z dôvodu konfliktu;
J. keďže zriadením špeciálneho súdu pre mier sa reaguje na potrebu vytvoriť špeciálny súdny systém v súlade s medzinárodným právom, ktorý bude trestať osoby zodpovedné za násilné zločiny a odškodňovať obete, pričom súčasne uľahčí zloženie zbraní;
K. keďže kolumbijská vláda, jej zákonodarný zbor a kolumbijský ľud majú zvrchované právo určiť povahu tohto špeciálneho súdu pre mier a keďže spomínaný súd bude mať súdne rady a tribunál pre mier, ktorého zásadnou úlohou bude ukončiť beztrestnosť, nastoliť pravdu a stíhať a trestať páchateľov trestných činov páchaných počas konfliktu, najmä tých najhorších a najtypickejších, pričom má zaručiť, aby sa situácia nemohla zopakovať a navyše má prispieť k odškodneniu obetí;
L. keďže tento špeciálny súd:
– uznáva potrebu odsúdiť páchateľov trestných činov spáchaných počas konfliktu aj v prípade, že priznali svoju zodpovednosť;
– zabezpečí odlišný režim uväznenia v závislosti od skorého alebo neskorého priznania alebo nepriznania zodpovednosti za tieto závažné trestné činy, pričom v prípade odsúdenia sa tresty budú pohybovať v rozmedzí od 5 do 8 rokov, prípadne 20 rokov, a v závislosti od prijatia zodpovednosti sa budú líšiť aj miesta a podmienky výkonu trestu odňatia slobody;
– zabezpečí, že po ukončení násilia kolumbijský štát udelí čo najväčšiu možnú amnestiu osobám uväzneným z politických a podobných dôvodov v súlade s medzinárodným humanitárnym právom, pričom zabezpečí, aby amnestiu nemohli dostať páchatelia zločinov proti ľudskosti, genocídy, ťažkých vojnových zločinov, ako aj iných ťažkých zločinov, ako je držanie rukojemníkov, mučenie, nútené presídlenie, násilné zmiznutia, mimosúdne popravy a sexuálne násilie;
M. keďže dosiahnutie stabilného a trvalého mieru v Kolumbii prostredníctvom ukončenia vnútorného vojenského konfliktu trvajúceho viac ako 50 rokov, ktorý má za následok milióny obetí, je prioritou predovšetkým pre Kolumbiu, ale aj pre Európsku úniu a medzinárodné spoločenstvo, o čom svedčia mnohé vyhlásenia podporujúce mierový proces z rôznych krajín a regionálnych i medzinárodných organizácií vrátane samotnej Európskej únie;
1. s uspokojením víta dohodu o vytvorení špeciálneho súdu pre mier, ktorý vhodne vyrieši zásadnú a najproblematickejšiu záležitosť rokovaní, a víta spoločné rozhodnutie o vyčlenení šiestich mesiacov na podpísanie definitívnej mierovej dohody do 23. marca 2016;
2. rovnako s uspokojením berie na vedomie dosiahnutú dohodu o odseku 5 (Obete) programu všeobecnej dohody medzi kolumbijskou vládou a Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC) z 15. decembra 2015, ktorej súčasťou je vytvorenie Výboru pre objasňovanie pravdy, spolužitie a neopakovanie situácie, ako aj vytvorenie špeciálneho útvaru pre hľadanie osôb, ktoré zmizli v súvislosti s konfliktom, a tiež zriadenie špeciálneho súdu pre mier a prijatie špecifických opatrení v oblasti odškodnenia;
3. uznáva, že táto dohoda je v histórii rokovaní a ozbrojených konfliktov jedinečná, keďže je zameraná na obete a jej prioritami sú pravda, spravodlivosť, odškodnenie a neopakovanie situácie, v dôsledku čoho je to dohoda o spravodlivosti a bez beztrestnosti;
4. nazdáva sa, že podpísanie najnovšej dohody o obetiach, ako aj potvrdenie ďalších dohôd, ktoré sa dosiahli už skôr, o komplexnej reforme vidieka, politickej účasti a demokratickej transparentnosti v záujme budovania mieru a o riešení problému nezákonných drog predstavujú rozhodujúce kroky smerujúce k dosiahnutiu definitívnej dohody o mieri, ktorú podporuje kolumbijská spoločnosť a ktorá umožní nastoliť stabilný a trvalý mier, ukončí viac než polstoročie trvajúci vnútorný ozbrojený konflikt a najmä zohľadní právo obetí konfliktu na úplné, skutočné a spravodlivé odškodnenie za fyzické, morálne a materiálne ujmy;
5. vyzýva, aby sa prebiehajúci proces rozšíril o ELN alebo aby sa prípadne spustil súbežný proces rokovaní s podobnými podmienkami a lehotami;
6. dúfa, že rokovania sa ukončia čo najskôr a v každom prípade do šiestich mesiacov odo dňa 23. septembra stanoveného v Havane tak, aby bol 23. marec 2016 definitívnym koncom konfliktu a skutočným míľnikom v modernej histórii Kolumbie;
7. uznáva veľké politické úsilie, realizmus aj vytrvalosť, ktoré preukázali kolumbijská vláda aj FARC pri snahe zblížiť svoje rozdielne postoje a postupne vytvoriť priestor na kompromis, ktorý umožnil pokročiť v rokovaniach smerom k stabilnému a trvalému mieru, ktorý si dôrazne prajú všetci Kolumbijčania, a k zaručeniu neopakovania sa konfliktu;
8. znovu vyhlasuje, že násilie nie je legitímnym spôsobom politického boja, a žiada tých, ktorí sú o tom presvedčení, aby prijali demokraciu so všetkými jej dôsledkami a požiadavkami, pričom prvou z nich je definitívne a navždy sa vzdať zbraní, a aby svoje myšlienky a ciele obhajovali prostredníctvom demokratických pravidiel právneho štátu; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa rešpektovalo právo opozície vykonávať svoje politické aktivity bez systematického prenasledovania, ktoré tu historicky existuje;
9. takisto uznáva dôležitú úlohu, ktorú stále zohrávajú Kuba a Nórsko ako ručiteľské krajiny a Čile a Venezuela ako krajiny asistujúce v mierovom procese, pričom vyjadruje mimoriadne poďakovanie pápežovi Františkovi za jeho morálne vedenie a snahu prispieť k vytúženému mieru v Kolumbii;
10. s uspokojením berie na vedomie rozhodnutie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčky Komisie Federicy Mogheriniovej z 1. októbra 2015 o vymenovaní Eamona Gilmorea, bývalého vicepremiéra a ministra zahraničných vecí a obchodu Írskej republiky, za osobitného zástupcu Únie pre mierový proces v Kolumbii; zaväzuje sa vyvinúť maximálne úsilie o to, aby nový osobitný zástupca čo najskôr dostal potrebné rozpočtové zdroje na úspešné vykonávanie svojho dôležitého poslania; žiada osobitného zástupcu, aby sa spojil s obomi stranami;
11. opakuje svoju pripravenosť poskytnúť všetku možnú pomoc pri uplatňovaní definitívnej mierovej dohody a opakuje svoju výzvu členským štátom Európskej únie, aby vytvorili trustový fond na obdobie po skončení konfliktu; domnieva sa, že tento fond by sa mal spravovať na základe dohody oboch strán a že by k nemu mali mať priamy prístup komunity a organizácie občianskej spoločnosti;
12. víta rozhodnutie o udelení širokej amnestie a milosti za politické zločiny a zločiny súvisiace s konfliktom a vyzýva kolumbijskú vládu, aby prijala štátny zákon, v ktorom jasne vymedzí dosah politických zločinov a v ktorom sa tiež jasne stanovia ostatné bežné trestné činy, ako napríklad obchodovanie s drogami, a ich možné prepojenie s politickými zločinmi; konštatuje, že podľa súčasných kolumbijských právnych predpisov sa za politické zločiny považujú tie, ktoré sú zamerané proti ústavnému režimu, konkrétne rebelantstvo, povstania a protestné zhromaždenia;
13. s uspokojením konštatuje, že v dohode o mieri boli vylúčené všetky možností amnestií a udelenia milosti za zločiny proti ľudskosti, genocídu a vážne vojnové zločiny, a že táto dohoda tak vychádza z medzinárodného trestného a humanitárneho práva a medzinárodných nástrojov a noriem uplatňovaných v oblasti ľudských práv;
14. poukazuje na potrebu zaviesť do praxe účinné systémy, ktoré by umožňovali vyhodnotiť vzťah medzi zločinmi obchodovania s drogami a vojenským konfliktom, pričom treba zabrániť, aby mal špeciálny súd právomoci v oblasti bežných zločinov páchaných mimo ozbrojeného konfliktu;
15. považuje za rozhodujúce, aby tresty ukladané páchateľom zločinov prispievali k cieľu odškodnenia obetí a politického zmierenia, a preto podporuje myšlienku, aby si páchatelia menej závažných trestných činov, ktorí prijali svoju zodpovednosť, mohli svoje tresty odpykávať mimo väzenia v takej forme, že budú prispievať k odškodneniu obetí a že obnovia svoje väzby s komunitou;
16. víta dohodu dosiahnutú medzi stranami, že po podpísaní definitívnej mierovej dohody sa vytvorí Výbor pre objasňovanie pravdy, spolužitie a neopakovanie situácie ako nezávislý a nestranný mimosúdny mechanizmus, ktorý spoločne vypracuje pravdivý opis udalostí, ku ktorým došlo, keďže len na základe skutočného opisu minulosti a prevzatia celej zodpovednosti je možné budovať zmierlivú budúcnosť a zaoberať sa právami všetkých obetí;
17. vyjadruje svoju pevnú podporu prebiehajúcim rokovaniam s cieľom dosiahnuť definitívnu dohodu o zastavení bojov a úplnom ukončení násilia do 23. marca 2016; v tejto súvislosti vyzýva všetky kolumbijské politické sily, aby vyvinuli úsilie o dosiahnutie konsenzu o tejto dohode, aby tak získala maximálnu podporu u občanov a mohla sa stať prvým a najlepším krokom k sociálnemu zmiereniu, ktoré je úplne nevyhnutné na prekonanie toľkých rokov násilia, ktoré viedlo k obrovskému počtu obetí;
18. znovu požaduje, aby kolumbijský politický systém a jeho inštitúcie v celej krajine komplexne a trvalo zaručovali ľudské práva; domnieva sa, že sa musí úplne odstrániť subkultúra násilia v krajine, v ktorej 50 rokov konfliktu viedlo niekedy k nezákonným reakciám a k zvykom a správaniu niektorých štátnych inštitúcií, ktoré nezodpovedajú zásadám právneho štátu a riadnemu dodržiavaniu ľudských práv; v tejto súvislosti požaduje ochranu obhajcov ľudských práv v Kolumbii a od týchto občianskych organizácií žiada lepšiu a zákonnejšiu spoluprácu s cieľom obnoviť mierovú koexistenciu v Kolumbii;
19. víta najnovšie oznámenie kolumbijských armádnych zložiek o tom, že sa chystajú revidovať vojenskú doktrínu Kolumbie s cieľom prispôsobiť ju a pripraviť armádu tak, aby efektívnejšie a pohotovejšie reagovala na nové problémy a úlohy v období po konflikte a aby zároveň slúžila ako záruka mierových dohôd; takisto sa nazdáva, že najnovšie oznámenie FARC o tom, že pozastavia svoje vojenské cvičenia, aby sa mohli v budúcnosti venovať politickému a kultúrnemu vzdelávaniu v rámci procesu smerujúcemu k ukončeniu ozbrojeného konfliktu, je ďalším nádejným a správne smerujúcim krokom;
20. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, rotujúcemu predsedníctvu EÚ, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a vláde a Kongresu Kolumbijskej republiky.