Dokument na schôdzu

 

B8-0545/2016

29.4.2016

NÁVRH UZNESENIA

predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B8-0363/2016

v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku

o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade niektorých potravín

( 2016/2583(RSP) )

Glenis Willmott, Julie Girling, Anneli Jäätteenmäki, Lynn Boylan, Michèle Rivasi, Piernicola Pedicini, Matteo Salvini

v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

 

B8-0545/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade niektorých potravín

( 2016/2583(RSP) )

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom)[1], a najmä jeho článok 26 ods. 6 a 7,

–  so zreteľom na správy Komisie z 20. mája pre Európsky parlament a Radu o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre mlieko, mlieko, ktoré sa používa ako zložka v mliečnych výrobkoch, a iné druhy mäsa ako hovädzie, bravčové, ovčie, kozie a hydinové mäso ( COM(2015)0205 ) a o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu nespracovaných potravín, jednozložkových výrobkov a zložiek, ktoré predstavujú viac ako 50 % potraviny COM(2015)0204 ),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 17. decembra 2013 o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka, ( COM(2013)0755 ) a pripojený pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. decembra 2013 o označovaní pôvodu mäsa používaného ako zložka: postoje spotrebiteľov, uskutočniteľnosť možných scenárov a ich vplyv ( SWD(2013)0437 ),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o označovaní krajiny pôvodu mäsa v spracovaných potravinách[2] a na formálnu odpoveď Komisie prijatú 6. mája 2015,

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1337/2013 z 13. decembra 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, pokiaľ ide o uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre čerstvé, chladené a mrazené mäso zo svíň, oviec, kôz a hydiny[3],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2014 o uvedenom vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1337/2013 z 13. decembra 2013[4],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o potravinovej kríze, podvodoch v potravinovom reťazci a ich kontrole[5],

–  so zreteľom na otázku Komisii o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu niektorých potravín ( O-000031/2016 – B8-0363/2016 ),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže v článku 26 ods. 5 nariadenia týkajúceho sa informácií o potravinách pre spotrebiteľa sa vyžaduje, aby Komisia predložila správy Európskemu parlamentu a Rade do 13. decembra 2014 týkajúce sa povinného označovania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre iné druhy mäsa ako hovädzie, bravčové, ovčie, kozie a hydinové mäso, mlieko, mlieko, ktoré sa používa ako zložka v mliečnych výrobkoch, nespracované potraviny, jednozložkové výrobky a zložky, ktoré predstavujú viac ako 50 % potraviny;

B.  keďže podľa článku 26 ods. 8 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa od Komisie vyžaduje, aby do 13. decembra 2013 prijala vykonávacie akty týkajúce sa uplatňovania odseku 3 tohto článku;

C.  keďže pravidlá označovania pôvodu už boli zavedené a účinne fungujú v prípade mnohých iných potravinových výrobkov vrátane nespracovaného mäsa, vajec, ovocia a zeleniny, rýb, medu, extra panenského olivového oleja, panenského olivového oleja, vína a liehovín;

D.  keďže v článku 26 ods. 7 sa stanovuje, že správy musia okrem iného zohľadňovať potrebu spotrebiteľa byť informovaný, uskutočniteľnosť povinného označovania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu a analýzu nákladov a prínosov zavedenia takýchto opatrení; keďže v nariadení sa ďalej uvádza, že správy môžu byť doplnené o návrhy na zmenu príslušných ustanovení v právnych predpisoch EÚ;

E.  keďže v článku 26 ods. 2 sa zdôrazňuje, že uvedenie krajiny alebo miesta pôvodu je povinné v tom prípade, ak by ich neuvedenie mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočnú krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny, najmä ak by z informácií na potravine alebo z celého označenia inak vyplývalo, že potravina má odlišnú krajinu alebo miesto pôvodu;

F.  keďže Komisia zverejnila 20. mája 2015 správu o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre mlieko, mlieko, ktoré sa používa ako zložka v mliečnych výrobkoch, a iné druhy mäsa ako hovädzie, bravčové, ovčie, kozie a hydinové mäso a správu o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu nespracovaných potravín, jednozložkových výrobkov a zložiek, ktoré predstavujú viac ako 50 % potraviny;

G.  keďže podľa správy Komisie COM(2013)0755 je vysledovateľnosť na účely označovania pôvodu tým zložitejšia, čím komplexnejšie sú fázy porciovania a spracovania v sektore mäsa a čím je pokročilejšia úroveň spracovania;

H.  keďže potravinový reťazec je častokrát dlhý a zložitý a zahŕňa mnohých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a ďalšie subjekty; keďže spotrebitelia majú čoraz menej informácií o spôsobe výroby potravín a jednotliví prevádzkovatelia potravinárskych podnikov nemajú vždy prehľad o celom výrobnom reťazci;

I.  keďže celková ochota spotrebiteľov platiť za informácie o pôvode (WTP) sa javí ako mierna, ale spotrebiteľské prieskumy[6] WTP ukazujú, že spotrebitelia sú do značnej miery ochotní platiť viac za informácie o pôvode tovaru;

J.  keďže Parlament vo svojom uznesení z 11. februára 2015 vyzval Komisiu, aby svoju správu zo 17. decembra 2013 doplnila o legislatívne návrhy, prostredníctvom ktorých by sa označenie pôvodu mäsa v spracovaných potravinách stalo povinným, aby sa zabezpečila väčšia transparentnosť v celom potravinovom reťazci a lepšia informovanosť európskych spotrebiteľov, a aby zohľadnila posúdenie vplyvu a zabránila nadmerným nákladom a administratívnej záťaži; keďže Komisia ešte následné legislatívne návrhy nepredložila;

K.  keďže prísne špecifikácie existujú len v dobrovoľných systémoch kvality, ako sú chránené označenie pôvodu (CHOP), chránené zemepisné označenia (CHZO) alebo zaručená tradičná špecialita (ZTŠ), zatiaľ čo kritériá použité pri dobrovoľných systémoch označovania potravín, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1169/2011, sa môžu výrazne líšiť;

L.  keďže dobrovoľné označovanie môže viesť k zavedeniu rôznych systémov a z vyhodnotenia pravidiel v oblasti označovania hovädzieho mäsa, ktoré vykonala Komisia, vyplýva, že pri príliš veľkom počte systémov označovania môže byť situácia pre spotrebiteľov neprehľadná;

Konzumné mlieko a mlieko, ktoré sa používa ako zložka v mliečnych výrobkoch

1.  poukazuje na to, že v bode 32 nariadenia o informáciách o potravinách pre spotrebiteľov sa uvádza, že mlieko je jedným z produktov, v prípade ktorých sa údaj o pôvode považuje za mimoriadne významný;

2.  zdôrazňuje, že podľa prieskumu Eurobarometer 2013 84 % spotrebiteľov považuje za nevyhnutné uvádzať pôvod mlieka, či už sa predáva ako také alebo ako zložka v mliečnych výrobkoch; poznamenáva, že to je jedným z viacerých faktorov, ktoré môžu ovplyvniť správanie spotrebiteľa; preto sa domnieva, že povinnosť uvádzať pôvod mlieka na etikete má zásadný význam pre zabezpečenie transparentnosti a vysledovateľnosti, a teda pre obnovenie dôvery európskych spotrebiteľov, ktorí toto uvedenie pôvodu požadujú;

3.  zdôrazňuje, že povinné označovanie pôvodu mlieka predávaného alebo používaného ako zložka v mliečnych výrobkoch je užitočným opatrením na ochranu kvality mliečnych výrobkov, boj proti potravinovým podvodom a ochranu pracovných miest v odvetví, ktoré prechádza vážnou krízou;

4.  konštatuje, že podľa prieskumu, ktorý doplnil správu Komisie o mlieku a iných druhoch mäsa, sa zvyšujú náklady na povinné označovanie pôvodu mlieka a mlieka, ktoré sa používa ako zložka v mliečnych výrobkoch, keď vzrastá zložitosť výrobného procesu; konštatuje, že rovnaký prieskum naznačuje, že podniky v niektorých členských štátoch nadhodnotili vplyv povinného označovania pôvodu na svoje konkurenčné postavenie, pretože prieskumom sa nedalo nájsť žiadne jasné vysvetlenie pre vysoké odhady nákladov, ktoré tieto podniky poskytli, ale uvádza sa v ňom, že to môže predstavovať signál silnej opozície voči označovaniu pôvodu;

5.  vyzýva na vytvorenie pracovnej skupiny Komisie, ktorá by ďalej posudzovala správu Komisie uverejnenú 20. mája 2015 s cieľom určiť, ktoré náklady možno znížiť na prijateľnú úroveň, ak sa ďalšie návrhy na povinné označovanie krajiny pôvodu obmedzia na mliečne výrobky a mierne spracované mliečne výrobky;

6.  oceňuje analýzu nákladov a prínosov zavedenia povinného označovania pôvodu mlieka a mlieka, ktoré sa používa ako zložka v mliečnych výrobkoch, ktorá je súčasťou prieskumu, ale domnieva sa, že Komisia vo svojich záveroch nezohľadňuje dostatočne pozitívne aspekty označovania krajiny pôvodu týchto produktov, napr. väčšiu informovanosť spotrebiteľov; konštatuje, že spotrebitelia sa môžu cítiť zavádzaní, ak sa neuvádzajú informácie o povinnom označovaní pôvodu a používa sa iné označovanie, napríklad formou národných vlajok;

7.  zdôrazňuje význam malých a stredných podnikov v spracovateľskom reťazci;

8.  domnieva sa, že v závere Komisie v súvislosti s mliekom a mliekom, ktoré sa používa ako zložka v mliečnych výrobkoch, sa pravdepodobne nadhodnocujú náklady na označovanie krajiny pôvodu, ktoré podnikom vzniknú, pretože sa v ňom hodnotia všetky mliečne výrobky spoločne;

9.  konštatuje, že Komisia dospela k záveru, že náklady na označovanie krajiny pôvodu mlieka by boli mierne;

Iné druhy mäsa

10.  zdôrazňuje, že podľa prieskumu Eurobarometer 2013 88 % spotrebiteľov považuje za potrebné uvádzať pôvod iných druhov mäsa ako hovädzie, bravčové, ovčie, kozie a hydinové mäso;

11.  konštatuje, že jediný druh mäsa, ktorý spadá do rámca správy Komisie a pre ktorý existuje systém identifikácie a registrácie živých zvierat, je konské mäso;

12.  pripomína, že škandál s konským mäsom poukázal na potrebu väčšej transparentnosti v dodávateľskom reťazci konského mäsa;

13.  konštatuje, že v správe Komisie sa uvádza, že prevádzkové náklady na povinné označovanie krajiny pôvodu v prípade druhov mäsa, ktoré patria do jej rámca, by boli relatívne nízke;

Spracované mäso

14.  zdôrazňuje, že Komisia vo svojej správe zo 17. decembra 2013 o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre mäso, ktoré sa používa ako zložka, uznáva, že viac ako 90 % respondentov považuje za dôležité, aby sa označoval pôvod mäsa v spracovaných potravinárskych výrobkoch;

15.  domnieva sa, že spotrebitelia, ako aj mnohí profesionálni pracovníci sa vyslovujú v prospech povinného označovania mäsa v spracovaných výrobkoch, že títo profesionálni pracovníci to nepovažujú za prekážku pri vykonávaní činnosti a že takéto opatrenie by umožnilo zachovať dôveru spotrebiteľov v potravinárske výrobky zavedením väčšej transparentnosti dodávateľského reťazca;

16.  berie na vedomie rôzne štúdie o nákladoch zavedenia povinného označovania pôvodu mäsa v spracovaných výrobkoch; pripomína, že spotrebitelia požadujú takéto označovanie, a vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoj návrh na základe rôznych analýz;

17.  zdôrazňuje, že povinné označovanie pôvodu na všetkých potravinových výrobkoch je v záujme európskych spotrebiteľov;

18.  poukazuje na to, že označovanie samo o osebe neposkytuje záruku proti podvodom, a zdôrazňuje potrebu nákladovo efektívneho systému kontroly, ktorým sa zabezpečí dôvera spotrebiteľov;

19.  pripomína, že ak sa systémy dobrovoľného označovania v rôznych členských štátoch vhodne uplatňovali, boli úspešné z hľadiska informovania spotrebiteľov a aj pre výrobcov, ktorí zaznamenali len malý alebo nevýznamný vplyv na výrobné náklady [7], čím sa preukázalo, že komerčné obavy boli prehnané;

20.  vyjadruje presvedčenie, že možnosť výberu potravín, pre ktoré prevádzkovatelia poskytujú dobrovoľné informácie o pôvode, je v rozpore s realitou, v ktorej sa na vyhlásenia poskytnuté na dobrovoľnom základe, aj keď pridávajú výrobkom hodnotu, nevzťahujú prísne špecifikácie, ale iba všeobecná požiadavka dodržiavať čestné informačné postupy uvedené v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 a túto požiadavku musia presadzovať príslušné orgány;

21.  domnieva sa, že neschopnosť prijímať vykonávacie akty podľa článku 26 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 znamená, že tento článok nemožno správne presadzovať;

22.  konštatuje, že už existujú chránené označenia pôvodu pre spracované mäsové a mliečne výrobky (napr. šunka a syr), podľa ktorých sa pôvod použitého mäsa stanovuje vo výrobných kritériách a uplatňuje sa zvýšená vysledovateľnosť; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala vyvíjanie výrobkov s „chráneným označením pôvodu“ (CHOP), „chráneným zemepisným označením“ (CHZO) alebo s označením „zaručená tradičná špecialita“ (ZTŠ) v súlade s nariadením (EÚ) č. 1151/2012[8], a tým zaručila, že spotrebitelia budú mať prístup ku kvalitným výrobkom bezpečného pôvodu;

23.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby existujúce predpisy EÚ v oblasti označovania krajiny pôvodu neboli ohrozené žiadnymi prebiehajúcimi obchodnými rokovaniami, ako je napríklad TTIP, a aby sa neoslabilo právo navrhnúť ďalšie predpisy o označovaní krajiny pôvodu pre iné potraviny;

Závery

24.  opakuje svoju pozíciu v prospech povinného označovania pôvodu mäsa v spracovaných potravinách; dodáva, že toto označovanie by malo byť povinné aj pre iné druhy mäsa ako hovädzie, bravčové, ovčie, kozie a hydinové mäso, pre mlieko a mlieko používané ako zložka v mliečnych výrobkoch a pre nespracované potraviny, jednozložkové výrobky a pre zložky, ktoré sa na potravine podieľajú viac ako 50 %;

25.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinné označovanie krajiny alebo miesta pôvodu všetkých druhov konzumného mlieka, mliečnych výrobkov a mäsových výrobkov a aby zvážila rozšírenie povinného uvádzania krajiny alebo miesta pôvodu na iné jednozložkové potraviny alebo potraviny s jednou hlavnou zložkou, a to predložením legislatívnych návrhov v týchto oblastiach;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy, na základe ktorých by sa uvádzanie pôvodu mäsa v spracovaných potravinách stalo povinným s cieľom zaručiť väčšiu transparentnosť v celom potravinovom reťazci a lepšie informovať európskych spotrebiteľov v nadväznosti na škandály s konským mäsom a iné prípady potravinových podvodov; poukazuje tiež na to, že v požiadavkách na povinné označovanie by sa mala zohľadňovať zásada proporcionality a administratívna záťaž pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a orgány presadzovania práva;

27.  domnieva sa, že cieľom povinného označovania pôvodu je obnoviť dôveru spotrebiteľov v potravinárske výrobky; vyzýva Komisiu, aby v tomto zmysle predložila návrh s prihliadnutím na transparentnosť informácií a ich čitateľnosť pre spotrebiteľov, hospodársku životaschopnosť európskych podnikov a kúpnu silu spotrebiteľov;

28.  zdôrazňuje význam rovnakých podmienok na vnútornom trhu a žiada Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri diskusii o pravidlách týkajúcich sa povinného označovania pôvodu;

29.  vyzýva Komisiu, aby podporovala systémy označovania týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat počas chovu, prepravy a zabíjania;

30.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia zatiaľ nezahrnula vajcia a vaječné výrobky do zoznamu potravín, v prípade ktorých je označenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu povinné, hoci lacné vaječné výrobky vyrobené z tekutých alebo sušených vajec, ktoré sú primárne používané v spracovaných potravinách, sa dovážajú na trh EÚ z tretích krajín a predstavujú jasné obchádzanie zákazu klietkového chovu; zastáva preto názor, že v tejto súvislosti by povinné označovanie vaječných výrobkov a potravín obsahujúcich vajcia s cieľom uviesť ich pôvod a metódu chovu mohlo zlepšiť transparentnosť a ochranu, a vyzýva Komisiu, aby predložila analýzu trhu a v prípade potreby vypracovala vhodné legislatívne návrhy;

31.  je presvedčený, že označovanie krajiny pôvodu pre konzumné mlieko, málo spracované mliečne výrobky (ako sú syry a smotana) a málo spracované mäsové výrobky (napríklad slanina a párky) by bolo spojené s výrazne nižšími súvisiacimi nákladmi a že preverenie takéhoto označovania je prioritnou potrebou;

32.  domnieva sa, že označovanie pôvodu ako také nebráni podvodom; odporúča v tejto súvislosti, aby sa prijali rázne opatrenia na zintenzívnenie monitorovania, zlepšenie presadzovania platných právnych predpisov a zavedenie prísnejších sankcií;

33.  vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na boj proti podvodom v súvislosti s pravidlami pre dobrovoľné označovanie pôvodu potravín;

34.  vyzýva Komisiu, aby podporovala existujúce systémy kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, ktoré sú upravené v nariadení (EÚ) č. 1151/2012[9] a žiada zintenzívnenie európskych propagačných kampaní pre tieto výrobky;

35.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby splnila svoj právny záväzok prijať do 13. decembra 2013 vykonávacie akty potrebné na správne presadzovanie článku 26 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, aby vnútroštátne orgány mohli ukladať príslušné sankcie;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

[1] Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.
[2] Prijaté texty, P8_TA(2015)0034
[3] Ú. v. EÚ L 335, 14.12.2013, s. 19.
[4] Prijaté texty, P7 TA(2014)0096.
[5] Prijaté texty, P7 TA(2014)0011.
[6] http://ec.europa.eu/food/safety/docs/labelling_legislation_final_report_ew_02_15_284_en.pdf, p. 50.
[7] Írska rada Bord Bia odhaduje, že výrobcovia podieľajúci sa na ich systéme zabezpečovania kvality, ktorý zahŕňa označovanie pôvodu, nezaznamenali zvýšenie nákladov.
[8] Ú. v. EÚ L 343,14.12.2012, s. 1 – 29.
[9] Ú. v. EÚ L 343,14.12.2012, s. 1 – 29.