Dokument na schôdzu
29.6.2016
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o synergiách medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, programom Horizont 2020 a inými európskymi inovačnými fondmi v záujme inovácií
( 2016/2695(RSP) )
Ruža Tomašić, Evžen Tošenovský, Angel Dzhambazki
v mene skupiny ECR
Uznesenie Európskeho parlamentu o synergiách medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, programom Horizont 2020 a inými európskymi inovačnými fondmi v záujme inovácií
( 2016/2695(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 4, 162 a 174 až 178,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej „nariadenie o spoločných ustanoveniach“)[1],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006[2],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006[3],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja[4],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení[5],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006[6],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005[7],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: prepojenie centier excelentnosti na dosiahnutie správnej politiky súdržnosti[8],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii[9],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 s názvom Snaha o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020[10],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2014 s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu ( COM(2014)0339 ),
– so zreteľom na šiestu správu Komisie z 23. júla 2014 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti;
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu ( COM(2014)0903 ),
– so zreteľom na príručku, ktorú Komisia vydala v roku 2014 pod názvom Umožniť súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými programami Únie spojenými s výskumom, inováciou a konkurencieschopnosťou,
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 ( COM(2010)0553 ),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. júla 2013 s názvom Odstraňovanie rozdielov v oblasti inovácií,
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 20. novembra 2014 s názvom Opatrenia na podporu vytvárania ekosystémov pre začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže politika súdržnosti vo finančnom programovom období na roky 2014 – 2020 naďalej predstavuje hlavný nástroj, ktorý zahŕňa všetky regióny, pokiaľ ide o investície do reálnej ekonomiky, je hlavným pilierom trojuholníka hospodárskej politiky EÚ, ktorý tvorí konsolidácia, štrukturálne reformy a investície do rastu, a zároveň vyjadruje európsku solidaritu, pretože rozširuje rast a prosperitu a znižuje hospodárske, sociálne a územné rozdiely, ktoré boli ešte zhoršené hospodárskou a finančnou krízou;
B. keďže politika súdržnosti je v plnom súlade so stratégiou Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a je založená na prepojení svojich troch nástrojov – Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu (KF), ako aj na všeobecnejšej koordinácii v rámci spoločného strategického rámca (SSR) s fondmi na rozvoj vidieka, konkrétne Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), a námorného a rybného hospodárstva, konkrétne Európskym námorným a rybárskym fondom (ENRF);
C. keďže spoločné ustanovenia boli stanovené na základe všetkých týchto piatich fondov – európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) – podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach, pričom špecifické pravidlá pre jednotlivé EŠIF, ako aj pre cieľ európskej územnej spolupráce boli predmetom osobitných nariadení;
D. keďže nedávna reforma politiky súdržnosti zaviedla obmedzený počet cieľov a priorít, čím sa vytvorilo tematické zameranie/tematická koncentrácia, ale umožnila sa súčasne určitá miera flexibility a prispôsobenia sa určitým charakteristikám; keďže okrem toho zaistila posilnenie zásady partnerstva a stabilného viacúrovňového riadenia, správne vymedzený prístup k územnému rozvoju, zvýšenú súčinnosť medzi týmito piatimi fondmi, ale aj ďalšími relevantnými fondmi (napr. Horizont 2020, PSCI, COSME, LIFE) ďalšie zjednodušenie pravidiel vykonávania, účinný systém monitorovania a hodnotenia výkonnosti, transparentný rámec výkonnosti a jasné pravidlá používania finančných nástrojov, ako aj kvalitný systém riadenia, kontroly a účinného finančného hospodárenia;
E. keďže na uľahčenie zamerania sa na výkon a dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 sa zaviedla výkonnostná rezerva pre každý členský štát, ktorá pozostáva zo 6 % zdrojov pridelených EFRR (bez cieľa Európska územná spolupráca), ESF, KF, EPFRV a ENRF, a na základe preskúmania výkonnosti v roku 2019 sa plánuje vyčlenenie rezervy len na programy a priority, ktoré dosiahli svoje čiastkové ciele; keďže užšie prepojenie medzi politikou súdržnosti a hospodárskym riadením Únie je zavedené s cieľom zabezpečiť účinnosť výdavkov v rámci EŠIF, pričom dôsledné monitorovanie a hodnotenie zabezpečuje, že politika súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 je najviac hodnotenou politikou v rámci rozpočtu EÚ;
F. keďže 14. decembra 2014 Európska komisia prijala oznámenie týkajúce sa príspevku EŠIF na podporu stratégie rastu EÚ, investičného plánu a priorít Komisie v priebehu nasledujúceho desaťročia, čo je vlastne správa, s ktorou sa počíta v článku 16 nariadenia o spoločných ustanoveniach o EŠIF, o ich doterajšom vykonávaní, ktorá zároveň obsahuje výsledky rokovaní so všetkými členskými štátmi o partnerských dohodách, programoch a hlavných výzvach pre jednotlivé krajiny;
1. pripomína, že prepojenie medzi politikou súdržnosti a ostatnými politikami a iniciatívami EÚ (Horizont 2020, Nástroj na prepájanie Európy, rozvoj vidieka, jednotný digitálny trh, energetická únia) bolo posilnené v rámci spoločného strategického rámca zavedeného nariadením o spoločných ustanoveniach, a preto prostredníctvom všetkých svojich nástrojov a cieľov vrátane mestskej agendy, územnej agendy, investícií do MSP, inteligentného rastu a stratégií pre inteligentnú špecializáciu výrazne prispieva k posilneniu jednotného trhu a dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020;
2. zdôrazňuje, že uvedené synergie sú zabudované už od štádia strategického plánovania a preto si už od začiatku vyžadujú strategické voľby a plánovanie na strane regiónov a členských štátov, aby sa určili a vytvorili príležitosti napr. na posilňovanie excelentnosti v oblastiach inteligentnej špecializácie; poukazuje na to, že v prípade Horizontu 2020 to spočíva vo vykonávaní programov spôsobom zohľadňujúcim synergie, pokiaľ ide o zvyšovanie povedomia, poskytovanie informácií, aktívnu účasť na komunikačných kampaniach a nadväzovanie kontaktov medzi národnými kontaktnými miestami vo vzťahu k národným a regionálnym tvorcom politík EŠIF a riadiacim orgánom, a to v čo najvyššej miere;
3. zdôrazňuje, že rozvíjanie inteligentných špecializovaných stratégií prostredníctvom zapojenia národných a regionálnych riadiacich orgánov a zainteresovaných strán, ako sú univerzity a ďalšie inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, priemysel a sociálni partneri v procese podnikateľského objavovania, je pre regióny a členské štáty, ktoré chcú investovať prostriedky z EFRR do výskumu a inovácií, povinné, keďže inteligentné špecializované stratégie by mali zahŕňať predbežné opatrenia (budovanie kapacít, národné/regionálne systémy výskumu a inovácií) a nadväzujúce opatrenia (inovácie/trh) v rámci programu Horizont 2020, ktorý zase podnecuje spoluprácu na úrovni EÚ vychádzajúc zo spojenia medzi lídrami a nasledovníkmi, a metodika inteligentnej špecializácie sa musí stať vzorom pre prepojenie politiky súdržnosti po roku 2020;
4. vyjadruje spokojnosť nad tým, že v programovom období 2014 – 2020 politika súdržnosti umožňuje, aby finančné nástroje zohrávali významnejšiu úlohu, a konštatuje, že efektívne využívané finančné nástroje môžu značne zvýšiť vplyv financovania v menej rozvinutých regiónoch;
5. zdôrazňuje, že keďže Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a politiky európskych štrukturálnych a investičných fondov (politika súdržnosti, ale aj rozvoja vidieka a rybného hospodárstva) sa zameriavajú na rôzne politické a inštitucionálne úrovne, musia sa vzájomne posilňovať aj z hľadiska zdrojov;
6. poznamenáva, že synergie s inými politikami a nástrojmi sa musia ďalej posilniť s cieľom maximalizovať vplyv investícií; v tejto súvislosti pripomína pilotný projekt v rámci rozpočtu EÚ Cesta k excelentnosti (S2E), ktorý naďalej podporuje regióny v 13 členských štátoch pri vytváraní a využívaní synergií medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi; zdôrazňuje, že je tiež dôležité určiť príbuzné oblasti špecializácie v ďalších regiónoch a v členských štátoch, v záujme spolupráce s nimi a lepšej pripravenosti na príležitosti vyplývajúce z projektov zahŕňajúcich viac krajín, a medzinárodného prepojenia;
7. víta plnenie podstatných častí rozpočtu programu Horizont 2020 delegovaných na verejné a verejno-súkromné partnerstvá, ktoré ponúknu možnosti na využívanie mechanizmov riadenia verejných partnerstiev na optimalizáciu synergií s iniciatívami a programami inteligentnej špecializácie (RIS3) tvorbou ročných pracovných plánov;
8. zdôrazňuje, že EFSI musí byť doplnkový a dodatočný k EŠIF a ďalším programom EÚ, ako sú Horizont 2020 a tradičné činnosti Európskej investičnej banky; zdôrazňuje, že by sa mala zabezpečiť úplná súdržnosť a synergie medzi všetkými nástrojmi EÚ tak, aby sa zabránilo duplicite alebo rozporom medzi nimi alebo medzi rôznymi úrovňami vykonávania politiky; pripomína, že preskúmanie stratégie Európa 2020 sa musí zamerať na riešenie tejto otázky s cieľom efektívne využiť všetky dostupné zdroje a dosiahnuť očakávané výsledky, pokiaľ ide o celkové strategické ciele, pretože množstvo, kvalita a vplyv investícií do výskumu a inovácií by sa mali zvýšiť prostredníctvom koordinovaného využívania nástrojov politiky súdržnosti a programu Horizont 2020;
9. poukazuje na „pakt pre inovácie“ iniciovaný na 7. európskom samite o inováciách (december 2015) v Európskom parlamente, a požaduje horizontálny prístup v rámci tvorby politík EÚ v oblasti inovácií, maximalizáciu synergií medzi priemyselnými, digitálnymi a regionálnymi politikami a spoločné úsilie o vytvorenie proinovatívnych podmienok s cieľom odstrániť známe nedostatky prostredníctvom transformácie poznatkov získaných v rámci výskumu a nových nápadov na inovácie, a tým zabezpečiť pridanú hodnotu pre európske hospodárstvo a občanov;
10. poukazuje na prípravu komisára pre výskum, inováciu a vedu na možné zriadenie Európskej rady pre inováciu s cieľom lepšie koordinovať iniciatívy v oblasti inovácií v Európskej únii (december 2015); konštatuje, že hlavným cieľom Európskej rady pre inováciu (EIC) by malo byť pomôcť odstraňovať prekážky komercializácie v Európe a preklenúť inovačnú priepasť; zdôrazňuje, že Európska rada pre inováciu by mala združovať všetky relevantné zainteresované strany, transparentne a rýchlo konzultovať a rozhodovať a dopĺňať činnosť iných orgánov EÚ bez toho, aby dochádzalo k prekrývaniu; okrem toho zdôrazňuje, že by nemalo dochádzať k žiadnemu ďalšiemu znižovaniu rozpočtových prostriedkov, ktoré sú v súčasnosti poskytované v rámci rozpočtu pre Horizont 2020, pretože už boli okresané v rámci EFSI;
11. požaduje vytvorenie monitorovacieho systému na sledovanie úspešnosti synergií s cieľom šíriť najlepšie postupy a skúsenosti pred preskúmaním stratégie Európa 2020;
12. upriamuje pozornosť na otázku prepojenia Horizontu 2020 a EŠIF z hľadiska bezpečnosti (potreba rovnakej úrovne infraštruktúry IKT v celej EÚ) a na výrobný rozmer tohto prepojenia; privítal by harmonizáciu bezpečnostných štruktúr IKT, aby sa v nariadeniach EŠIF na ďalšie programové obdobie tiež riešili tieto aspekty, a zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť na tento účel dostatočné finančné prostriedky;
13. žiada Komisiu, aby vydala oznámenie o vykonávaní synergií, s výnimkou odkazu na ich potenciál pri využívaní obmedzených investičných zdrojov a na všeobecné vyhliadky pri riešení nových výziev v budúcnosti, keďže táto otázka sa neobjavila v jej správe vypracovanej na základe článku 16 nariadenia o spoločných ustanoveniach, pričom odporúčania pre jednotlivé krajiny (CSR) sú súčasťou týchto synergií;
14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.