Dokument na schôdzu

 

B8-0584/2016

9.5.2016

NÁVRH UZNESENIA

predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie B8-0367/2016 a B8-0368/2016

predložený v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku

o opatreniach v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o správe Senátu USA o používaní mučenia zo strany CIA

( 2016/2573(RSP) )

Monika Hohlmeier, Jeroen Lenaers

v mene skupiny PPE

 

B8-0584/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o opatreniach v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o správe Senátu USA o používaní mučenia zo strany CIA

( 2016/2573(RSP) )

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej články 2, 3, 4, 6 a 21,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly,

–  so zreteľom na príslušné nástroje OSN na ochranu ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984 a príslušné protokoly k nemu a Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím z 20. decembra 2006,

–  so zreteľom na usmernenia politiky EÚ voči tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a na usmernenia EÚ o treste smrti,

–  so zreteľom na správu Rady OSN pre ľudské práva, ktorú vypracoval osobitný spravodajca pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie a ktorá sa zameriava na vyšetrovacie výbory v súvislosti s modelmi alebo postupmi mučenia alebo iných foriem zlého zaobchádzania[1],

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a USA o zatvorení väzenského zariadenia v zálive Guantánamo a o budúcej spolupráci v oblasti boja proti terorizmu z 15. júna 2009,

–  so zreteľom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Nasr a Ghali/Taliansko (Abú Omar) z februára 2016 a Al-Násíri/Poľsko a Husajn (Abú Zubajdah)/Poľsko v júla 2014 a El-Masrí/Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko z decembra 2012,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2178 (2014) z 24. septembra 2014 o ohrození medzinárodného mieru a bezpečnosti spôsobenom teroristickými činmi,

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. februára 2007[2] a z 19. februára 2009[3] o údajnom využívaní európskych krajín zo strany CIA na prevoz a nezákonné zadržiavanie väzňov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA: ďalší postup v nadväznosti na správu dočasného výboru Európskeho parlamentu TDIP[4],

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie prezidenta Obamu č. 13491 z 22. januára 2009 o zabezpečení dodržiavania práva pri vypočúvaní,

–  so zreteľom na prejav prezidenta Obamu o stave únie z 20. januára 2015,

–  so zreteľom na rozpravu v pléne zo 17. decembra 2014 o správe Senátu USA o používaní mučenia zo strany CIA,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o správe Senátu USA o používaní mučenia prostredníctvom CIA[5],

–  so zreteľom na parlamentnú vyšetrovaciu misiu do Bukurešti (Rumunsko) Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorá sa konala 24. a 25. septembra 2015, a na správu o tejto misii,

–  so zreteľom na verejné vypočutie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci 13. októbra 2015 na tému Vyšetrovanie údajnej prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA,

–  so zreteľom na publikáciu z roku 2015 vypracovanú pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci s názvom Snaha o zodpovednosť? Vyšetrovanie zo strany EÚ a členských štátov programu CIA na vydávanie a tajné zadržiavanie,

–  so zreteľom na skončené vyšetrovanie podľa článku 52 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), ktoré sa týkalo nezákonného zadržiavania zo strany CIA a prepravy osôb podozrivých z účasti na terorizme, a na žiadosť generálneho tajomníka Rady Európy, aby mu všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, poskytli informácie o minulých alebo prebiehajúcich vyšetrovaniach, príslušných prípadoch pred vnútroštátnymi súdmi alebo iných opatreniach realizovaných vzhľadom na predmet tohto vyšetrovania do 30. septembra 2015[6],

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o opatreniach v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o správe Senátu USA o používaní mučenia prostredníctvom CIA ( O-000038/2016 – B8-0367/2016 a O-000039/2016 – B8-0368/2016 ),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a domáce veci,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže EÚ je založená na rešpektovaní demokracie, zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, úcte k ľudskej dôstojnosti a dodržiavaní medzinárodného práva nielen v rámci svojich vnútorných politík, ale aj vonkajšieho rozmeru; keďže je nevyhnutné, aby sa záväzok EÚ rešpektovať ľudské práva, posilnený nadobudnutím platnosti Charty základných práv Európskej únie a prístupovým procesom k Európskemu dohovoru o ľudských právach, odzrkadľoval vo všetkých oblastiach politík, aby sa tým zabezpečila účinná politika EÚ v oblasti ľudských práv;

B.  keďže Parlament opakovane požadoval, aby sa v rámci boja proti terorizmu rešpektovala ľudská dôstojnosť a základné slobody, a to aj v kontexte medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti, na základe zmlúv EÚ, Európskeho dohovoru o ľudských právach, ústav jednotlivých štátov a právnych predpisov pre oblasť ľudských práv;

C.  keďže Parlament na základe výsledkov práce Dočasného výboru vo veci údajného využívania európskych krajín americkou ústrednou spravodajskou službou (CIA) na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov ostro odsúdil program CIA týkajúci sa vydávania a tajného zadržiavania osôb pod taktovkou USA, v rámci ktorého došlo k mnohým porušeniam ľudských práv vrátane nezákonného a svojvoľného zadržiavania, mučenia a iného zlého zaobchádzania;

D.  keďže riadny proces zabezpečenia zodpovednosti je nevyhnutný na zachovanie dôvery občanov v demokratické inštitúcie EÚ, účinnú ochranu a podporu ľudských práv v rámci vnútorných a vonkajších politík EÚ a zaistenie legitímnych a účinných bezpečnostných politík založených na zásadách právneho štátu;

E.  keďže 11. septembra 2001 sa Spojené štáty stali terčom bezprecedentných útokov teroristov al-Káidy, počas ktorých vleteli lietadlá do budov Svetového obchodného centra, Pentagonu a do poľa v Pensylvánii a ktoré si vyžiadali životy vyše 3 000 ľudí;

F.  keďže vzťahy medzi EÚ a USA sú založené na silnom partnerstve a spolupráci v mnohých oblastiach na základe ich spoločných hodnôt, ako sú demokracia, právny štát a základné práva; keďže EÚ a USA od teroristických útokov 11. septembra 2001 posilnili svoju angažovanosť v boji proti terorizmu;

G.  keďže 15. júna 2009 EÚ a jej členských štáty a USA podpísali spoločné vyhlásenie o zatvorení väzenského zariadenia v zálive Guantánamo a o budúcej spolupráci v oblasti boja proti terorizmu založenej na spoločných hodnotách, medzinárodnom práve a dodržiavaní zásad právneho štátu a ľudských práv;

H.  keďže pomoc členských štátov EÚ pri presídľovaní niektorých väzňov je pomalá a obmedzená;

I.  keďže 23. februára 2016 prezident Obama poslal kongresu plán na trvalé zatvorenie vojenského väzenia Spojených štátov amerických v zálive Guantánamo na Kube;

J.  keďže užší výbor pre spravodajské služby Senátu USA 3. decembra 2014 po šiestich rokoch vyšetrovania zverejnil zhrnutie svojej správy o programe Ústrednej spravodajskej agentúry na zadržiavanie a vypočúvanie;

K.  keďže so zreteľom na toto zhrnutie Parlament poveril Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výbor pre zahraničné veci a Podvýborom pre ľudské práva, aby obnovili vyšetrovanie údajnej prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov v krajinách EÚ zo strany CIA a aby o tom do roka podali správu na plenárnom zasadnutí;

L.  keďže toto následné vyšetrovanie zahŕňalo vyslanie parlamentnej vyšetrovacej misie do Rumunska, kde údajne existovali miesta tajného zadržiavania CIA, zhromažďovanie všetkých relevantných informácií a dôkazov o možných úplatkoch alebo iných prípadov korupcie súvisiacich s programom CIA, ako aj organizovaní vypočutia za účasti národných parlamentov a odborníkov s cieľom zhodnotiť všetky minulé a prebiehajúce parlamentné a súdne vyšetrovania;

1.  opätovne zdôrazňuje svoje dôrazné odsúdenie používania rozšírených techník vypočúvania, ktoré sú podľa medzinárodného práva zakázané a ktoré okrem iného porušujú právo na slobodu, bezpečnosť, humánne zaobchádzanie, ochranu pred mučením, prezumpciu neviny, právo na spravodlivý proces, právnu pomoc a rovnakú právnu ochranu;

2.  domnieva sa, že členské štáty proklamovali svoju vôľu dodržiavať medzinárodné právo; v dôsledku toho zdôrazňuje, že členské štáty, ktoré nezávisle a účinne vyšetrujú porušovanie ľudských práv v súvislosti s programom CIA, musia pri vyšetrovaniach vychádzať zo spoľahlivých súdnych dôkazov a rešpektovať vnútroštátne súdne systémy a právo EÚ, a neopierať sa len o médiá a dohady verejnosti;

3.  zdôrazňuje jedinečný význam a strategický charakter transatlantických vzťahov v období rastúcej celosvetovej nestability; zastáva názor, že tento vzťah, ktorý je založený na spoločných záujmoch, ako aj spoločných hodnotách, je potrebné ďalej posilniť na základe rešpektovania multilateralizmu, platnosti medzinárodného práva a riešenia konfliktov prostredníctvom rokovaní;

4.  pripomína, že rozhodujúcu úlohu USA v boji proti terorizmu, a to aj v Európe; domnieva sa, že treba zachovať transatlantickú spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu, z ktorej budú mať úžitok občania na oboch stranách Atlantiku, a v rámci ktorej sa v plnej miere dodržiavajú základné ľudské práva a právo na súkromie, ktoré zaručujú právne predpisy EÚ; vyzýva na pokračovanie politického dialógu medzi transatlantickými partnermi o otázkach bezpečnosti a boja proti terorizmu vrátane ochrany občianskych a ľudských práv s cieľom účinne bojovať proti terorizmu;

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že kľúčovou prioritou zahraničných vzťahov EÚ je a musí zostať transatlantická spolupráca na základe spoločných hodnôt, ako je podpora slobody a bezpečnosti, demokracie a základných ľudských práv; pripomína jasnú pozíciu z vyhlásenia USA a EÚ z roku 2009 v tom zmysle, že v rámci spoločného úsilia bojovať proti terorizmu sa musia rešpektovať povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, najmä z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva, vďaka čomu budú naše krajiny silnejšie a bezpečnejšie;

6.  pripomína svoj odhodlaný záväzok spolupracovať s USA v celosvetovom boji proti terorizmu a zároveň zabezpečovať úplné a dôsledné dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo základných práv a zásad právneho štátu a naďalej zdôrazňuje, že účinné protiteroristické opatrenia a dodržiavanie ľudských práv si vzájomne neodporujú, ale dopĺňajú sa a vzájomne sa podporujú; upozorňuje, že rešpektovanie základných práv je základným prvkom úspešnosti protiteroristických politík; pripomína, že boj proti terorizmu si vyžaduje viacstranný prístup, a preto sa aktívne zasadzuje o celosvetové spojenectvo proti terorizmu v rámci OSN za účasti všetkých medzinárodných aktérov;

7.  víta nedávne pozitívne kroky prezidenta Obamu v rámci jeho trvalého úsilia o zatvorenie väzenského zariadenia na vojenskej základni USA v zálive Guantánamo na Kube a o prepustenie zadržiavaných osôb, ktoré neboli obvinené; zdôrazňuje, že prezident Obama vo svojom prejave o stave Únie z 20. januára 2015 opakovane potvrdil odhodlanie splniť svoj záväzok z kampane v roku 2008 a zatvoriť väzenie v zálive Guantánamo, a víta plán, ktorý poslal Kongresu 23. februára 2016; ďalej žiada, aby sa všetky zostávajúce zadržiavané osoby za podmienok, ktoré sú v súlade s medzinárodnými normami, premiestnili do riadnych väzenských zariadení na pevnine a boli právoplatne obžalované a súdené pred bežnými súdmi;

8.  žiada posilniť pravidelný, štruktúrovaný medziparlamentný dialóg medzi EÚ a USA, najmä medzi Výborom Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a jeho príslušnými partnermi v americkom Kongrese a Senáte, s využitím všetkých možností spolupráce a dialógu, ktoré poskytuje transatlantický dialóg zákonodarcov (TLD); v tejto súvislosti víta 78. zasadnutie TLD medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA, ktoré sa konalo 26. až 28. júna 2016 v Haagu, ako príležitosť na posilnenie tejto spolupráce vzhľadom na to, že spolupráca v oblasti boja proti terorizmu bude neoddeliteľnou súčasťou rokovaní;

9.  vyzýva členské štáty, aby s ohľadom na zvýšenú spoluprácu a výmenu informácií medzi svojimi tajnými spravodajskými a bezpečnostnými agentúrami zabezpečili úplnú demokratickú kontrolu uvedených agentúr a ich činností prostredníctvom vhodného vnútorného, výkonného, súdneho a nezávislého parlamentného dohľadu;

10.  pripomína, že národné parlamenty vo svojej funkcií dohľadu nad výkonnou mocou, ako aj vnútroštátne a európske súdy, predovšetkým Európsky súd pre ľudské práva, ako strážcovia právneho štátu a ochrany základných práv občanov, sú najvhodnejšími orgánmi na vedenie vyšetrovania a trestných konaní v súvislosti s údajnou prepravou a nezákonným zadržiavaním väzňov v európskych krajinách zo strany CIA a zabezpečenie účinnej nápravy pre obete;

11.  konštatuje, že generálny tajomník Rady Európy Thorbjørn Jagland 11. februára 2016 rozhodol ukončiť desaťročné vyšetrovanie podľa článku 52 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktoré začal jeho predchodca, o nezákonnom zadržiavaní a preprave osôb podozrivých z teroristických činov, ktoré vykonávala CIA. konštatuje, že hoci nie všetky odpovede členských štátov reagovali na podstatu otázky, z postupu vyplynuli informácie, ktoré boli následne použité v opatreniach Rade Európy zameraných na identifikáciu a nápravu daných prípadov porušenia práva;

12.  zdôrazňuje, že jednoročné vyšetrovanie týkajúce sa údajnej prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov v krajinách EÚ, ktoré viedol Výbor Parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, neviedlo k žiadnym významným záverom, a preto ho vyzýva, aby ukončil vyšetrovanie rovnako, ako to urobila Rada Európy 11. februára 2016;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a národným parlamentom.

[1] A/HRC/19/61 z 18.1.2012.
[2] Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 309.
[3] Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 51.
[4] Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 1.
[5] Prijaté texty, P8_TA(2015)0031
[6] http://website-pace.net/documents/19838/2008330/AS-JUR-INF-2016-06-EN.pdf/f9280767-bf73-44a1-8541-03204e2dfae3