Dokument na schôdzu

 

B8-0857/2016

29.6.2016

NÁVRH UZNESENIA

predložený na základe vyhlásenia Komisie

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

o synergiách medzi štrukturálnymi fondmi a programom Horizont 2020

( 2016/2695(RSP) )

Rosa D’Amato, David Borrelli, Isabella Adinolfi, Rolandas Paksas

v mene skupiny EFDD

 

B8-0857/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o synergiách medzi štrukturálnymi fondmi a programom Horizont 2020

( 2016/2695(RSP) )

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 4, 162 a 174 až 190,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde[1] (ďalej „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti[2],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde[3],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja[4],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení[5],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde[6],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005[7],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES[8],

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. júla 2013 s názvom Odstraňovanie rozdielov v oblasti inovácií (2013/C 218/03),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 20. novembra 2014 s názvom Opatrenia na podporu vytvárania ekosystémov pre začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií (2014/C 415/02),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: prepojenie centier excelentnosti na dosiahnutie správnej politiky súdržnosti[9],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2014 s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu ( COM(2014)0339 ),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie z 23. júla 2014 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti;

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu ( COM(2014)0903 ),

–  so zreteľom na príručku Komisie s názvom Umožniť súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými programami Únie spojenými s výskumom, inováciou a konkurencieschopnosťou,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii[10],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020[11],

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vo finančnom programovom období rokov 2014 – 2020 politika súdržnosti stále predstavuje hlavný nástroj EÚ pre všetky regióny, pokiaľ ide o investície do reálnej ekonomiky, a mala by pomáhať pri zmenšovaní hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov, ktoré ešte zväčšujú pokračujúcou hospodárskou a finančnou krízou, ako aj úspornými opatreniami a rozpočtovými škrtmi;

B.  keďže politika súdržnosti sa budovala okolo prepojenia jej troch fondov – Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu (KF), ako aj na širšej koordinácii v rámci spoločného strategického rámca (SSR) s fondmi na rozvoj vidieka, konkrétne Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), a námorného a rybného hospodárstva, konkrétne Európskym námorným a rybárskym fondom (ENRF);   

C.  keďže spoločné ustanovenia boli určené pre všetkých päť fondov – európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) – podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach, pričom špecifické pravidlá pre jednotlivé EŠIF, ako aj pre cieľ európskej územnej spolupráce boli predmetom osobitných nariadení;

D.  keďže v záujme optimalizovania pridanej hodnoty investícií v oblasti výskumu a inovácie financovaných plnou mierou alebo sčasti z rozpočtu Únie, snaha o súčinnosť by sa mala vyvíjať predovšetkým medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a programom Horizont 2020;

E.  keďže inteligentnú špecializáciu možno definovať ako „strategický prístup k hospodárskemu rozvoju prostredníctvom cielenej podpory výskumu a inovácie“ a keďže táto špecializácia uprednostňuje investície do výskumných a inovačných činností, ktoré podporujú existujúce alebo potenciálne silné stránky regiónov, čím sa zabezpečuje účinnejšie využívanie verejných prostriedkov a stimulujú súkromné investície;

F.  keďže logika posilňovania súčinnosti medzi programom Horizont 2020 a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi spočíva vo vytváraní zmysluplnej interakcie medzi investičnými stratégiami a intervenciami ako spôsob dosiahnutia výrazného vplyvu na miestne hospodárstvo, pričom spája lokalizované inovačné investície do priorít inteligentnej špecializácie so svetovými iniciatívami v oblasti výskumu a inovácií, čím sa zabezpečí väčší vplyv fondov;

G.  keďže členské štáty a regióny by v novom programovom období rokov 2014 – 2020 mali vypracovať regionálnu inovačnú stratégiu pre inteligentnú špecializáciu (RIS3), ktorá je podmienkou na čerpanie investičných fondov na výskum a inovácie z EFRR;

H.  keďže v rámci procesu na podporu súčinnosti treba brať do úvahy spojenie troch úrovní činnosti – strategickej, programovej a projektovej úrovne; keďže strategická a programová úroveň sú mimoriadne dôležité na zabezpečenie kontinuity v politickej a dlhodobej vízii a odhodlania v rámci uplatňovania stratégie;

I.  keďže spôsoby plánovania a realizácie medzi rámcovým programom/programom Horizont 2020 a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi sa líšia, ale príručka o súčinnosti predstavuje päť druhov činností, ktoré majú súčinnostný efekt pri realizácii projektov;

J.  keďže Komisia prijala oznámenie o príspevku EŠIF na podporu stratégie rastu EÚ, investičný plán a priority Komisie v nasledujúcom desaťročí, čo je vlastne správa vypracovaná na základe článku 16 nariadenia o spoločných ustanoveniach o fondoch, o ich doterajšom čerpaní, ktorá obsahuje aj výsledky rokovaní so všetkými členskými štátmi o dohodách o partnerstve, programoch a hlavných úlohách pre jednotlivé krajiny;

1.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa zabezpečila optimálna súčinnosť medzi programom Horizont 2020 a EŠIF v záujme zvládnutia rastúceho konkurenčného tlaku globálnych trhov a maximalizácie vplyvu a efektívnosti verejného financovania;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že nariadenie o spoločných ustanoveniach týkajúce sa EŠIF obsahuje po prvýkrát právny mandát na čo najväčšie využitie súčinnosti nielen medzi týmito dvoma nástrojmi, ale aj s inými programami, ako sú COSME, Erasmus+ a Nástroj na prepájanie Európy; pripomína, že nový rámec politiky súdržnosti sa zameriava na obmedzený počet politických cieľov a štyri prioritné oblasti, ktoré majú vysoký potenciál rastu, a to konkrétne na výskum a inováciu, malé a stredné podniky, informačné a komunikačné technológie a nízkouhlíkové hospodárstvo;

3.  konštatuje, že súčinnosť by mala pomáhať pri uplatňovaní stratégií inteligentnej špecializácie, ktoré sú podmienkou ex ante pre investície do výskumu a inovácií;

4.  zdôrazňuje, že pri podpore súčinnosti je nenahraditeľná stimulácia strategickej spolupráce medzi verejnými orgánmi zodpovednými za navrhovanie programov, ako aj koordinácia investícií do výskumu a inovácií vo určených prioritných oblastiach, ktoré podporujú konkurencieschopnosť a rast;

5.  zdôrazňuje, že by sa mala zabezpečiť plná súdržnosť a súčinnosť medzi všetkými nástrojmi EÚ tak, aby sa zabránilo duplicite alebo rozporom medzi nimi alebo medzi rozličnými úrovňami realizácie politiky; v tejto súvislosti ľutuje, že vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) nielenže znamenalo zníženie rozpočtu programu Horizont 2020 o 2,2 miliardy EUR, čím sa obmedzila jeho schopnosť plniť ich ciele a oslabila deklarovaná politika Únie, čo potvrdzuje, že investície do výskumu zabezpečujú najlepší násobiaci faktor na prekonanie krízy, ale zároveň dokazuje nesúlad tohto fondu s cieľmi sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, ktoré sú zakotvené v zmluvách;

6.  berie na vedomie, že politika súdržnosti v programovom období 2014 – 2020 umožňuje, aby finančné nástroje mali dôležitejšiu úlohu, ale pripomína, že v súlade s odôvodnením 53 nariadenia č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, finančné nástroje by sa mali využívať doplnkovo, na základe hodnotenia ex ante, ktorým sa preukáže, že sú efektívnejšie na dosahovanie cieľov politiky Únie než iné formy financovania Únie vrátane grantov;

7.  poukazuje na to, že realizácia účinnej politiky v oblasti súčinnosti si vyžaduje jasné operačné vymedzenie toho, čo súčinnosť je a čo nie je, a že jednoduché doplňovanie fondov, alebo prevod finančných zdrojov z jedného fondu do druhého, v nijakom prípade nie je súčinnosťou; zdôrazňuje, že štruktúra súčinnosti musí byť jednoduchá a zameraná tak, aby sa spojenými vstupmi dali dosahovať výrazne lepšie výsledky, než by sa dali dosahovať jednotlivými vstupmi izolovane; zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie súčinnosti je plné využívanie situácie pred začatím súčinnosti; na základe toho požaduje spojenie stratégie súčinnosti s podrobnými posudkami využívania štrukturálnych fondov, ako aj programu Horizont 2020, aby sa zabezpečilo, že súčinnosť nebude slúžiť ako zámienka na prižmúrenie oka v prípade zdokumentovaných, často opakovaných problémov využívania, s ktorými sa stretávajú mnohé členské štáty;

8.  konštatuje, že súčinnosť s inými politikami a nástrojmi sa musí ďalej posilňovať v záujme maximalizácie vplyvu investícií; v tejto súvislosti pripomína pilotný projekt rozpočtu EÚ Cesta k excelentnosti (S2E), ktorý stále podporuje regióny 13 členských štátov v rozvoji a využívaní súčinnosti medzi EŠIF; zdôrazňuje aj dôležitosť toho, aby sa určili súvisiace oblasti špecializácie iných regiónov a v členských štátov v záujme nadviazania spolupráce s nimi a lepšej pripravenosti na možnosti projektov, do ktorých je zapojených viacero krajín alebo ktoré sú medzinárodne prepojené;

9.  pripomína, že v rámci programu Horizont 2020 nie sú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky a že mnoho projektov, ktoré boli hodnotené ako výborné, nemožno financovať; zdôrazňuje, že sa musí uvoľniť alternatívne financovanie, napríklad granty z EŠIF by sa mohli udeľovať excelentným projektom programu Horizont 2020, a to pomocou známky excelentnosti; navrhuje, aby sa vopred uznalo označenie ich úrovne excelentnosti, ktorá bola v rámci programu Horizont 2020 vyhodnotená ako výborná, pretože kritériá hodnotenia zodpovedajú kritériám vymedzeným v nariadení o spoločných ustanoveniach v prípade príslušného tematického cieľa (napr. posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií);

10.  pripomína preto dôležitosť zladenia obsahu a výberových kritérií na financovanie z EŠIF s činnosťami, ktoré by sa inak financovali z programu Horizont 2020, aby sa z EŠIF mohli financovať projekty, ktoré splnili hraničné požiadavky programu Horizont 2020, ale nemohli sa financovať pre nedostatok prostriedkov v rozpočte programu Horizont 2020;

11.  požaduje zavedenie monitorovacieho systému na sledovanie úspechu súčinnosti, aby sa mohli šíriť osvedčené postupy a posilňovať ich vplyv v rámci príprav na preskúmanie stratégie Európa 2020;

12.  zdôrazňuje skutočnosť, že komisár pre výskum, vedu a inovácie musí výrazne zlepšiť koordináciu inovačných iniciatív v rámci EÚ tým, že niektoré z nich výrazne legislatívne a operačne upraví, pričom zabezpečí, aby financovanie činností súvisiacich s inováciami stále úzko súviselo so skutočným výkonom a zameriavalo sa na dosahovaní hmatateľných výsledkov v celej Únii; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že skôr ako sa vytvorí nový orgán alebo organizácia v danej oblasti, je z politického hľadiska mimoriadne dôležité, aby sa v plnej miere využili všetky možnosti existujúcich orgánov;

13.  upriamuje pozornosť na otázku prepojenia medzi programom Horizont 2020 a EŠIF v zmysle bezpečnosti (nevyhnutnosť rovnakej úrovne infraštruktúry IKT v celej EÚ), ako aj spôsobu tohto prepojenia; privítal by harmonizáciu bezpečnostných štruktúr IKT tak, aby sa nariadenia o EŠIF na ďalšie programové obdobie zaoberali aj týmito aspektmi, a zdôrazňuje, že na tento účel treba zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky;

14.  žiada Komisiu, aby vydala oznámenie o uplatňovaní súčinnosti, pretože okrem odkazu na ich potenciál pri využívaní obmedzených investičných zdrojov a všeobecné vyhliadky na riešenie nových budúcich problémov túto otázku neuviedla o správe, ktorú vypracovala podľa článku 16 nariadenia o spoločných ustanoveniach, hoci súčasťou tejto súčinnosti sú odporúčania pre jednotlivé krajiny;

15.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

[1] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
[2] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
[3] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
[4] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
[5] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
[6] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
[7] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487.
[8] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
[9] Prijaté texty, P7_TA(2014)0002
[10] Prijaté texty, P8_TA(2015)0308
[11] Prijaté texty, P8_TA(2015)0419