Dokument na schôdzu
19.10.2016
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní
( 2016/2936(RSP) )
Urmas Paet, Petras Auštrevičius, Dita Charanzová, Gérard Deprez, Fredrick Federley, Ivan Jakovčić, Ilhan Kyuchyuk, Valentinas Mazuronis, Louis Michel, Javier Nart, Jozo Radoš, Marietje Schaake, Pavel Telička, Hilde Vautmans
v mene skupiny ALDE
Uznesenie Európskeho parlamentu o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní
( 2016/2936(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o Zmluve o nešírení jadrových zbraní[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o odporúčaniach hodnotiacej konferencie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) v súvislosti s vytvorením zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe[2],
– so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,
– so zreteľom na neschopnosť dohodnúť sa na konečnom dokumente na hodnotiacej konferencii ZNJZ v roku 2015,
– so zreteľom na závery Rady k deviatej hodnotiacej konferencii strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (8079/15),
– so zreteľom na dokumenty prijaté na jar 2016 na samite o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone,
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2310 (2016) o 20. výročí Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT),
– so zreteľom na vyhlásenie z Tbilisi z roku 1977, ktoré konsenzom prijalo Parlamentné zhromaždenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe,
– so zreteľom na vyhlásenie skupiny G7 z 11. apríla 2016 o nešírení jadrových zbraní a odzbrojení vydanom v Hirošime, Japonsko,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 13. decembra 2011 o vytvorení zóny bez jadrových zbraní v regióne Blízkeho východu (A/RES/66/61),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2012/422/SZBP z 23. júla 2012 na podporu procesu vedúceho k vytvoreniu zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe[3],
– so zreteľom na rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/33 zo 7. decembra 2015 o dosiahnutí pokroku v oblasti mnohostranného jadrového odzbrojenia a na správu otvorenej pracovnej skupiny pre Valné zhromaždenie OSN prijatú 19. augusta 2016 (A/71/371),
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže bezpečnostné prostredie v susedstve Európskej únie sa výrazne zhoršilo a stalo sa menej predvídateľným; berúc na vedomie, že hrozby majú tak konvenčnú, ako aj nekonvenčnú povahu a vytvárajú ich štátni aj neštátni, regionálni i globálni aktéri;
B. keďže medzinárodný mier, bezpečnosť a stabilita sú vážne ohrozené rôznymi udalosťami vrátane zhoršujúcich sa vzťahov medzi štátmi, ktoré disponujú jadrovými zbraňami, ako sú Ruská federácia, Spojené štáty americké, India, Pakistan a Izrael, a ďalším rozvojom jadrových kapacít v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR);
C. keďže šírenie biologických a chemických foriem zbraní hromadného ničenia (ZHN) sa minimalizuje a postupne zastavuje prostredníctvom účinného medzinárodného uplatňovania zákazu a záväzkov obsiahnutých v Dohovore o biologických a toxínových zbraniach (BTWC) z roku 1972 a v Dohovore o chemických zbraniach (CWC); keďže však šírenie jadrových ZHN a ich nosičov predstavuje jednu z najzávažnejších hrozieb pre celosvetové spoločenstvo;
D. keďže podľa stavu z januára 2016 deväť štátov – Spojené štáty americké, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Izraelom a Kórejská ľudovodemokratická republika – vlastní celkovo približne 15 395 jadrových hlavíc, v porovnaní s počtom 15 850 v roku 2015;
E. keďže prednostne treba zabrániť teroristickým organizáciám a ďalším štátom, aby získali alebo použili jadrové zbrane, obmedziť a odstrániť všetok jadrový arzenál a pokročiť v snahe o svet bez jadrových zbraní;
F. keďže sa nedosiahol žiadny pokrok, pokiaľ ide o konkrétne kroky vedúce k jadrovému odzbrojeniu, ktoré boli dohodnuté na hodnotiacej konferencii ZNJZ v roku 2010; keďže hodnotiaca konferencia ZNJZ v roku 2010 opätovne zamerala pozornosť na humanitárne dôsledky jadrových zbraní;
G. keďže treba naďalej prednostne posilňovať základné ciele nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia troch pilierov ZNJZ, ktorými sú nešírenie jadrových zbraní, odzbrojenie a spolupráca v oblasti mierového využívania jadrovej energie;
H. keďže štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane a sú signatármi ZNJZ, modernizujú a vylepšujú svoj jadrový arzenál a odkladajú opatrenia na obmedzenie alebo odstránenie svojho jadrového arzenálu a upustenie od presadzovania vojenskej doktríny jadrového zastrašovania;
I. keďže Rusko a Spojené štáty americké pokračujú vo vykonávaní novej Zmluvy o obmedzení strategických zbraní (START), ktorej platnosť uplynie v roku 2021; keďže Ruská federácia neopätovala formálny návrh Spojených štátov amerických (SŠA) na začatie rokovaní o dohode nadväzujúcej na novú zmluvu START a zatiaľ neboli dohodnuté žiadne opatrenia nadväzujúce na uvedenú zmluvu, ktorými by sa zabezpečilo zníženie počtu nestrategických a strategických jadrových zbraní s cieľom ich odstránenia;
J. keďže skúšky jadrových zbraní a/alebo akékoľvek iné jadrové explózie sú hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť a ohrozujú celosvetový režim jadrového odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní; keďže Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) je najúčinnejším formálnym spôsobom, ako zakázať skúšky jadrových zbraní a akékoľvek iné jadrové explózie; keďže v roku 2016 si pripomíname 20. výročie otvorenia CTBT na podpis, ku ktorému došlo 24. septembra 1996;
K. keďže napriek všetkej snahe zvolať konferenciu o vytvorení zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe do decembra 2012, a to v súlade s konsenzuálnymi dohodami zmluvných štátov ZNJZ na hodnotiacej konferencii v roku 2010, sa táto konferencia neuskutočnila;
L. keďže bezpečnosť jadrových zbraní SŠA nasadených v Turecku sa stala predmetom zvýšenej kontroly v dôsledku ozbrojeného konfliktu v Sýrii;
M. keďže kontroly zbraní a dohody o nešírení jadrových zbraní sú významnou súčasťou európskeho bezpečnostného systému po skončení studenej vojny, ktorý sa v súčasnosti javí ako čoraz krehkejší v súvislosti s ruskou rozhodnosťou na Ukrajine;
N. keďže 5. decembra 2015 sme si pripomenuli 20. výročie podpísania memoranda z Budapešti; keďže Ukrajina rešpektovala všetky jeho ustanovenia a zaujala aktívny postoj k otázkam jadrového odzbrojenia a nešírenia na rozdiel od Ruskej federácie, ktorá porušila svoje záväzky tým, že obsadila časť územia Ukrajiny (Krym) a začala ozbrojený útok na východe Ukrajiny; keďže tým vznikol nebezpečný precedens, pretože štát, ktorý zaručoval bezpečnosť Ukrajiny v reakcii na jej rozhodnutie pridať sa ako štát nevlastniaci jadrové zbrane k ZNJZ, narušil jej zvrchovanosť a územnú celistvosť a vážne poškodil nielen hodnovernosť nástroja ako celku, ale aj negatívne bezpečnostné záruky poskytnuté štátom vlastniacim jadrové zbrane, ako aj ZNJZ samotné a myšlienku presadzovania celosvetového jadrového odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní na základe medzinárodného práva a mnohostranných zmlúv;
O. keďže Rusko v Kaliningrade rozmiestnilo rakety krátkeho doletu Iskander, ktoré môžu niesť jadrové hlavice, aby uskutočnilo cvičenia a prelety zahŕňajúce jadrové systémy, a keďže rozhodnutie Ruska pozastaviť platnosť dohody o ukladaní plutónia a nakladaní s ním uzatvorenej so SŠA v roku 2000 zvýšilo obavy z nárastu významu jadrových zbraní pre Rusko;
P. keďže EÚ zohráva dôležitú úlohu ako účastník spoločného komplexného akčného plánu dohodnutého s Iránom, pričom je zároveň riadnym členom spoločnej komisie dohliadajúcej na vykonávanie dohody;
Q. keďže KĽDR 9. septembra 2016 uskutočnila svoju piatu jadrovú skúšku iba niekoľko mesiacov po skúške z 6. januára 2016; keďže táto skúška, ktorú KĽDR označila za „úspešnú skúšku vodíkovej bomby“, je jasným porušením jej medzinárodných záväzkov podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a spoločnej deklarácie Južnej a Severnej Kórey z roku 1992 o odstránení jadrových zbraní z Kórejského polostrova, v ktorej sa uvádza, že žiadna z krajín nebude vyvíjať ani vlastniť jadrové zbrane; keďže šírenie akýchkoľvek ZHN, ale najmä jadrových zbraní a prostriedkov umožňujúcich ich použitie, je hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť; keďže KĽDR oznámila v roku 2003 svoje odstúpenie od ZNJZ, od roku 2006 uskutočňuje jadrové skúšky a v roku 2009 oficiálne vyhlásila, že vyvinula jadrovú zbraň na účely odstrašovania, čo znamená, že predstavuje zvýšenú hrozbu pre susedné krajiny v severovýchodnej Ázii a pre regionálny a medzinárodný mier a bezpečnosť;
R. keďže v Európskej bezpečnostnej stratégii z roku 2003 sa uvádza, že šírenie zbraní hromadného ničenia je potenciálne najväčšou hrozbou pre našu bezpečnosť, vrátane zvýšenia možnosti pretekov v zbrojení v oblasti ZHN, a že EÚ je odhodlaná dosiahnuť univerzálne dodržiavanie režimov multilaterálnych zmlúv a posilňovať zmluvy a ich ustanovenia o overovaní; keďže globálna stratégia EÚ na rok 2016 neobsahuje žiadnu zmienku o ZHN, nešírení a kontrole zbraní;
S. keďže, žiaľ, EÚ v rámci príprav na hodnotiacu konferenciu ZNJZ v roku 2015 nebola schopná dohodnúť sa na spoločnej pozícii o jadrovom odzbrojení, po prvýkrát uznajúc, že o dôsledkoch zachovania jadrových zbraní boli vyjadrené „odlišné názory“, a keďže na hodnotiacej konferencii ZNJZ z roku 2015 sa nepodarilo prijať konečnú verziu dokumentu v dôsledku nezhôd o vykonávaní regionálneho úsilia o vytvorenie zóny bez ZHN na Blízkom východe;
T. keďže EÚ sa zaviazala, že použije všetky dostupné nástroje na predchádzanie, zabránenie, zastavenie a v rámci možností na odstránenie programov šírenia zbraní, ktoré vyvolávajú obavy na globálnej úrovni, ako je to jasne uvedené v stratégii EÚ proti šíreniu ZHN prijatej Európskou radou 12. decembra 2003;
1. je hlboko znepokojený zhoršujúcou sa úrovňou regionálnej a medzinárodnej bezpečnosti, obnovením úlohy jadrových zbraní v tomto kontexte a nedostatočným vykonávaním účinných krokov na odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní;
2. vyzýva všetky štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, aby prijali konkrétne dočasné opatrenia na obmedzenie rizika explózií jadrových zbraní vrátane zníženia operačného stavu jadrových zbraní a presunu jadrových zbraní z miest nasadenia do skladov, obmedzenia úlohy jadrových zbraní vo vojenských doktrínach a urýchleného zníženia stavov všetkých druhov jadrových zbraní;
3. vyjadruje hlboké znepokojenie nad možným porušovaním Zmluvy o jadrových silách stredného;
4. podporuje samit o jadrovej bezpečnosti v roku 2016, pričom uznáva, že nepovolené obchodovanie s jadrovým materiálom a jeho používanie je bezprostrednou a vážnou hrozbou pre globálnu bezpečnosť, a očakáva zaistenie úplného sledovania a fyzického zabezpečenia všetkých materiálov vhodných na výrobu zbraní;
5. víta ukončenie činnosti otvorenej pracovnej skupiny OSN, ktorá posunula vpred mnohostranné rokovania o jadrovom odzbrojení podľa rezolúcie Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/33; víta odporúčanie Valnému zhromaždeniu OSN, obsiahnuté v záverečnej správe otvorenej pracovnej skupiny (dokument A/71/371) a prijaté všeobecnou podporou 19. augusta 2016, o zvolaní konferencie v roku 2017, ktorá bude otvorená všetkým štátom a zameraná na rokovanie o právne záväznom nástroji na zákaz jadrových zbraní, ktorý by viedol k ich úplnému odstráneniu; uznáva, že to posilní ciele nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia a záväzky obsiahnuté v ZNJZ a pomôže vytvoriť podmienky na celosvetovú bezpečnosť a svet bez jadrových zbraní;
6. vyzýva členské štáty EÚ, aby podporili zvolanie takejto konferencie v roku 2017 a konštruktívne sa do nej zapojili, a vyzýva PK/VP Federicu Mogheriniovú a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby konštruktívne prispeli k priebehu rokovaní na konferencii v roku 2017;
7. pripomína 20. výročie otvorenia Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) na podpis dňa 23. septembra 1996 a zdôrazňuje, že univerzálna, medzinárodná a efektívne overiteľná zmluva o zákaze jadrových skúšok je najúčinnejším spôsobom zákazu jadrových skúšok a akýchkoľvek iných jadrových explózií;
8. naliehavo vyzýva zostávajúce štáty uvedené v prílohe II k CTBT, ktorých ratifikácia zmluvy je potrebná na nadobudnutie jej platnosti, aby podpísali a/alebo ratifikovali CTBT čo najskôr s cieľom bezodkladne uviesť tento kľúčový medzinárodný nástroj do plnej právnej účinnosti, a v tejto súvislosti víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2310 (2016);
9. oceňuje významný pokrok, ktorý dosiahla prípravná komisia CTBT pri dokončovaní a prevádzke svojho účinného medzinárodného systému monitorovania, ktorý aj bez nadobudnutia platnosti zmluvy prispieva k regionálnej stabilite ako významné opatrenie na budovanie dôvery, posilňuje režim nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia a prináša štátom ďalšie vedecké a civilné prínosy; vyjadruje presvedčenie, že pri pokračovaní prevádzky systému monitorovania sa bude prípravná komisia CTBTO naďalej spoliehať na finančné príspevky štátov;
10. naliehavo žiada štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, aby do budúcnosti ukončili všetky strategické plány založené na využívaní jadrových kapacít; žiada o prehĺbenie dialógu so všetkými štátmi, ktoré vlastnia jadrové zbrane, s cieľom sledovať spoločný program zameraný na postupné znižovanie zásob jadrových hlavíc; podporuje najmä kroky SŠA a Ruska vedúce k zníženiu stavov ich jadrových zbraní, ako sa dohodlo v novej zmluve START;
11. uznáva, že stiahnutie jadrových hlavíc krátkeho dosahu a taktických a určených substrategických jadrových hlavíc z európskeho územia by mohlo pozitívne prispieť k zabezpečeniu podmienok na vytvorenie ďalších zón bez jadrových zbraní, čo by napomohlo splnenie záväzkov v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia uvedených v ZNJZ a zároveň vytvorilo precedens pre ďalšie jadrové ozbrojenie;
12. oceňuje vytvorenie zón bez jadrových zbraní ako pozitívny krok k dosiahnutiu sveta bez jadrových zbraní; v tejto súvislosti zastáva názor, že zóna bez jadrových zbraní na Blízkom východe by mohla mať zásadný význam pre dosiahnutie trvalého a komplexného mieru v tejto oblasti; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké sklamanie, že v roku 2012 sa neuskutočnila konferencia o vytvorení zóny bez ZHN na Blízkom východe plánovaná v rámci ZNJZ;
13. podporuje dodatočné úsilie s cieľom posilniť mandát Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vrátane všeobecného zavedenia dodatkových protokolov k dohodám MAAE o bezpečnostných zárukách a ďalších krokov zameraných na rozvoj opatrení na budovanie dôvery;
14. je presvedčený, že spoločný komplexný akčný plán, známy aj ako dohoda o iránskom jadrovom programe, bol pozoruhodným úspechom pre mnohostrannú diplomaciu, a najmä pre európsku diplomaciu, čo by malo umožniť nielen podstatné zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Iránom, ale aj pomôcť pri podpore stability v celom regióne; nazdáva sa, že všetky strany sú teraz zodpovedné za zabezpečenie jeho dôsledného a úplného vykonávania; víta vytvorenie spoločnej komisie zloženej zo zástupcov Iránu a skupiny E3/EU+3 (Čína, Francúzsko, Nemecko, Ruská federácia, Spojené kráľovstvo a SŠA), spolu s PK/VP; plne podporuje PK/VP v jej úlohe koordinátorky spoločnej komisie zriadenej v rámci spoločného komplexného akčného plánu a domnieva sa, že dôsledné a úplné vykonávanie uvedeného plánu je naďalej mimoriadne dôležité;
15. odsudzuje nedávne jadrové skúšky KĽDR a skutočnosť, že táto krajina odmietla viaceré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN vrátane tej najnovšej z 2. marca 2016 (2070); naliehavo žiada KĽDR, aby sa zdržala ďalších provokatívnych akcií a vzdala sa svojho programu jadrových a balistických rakiet, a to úplným, preukázateľným a nezvratným spôsobom, aby zastavila všetky súvisiace činnosti a bezodkladne splnila všetky svoje medzinárodné záväzky vrátane rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a Rady guvernérov MAAE, ako aj iných medzinárodných noriem v oblasti odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní, a aby sa vrátila k rokovaciemu stolu; vyzýva KĽDR, aby bezodkladne podpísala a ratifikovala Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok; potvrdzuje svoju vôľu diplomaticky a politicky riešiť jadrový problém KĽDR; naliehavo vyzýva Čínu, aby ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN vyvíjala stály tlak na KĽDR;
16. víta začlenenie doložiek o nešírení ZHN do dohôd EÚ s tretími krajinami a do akčných plánov; poukazuje na to, že takéto opatrenia musia uplatňovať bez výnimky všetky partnerské krajiny EÚ;
17. víta predstavenie globálnej stratégie EÚ a naliehavo vyzýva ESVČ, aby v nadväznosti na to aktualizovala a rozšírila stratégiu EÚ proti šíreniu ZHN z roku 2003 a nové smery činnosti z roku 2009 a zohľadnila pritom uvedené otázky a problémy, s cieľom urobiť z EÚ hnaciu silu pri posilňovaní a presadzovaní mnohostranných dohôd o jadrovom odzbrojení a nešírení jadrových zbraní;
18. víta pravidelný kontakt s týmito témami prostredníctvom združenia EÚ pre nešírenie jadrových zbraní a iných organizácií občianskej spoločnosti a think tankov a vyzýva združenie EÚ pre nešírenie jadrových zbraní, aby rozšírilo svoju agendu tak, aby zahŕňala aspekty odzbrojenia za rovnakých podmienok;
19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie členským štátom, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokému predstaviteľovi OSN pre otázky odzbrojenia, výkonnému tajomníkovi CTBTO a generálnemu riaditeľovi MAAE.