Dokument na schôdzu
20.4.2016
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B8-0361/2016
predložený v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku
o útokoch na nemocnice a školy ako porušovaní medzinárodného humanitárneho práva
( 2016/2662(RSP) )
Cristian Dan Preda, Andrzej Grzyb, Davor Ivo Stier, Anna Záborská
v mene poslaneckého klubu PPE
Uznesenie Európskeho parlamentu o útokoch na nemocnice a školy ako porušovaní medzinárodného humanitárneho práva
( 2016/2662(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a iné nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,
– so zreteľom na ženevské dohovory a ďalšie právne nástroje v oblasti medzinárodného humanitárneho práva (MHP),
– so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 8. decembra 2009 o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,
– so zreteľom na aktualizované usmernenia Európskej únie o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva[1],
– so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN určenú Svetovému humanitárnemu samitu s názvom Jedno ľudstvo, spoločná zodpovednosť z 2. februára 2016,
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1998 (2011) prijatú 12. júla 2011 a na rezolúciu č. 2143 (2014) prijatú 7. marca 2014, v ktorých sa riešia otázky ochrany detí postihnutých ozbrojenými konfliktmi,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/64/290 z 9. júla 2010 o práve na vzdelávanie v núdzových situáciách,
– so zreteľom na vyhlásenie o bezpečných školách z mája 2015, ktoré bolo otvorené na podporu na konferencii o bezpečných školách v Osle zvolanej nórskym ministerstvom zahraničných vecí v máji 2015, a na súvisiace usmernenia na ochranu škôl a univerzít pred používaním na vojenské účely v ozbrojených konfliktoch,
– so zreteľom na Usmernenie o útokoch na školy a nemocnice zamerané na poskytnutie pomoci všetkým, ktorý sú zapojení do monitorovania, podávania správ a obhajovania práv, ktoré 21. mája 2014 vydala osobitná predstaviteľka generálneho tajomníka OSN pre deti a ozbrojené konflikty,
– so zreteľom na uznesenie z 10. decembra 2015 prijaté 32. medzinárodnou konferenciou hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca o posilňovaní dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o humanitárnej situácii v Jemene[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o príprave na Svetový humanitárny samit: výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci[4],
– so zreteľom na otázku Rade o útokoch na nemocnice a školy ako porušovaní medzinárodného humanitárneho práva ( O-000063/2016 - B8-0361/2016 ),
– so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže medzinárodné spoločenstvo sa stalo svedkom rastúceho trendu útokov na nemocnice a školy v ozbrojených konfliktoch počas uplynulých desiatich rokov na celom svete, ako sú útoky, ktoré sa odohrali 2. apríla 2015 v Keni, útoky na tisícky škol v severnej Nigérii v rokoch 2009 až 2015, útoky z 3. októbra 2015 v Kunduze (Afganistan), z 10. januára 2016 v Razahu (Jemen) a z 15. februára 2016 v provincii Idlib na severe Sýrie; keďže útoky v Kunduze sa považujú, za „priamy dôsledok neúmyselného ľudského pochybenia, ktoré ešte viac zhoršili procesné chyby a zlyhania zariadenia“, a začali sa vyšetrovania vedúce k potrestaniu zodpovedných osôb;
B. keďže počet ľudí v núdzi sa od roku 2004 viac ako zdvojnásobil na viac ako 100 miliónov v roku 2015; keďže 250 miliónov ľudí je postihnutých humanitárnymi krízami; keďže počet násilne vysídlených osôb dosiahol svoju najvyššiu úroveň od druhej svetovej vojny s asi 60 miliónmi vysídlených osôb vrátane takmer 40 miliónov vysídlených osôb v rámci ich vlastných krajín; keďže viac ako polovica svetových utečencov sú deti;
C. keďže prvá reakcia v hunamitárnych krízach prichádza z rodín, ktoré poskytujú útočisko, potraviny a potrebnú starostlivosť a solidaritu všetkým svojim postihnutým členom; keďže blaho detí a matiek predstavuje pre každú rodinu najvyššiu prioritu a je hodné najväčších obetí;
D. keďže v uplynulých ôsmich rokoch rastúce potreby a problémy, chýbajúce trvalé záväzky a zvyšujúce sa náklady na humanitárnu pomoc prispeli k tomu, že súčasný humanitárny systém dosiahol hranice svojich možností, a keďže to prinútilo mnohé organizácie dočasne pozastaviť poskytovanie potravinovej pomoci, prístreší a ďalšie humanitárne operácie na záchranu životov;
E. keďže 23. a 24. mája 2016 sa v Istanbule uskutoční prvý Svetový humanitárny samit (WHS); keďže generálny tajomník OSN vo svojej správe určenej Svetovému humanitárnemu samitu s názvom Jedno ľudstvo, spoločná zodpovednosť upriamuje pozornosť na to, čo sám nazýva „nehanebným a neľútostným úpadkom v oblasti dodržiavania medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva“ v situáciách ozbrojených konfliktov, čo môže spôsobiť návrat k ére bezhraničnej vojny; keďže v správe sa konštatuje, že ak nedokážeme vyžadovať a presadzovať rešpektovanie našich spoločných noriem ani podporovať existujúce mechanizmy presadzovania, monitorovania a zodpovednosti, prispievame tak k tomuto úpadku;
F. keďže všetky strany zapojené do konfliktu vrátane štátnych a neštátnych ozbrojených strán musia humanitárnym aktérom zaručiť prístup potrebný na poskytnutie pomoci zraniteľnému civilnému obyvateľstvu postihnutému konfliktom;
G. keďže medzinárodné humanitárne právo (MHP), známe aj ako právo týkajúce sa ozbrojeného konfliktu, má za cieľ zmierniť účinky ozbrojeného konfliktu ochranou tých, ktorí sa nezúčastňujú na konflikte, a právnou úpravou prostriedkov a metód vedenia vojny;
H. keďže nemocnice a zdravotnícky personál sú výslovne chránené na základe medzinárodného humanitárneho práva a keďže každý zámerný útok voči civilným obyvateľom a na civilnú infraštruktúru sa považuje za vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva;
I. keďže niektoré ozbrojené skupiny sú proti sekulárnemu vzdelávaniu dievčat alebo liečeniu dievčat mužským zdravotníckym personálom, a preto bránia prístupu k týmto službám; keďže všeobecná atmosféra neistoty, ktorá je dôsledkom konfliktu, taktiež bráni tomu, aby deti, učitelia a zdravotnícky personál navštevovali školy alebo žiadali o lekársku pomoc;
J. keďže 52 štátov vrátane 13 členských štátov EÚ schválilo 14. marca 2016 vyhlásenie o bezpečných školách v nadväznosti na konferenciu o bezpečných školách, ktoré sa v máji 2015 konala v Osle;
K. keďže Rada pre zahraničné veci pri schvaľovaní usmernení EÚ na podporu dodržiavania medzinárodného humanitárneho dedičstva závažných porušení, a to podporovaním príslušných mechanizmov zodpovednosti, a zdôraznila dôležitú úlohu, ktorú Medzinárodný trestný súd môže zohrať v prípadoch, keď príslušný štát alebo štáty nedokážu alebo nechcú uplatňovať svoju jurisdikciu; keďže na základe usmernení EÚ sa „príslušné pracovné skupiny Rady“ tiež zaväzujú monitorovať situácie, v ktorých sa môže uplatňovať MHP, a v takýchto prípadoch odporúčať opatrenia na podporu dodržiavania MHP (odsek 15a);
L. keďže aktualizované usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva sa týkajú rôznych nástrojov, ktorými EÚ v tejto súvislosti disponuje v rámci svojich vzťahov s tretími krajinami vrátane politického dialógu, všeobecných verejných vyhlásení, reštriktívnych opatrení, spolupráce s ostatnými medzinárodnými orgánmi, operácií krízového riadenia, osobnej zodpovednosti, odbornej prípravu a kontroly vývozu zbraní (odsek 16);
M. keďže Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) v rokoch 2012 až 2015 zorganizoval rozsiahly konzultačný proces zameraný na posilňovanie právnej ochrany obetí ozbrojených konfliktov a na zvýšenie efektívnosti mechanizmov dodržiavania MHP;
N. keďže zúčastnené štáty 32. medzinárodnej konferencie hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca konanej v decembri 2015 sa dohodli na začatí nového medzivládneho procesu s cieľom nájsť spôsoby, ako zlepšiť vykonávanie medzinárodného humanitárneho práva, aby sa výsledky mohli prezentovať na nasledujúcej medzinárodnej konferencii v roku 2019;
O. keďže kapitola týkajúca sa humanitárnej pomoci EÚ, na ktorú sa vyčlenilo 909 miliónov EUR v roku 2015, predstavuje menej než 1 % celkového rozpočtu EÚ; keďže zlepšenie prepojenia medzi odstraňovaním následkov katastrofy a dlhodobou pomocou predstavuje jeden zo spôsobov, ako znížiť súčasný nepomer medzi mimoriadnymi humanitárnymi potrebami a dostupnými zdrojmi;
1. vyjadruje šok a vážne znepokojenie v súvislosti so smrtiacimi útokmi na nemocnice a školy, ktoré sa objavujú v stále alarmujúcejšom počte v ozbrojených konfliktoch po celom svete, pričom pacienti, žiaci, zdravotnícky a pedagogický personál, pracovníci v oblasti humanitárnej pomoci, deti a rodinní príslušníci sa stávajú terčom a obeťami; vyjadruje názor, že po medzinárodnom odsúdení týchto útokov musí nasledovať nezávislé vyšetrovanie a vyvodenie skutočnej zodpovednosti; vyzýva EÚ a členské štáty OSN, inštitúcie EÚ a podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby uznali skutočný rozsah tejto naliehavej situácie a použili všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii;
2. odsudzuje útoky na nemocnice a školy, zakázané podľa medzinárodného práva, pričom uznáva, že takéto akty môžu predstavovať vážne porušenie ženevských dohovorov z roku 1949 a vojnové zločiny podľa Rímskeho štatútu ICC; vyjadruje presvedčenie, že ochrana zdravotníckych a školských zariadení ako neutrálnych, chránených priestorov počas situácií ozbrojeného konfliktu musí byť zabezpečená transparentnými, nezávislými a nestrannými vyšetrovaniami brutálnych útokov, ku ktorým došlo, a dosiahnutím skutočnej zodpovednosti za zločiny spáchané všetkými zainteresovanými stranami;
3. zdôrazňuje, že právo na zdravie je ľudským právom, a žiada strany zapojené do ozbrojeného konfliktu, aby zaručili dostupnosť, prístupnosť, prijateľnosť a kvalitu zdravotníckych služieb počas ozbrojených konfliktov;
4. oceňuje úlohu rodiny pri ochrane najzraniteľnejších osôb, najmä detí a žien, a starostlivosti o ne a uznáva, že je dôležité vytvoriť partnerstvo s rodinami v snahe maximalizovať relevantnosť a efektívnosť humanitárnej pomoci;
5. nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podporili výzvu generálneho tajomníka OSN určenú všetkým členským štátom OSN, aby využili príležitosť Svetového humanitárneho summitu (WHS) a znovu sa zaviazali k ochrane civilného obyvateľstva a ľudských práv všetkých rešpektovaním pravidiel, s ktorými už súhlasili; zdôrazňuje význam, ktorý generálny tajomník OSN pripisuje posilneniu medzinárodných vyšetrovacích a súdnych systémov vrátane ICC tak, aby dopĺňali vnútroštátne rámce, s cieľom ukončiť beztrestnosť porušovania MHP;
6. žiada WHS, aby sa zaviazal dodržiavať systematický participatívny prístup založený na výsledkoch stanovením osobitných ukazovateľov a pracovnej metodiky, pričom tento prístup majú posilňovať a spoločne uplatňovať darcovia a vykonávacie agentúry, a aby sa zaviazal usilovať sa o inštitucionalizáciu, lepšie monitorovanie a hodnotenie rámca OSN pre zodpovednosť voči postihnutému obyvateľstvu;
7. zdôrazňuje skutočnosť, že riešenie nových a chronických katastrof a zraniteľností si vyžaduje vyhýbanie sa paralelným systémom, rozšírenie základu financovania, dlhodobé predvídateľné investície a dodržiavanie nového programu udržateľného rozvoja, najmä podporovaním spoločného prístupu aktérov v humanitárnej a rozvojovej oblasti k posudzovaniu rizika a potrieb, plánovaniu a financovaniu; zdôrazňuje potrebu, aby sa humanitárna a rozvojová pomoc lepšie dopĺňali s cieľom riešiť otázky účinnosti a nedostatky v oblasti financovania humanitárnej pomoci a aby ich sprevádzalo vyššie financovanie rozvojovej pomoci a humanitárnych prostriedkov; pripomína v tejto súvislosti dlhodobý medzinárodný záväzok dosiahnuť cieľ na úrovni 0,7 % HND;
8. uznáva význam a jedinečný charakter usmernení EÚ na podporu dodržiavania MHP, keďže žiadne iné štáty ani organizácie neprijali rovnocenný dokument; vyzýva členské štáty, aby účinne vykonávali usmernenia EÚ;
9. vyzýva Radu pre zahraničné veci a podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečili, že sa politiky a opatrenia EÚ týkajúce sa MHP budú vypracúvať súdržným a efektívnym spôsobom a že vykonávanie usmernení MHP bude prvotne patriť do pôsobnosti pracovnej skupiny Rady pre medzinárodné právo verejné, ktorej predsedá predsedníctvo Rady; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na základe usmernení EÚ sa „príslušné pracovné skupiny Rady“ zaväzujú monitorovať situácie, v ktorých sa môže uplatňovať MHP, a v takýchto prípadoch odporúčať opatrenia na podporu dodržiavania MHP (odsek 15a);
10. pripomína pozíciu v usmerneniach EÚ, že v prípade potreby by sa malo zvážiť využitie služieb Medzinárodnej humanitárnej vyšetrovacej komisie (IHFFC) zriadenej na základe článku 90 I. Dodatkového protokolu k Ženevským dohovorom z roku 1949, ktorá môže pomáhať pri podpore rešpektovania MHP prostredníctvom svojej vyšetrovacej a sprostredkovateľskej funkcie. poznamenáva, že služby IHFFC sa nevyužili, a vyzýva zainteresované strany, aby zvážili jej uvedenie do činnosti;
11. požaduje posilnený inštitucionálny priestor pre medzinárodné spoločenstvo na riešenie spoločných problémov týkajúcich sa vykonávania MHP a posilnený politický dialóg zameraný na zintenzívnenie predchádzania konfliktom a čo najrýchlejšie ukončenie ozbrojených konfliktov na celom svete; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa usilovali dosiahnuť lepšie výsledky v nadchádzajúcom medzivládnom procese s cieľom nájsť spôsoby na posilnenie vykonávania MHP, ako sa dohodlo na 32. medzinárodnej konferencii Červeného kríža a Červeného polmesiaca v decembri 2015;
12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a vládam členských krajín OSN.